HOREHRONIE NEWS

Aby bariery nestali v ceste laske

Zastupca primatora Ing. Emil Lukac prijal vo stvrtok dopoludnia na pode Mestskeho uradu v Brezne zastupcov obcianskeho zdruzenia GEMMA 93 z Rimavskej Soboty. Tito v odbornej spolupraci s Asociaciou organizacii zdravotne postihnutych obcanov su hlavnymi realizatormi projektu Slovensko bez barier, ktory sa uskutocnuje pod zastitou slovenskeho premiera Mikulasa Dzurindu.

Projekt sa zacal 1. aprila 1998 a skonci sa beneficnym koncertom, ktory odvysiela aj Slovenska televizia v decembri tohto roka. Hlavnou castou projektu je pochod v dvoch subeznych vetvach, juznej a severnej, pricom na kazdej sa zucastnuje priblizne dvadsiatka ucastnikov. Pochod zacal 5. jula v Kosiciach a zaverecny miting sa uskutocni 30. jula v Bratislave. Pocas neho prejdu stotridsatsest slovenskych miest, dvadsat vacsich obci a takmer tolko dolezitych rekreacnych zariadeni. V niektorych mestach sa k nim pripajaju i osobnosti nasho kulturneho zivota (napriklad v Banskej Bystrici to boli herec Novej sceny Ivan Vojtek a solista operety Novej sceny v Bratislave Augustin Graf), ktorym je myslienka odstranenia barier zo zivota postihnutych ludi blizka. Projekt bude po skonceni pochodu pokracovat od septembra prednaskami v strednych a vysokych skolach

h9929d.jpg (15291 bytes)
Snimka: Viktor Sajgalik

Kym niektorych clenov pochodu ste mohli stretnut v uliciach Brezna, kde s obcanmi diskutovali a rozdavali im brozury (na celom Slovensku ich bude rozdanych okolo sto tisic), hovorcovia GEMMY rokovali so zastupcom primatora a tajomnickou socialnej komisie Elenou Kovacovou. Oboznamili ich s realizaciou projektu, so svojimi doterajsimi skusenostami z uz navstivenych miest a odovzdali im prihlasku do sutaze Samosprava a Slovensko bez barier.Predstavitelia mesta informovali, aky je pristup breznianskej mestskej samospravy k problematike postihnutych spoluobcanov, ake sluzby su im poskytovane. Ide napriklad o bezplatne priestory na schodzkovu cinnost, zvyhodnene ci bezplatne sluzby v Klube dochodcov, rozvoz stravy, pozvania na rozne spolocenske podujatia.

Debarierizacia, snaha o buranie barier, musi byt problemom zdravych. Musi sa odrazat v mysleni, citeni, konani vsetkych okolo. A nejde ani tak o problem ekonomicky, ale skor ludsky, problem pochopenia, spoluzitia. To je aj hlavna myslienka projektu Slovensko bez barier.
(md)

So starostami horehronskych obci na temu

prechod kompetencii na samospravu

V ostatnom case sa vela hovori o decentralizacii verejnej spravy, ktora by sa mala ukoncit v prvom polroku 2001. Prechod kompetencii zo statnej spravy na samospravu by vyvolal vytvaranie miestnych spravnych jednotiek pre niekolko obci. O nazor na tuto temu sme poziadali niektorych starostov Breznianskeho okresu:

Jan Turosik, starosta Bacucha: - Vitam to, tymto padom sa urcite doriesia niektore otazky tykajuce sa zakona c. 369 o obecnom zriadeni a isto sa viacej vyjde v ustrety obcanovi. Problem miestnych spravnych jednotiek sa bude tykat prave mikroregionu Horehronie, ktory zodpoveda poctu obyvatelov a pri velmi dobrej spolupraci starostov sa budu riesit problemy obci v tomto regione.

Maria Repkova, starostka Drabska: - V mikroregione Cierny Hron sme uz k tomuto vyjadrovali. Svedsky model sa nam nepozdava, pretoze podmienuje 20 000 obyvatelov. V pripade, ze mesto bude samostatne, by pripadalo do uvahy zriadenie vyssieho uzemneho celku Podbrezova, a preto nam by lepsie vyhovoval Okresny urad v Brezne, ktory ma tieto kompetencie. Priklaname sa skor k rakuskemu modelu, ktory sme videli vlani pocas pracovnej cesty v jednej obci. Ma 1800 obyvatelov a kompetencie su prenesene v plnej miere na tuto obec. Pretoze Drabsko nesplna limit 1700 obyvatelov, ma ine klimaticke podmienky i spoje su ohranicene, chceli by sme vynimku. Preto sa vyjadrujeme, ze by to bola likvidacia malych obci.

Stefan Bella, starosta Dolnej Lehoty: - Zalezi to od toho, ake kompetencie sa presunu. Myslim si, ze to bude dobra vec, ale kompetencie musia byt podnietene aj nejakymi financnymi prostriedkami, lebo ked niekto ma povinnosti, musi mat aj nejake prava a tym aj peniaze. Zatial je to tazko posudzovat. Keby bol nejaky konkretny navrh, musi sa posudit. Vo vseobecnej rovine je tazke vyjadrovat svoj nazor.

Mgr. Jaroslav Bercik, starosta Michalovej: - Uz davno som zastancom myslienky, aby sme v obciach a v mestach zabezpecovali co najviac kompetencii, aby sme mali rozhodovaciu aj financnu pravomoc, aby sme sa mohli podielat na tvorbe legislarivy v ramci Slovenska. Nielen pripomienkovat ju, ale aj predkladat svoje navrhy. O spravnych jednotkach by malo rozhodnut obecne zastupitelstvo tej-ktorej obce, ci si vytvoria spolocny urad a budu zabezpecovat vykon samospravnych funkcii prostrednictvom tohto uradu.

Frantisek Durcenka, starosta Polomky: - Zasadne som za prechod kompetencii zo statnych organov na samospravu, hlavne tych, ktore su pre vybavovanie zalezitosti obcanov. Len tymto sa da najblizsie k obcanovi preniest vykon statnej spravy. Zivot ukaze, ze je nutne, aby sa male obce zdruzili a vytvorili maly urad na realizaciu prenesenych kompetencii na samospravu. Zdruzovanie malych obci sa musi ale diat zasadne na principe dobrovolnosti, o ktoru sa musi usilovat aj stat pri konstituovani takychto uradov alebo miestnych spravnych jednotiek. Urcite budu aj extremne pripady, ked niektore obce sa nebudu chciet pridruzit. Potom by malo nastupit rokovanie na urovni mikroregionalnych a regionalnych zdruzeni miest a obci. Tieto zdruzenia su schopne dohodnut sa.

Ing. Tatiana Contofalska, starostka Predajnej: - Ja by som bola za to, aby sa kompetencie preniesli, ale zaroven aj s financnymi prostriedkami, ktore k tomu prinalezia. K otazke miestnych spravnych jednotiek momentalne neviem zaujat stanovisko.

Marta Sojakova, starostka Raztoky: - Raztoka je mala obec, ale keby sme sa zdruzovali do velkych celkov, boli by sme na tom horsie ako teraz. Hovori sa "Blizsia je kosela ako kabat".

PaedDr. Dusan Sliacan, starosta Valaskej: - Tieto zalezitosti sme riesili a vyjadrovali sme sa k nim v rade Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, kde sme prisli k zaveru, ze kompetencie prijimame, ale zaroven s presunom financnych prostriedkov na ich zabezpecovanie. Miestne spravne jednotky, to je nieco podobne ako boli strediskove obce za posobenia narodnych vyborov. Pri dodrzani samospravnych funkcii v jednotlivych obciach, ktore by vytvarali urcite zoskupenie, by sme s danou legislativnou upravou suhlasili.

(r)