|
V suvislosti s letnymi horucavami vo mne rastu obavy z roznych infekcnych ochoreni. Poradte, ako sa proti nim branit. Zn: Prevencia nakaz Medzi alimentarne nakazy, t. j. nakazy, pri prenose ktorych je faktorom prenosu urcita potravina alebo voda v nasich podmienkach patria: salmonelozy, dyzenteria, ostatne hnackove ochorenia sposobene inymi patogennymi bakteriami, ako su campylobakteriozy, ochorenie sposobene E.coli, alebo bakterialne otravy sposobene najcastejsie toxinmi, napr. Stafylokokov, Bacillus cerus a hnackove ochorenia sposobene virusmi, rotavirusmi, enterovirusmi. Osobitne postavenie medzi nakazmi, v ktorych pri prenose sa podielaju ako faktory voda, alebo kontaminovane potraviny, su Tyfus abdominalis - ochorenie, ktore sa prejavuje celkovymi priznakmi a organovym poskodenim a botulizmus, t. j. ochorenie sposobene termolabilnym toxinom, ktory produkuje mikroorganizmus Clostridium botulinum. Tieto dve ochorenia sa u nas vyskytuju len vynimocne. Tyfus abdominalis sposobouje salmonela tyfi abdominalis, ktora ma vynimocne postavenie medzi salmonelami, a to preto, ze sa nachadza vyhradne len v ludskom exkrete (stolica, pripadne moc) a prenasa sa len sekundarne kontaminovanymi potravinami pri nehygienickom zaobchadzani s nimi. Ochorenie moze sposobit len chory clovek, alebo ovela castejsie relativne zdravy bacilonosic. V poslednych rokoch zaznamenavame u nas jeden, maximalne dva pripady tohto ochorenia rocne. Botulizmus je ochorenie, ktore vznika u cloveka najcastejsie po pouziti domacich neodborne pripravnych a nedostatocne sterelizovanych konzerv, masa a lebo pastet. Aj toto ochorenie sa v nasich podmienkach vyskytuje zriedkavo, vzacne dve az tri ochorenia rocne. V nasich podmienkach najcastejsie sa vyskytujucou alimentarnou nakazou je salmoneloza, ktoru sposobuje cely rad salmonell (18 000 pripadov rocne). Toto ochorenie patri medzi tzv. zoonozy, pre ktore zakladny rezervoar salmonel v prirode su zvierata, z ktorych sa na cloveka dostava tato nakaza prostrednictvom primarne kontaminovanych potravin, ako napr. vajec, masa a roznych produktov z nich vyrobenych alebo sekundarne kontaminovanych potravin. Prevencia tychto nakaz spociva v dostatocne tepelnej uprave potravin zivocisneho povodu, dodrziavanie hygienickych zasad a technologie pri vyrobe potravin, ci skladovani a distribucii primarne v systematickom ozdravovani chovov najma hydiny a osipanych. Vyskyt ochoreni sa zaznamenava po cely rok, ale vyssi vyskyt je castejsi v teplych letnych mesiacoch. Druhou zavaznou alimentarnou nakazou je dyzenteria, t. j. prudke hnackove ochorenie sposobene roznymi druhmi sigel. K nakaze dochadza pri sekundarnej kontaminacii vody alebo potravin ludskymi exkretmi, najma stolicou a mocom. Je to vyhradne ludska nakaza. Prevencia tejto nakazy spociva v doslednom dodrziavani osobnych hygienickych navykov, v hygienickom zabezpecovani zdrojov pitnej vody od moznych kontaminacii ludskymi vykalmi, umyvanie surovej korenovej zeleniny a tiez ovocia, v zakaze hnojenia hnojom zmiesanym s ludskymi vykalmi. Dyzenteria je typicka nakaza neskorych letnych dni a jesene. Osobitnu skupinu alimentarnych nakaz predstavuju nakazy, ktorych vyvolavatelmi su toxiny niektorych bakterii, napr. stafylokokova enterotoxikoza. K tymto nakazam dochadza najma vtedy, ak uvarene hotove potraviny su kontaminovane bakteriami produkujucimi toxin a nie su konzumovane ihned po uvareni alebo skladovane niekolko hodin pri nespravnych teplotach, najma v termosovych nadobach a podobne. Taketo nakazy sposobuju najma prudke zvracanie, krce, bolesti brucha. V prevencii plati najma vhodna technologia pripravy jedal a skladovanie varenych potravin len kratkodobo v chladnych priestoroch a to bud stale pri vyssich teplotach ako 60 stupnov Celzia, alebo pri prudkom schladeni. V prevencii alimentarnych nakaz plati desat zakladnych pravidiel Svetovej zdravotnickej organizacie (WHO) na zabezpecenie nezavadnych potravin: vyber potravinarskych vyrobkov, ktore su po technologickom spracovani zdravotne bezchybne, * zabezpecit dokonale prevarenie potravin, * konzumovat stravu co najskor po uvareni, * varenu stravu, ak je to nevyhnutne starostlivo a spravne uchovavat, * uvarenu stravu pred konzumaciou dokladne prehriat, * zabranit kontaktu medzi uvarenymi a surovymi potravinami, * ruky umyvat mydlom pod prudom tecucej vody, * kuchynske zariadenie a riad udrziavat v bezchybnej cistote, pri spracovani surovych produktov pracovne plochy dokladne umyt, nikdy nepracovat na tych istych plochach so surovymi aj uvarenymi potravinami bez predchazajuceho dokladneho vycistenia, * zabranit kontaminacii potravin hmyzom, hlodavcami a inymi zvieratmi, * pouzivaj len pitnu vodu. MUDr. Viera Morihladkova,
|