Dusan Schvarzbacher, robotnik, Brezno:
- Automaty vacsinou nefunguju. "Zeru" peniaze a vysledok ziadny. Este aspon zo dva by sa tu v meste zisli, napriklad na autobusovu zastavku. Jednoznacne kartove automaty su lepsie. Ked mam kartu pri sebe, vyuzivam iba tie, lebo mincove casto nejdu.

Zuzana Pisojova, na materskej dovolenke, Stiavnicka:
- Mam strasne skusenosti. Byvame na Stiavnicke a nas automat je stale pokazeny, denno-denne. Teraz pozeram, ze aj tu na namesti je to to iste. Neda sa dotelefonovat. Pokial som pracovala, pouzivala som katrove automaty, tie boli lepsie, viacej sa mi pacili. Teraz som chcela pouzit mincovy a nefunguje. Na breznianskom namesti je nedostatok automatov. Zisli by sa niekde v blizkosti autobusoveho nastupista. Aspon dva -tri, lebo bud je automat na mince pokazeny alebo obsadeny.

Milan Lukac, horolezec, Zilina:
- Ako je to s automatmi? Automaty vzdy byvaju preplnene alebo vobec nefunguju, ako aj teraz. Potreboval som volat, a nemozem sa dovolat. Tak teraz neviem. Je tu len jeden automat na mince a ked clovek nema telefonnu kartu, tak sa nedovola nikde. Dobre by bolo, keby automatov na mince bolo viac, lebo ludia karty nemaju vzdy po ruke a tie mince sa vzdy nejake najdu. Dostatok ich urcite nie je, v centre mesta by ich bolo treba aspon pat alebo sest. Je tu jeden mincovy a ten je preplneny, lebo kazdy z neho vola, potom sa neda zavolat nikde.

Simon Pustaj, robotnik, Telgart:
- Volavam velmi malo, ale teraz som potreboval zavolat do nemocnice. Hladal som hore-dolu, ale akurat som nasiel iba jeden a nefunguje. Pravdaze by sa zislo, aby tu bolo viacej automatov, aby kazdy mohol volat, ked potrebuje.

Ferdinand Gosnig, zelezniciar, Brezno:
- V Brezne je nedostatok telefonnych automatov. Pri Vecierke je na karty a na obchodnom dome je na koruny, tak zo sidliska treba chodit do mesta.Treba to riesit tak, aby boli kombinovane, aj na koruny, aj na karty. Je ich dost malo. Namestie je frekventovane a tento automat je stale obsadeny. Mali by byt umiestnene na viditelnych miestach, a nie v tmavych kutoch.

Janka Vlckova, nezamestnana, Brezno:
- Z automatu na obchodnom dome som sa nedovolala este ani raz. Vzdy, ked sem pridem, "zozerie" mi to nejake peniaze a to je vsetko. Vzdy to skusam, moznoze raz pojde. Myslim si, ze najlepsie by boli vsetky automaty na kartu. Ked na mince, tak potom v nejakej budove dnu, aby ich nepokazili, lebo ked su von, tak su vacsinou rozkopane. Ked volam na kartu, vzdy sa dovolam, ale z tohto mincoveho nikdy. Na namesti je jeden na kartu, jeden na mince a v Dumbieri je vacsinou zavrete, preto si myslim, ze by malo byt viacej automatov.

Postrehy zo zasadnutia Klubu lavicovych ucitelov

V Brezne som sa 5. oktobra zucastnila na zasadnuti klubu lavicovych ucitelov, ktore velmi profesionalne viedla Mgr. Janka Zacharovova a prave podavala informaciu o rozhodnuti vlady vo vztahu k skolstvu.

Je to palciva otazka, ktora trapi dnes vsetkych pedagogov, posobiacich v skolskych sluzbach, ale aj tych, ktori si uz v skole to svoje odpracovali. Ved ide o solidaritu, ktora pri podpore takychto problemov ma svoje opodstatnenie. Na tomto zasadnuti klubu ma zaujal nazor pana ministra skolstva, najma ta pasaz, v ktorej sa dotyka prepustania ucitelov ako krajneho prostriedku, lebo sa treba vyrovnat s nedostatkom financii v oblasti skolstva. Bezprostredne teda s tym suvisi zvysovanie uvazkov ucitelov, hlavne v zakladnych a strednych skolach.

Toto zvysovanie uvazkov by vsak nemuselo byt snad jedinym vychodiskom riesenia zlozitych problemov v skolstve. Stoji teda za pozornost vazne sa zamysliet aj nad riesenim trinasteho platu pedagogov. Zasluzia si ho, ved mzda ucitelov je tazko porovnatelna s prijmami v inych odvetviach, aj s celostatnou priemernou mzdou. Ucitelia nepatria k tej kategorii ludi, ktori by zili "nad pomery." Alebo sa aj nadalej pocita len s tym, ze ucitelia prilis nevyskakuju, su pracoviti, disciplinovani, spokojni aj s malom? Rozhodne ho treba dokladne zvazit a pracu ucitela aj patricne financne ocenit. Verime, ze pan minister skolstva sa ucitelov zastane celou svojou autoritou, ktoru medzi ucitelmi ma. Urcite teda stoji zamysliet sa nad prednostnym riesenim tychto otazok, ktore su palcive az bolave, pretoze vcasnym prijatim zakona o statnej sluzbe ucitelov by sa naozaj vela vyriesilo.

Pevne verime, ze ministerstvo skolstva bude akceptovat aj tieto nase pripomienky a nim podany navrh dostojne vyriesi problemy pedagogickych pracovnikov. Ved ide o vysoko narocne povolanie, ktore si vyzaduje naozaj celeho cloveka, prakticky priam upisaneho detom, svojmu povolaniu. Ktosi mudry povedal, ze ucitel je svieca, ktora zapaluje inych a sama zhara. Uvedomujeme si, ze zijeme v dobe, ked treba setrit, ale asi nie prave na platoch ucitelov, ktori su v denno-dennom kontakte s detmi, ktorych niekedy aj vlastni rodicia obrazne povedane maju "po krk, ba aj vyse hlavy", by sa v buducnosti mohlo aj nevyplatit. A na to, aby ucitelia mohli splnat svoju spolocensku i ludsku funkciu - s im zverenymi detmi pracovat naozaj na urovni - je zakonite treba zlepsit aj ich materialne postavenie.

Mgr. Maria Samekova

Ako ma zamkli

Chcem sa s vami podelit s neprijemnym zazitkom, ktory sa mi stal v piatok 8. oktobra.
Som z Myta pod Dumbierom a v tento den sme s manzelkou navstivili Brezno. Bolo 18. hodin, zena sla este pozriet znamu a ja som sa pobral na autobusove nastupiste, kde som sa usadil v cakarni. Sedel som tam s jednou studentkou, ktora po chvili odisla a zavrela za sebou dvere. Coskoro na to sa v zamku ozvalo cvaknutie a ja som ostal sam zatvoreny v cakarni. Neostavalo mi nic ine, len otvorit okienko a pokrikovat po okoloiducich. Zlutovali sa nado mnou ceski turisti, ktori mi pomohli dostat sa von. Nebolo to veru lahke, som uz starsi clovek a navyse pri chodzi potrebujem palicu. Policajnu hliadku, ktora sla okolo, som potom upozornil na otvorene okno, aby sa nebodaj nieco nestalo.

Neviem, kto ma tuto cakaren na starosti, ale urcite by stalo za uvazenie umiestnit na viditelnom mieste zatvaracie hodiny. A este nieco. Ten, kto cakaren zatvara, by sa mal najskor presvedcit, ci v nej niekto nie je.

Jozef Frano

Bohate Dni nasho mesta

S prichadzajucou jesenou, nase mesto cez letne mesiace az prilis rusne, akoby trosku stichlo. Je to vsak len zdanie. Pride oktober a s nim aj mnou kazdy rok ocakavane Dni mesta Brezna. Cim nas tohto roku prekvapia? Vcasne a podrobne informacie v mestskom rozhlase, rozpis programu v tyzdenniku Horehronie, rozvesane plagaty. Bohaty program, vyber pre vsetky vekove kategorie. Rozne umelecke zanre, vystavy, besedy, koncerty. Z obsiahlej ponuky bolo si treba vediet vybrat a prist. Vybrala som si aj ja a neolutovala. Slavnostny obrad k 75. vyrociu narodenia cestneho obcana mesta Brezna, pana spisovatela Ladislava Tazkeho. Na vysokej urovni pripraveny program, neopakovatelna atmosfera v pritomnosti pana Tazkeho s manzelkou. Blahozelanie pana primatora Faska a dodnes znejuce prekrasne slova pana ucitela - tiez spisovatela Frantiska Kreutza. Tak dojemne, krasne a mudro ste to mohli v prvom rade za seba, ale aj za nas citatelov a obdivovatelov pana Ladislava Tazkeho, povedat len vy pan Kreutz. Uputala ma tiez velmi zaujimava vystava - Osemdesiat rokov cinnosti MO Matice slovenskej v Brezne. Sobotnajsie odpoludnie lakalo tych skor narodenych - seniorov. Operetno-muzikalove predstavenie s bratislavskymi umelcami slubovalo vela a naozaj nesklamalo. Pat umelcov uvilo krasnu kyticu z prekrasnych, nestarnucich melodii nasej mladosti. Rozospievali nase srdcia, ba niektorym vtisli i slzy do oci. Nechcela som si nechat ujst i dalsie pre mna lakave programy, ale ten neuprosny cas a hlavne pribudajuci vek sa u nikoho nezastavi.

Co povedat na zaver. Neprinalezalo mi hodnotit, skor sa vam vsetkym podakovat. Organizatorom, ucinkujucim, ktori ste pre nas pripravili skutocne bohate jesenne dni v nasom meste. Lebo, ako sa hovori, nielen chlebom je clovek zivy. Patri vam vsetkym moj obdiv, ucta i vdaka.

V. Kovacovicova, ucitelka

Oktober - Mesiac ucty k starsim

Pri prilezitosti Mesiaca ucty k starsim kulturna komisia spolu s Obecnym uradom v Osrbli dna 10. oktobra usporiadali v ubytovni Biatlon posedenie pri caji s dochodcami obce. Pri tejto prilezitosti sme nezabudli ani na obcanov priputanych na lozku, ktorych sme navstivili 17. oktobra. U nasich byvalych spoluobcanov sme boli v Dome dochodcov v Hronci 14. oktobra.

Touto akciou chceme preukazat, ze si vazime vsetko, co urobili pre blaho a skraslenie nasej obce. Do dalsich rokov zivota vsetkym prajeme vela zdravia, stastia, aby dalsie roky zivota prezili v pokoji a hrejivej laske, ze myslime na nich nielen v tomto mesiaci, ale pocas celeho roka.

M. Leitnerova