Skala, skala, biela skala,
povedz mila s kym si spala,
tuha - ja...
No, maloktora mila prezradi, kolkokrat a s kym postel odpravala, ale...
Ani mladenci nedaju vsetko na "bubon", lenze...
Skala - uz ci je vapencova, tufova alebo tvrda zula, alebo je to lesom porasteny kopec - je stale mlkva. Ak prehovori, tak velmi zriedka. Stava sa to v casoch burok, lejakov. Jej recou je praskot, lomoz, ked sa vali do doliny, ked na jej strbinach vietor vyhrava svoje melodie. Najma v nocnych hodinach su strachom okuzlujuce. Skaly, ste pritazlive, ale aj zradne, krute...
- Hop! (skala sa hybe)... prec, deti prec!!!
Skok! Bol uz pred nou a - jarkami tiekla krv tepla...
Deti sa rozprchli, rastu z nich matky a otcovia,
ale im pamatnou ostane ozrutna skala.

(M. Razus: Deti, skala a muz)

Su skaly, ktore si postojom "vymohli" prvenstvo v kraji, regione, chotari. Niektore su opradene legendami, k dalsim si nieco vycitame, domyslime, potvrdime versami ludovej piesne, ako: - Na tej skale, na tej, na tej Jarabatej, mala som frajera, menoval sa Matej...

Hovori sa, a to moze byt pravda, ze Sumiacan a Telgartcan rano ked vstane, pozrie na Kralovu holu. Ak ma "ciapku" - zla sprava. Sprchne. Ak sa "kupe" v slnku, robota pojde od ruky. Pod touto holou je Kralova hola (1890 m). Udajne v jej sedle oddychoval, desiatu jedaval kral Matej Korvin pri svojich polovnych potulkach. Chutila mu v zincici uvarena baranina. Zapijal ju dobrym tokajom. Kosticky "pomleli" polovnicke kopovy. Co-to predsa len zostalo. Lucinu - sedielko rok co rok pokryje biely poniklec. Sumiac. Dudlava skala. Ukryva v utrobach sumiacky poklad. Spisovatel F. Kreutz uvadza: - Priam o polnoci na Zeleny stvrtok sa otvara skala, v skale je izbica a v izbici kozub, na kozube kotlik plny zlatych dukatov, ale... Strazi ich ozrutanske psisko. Vraj, len clovek spravodlivy si z dukatov moze zobrat.

(Kliatba na Murani)

Skoda, ze zelenych stvrtkov je tak malo. A mozno i tych spravodlivych je pomenej, a tak poklad zostava v skale.

Cervena Skala. Osada patriaca k Sumiacu, ale sama ma bohatu historiu. Nielen tu s cervenym strkom, ale aj tu so stavbou zeleznicnej trate C. Skala - Margecany, ale... Narodila sa tam spisovatelka Klara Jarunkova. Detstvo, skolstvo zakladne ziskala doma, v Brezne, v Podbrezovej, v B. Bystrici... Hodno si precitat knihu Horehronsky talizman. Spozname z nej celu rodinu Chudikovcov.

Pohorela. Jej pra-praotcovia nestali bokom, ked sa davali mena kopcom. Takmer 1100 m "vrsisko" tiez pomenovali Skalou (Na skale). Dovodov bolo viacej: lesy, pastviny, skaly na stavby domov... A mozno sa aj akademicky maliar Max Svabinsky, pri malovani portretov pohorelskych zien, chlapov, obcas pozrel Na skalu.

Pohorelska Masa, Zlatno a Masianske krasove skalky. Prerastene, aspon v case navstevy, boli nizkymi lieskami. Oriesky na nich boli, asi su aj, vyborne, s tenkou supinou. V ruksaciku by ich bolo viac byvalo, ale poludnajsi robotnicky autobus do Podbrezovej nechcel zmeskat.

Skalka (1980 m) je aj v Nizkych Tatrach. Tato si ruku podava s Chabencom, Krizskym sedlom a aspon raz v roku si "zaspominaju" na krusne dni SNP.

Zaujimava je Skalka breznianska (946 m). Ma niekolko naj... Dubovy porast, vzacnu kvetenu, chutne (velke) cucoriedky, pekny vyhlad na mesto, Veporske rudohorie, kamenne more (smer severny k Laznej)... Ciernobalocania poznaju kopec, akesi hradisko, Pusty vrch. Uprostred neho skala. Velka. Z nej, za pekneho dna, clovek vidi do vela dvorov u Komov, na Pustom, Janosovke... Povrava sa, ze v utrobach skaly, davno-pradavno, byval sarkan a ci drak. Vychadzal na "prechadzky" len za velkych burok, bleskov - hromov. Vtedy gazdine fuzalky palili a hromy-blesky na hory posielali.

Skala, skalolom, Skalica (osada pri Podbrezovej) skalna ruza a ... Skalnica strechova (kvet) - podla legendy ludom ju podaroval boh Jupiter na ochranu pred bleskami, poziarom a carodejnicami. Panovnik Karol Velky nariadil, aby S. vysadzali ludia na kazdu novu strechu. V reci "kvetov" S. znaci silu a pracovitost. Podme teda, pohladajme si pracu, aj ked podla snara - skala - velmi neschodna cesta k uspechu. Nedajme sa odradit.
Skala, skala, biela skala.

S. Giertli

Kulturna komisia, Hotelova akademia a Mestska kniznica v Brezne vyuzili navstevu znameho spisovatela a publicistu, cestneho obcana Brezna v nasom meste a zorganizovali 8. oktobra dopoludnia v priestoroch hotelovej akademie besedu s nim a s jeho manzelkou. Okrem studentov sa na besede zucastnili predseda a jeden clen kulturnej komisie, pracovnicka kniznice, zastupkyna riaditelky skoly a profesorky slovenciny a literatury.

Beseda bola velmi bezprostredna a neformalna. Majster Tazky priblizil studentom svoje zivotne osudy, hovoril o zaciatkoch svojej literarnej tvorby, opisal svoju vojnovu anabazu, spominal na ludi, ktori ho inspirovali, aj ktorych postretal na svojej zivotnej puti. Hovoril o tomto nasom i jeho rodnom kraji, o rokoch zaznavania a ponizovania, o pisani "do suplika" a podobne. Potom odpovedal na otazky studentov, ktore potvrdili, ze jeho dielo cita aj mlada generacia, co pana Tazkeho obzvlast potesilo. Besedu ukoncil predstavenim svojej najnovsej knizky Ludia nie su anjeli, ktoru si dospeli aj kupili a dali podpisat. Studenti boli velmi disciplinovani a aktivni, prijatie a celkova atmosfera bola vynikajuca.

Dakujeme majstrovi Tazkemu, kulturnej komisii a vedeniu hotelovej akademii za krasne predpoludnie a tesime sa na dalsie spolocne akcie.

A. Prepletana