PODBREZOVAN    22/2000

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6 7 8

Vyroba


<<<

O poznatkoch z Ciny hovorime s Ing. M. Domovcom, CSc.,

Principom su investicie do najmodernejsich technologii

zeli0022.jpg (13333 bytes) V dnoch 15. – 22. oktobra 2000 sa pod zastitou Europskej komisie – Ekonomickej komisie - obchodnej divizie pre Europu v oblasti hutnictva, uskutocnila studijna cesta 37 odbornikov z oblasti metalurgie z celeho sveta do Ciny. Medzi nimi boli osobnosti, ako napr. prezident Africkej asociacie pre vyrobu zeleza a ocele, zastupcovia ministerstiev z Ruskej federacie, Argentiny, Japonska, zurnalisti zo znamych svetovych metalurgickych casopisov. Jednym z ucastnikov bol aj Ing. Miroslav Domovec, CSc., veduci nasej prevadzkarne oceliaren, ktory ako zastupca ZP a.s., jediny reprezentoval jednak Slovensko, ale zaroven bol jednym zo stvorice predstavitelov strednej Europy.

* Co bolo prvoradym poslanim tejto studijnej cesty do Ciny?

- Cielom tejto cesty boli predovsetkym snahy o vyvoj urcitej spoluprace europskych krajin s Cinou. Skupina zastupcov Europy bola poverena posudit sucasny stav a nasledujuci vyvoj v styroch najmodernejsich metalurgickych cinskych kombinatoch, v ktorych sa kapacita vyroby pohybuje od 6 do 13 milionov ton ocele rocne. Boli tu prezentovane najmodernejsie technologie, ciastocne kapitalovo kryte zapadoeuropskymi firmami Kruup, Mannesmann a Hoechst.

*Ake su vase dojmy z navstevy tychto kombinatov?

-. Su to vsetko statne podniky so zahranicnou kapitalovou ucastou. Prijimali nas na najvyssej urovni – na urovni riaditela, resp. spolumajitelov. Uz na prvy dojem bolo badat predovsetkym velmi burlivy vyvoj cinskeho metalurgickeho priemyslu od cias, ako sa Cina otvorila svetu. Cinania davaju biliony jüanov a miliardy dolarov do nakupu najmodernejsich technologii. Vo vsetkych uvedenych firmach dominuje vysoke pracovne nasadenie, velka pracovna disciplina a vsade je prikladny poriadok. Na rokovaniach sme preberali predovsetkym ekonomicke vazby. Pri deklarovani cisel o mohutnom rozvoji cinskeho metalurgickeho priemyslu sme presedeli viac v rokovacich miestnostiach ako vo vyrobnych halach. Ich rozvojove programy aj so zamermi boli prezentovane a konfrontovane europskym smerom rozvoja hutnictva.
Faktom zostava, ze Cina je skutocne najvacsim vyrobcom ocele na svete – v tomto roku napr. vyrobi 125 milionov ton ocele, pricom svetova vyroba sa pohybuje okolo 750 mil. ton ocele. Ich filozofia sa zaklada predovsetkym na vyuzivani najmodernejsich technologii – a ma ich skutocne spickove. A preto nesporne spravnym smerom je investicia do takych technologii, ktore umoznia zefektivnit a zvysit uzitkove vlastnosti vyrobkov. Len tak je mozne dosiahnut konkurencieschopnost na trhu.

*A aka je to krajina?

- Jednym slovom by sa dalo povedat, ze je to krajina kontrastov. Spomenute kombinaty sidlia v troch mestach, v Sanghaji, kde je 13 mil. obyvatelov, Pekingu s 12 mil. obyvatelom a takym “mensim” mesteckom bolo Xi –a´ng so 6 milionmi obyvatelov. Aj tu badat priam dramaticky rozvoj. Stare chatrce nicia a na ich mieste buduju 200 – 300m vysoke mrakodrapy. V Sanghaji je ich rozostavanych subezne okolo patdesiat. Ohromnym tempom stavaju infrastrukturu, mzelj0022.jpg (14462 bytes)etra, dialnice a spletite viacurovnove krizovatky, ale pritom vidiet na uliciach aj biedu. Mnohi jazdia tu na bicykloch, mnohi byvaju v chatrciach. Tu vidno na jednej strane spicku a na druhej velku biedu. Co sa tyka mentality ludi, je to velmi usluzny narod. Zaroven su vsak aj velmi opatrni. Pri kontakte so zamestnancami v metalurgickych kombinatoch som si vsimol, ze pri rozhovoroch su velmi opatrni a chrania firemne tajomstvo.


Rokovanie v Bao Steel v Sanghaji



Poznatky Ing. Miroslava Domovca, CSc., z tejto zahranicnej studijnej cesty su velmi zaujimave, a tak sa k nim vratime aj v nasledujucich cislach nasich novin.


<<<

 

Z aktivu zastupcov zamestnancov BOZP

 

Rokovali na aktualnu temu

zelg0022.jpg (13336 bytes)

 

25. oktobra sa uskutocnil Pracovny aktiv zastupcov zamestnancov, podielajucich sa na rieseni otazok v oblasti BOZP v zmysle Zakona 330/ 96 Z. z. V Dome kultury ZP a.s., sa ich zislo 98, aby spolocne zhodnotili svoju pracu za predchadzajuce obdobie a vytycili si nove ulohy. Predseda ZV OZ KOVO zhodnotil doterajsiu cinnost komisie a p. Anton Soliar, veduci oddelenia bezpecnosti a hygieny, oboznamil s cinnostou oddelenia.
Z jeho spravy vyberame: V oblasti BOZP sa uskutocnilo narocne hodnotenie rizik vo vsetkych profesiach, s dorazom na vykonavanie vsetkych pracovnych cinnosti. Zostatkova miera rizik bola premietnuta do katalogu rizik. Na tuto cinnost chronologicky navazuje zoznam ochrannych prostriedkov, ktory bude v platnosti od 1. januara 2001. V suvislosti s novelizaciou Zakonnika prace s platnostou od 1. 12. 1999, sa uskutocnili previerky stavu bezpecnosti prace a pracovneho prostredia. Vsetky nedostatky zistene tymito previerkami boli odstranene. Za rok 2000 doslo k 39 urazom. Z rozboru pracovnej urazovosti za tri stvrtroky vyplyva, ze v porovnani s uplynulym rokom sa znizila o 6 pripadov. V tejto oblasti kriticky hodnotime prevadzkaren srotove pole, kde je od zaciatku roka registrovanych 6 urazov, na znizeni pracovnej urazovosti sa naopak podiela taharen rur 2, kde znizili urazovost o 6 a oceliaren o 4 urazy. Nasledovali informacie o zmenach v legislative a vnutropodnikovych predpisoch.
V diskusii k aktivite podnietil pritomnych A. Soliar svojim uvodnym vystupenim. Zdoraznil, ze funkcia zastupcu zamestnancov je dobrovolna a zavazuje zamestnanca k povinnosti aktivne sa zucastnovat pri rieseni otazok v oblasti BOZP. V nasej spolocnosti vytvara zamestnavatel vsetky optimalne podmienky pre plnenie uloh vyplyvajucich zo zakona. Komisia zastupcov zamestnancov pre BOZP sa riadi statutom a usmernuje cinnost vsetkych zastzelh0022.jpg (14251 bytes)upcov zamestnancov. Zamestnavatel povazuje zastupcov zamestnancov za rovnocennych partnerov a plne akceptuje ich poziadavky. Z celkoveho poctu 163 zastupcov zamestnancov je zial 36, ktori vobec neprejavili zaujem o vykonavanie svojho poslania. Tym je zrejmy ich lahostajny pristup k problematike bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci.
V zavere podakoval A. Soliar vsetkym zastupcom zamestnancov, ktori zodpovedne pristupuju k plneniu svojich povinnosti. Je vidiet, ze im zalezi na zlepsovani pracovnych podmienok, na zvysovani urovne bezpecnosti prace a na dosahovani prijatelnych vysledkov v oblasti BOZP.

V taharni rur I. skutocne plati :nas zakaznik, nas pan. Dokazom je skutocnost, ze aj rury pripravene na expediciu balia presne podla poziadaviek svojich odberatelov.


<<<

PODBREZOVAN    22/2000

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6 7 8