PODBREZOVAN 22/2000 |
STRANA 8 |
|
STRANA |
0 |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
Najvacsi uspech kolkarskeho sportu v Podbrezovej
Od nasho prichodu do haly znelo mohutne “Zeleziar do toho”, co nasim
hracom neustale vlievalo nove a nove sily. Porazali jedneho supera za druhym
a kazdym bodom sa priblizovali k vytuzenemu finale. Z kvalifikacie
postupili nasi kolkari do finale zo 4. miesta, z celkoveho poctu 16 zucastnenych
druzstiev, co bolo velkym prekvapenim pre ostatne vypravy, ktore so Slovakmi neratali.
Okrem slovenskeho ruzstva postupili do finale este Nemci, Slovinci a Chorvati. Oslava
uspechu postupu do finale sa pred Mestskou halou niesla uz v znameni spevu, kde celym
mestom znelo “Slovenske mamicky, peknych synov mate...” a vyvolavania mien
nasich jednotlivych hracov a trenera. Po poslednom hode Ivana Cecha, co bol aj posledny hod celeho Svetoveho pohara,
zaznel halou pre nasho hraca burlivy potlesk od vsetkych pritomnych fanusikov kolkarskeho
sportu. Suhrn vysledkov Svetoveho pohara v kolkoch Bolzano 2000. Kvalifikacia: Vykony hracov ZP Sport Podbrezova: Jovan Calic 972, Gejza Knapp 1011, Ondrej Kyselica 904, Zelimir Mirkovic 907, Ivan Cech 984, Radoslav Foltin 1009. Finale: Vykony hracov ZP Sport Podbrezova v ramci jednotlivcov: 1. Ivan Cech 1051, 7. Radoslav Foltin 1018, 12. Jovan Calic 996, 16. Ondrej Kyselica 959, 17. Gejza Knapp 958, 21. Zelimir Mirkovic 942. |
*Akym sposobom ste sa vlastne dostali k ucasti na olympiade? - Tu je odpoved jednoducha, ako clen najvyssieho organu – vykonneho vyboru som bol clenom delegacie Slovenskeho futbaloveho zvazu. Myslim si, ze zasluzene, pretoze som ako jediny clen VV SFZ bojoval za najsilnejsiu futbalovu reprezentaciu na olympiade. Ale nielen preto. * Ako teda hodnotite ucast futbalistov na OH? - Dobre. Reprezentovali dostojne, primerane nominacii okliestenej o najlepsich olympionikov - futbalistov. Ja som videl ich jediny vitazny zapas s Juznou Afrikou a tam boli vynikajuci. * Olympiada je sviatkom sportovcov, ako ste ju citili vy ako divak? - Aj pre mna ako divaka to bol sviatok a obrovsky zazitok. Ved napokon ste citali a poculi vyjadrenia ucastnikov OH, konecne tu zas bola olympiada venovana sportu, sportovcom i divakom..., na rozdiel trebars od olympiady v Atlante, kedy mi to pripadalo, ze je to olympiada o Coca Cole, Mc´Donalde atd. Tam v Australii citil kazdy sportovec, a zasluzene, ze on je tym olympijskym hrdinom! Vsetko, pocnuc dopravou, sportoviskami i vsetkymi sluzbami bolo dobrovolne podriadene olympiade a jej ucastnikom. Ak teda bolo treba vzkriesit olympijske myslienky, tak teraz su uz urcite nesmierne zive. * Australia je pre nas exoticka, aka je teraz pre vas? - Tazko sa hlada to spravne slovo resp. slovne spojenie, ale ja by som povedal, ze Australia je pre ludi. Je to stat - svetadiel obyvany najma pristahovalcami. Z celeho sveta! Mozno preto ale nielen, su nesmierne velkorysi a tolerantni. Ich zivotna filozofia sa podla mna vojde do troch hesiel – rodina, zdravie a vzdelanie. Tomuto ziju, pre toto pracuju a venuju cele svoje snazenie. Z pohladu Europana su nenarocni, byvaju prevazne v prenajatych domoch, bytoch, jazdia kludne na obitych, ojazdenych autach, stravuju sa nenarocne, neobliekaju sa urcite podla poslednej mody, lebo to nespada do ich zivotnej filozofie. Ich cielom je skutocne spokojna rodina so zdravymi a o vzdelanie sa snaziacimi detmi. Ze je to ich australska filozofia, o tom svedci to, ze je spolocna povodnym Aziatom, Africanom i Europanom, bez rozdielu pleti, vzdelania i spolocenskeho postavenia. Mne sa strasne pacila tolerancia k detom, lebo sa vam tam skutocne moze stat, ze vam v restauracii zoberie dieta z vasho taniera rukou hranolky a nic sa nedeje, akurat pocujete od rodica “sorry” s usmevom. Nikto sa necuduje, nikto sa nerozculuje lebo je to dieta! Ale tolerantnost je tam normou, lebo trebars casnik v zahradnej restauracii neodozenie od nedojedeneho taniera zobajuce vtaky, lebo si povie :”preco?”, ved su to zive tvory. Zivot v Australii je aj o tomto. * O co ste sa, okrem navstev sportovych sutazi, v Australii zaujimali najviac? - Ja ako personalista ,a asi to citit z predoslej odpovede, samozrejme o ludi. Mna nesmierne zaujal ich skolsky system po piatu triedu zakladnych skol. Po tade sa totiz ziaci neznamkuju. Oni povazuju prve skolske roky deti za rozhodujuce v ich formovani, v podchyteni ich zaujmov, predpokladov a danosti. Prvi traja su ohodnoteni odznakmi, “placackami” a pod. Vsetci ostatni su stvrti!!! Nikto nie je posledny, nikto nie je uz na zaciatku vzdelavania zaradeny ako stvorkar, patkar. Jednoducho neberu detom sebavedomie, radost, snahu a chut sa ucit prospechovym zaskatulkovanim, ktore sa u nas vezie so ziakom cele studium, mozno aj zivot. Ich skolsky system deti neubija. Tam skoly deti podnecuju, motivuju ukazat sa prave v tom, v com su najlepsi a z toho potom vychadza aj ich nasmerovanie k optimalnemu odboru dalsieho studia a uplatnenia sa v civilnom zivote. No jednoducho mame sa co ucit. * Co krajina, priroda? - Nadherna, minimalne poskodena, vsade bolo citit environmentalne povedomie. Prirodu a zelen si ctia, ved kazdy vikend do nej odchadzaju cele rodiny, a pokial im to situacia neumozni, kludne “piknikuju” na travnikoch v parku uprostred Sydney. Vo volnej prirode som mal stastie vidiet len jednu kenguru, ale aj domaci sofer autobusu ju videl volne po troch mesiacoch. Za to vsetky zivocichy Australie som mal moznost vidiet v ZOOPARKU TARONGAA, z ktoreho je naviac prekrasny vyhlad na Operu a nove moderne Sydney. * Na zaver, co na vas urobilo najvacsi dojem? - Narocna otazka, lebo tazko sa rozhodnut len pre jedno, pretoze zazitkov, vnemov, skusenosti bolo mnozstvo. Najvacsi dojem na mna aj tak urobili ludia. Ich ochota pomoct, usmev, stale dobra nalada, doslednost, pozitivne myslenie, obetavost, schopnost dotiahnut veci do konca, to je to, co ma na ludoch uchvatilo najviac. Tito australski ludia ma presvedcili, ze sa takto spravaju vzdy, nielen cez olympijske hry.
|
“Dostat sa na olympijske hry, to je zivotny ciel kazdeho sportovca”
* S akym pocitom ste odchadzali na OH? - Dostat sa na OH, to je najvyssi zivotny ciel kazdeho sportovca. Bol som velmi stastny a pocit to bol nevyslovitelny. Ked si predstavim, ako sme sa na jar v klube smiali - co ak niekto z nas pojde na olympiadu? Bolo to skutocne v nedohladne. Ani vo sne sa mi nezdalo, ze sa to podari prave mne. Myslim si, ze vzhladom na skutocnost, ze v Podbrezovej sa robi cyklistika profesionalne len rok, je to obrovsky uspech. Som si vedomy, ze vdacim hlavne vedeniu ZP a Cyklistickemu klubu ZP SPORT, a.s., ktori mi vytvorili na to vsetky podmienky. Chcel by som sa im vsetkym podakovat. *Na OH ste iste isli s nejakym predsavzatim. Bolo pre vas velkym sklamanim, ze ste vypadli v osmom okruhu? - Sklamany som bol velmi. Vzhladom na to, ze sa tu zisla svetova spicka, nerobil som si vsak nejake nerealne plany. Chcel som aspon dojst. Po starte sa mi darilo, snazil som sa jazdit vpredu, ako sa vsak tempo zrychlovalo, prepadol som dozadu a v osmom okruhu som skoncil. V cyklistike je to tak, ked odpadnete od hlavnej skupiny, koncite. *Cyklisti startovali takmer pred skoncenim Hier. Mali ste dostatok casu na podujatia, ktore ucastnikom organizatori pripravili? - Ani velmi nie. Kazdy den sme trenovali a pripravovali sa na start. Prve dni boli poznamenane aklimatizaciou na nove podmienky. Trvalo sest dni, kym som si zvykol a konecne som sa mohol aj vyspat. Denne sme trenovali dopoludnia aj popoludni, mali sme vlastny treningovy okruh v Narodnom parku. Nezostavalo vela casu na iny program. Z toho co som videl, velmi na mna zaposobil otvaraci ceremonial. Najviac ma ocaril ten 120 – tisicovy dav na stadione. Bola to obrovska sila, ked nastupilo takmer 12 tisic sportovcov zo 199 krajin sveta a vsetci divaci zacali tlieskat. Vsetci sa usmievali, vsetci boli srdecni. Zucastnili sme sa aj dalsich podujati, napr. vztycenia slovenskej zastavy a dalsich. Velmi ma vsak mrzi, ze som sa vobec nedostal do Slovenskeho domu. * Aky dojem na vas urobila Australia? - V Australii som nebol prvykrat. Ako sedemnastrocny som sa tam zucastnil majstrovstiev sveta juniorov. Je to skutocny raj na Zemi. Jedna obrovska a bohata krajina, kde sa maju vsetci ludia dobre. Niet tam rozdielov. Niet chudobnych a bohatych. Vsetci si spokojne ziju, vyuzivaju pozicky, domy si prenajimaju. * A co Sydney? - Cela Sydney mi pripadala ako okres Brezno. Je to asi “najvacsia dedina” na svete. Od centra su do jednotlivych stvrti obrovske vzdialenosti. My sme napriklad byvali od centra 20 km, ale ine casti boli vzdialene aj 30 km. * Ako to bolo v Olympijskej dedine? - Nikde som sa este nestretol s tym, ze vsetky sportoviska sa nachadzali na jednom mieste a vsetko 100% fungovalo. Vsetko tam bolo novovybudovane, perfektne. Vsade vsetko klapalo. Co sa tyka starostlivosti o sportovcov, napr. jedalen bola otvorena po celych 24 – hodin, bolo tam svedske stolovanie a v ponuke 18 druhov kuchyn. Ja som volil najcastejsie taliansku. *V Sydney ste stretli mnozstvo zaujimavych ludi, zname tvare zo sveta sportu. Aky mate z nich pocit? - Moje jazykove znalosti – anglicky rozumiem velmi dobre, ale tazsie sa dohovorim - by mi neumoznili tolko kontaktov, keby som nemal spolubyvajuceho Milana Dvorscika, ktory ovlada pat reci. Mal som stastie, vdaka nemu sme sa zoznamili s mnohymi zaujimavymi sportovcami. Su to skutocne osobnosti a pri tom taki obycajni, prijemni ludia. * Co dalej? - Mam za sebou tazke obdobie priprav na olympiadu. Bolo to narocne najma na psychiku. Nie najidealnejsie vztahy s reprezentacnym trenerom vytvarali v priprave na OH casto nezdravu atmosferu, co bezpochyby ovplyvnilo aj moje celkove vysledky. Ucast na olympiade vsak povazujem za velku odmenu a budem robit vsetko pre to, aby som mohol cestovat na tie nasledujucu, ktora sa uskutocni v Grecku. |
V dnoch
18. az 21. oktobra 2000, sa konal Svetovy pohar druzstiev v kolkoch v Taliansku
v meste Bolzano. Z tohto velmi pekneho kuta sveta, obdivovaneho mnohymi
turistami, si podbrezovski kolkari priniesli krasne druhe miesto, co je urcite najvacsi
uspech kolkarskeho sportu v Podbrezovej. Zaroven sa toto umiestnenie zaradilo do
galerie uspechov podbrezovskeho sportu na popredne miesto.
a Knapp a Ondrej Kyselica, sme boli na
medailovom tretom mieste. Druha dvojica, zastupena Radoslavom Foltinom a Zelimirom
Mirkovicom nasu poziciu udrzala, co bolo fantasticke umiestnenie pred nastupom nasich
dvoch poslednych hracov, Ivana Cecha a Jovana Calica. Tito chlapci vybojovanu poziciu
nielenze udrzali, ale posunuli na konecnu druhu priecku.
