PODBREZOVAN    04/2001

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

1 2 3 4 5 6 7 8

Zo sveta ocele


<<<

Od nasho dopisovatela z Kanady

Starosti severoamerickych oceliarov

Za ostatnych osem rokov Severna Amerika prezivala neuveritelny hospodarsky rozmach. Nezamestnanost v USA poklesla pod 4 percenta, takmer vsetky hospodarske odvetvia zapasili s nedostatkom pracovnych sil. Dokonca aj v odvetviach servisu, ako v restauraciach a v obchodoch, platili zamestnancom penazne premie za ziskanie novych zamestnancov. Taka situacia mala prirodzene znacny vplyv na zvysovanie platov zamestnancov vo vsetkych rezortoch.
Velky rozmach zaznamenali aj take rozhodujuce a tradicne odvetvia ako oceliarstvo, ktore v Severnej Amerike zazilo rozne vykyvy, najma od druhej svetovej vojny. Rekonstrukcie znamenali velky dopyt po oceliarskych vyrobkoch. Zmeny v technologii vsak priniesli aj radikalne zmeny do oceliarskeho priemyslu. Ked napriklad znacne poklesli poziadavky na vyrobky pre zeleznice, alebo ked rozne zelezne potrubia zacalo nahradzat potrubie z plastickych latok, oceliarske podniky prezivali otrasy a museli hladat nove trhy, aby sa udrzali. Dnes ma vyroba viacerych oceliarskych podnikov pevne miesto pre oceliarstvo v takom netradicnom odvetvi ako je stavebnictvo. Zelezo sa stalo dolezitym produktom nielen pri vystavbe priemyselnych i hospodarskych objektov, ale dokonca aj pri vystavbe sukromnych domov. Rozne drevene hrady, podpory, atd. sa dnes nahradzaju vyrobkami zo zeleza. Avsak jednym z najvacsich spotrebitelov oceliarskej vyroby sa stal automobilovy priemysel tak v USA, ako aj v Kanade.
Prirodzene, hospodarsky cyklus ma svoje pravidla. Po uspesnych obdobiach prichadza doba hospodarskeho poklesu “recesie”, alebo aspon miernejsie spomalenie hospodarskeho rozvoja. Po uspesnych rokoch Severna Amerika zije dnes v ocakavani recesie. Ekonomovia i politici sa rozchadzaju v nazoroch, ci plna recesia zachyti USA a Kanadu, alebo nie. Spomalenie sa uz plne prejavilo v hospodarstve USA a zachytilo aj dolezite oceliarske odvetvie.
Jeden z najvacsich oceliarskych podnikov USA – LTV Steel, ktory zamestnava okolo 18 000 zamestnancov, poziadal sud o ochranu pred veritelmi, kedze podniku hrozi bankrot. Znacne tazkosti s odbytom postihli aj kanadske oceliarske podniky. Napriklad Algoma Steel a 3 700 zamestnancami sa dostala do takej situacie, ze sa obava, ze ak bude odbyt nadalej taky nizky, podniku moze hrozit bankrot. Hodnota jeho akcii je velmi nizka – koncom januara len $0,64 za akciu (ALG), teda hlboky pad z $3,07, co bola najvyssia cena akcie podniku v minulom roku.
Algoma Steel nie je jedina v Kanade s pochmurnou situaciou. Problemy s odbytom zaznamenali aj Stelco Hamilton. Pre znizeny dopyt podnik pristupil k znizeniu vyroby a uz prepustil aj 160 vyrobnych zamestnancov. Nepriaznivy trend odbytu sa pochmurne odrazil aj na hodnote akcii podniku. Kym cena akcie podniku (STE.A) v minulom roku dosiahla az $11,25, tato cena akcie klesla 30. januara tohto roku az na $3,48. Akcie Dofasca (DFS), dalsieho doleziteho oceliarskeho podniku Kanady, stratili na burze az tretinu svojej ceny. Z najvyssej ceny $30,60 za akciu Dofasca v roku 2000 cena tejto akcie poklesla 30. januara tohto roku na $21,20. Zakladnym faktorom tohto nepriazniveho stavu v oceliarstve Severnej Ameriky je velky pokles dopytu po vyrobkoch tychto fabrik. Priciny su rozne.
Spomaleny ekonomicky trend hospodarstva USA v ostatnych mesiacoch zvysil opatrnost spotrebitelov pri nakupoch, a tym pokleslo aj mnozstvo objednanych vyrobkov. Prirodzene, to je pokles v uplnej nadvaznosti od dopytu po finalnych vyrobkov az po suroviny pre ich vyrobu. Teda kompletna “retazova reakcia”.
Dalsim faktorom dnesnych problemov nasho oceliarstva je velky napor lacneho importu zo zahranicia. Lacna pracovna sila, alebo velke statne dotacie do oceliarskych podnikov v niektorych krajinach, umoznuju ponukat americkym a kanadskym nakupcom podstatne lacnejsie vyrobky, ako si to mozu dovolit domace oceliarske podniky. Tento “dumping” vazne ohrozuje zamestnanost tisicov severoamerickych pracovnikov. Predpokladane riesenia problemu od dovoznej dane, roznych opatreni, cez riesenia vo WTO (World Trade Organization) nepridu okamzite. Treba vsak mat na pamati, ze znizenie dumpingu ocele na severoamericky trh prinesie vazne problemy pre oceliarske podniky a staty sa budu musiet pripravit na znizenie dopytu a exportu ich vyrobkov a na hladanie novych i netradicnych trhov a vyrobnych programov, aby zabezpecili stabilitu oceliarskych podnikov a zamestnanosti v nich.
Dolezity dopad na oceliarsky priemysel ma aj dnesna situacia v automobilovom priemysle USA a Kanady, ktory je jednym z najvacsich odberatelov oceliarskej vyroby. Vyroba automobilov sa v Kanade a USA za ostatne desatrocia znacne rozsirila. Dopyt na trhu narastal rekordnou rychlostou, comu sa prisposobovali aj vyrobcovia automobilov zvysovanim vyroby. Osobny automobil nie je vyrobkom, ktory sa vymiena kazdy rok. A tak koncom minuleho roku automobilovy priemysel zacal signalizovat presytenost automobiloveho trhu a znacny pokles dopytu. Zareagoval spomalenim vyroby a tym aj znizenim dopytu po oceliarskych vyrobkoch nutnych na vyrobu automobilov. Dolezity signal prisiel 30. januara tohto roku v oznameni automobiloveho koncernu “Dimler Chrysler”. Nadvyroba automobilov a znacne znizeny dopyt na trhu prinutili podnik prehodnotit vyrobne plany na najblizsie tri roky. Rozhodnutie je drasticke. Znizenie pracovnych sil o 20 percent, teda o 26 tisic pracovnikov z poctu asi 130 tisic zamestnancov. Kanadu postihne strata 3 tisic zamestnancov. Avsak dalsia velka strata pre Kanadu je v rozhodnuti Dimler Chrysler odstupit od planu investovat do dalsieho rozvoja podniku v juznom Ontariu jeden a pol miliardy dolarov. Zmrazenie tejto investicie predstavuje stratu znacneho mnozstva predpokladanych novych pracovnych prilezitosti a prirastku do narodneho dochodku.
Opatrenia, ako znizovanie poctu zamestnancov a zmrazovanie planovanych investicii v automobilovom priemysle, budu mat negativny dopad na podniky nadviazane na automobilovy priemysel a prirodzene aj na oceliarske podniky.
Planovane opatrenia noveho prezidenta Busha znizit dane v rozsahu az 1,3 triliona dolarov a kanadskej vlady, ktora po dlhych rokoch tvrdohlaveho odolavania konecne pristupila k znacnemu znizeniu dani obyvatelstva i podnikom, mozu priniest pozitivne vysledky. Ocakava sa, ze tieto opatrenia pomozu zmiernit ocakavany hospodarsky pokles, znacne podporia nakupnu doveru obyvatelstva, zvysia dopyt po roznych vyrobkoch – najma dlhodobej spotreby, zvysia zaujem o nove investicie a tak, aj ked uplne nezabrania vyvrcholeniu hospodarskeho cyklu presyteneho trhu, aspon pomozu podstatne zmiernit jeho dopad na hospodarstvo Severnej Ameriky. To moze mat pozitivny dopad aj na znovu ozivenie oceliarskeho priemyslu a v konecnom dosledku na zivotnu uroven obyvatelstva USA a Kanady.

Jan H. Kucerak
Ontario, Kanada


<<<

PODBREZOVAN    04/2001

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6 7 8