ZP a.s. NEWS

Kultura v obraze

Kulturne podujatia, organizovane v ramci programu personalnej, mzdovej, socialnej politiky a politiky ochrany a bezpecnosti zdravia pri praci pre rok 2001 sa stali v nasej spolocnosti uz tradiciou. Aprilove vystupenie skupiny No Name a jej hosta Chinaski z Ceskej republiky potesilo najma mladez. Druhym tohtomesacnym programom bolo vystupenie Milana Markovica a jeho hosti. V maji si prisli na svoje zrelsie rocniky, ale

medzi obdivovatelmi Lucnice bolo opat mnozstvo mladych. Junove nedelne popoludnie s Majstrom “N” , Frantiskom Vyrostkom a skupinou Tweens narobilo organizatorom – pracovnikom hospodarsko - socialneho odboru mnozstvo starosti. Divakov prislo strasne vela a sala ma obmedzeny pocet miest. A tak sa naslo vychodisko. Rodicia si posedeli pri kave a deti sa radovali z programu. Po letnych prazdninach to bolo Radosinske naivne divadlo, ktore rozosmialo divakov svojou divadelnou komediou Zenske oddelenie. A opat to bola komedia, tentokrat netypicky humor v podani hercov Cechovho Prozatimne osvobozeneho divadla. Divci valka zozala v Podbrezovej velky uspech. Uspesny bol aj muzikal Mnisky, ktory hostoval v Dome kultury ZP v Podbrezovej uz druhykrat.

<<<

Rok 2001 v zivote Dychovej hudby Zeleziarni Podbrezova

Reprezentovali aj Slovensko

Najvyznamnejsim aktom nasej dychovej hudby bola ucast na prestiznom festivale europskych dni hudby v nemeckom Bösseli, kde nasa hudba reprezentovala nielen svoj matersky podnik Zeleziarne Podbrezova, ale zaroven Slovensku republiku. Dychova hudba zaznamenala aj bohate kulturne leto. Z najvyznamnejsich podujati to bolo ucinkovanie v prezidentskej zahrade v Bratislave a v Nitre, vystupenia na festivaloch v Zarnovici, vo Valaskej na regionalnom festivale dychovych hudieb, na koncerte v Brezne a roznych dalsich mensich podujatiach v ramci obce.
Nasim poslanim okrem slavnostnych podujati su aj tie smutnejsie udalosti. Na poslednej rozlucke sme odprevadili v tomto roku 48 byvalych zamestnancov zeleziarni .
V mene dychovej hudby mi dovolte podakovat vsetkym, ktori prispeli svojou financnou ciastkou na nasu cinnost, dakujeme vedeniu Zeleziarni Podbrezova, ale i vsetkym zamestnancom, ZO OZ KOVO i Obecnemu uradu v Podbrezovej.

J. Turis

V novom roku radost v oku, usmev v tvari,
nech sa dari dojst vzdy k cielom, v roku celom.
Stastia vela vsetkym

zela Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova

<<<

Z tvorby nasich spolupracovnikov

K sucasnym i byvalym zeleziarom - Helene Kalovej, Janovi Siposovi, Milanovi Dandulovi, Dusanovi Sajgalikovi, Anne Nociarovej, Petrovi Zifcakovi, ktorych umelecky talent sledujeme a hodnotime na individualnych alebo spolocnych vystavach, v tomto roku pribudlo dalsie meno - Juraj Pancuska.

Za dverami historickej radnice, v sucasnom sidle Horehronskeho muzea v Brezne, sme sa 16. novembra 2001 pri vernisazi jeho tvorby spoznali nielen s autorom, ale aj s jeho dielami tvoriacimi vyvazeny celok i napriek tomu, ze islo o siroky tematicky zaber. Portrety, figuralne umenie, krajinky nas ocarili sposobom prevedenia a koloritom. Jurajovi nie je neznama ziadna technika – perokresba, pastel, olej, tuzka, gvas... Zeleziarske ruky sa vsak vedia jemne pohrat aj so socharskou hlinou. Modelmi sa mu stali clenovia rodiny – dcera, svokra, brat, ako aj slovensky lud. V krajinnej tvorbe poukazuje na krasy domoviny, ako aj primorsku taliansku sceneriu. Na vystave nechyba ani jeho sucastny Autoportret a vlastna Destrukcia. V pamati nam zostanu aj majstrovsky vyhotovene diela – Opilec a Zalujuca. Hovorit by sa dalo o kazdom z vystavenych obrazov, ved autor doteraz vytvoril okolo tisic malieb, skic a navrhov, v ktorych nechybaju ani dielka zo zeleziarni – Rukavice a v depozite odpocivajuca Martinka.
Kuratorka vystavy L. Skrinarova charakterizovala autorovu tvorbu slovami: “... Juraj v nekonecnej pokore dokazal pred mnohymi z nas zatajit rozsiahlost svojej tvorby a hlbku svojich pocitov skumania seba sameho a sebareflexie. Z jeho obrazov prudi do nas maliarov smutok, ktory sa pokusa prekonat luskanim elementarnych vytvarnych problemov – kompozicie, stylizacie a ako autor sam zvykne hovorit – destrukcie. Akykolvek predmet, ci bytost, je Jurajovi dost dobry na to, aby siahol po stetci a hladal jeho tvar, dusu... Viem si ho dobre predstavit v case parizskej bohemy, viem si predstavit jeho modely. Ale Juraj zije v inom prostredi, pracuje v zeleziarnach – so zelezom, a predsa nachadza nadherne inspiracie pre svoju tvorbu. Nech mu v nich pramen neuhasne”.
Z byvaleho spolku Banskobystrickych amaterskych vytvarnikov (BAV) hodnotil Juraja Pancusku jeho priatel, maliar Marian Miklos, ako cloveka velmi skromneho, dobraciska, ktory vie, co chce malovat a v tvorbe ho inspiruju diela francuzskych majstrov.

Portret Juraja PANCUSKU

Narodeny: 23. aprila 1955 v Banskej Bystrici
Byva: Podbrezova - Stiavnicka

Detstvo a mladost: Uz pri narodeni sudicky Jurajovi skomplikovali pobyt na tomto svete, ked ako prvemu dietatu v banskobystrickej nemocnici urobili transfuziu krvi. Nova krv prudila donho zo zil vojaka z Dukly B. Bystrica. Nasledovali roky skolske – zakladnu skolu vychodil v Brusne, ucnovsku skolu v Piesku a prve jeho zamestnanie, nesie tento privlastok dodnes – nastupil do podbrezovskych zeleziarni, kde prave otvarali novu prevadzkaren – taharen rur 1. V nej presiel roznymi profesiami – robil pri peciach, rovnacke a aj v oblukarni, v sucasnosti robi v upravni rur.
Vytvarne zaciatky: Ako sa autor sam priznal - k vytvarnemu umeniu mal vztah uz od detstva. Spomenul si na pobyt Vladimira Vestenickeho v liecebni v Brusne, videl ho tam malovat a hned si bezal kupit vykresy. Potom ho paleta a stetce tak chytili, ze sa im venoval kazdu volnu chvilu. Kresby, akvarel, ceruzka a potom to uz islo. Najviac ho oslovuje figura, portret a krajinky. Vzrusuje ho v tvorbe neustale pretvaranie a menenie pohladov, snazi sa vyhybat tomu, aby sa opakoval.
V sucasnosti sa chce viac venovat grafike, pre tuto tvorbu potrebuje lis.
Vytvarne spolky: Dvadsat rokov posobil v skupine BAV - istov, od ktorych presiel len nedavno k Skupine horehronskych vytvarnikov (byvali clenovia KAVT).
Ocenenia : Svoje diela zasielal aj na celoslovenske sutaze – ziskal cenu v Humennom (1998) za Fajciara a Cestne uznanie v Bratislave (1999) za autoportret – Destrukcia. Ocenenia ziskal aj v Novej Dubnici a Trencine. Horehroniu sa predstavuje prvou samostatnou vystavou. Este v tomto roku bude reprezentovat mesto Brezno na vystave v Polsku.
Ine zaujmy: Nielen umenie, ale aj sport mu je vlastny – v mladosti hraval aktivne futbal.

Vystavu nasho spolupracovnika si mozete pozriet v Horehronskom muzeu v Brezne, Namestie gen. M. R. Stefanika 55, do 20. decembra 2001 od pondelka do piatku v case od 8. – 16. hod.
Autorove obrazy kupili milovnici umenia z Ameriky a Talianska. Ak mate zaujem o vlastnictvo niektoreho diela, mate moznost dohodnut sa s autorom na jeho kupe.

<<<

Naucme sa vazit si historiu
Kto boli Kelti

Len ten, kto hladi s uctou na historiu, vie si vazit sucasnost a smelo dokaze celit buducnosti. Zamyslime sa nad touto myslienkou a zistime, ze my vlastne o tej regionalnej historii toho este velmi vela nevieme. V minulom cisle novin ste sa docitali o najnovsich poznatkoch z vyskumu jednej z najstarsich a najvyznamnejsich lokalit z hladiska archeologickeho vyskumu, Hradku v Hornej Lehote. Mgr. Petra Mosneho, ktory tento vyskum vedie uz treti rok, sme poziadali, aby nam v niekolkych clankoch priblizil toto obdobie, a tak dnes uvadzame prvu cast nasej novej rubriky, v ktorej vam priblizime povod Keltov:

Greci ich nazyvali Kelti, Rimania Galovia. Toto pomenovanie je z obdobia, kedy vznikali mocenske centra a keltske etnikum sa zacina prejavovat na uzemi Europy najneskorsie v 6. storoci p. n. l. Zaberali rozsiahle uzemie, ktore bolo ohranicene na juhu Alpami, na severe Stredonemeckou vysocinou, na vychode Vltavou a na zapade poriecim Seiny.
Grecky historik Herodotos ( 2. polovica 5. storocia p.n. l.) pise, ze pramen Dunaja je v zemi Keltov. Diodoros Sicilsky (1. storocie p. n. l.) o nich pise ako o divokom a bojovnom narode. Muzi boli vychovavani ako bojovnici a v boji sa casto odhalovali. Zhadzovali zo seba satstvo, ktore im prekazalo a v osiali podporovani krikom (furor – mimochodom odtial pochadza “furia”) sa vrhali na nepriatela. V boji pouzivali stity a ostepy, avsak ich hlavnou zbranou boli dlhe mece zdobene drakmi.
V rokoch 450 – 400 p. n. l. sa uz nachadzali aj na nasom uzemi, a to v okoli Trnavy, kde boli objavene ich hroby. Vyznamne su nalezy z Bucian a Stupavy. V Slovenskom Pravne bola najdena bronzova spona s maskovitou vyzdobou a v Blatnici kovova prilba. Sperky zdobili pseudofiligranom, ako aj spony na saty. Toto obdobie spajame aj s vysokou technickou urovnou vyroby keramickych nadob, ktore vyrabali na rychlo rotujucom hrnciarskom kruhu, ktory doniesli na nase uzemie.

Pokracovanie v buducom cisle