PODBREZOVAN   25/2002

STRANA 3

STRANA 3

0

Kultura

HUDBA SVETLOM V TME

* Milan, v piatich mesiacoch prisla choroba, nasledovali operacie, avsak zrak sa ti nevratil. Ako vnimas svoje detstvo, radosti i sklamania z dnesneho pohladu?
- Kym som bol maly, myslel som si, ze vsetci ludia su ako ja. Az ked som ako patrocny musel ist do Internatnej skolky pre nevidiace a slabozrake deti v Levoci som zistil, ze ja aj moji spoluziaci sme ini, ze inac vnimame svet. Odlucenie som prezival velmi tazko, bol som zufaly, nestastny, smutil som za domovom... Postupne som pochopil, ze len v tejto skole sa mozem naucit to, co ostatne deti, lenze tu s pomocou braillovho pisma. Tesil som sa, ze je to aspon takto mozne a co bolo pre mna nesmierne dolezite, od druhej triedy som zacal navstevovat aj ZUS pri Zakladnej skole v Levoci. Objavoval som tajomstvo not, pisanych braillovym pismom. Na zaciatku to bolo nesmierne tazke, dnes som vsak stastny, ze poznam noty, lebo mi to ohromne pomaha v mojej tvorbe a tiez v doplnovani vyucby hry na klavir u pani ucitelky V. Horvathovej zo ZUS v Banskej Bystrici.
Som sice iny, chyba mi dolezity zmysel – zrak, naviac, mam aj dalsie vazne zdravotne problemy, ale napriek tomu prezivam radosti i sklamania rovnako, ako ostatni ludia, rovnako sa viem tesit aj smiat, rovnako prezivam smutok aj zial. Mna osobne mrzi najviac to, ze niektori ludia, ked nas nepoznaju, nevedia s nami komunikovat a pri prvom stretnuti nas oslovuju prostrednictvom tretej osoby. Je to vzdy neprijemne a smutne, clovek sa vsak musi vediet vyrovnat so vsetkym.
*Neuzavrel si sa pre svoj hendikep do seba, ale naopak, otvoril si svoje vnutro tym, ktori ta chceli pocuvat. Spominas si este na svoje hudobne zaciatky?
-Nie, prave naopak, ja sa chcem priblizit tym, ktori ma beru ako rovnocenneho. Rozhodol som sa venovat vo svojom zivote tomu, co ma najviac tesi a co jedine dokazem – hudba je mojim zivotom, jej tvorba aj jej posolstvo.
To spominanie by bolo urcite na dlhy rozhovor, takze aspon v kocke. Zaciatky som mal vzhladom na moje zdravotne postihnutie odlisnejsie, ako ini hudobnici. Studium hudobnej vychovy je pre nevidiacich omnoho zlozitejsie, a to nie kvoli citaniu a pisaniu not v braillovom pisme ale preto, ze mame k dispozicii velmi malo materialu z oblasti hudby – prepisaneho do tohto typu pisma. Hudba ma sprevadzala z radia, magnetofonu, ci gramofonu od utleho detstva. Rad som pocuval uplne vsetky hudobne zanre a pocuvam ich dodnes. Kazdy z nich mi nieco dal a dava, kazdy ma nejako ovplyvnil a ovplyvnuje. Vzdy som bol velmi zvedavy na vsetko, co sa hudby tyka, napr. v skole som chcel poznat zlozite akordy, ktore sa uz ucili hrat starsi spoluziaci, alebo ktore som poznal z piesni. Od desiatich rokov som zacal sam skladat piesne a snival som aj o vlastnej kapele. Moj sen sa mi splnil v roku 1992, ked som spoznal spevacku Miriam Koctuchovu a coskoro k nam pribudol aj gitarista Marek Botev. V takomto zlozeni sme koncertovali v Brezne a jeho okoli. V roku 1997 pribudol do kapely bassgitarista Michal Formanek a bubenik Peter Kvackaj. Od roku 2000 ucinkuje v koncertnej zostave kapely aj druhy bubenik Otto Brozman.
*Co rezonuje najviac v textoch tvojich piesni?
- Moja hudba aj texty piesni su o realite zivota, vsetkych jeho strankach, bez prikras, o vsetkom co zijem, o pocitoch a emociach.
*Si hudobny samotar, alebo rad pracujes v time?
-Velmi rad pracujem v time, o com svedci aj moja praca s kapelou, s ktorou mame jeden az dvakrat tyzdenne skusky. Samozrejme pred koncertom to byva castejsie. Okrem kapely Blindman som zalozil aj duo Strom zivota spolu so Zuzanou Ondrusovou, kde hrame a spievame piesne s krestanskou tematikou. Sam pracujem len na svojich instrumentalnych projektoch.
*Co pre teba znamenal 27. oktober 2002?
- Bol to den, kedy sa konal koncert skupiny BLINDMAN pri prilezitosti 10. vyrocia jej zalozenia a tiez prezentacia CD skupiny BLINDMAN pod nazvom Nase milenium. Touto cestou by som chcel podakovat celej kapele za trpezlivost a porozumenie pri skusani zvacsa mojich skladieb, aj za ich perfektnu interpretaciu na koncerte. Moja vdaka patri aj vsetkym hostom skupiny BLINDMAN a hlavne - dakujem mojej mame a mojmu bratovi Stanislavovi, ktory mi pomaha s programovanim hudobneho nastroja, navrhom obalov na CD a pod. Dakujem.
*Tvoje zivotne kredo?
- V podstate mam dve. Jedno o zivote od E. M. Remarqua – Kym sa nevzdas, si silnejsi ako osud a druhe o hudbe od Longfellowa – Hudba je univerzalnou recou ludstva.
A ako vnimaju Milana clenovia kapely?
Marek Botev
- Ako cloveka, ktory vie co chce, hlavne v oblasti hudby. Je pre nas vsetkych v kapele rovnocennym partnerom a priatelom, my ho vnimane ako vidiaceho. Milan zije s muzikou kazdy den. Texty, ktore pise a hudba, ktoru sklada, su obrazom jeho myslienok, nalad, zivota, ktory preziva. Obdivujem jeho elan a vytrvalost. Ja osobne som rad, ze mozem hrat s Milanom v jednej kapele a dufam, ze spolu zlozime este vela peknych pesniciek.
Michal Formanek a Peter Kvackaj
- My sa vnimame v kapele vsetci rovnako, bez rozdielu, aki sme. Rovnako si vymiename nazory, riesime problemy. Milan je nas dobry kamarat, vazime si jeho pristup k praci s kapelou.
Otto Brozman
- Milanove postihnutie vobec neberiem do uvahy. Respektujem ho ako sefa kapely. Rozhodne nehram s Milanom len preto, ze je nevidiaci, z nejakej falosnej lutosti. Naopak, obdivujem jeho stopercentnost, genialne nasadenie nielen na koncerte ale na kazdej skuske.

V. Kukolova

Spomienka

Dna 25. novembra uplynul rok odvtedy, co nas navzdy opustil nas milovany otec a stary otec

Jan HRBAN.

S laskou na neho spominame.Smutiaca rodina

...

Kratke bolo nase stastie, kratky bol zivot Tvoj. Osud tak rozhodol a len Ty Boze vies Preco. A my sa v pokore sklaname pred tym, ze dna 27. decembra uplynie dlhy a smutny rok bez nasho

Pavla STULRAJTERA,

ktory nas bez slovka na rozlucku opustil vo veku 37 rokov.

Miluj ho Pane, ako sme ho milovali my.

Manzelka Lenka a syn Jakubko, rodina Valigurova, Rusova a vsetci, co ho poznali

<<<

PODBREZOVAN    25/2002

STRANA 3

STRANA

0