Z monografie z roku 1925,
ktora bola poctena cenou Slovenskej Matice v Turcianskom Svatom Martine, od Antona
Vaclavika, Podunajska dedina v Ceskoslovensku – vyberame v povodnom zneni:
Cez cely advent mladenci praskaju vecer bicmi, niekde sa
chodi na priadky, niekde sa para (drape) perie. Najma v Horvatskom Grobe, ked sa
“drape” perie, byva velky oldomas, tak ze sa hovori, ze “lepsi oldomas pri
peri, jako pri kopacki”.
V Stedry den chysta sa vsetko na vianocne sviatky, postia sa, malym detom sa
rozprava, ze ak sa budu postit, uvidia zlate prasiatko.
Pred vecerom sa kadi cely dom temianom, aby zli duchovia nemali pristupu.
Kto chce mat vela maku, musi ho zasiat v Stedry den.
Vecera, vlastne obed, pocina sa modlitbou. Potom
jedia sa oplatky s medom, cesnakom, hroznom, jablckami a orechmi, “aby sa
vraj dobre so zlym sislo a neuskodzilo”, potom sa je vareny bob, kapustna
polievka, makove pupaky a dolky. Deti chodia vecer v skupinach po domoch
a spievaju:
Pasli ovce pastyri,
pri horvatskem majiri,
stante hore po(d)te,
Pana Krista nandete.
Lezi si on v jaslickach,
povinuty v plencickach.
Marie listum,
Domine Kristum,
krstna maci,
dajte orechu.
Pastier trubi po dedine a zbiera do putne vino, okrem peciva a inych
darov. V niektorych domoch doteraz davaju na Stedry vecer pod stol batoztek so senom,
aby mal Jezisko na com lezat, seno je pod stolom az do Noveho roku.
Polnocna omsa vola sa “uciren”, po ktorej na svitani nasleduje pastierska
a dopoludnia “hruba”. Pocas utierne mozno pocut malu chvilu lichvu medzi
sebou rozpravat. V prvy den vianocnych sviatkov sa nebeseduje.
Len na den sv. Stefana, prvomucedlnika, sa priatelia a znami navstevuju
a blahozelaju si nasledovne: “Vinsujem vam tyto slavne svatky, Krista Pana
narodzeni a Svateho Stefana, co si od mileho Pana Boha zadate, hojnost zdravi,
hojnost chleba, hojnost vina, hojnost scasti, po smrci nebeske kralofstvo.”
Na sv. Jana svati sa vino, ktorym sa na Troch kralov posvacuju
pivnice a vinohrady.
Na Silvestra opakuje sa vecera, ako na Stedry vecer.
Po Novom roku cely tyzden chodia farar, rechtor, kostolnik a ministrant
z domu do domu koledovat. Ked vstupia do domu, ucitel zanoti:
Herodes tomu neveril,
ze sa Kristus Pan narodil.
Radujme sa, veselme sa,
v tom novem roku.
Potom farar pokropi dom svatenou vodou, vezme z kostolnikovej ruky kaditelnicu
a okadi. Organista o Troch kraloch pise svatenou kriedou na dvere zaciatocne
pismena vychodnych mudrcov G+M+B 1923, alebo, ako mi ista “zivanska” tetka
povedala, ze vraj “Gaspar Marisku bozkaval jedentisicdvestodvadsattri razy”.
Kostolnik s ministrantom zberaju koledu, skladajucu sa najma z vajec, vina,
slaniny alebo z penazi. V tej chvili vsetci domaci, cisto vyobliekani, musia
ocakavat prichod vzacnych hosti.
Na Troch kralov svati sa voda a krieda.
Ze bosorky a bosoraci su, priznali v sukromi
konecne po velkom zapierani niektore tetky. Tak je bosorkou kazda zena, ktora ma zrastene
obocie alebo ktorej sa nedostava vlasov tam, kde by ich mala mat. Ked sa o Troch
kraloch svati voda, nech ten, kto chce poznat bosorku, pozera spoza oltara, zena, ktora sa
pri svateni diva do zeme, iste je bosorka. Takyto zvedavy tiez moze si vziat na utieren
(Polnocnu omsu) mericu maku alebo hrachu, sadne si pred kostolom, a ked ludia
vychadzaju, rozsype hrach na vsetky strany a uteka domov pod odkvap. Ked sa obrati,
vidi vsetky bosorky, ale mu neuskodia.
Kto robi od Lucie do Stedreho vecera stolec tak, aby len raz za den sekerou do
dreva zatal, a sadne si nan v utierni v kostole, vidi vsetky bosorky zadkom
k oltaru obratene. Aby vsak usiel rozhnevanym bosorkam, ktore ho cestou
z kostola prenasleduju, nech za sebou hadze ihly. Bosorky “mosa sa
prepchat”, t.j. pretiahnut dierkou kazdej ihly a za ten cas prenasledovany sa
zachrani od rozdrapenia. I pan farar ich vidi takto sediet, ked omsu sluzi, lenze on
to nesmie prezradit.
*
vianocna anketa* vianocna anketa*
vianocna anketa* vianocna anketa* |
“CO
PRE VAS ZNAMENAJU VIANOCE?”
Ing. Luba Chamkova, ekonomicky usek
- Je december, pocasie chladne a ludia kupuju darceky pre svojich
blizkych, posielaju pozdravy. Obchodne domy su okraslene roznymi vianocnymi ozdobami,
stromceky na namestiach vysvietene. Vsade je rusno, ludia sa ponahlaju, chcu vsetko
stihnut. Deti rataju uz od Mikulasa dni, kolkokrat sa este vyspia a pride Jezisko, tesia
sa na darceky a prazdniny. Ozdobuju cely byt a vianocny stromcek. Z radia
zneju prijemne koledy. A konecne je tu Stedry vecer, slavnostna vecera. Pri stole
sedi cela rodina – stastna a vesela. Po veceri sa rozbaluju darceky, v izbe
sa rodi smiech a radost z darcekov. K oslave patri polnocna omsa
a krasna piesen Ticha noc, svata noc. Vianoce su najkrajsie sviatky v roku,
sviatky pokoja, radosti, lasky. Pre niekoho sa spajaju s rozbalovanim darcekov, pre
ineho je to hlavne spomienka na narodenie Jezisa Krista.
Ing. Jozef Weiss, odbor zasobovania
- Vianoce by som charakterizoval ako pohodu, tradicie, spomienky
a tuzby do buducnosti. Pohoda prichadza v tomto rocnom obdobi akosi prirodzene,
kompenzujeme nou uponahlane kratke dni v zavere roka. Je umocnena prijemnymi
stretnutiami so svojimi blizkymi. Vianoce su tiez sviatkami, v ktorych spominame na
tych, ktori uz nie su s nami, spominame na roky, ked sme sami objavovali darceky pod
stromcekom a neskorsie, ked sme sa uz tesili z radosti svojich deti. Su zaroven
sviatkom uzko spatym s tradiciami – tradicny je vianocny stromcek, stedrovecerna
vecera, ale aj koledy znejuce pri stlmenom svetle na polnocnej omsi. Vsetko, co som
vymenoval je uzko spate aj s buducnostou, s tuzbou, aby nam, nasim blizkym
a znamym v tom dalsom roku nic nechybalo.
Marcela Vetrakova, propagacne oddelenie
- Ako pre kazdeho – sviatky pokoja, mieru, pohody a lasky v kruhu
mojich najblizsich, hlavne vnucky. Ked mala Viktorka vybera spod stromceka vianocne
prekvapenia, zacinaju sa odvijat moje spomienky na detstvo. Spominam aj na preberanie
tradicii slavenia sviatkov od nasich rodicov v prvom roku manzelstva, na prichod deti
a drobne radosti a starosti... Vianoce su obdobim hodnotenia toho, co som
v starom roku prezila dobre i zle, ako aj o tom, co nas este caka, ale hlavne co
si zelame do buduceho roka. A ja si zelam, aby sme boli vsetci zdravi, stastni, aby medzi
ludmi ta vianocna ludskost pretrvavala aj vo vsedne dni.
Ivan Kasa, odbor informatika
- Vianoce pre mna znamenaju pokoj, radost, rodinnu pohodu. Su to sviatky pokoja,
mieru, zblizenia, kedy by mala byt rodina pokope, kedy by si vsetci pri stedrovecernom
stole mali spomenut aj na tych, ktori im pomahali a popriat si vela zdravia, stastia, vela
lasky. Neviem si predstavit tieto sviatky bez svojich najblizsich. Skoda len, ze chyba
sneh, ktory dotvara typicku atmosferu sviatocnych dni.
Ing. Ivan Setvak, odbor zasobovania
- Vianoce pre kazdeho znamenaju nieco ine. V detstve som sa tesil na darceky, na
stromcek a na to vsetko dookola, co k Vianociam patri. Teraz sa tesim
z toho, ze vidim tie nedockave oci mojich chlapcov, ktori sa uz pred vecerou snazia
zistit, kolko balickov je pod stromcekom. Je to radost pre kazdeho rodica, vidiet ako sa
deti tesia aj z malickosti, ktore si najdu pod stromcekom. No Vianoce nie su len
o darcekoch. Je to hlavne cas, kedy sa pravidelne zide cela rodina, kedy sa nikam
nikto neponahla a mozeme sa v klude venovat veciam, na ktore nie je v bezne
dni tolko casu. Ak sa navyse k tomu prida pekna zima, tak to byva este krajsie.
A aj tento rok je na zasnezene Vianoce este stale sanca – Katky boli
zablatene...
Ing. Gabriela Halajova, ekonomicky usek
- Vianoce vnimam v prvom rade ako sviatok krestanov, ktori oslavuju
v tomto case narodenie Pana. Pan predstavuje pokoj v srdci, nadej, ze vsetko
dobre aj zle, s cim sa clovek kazdodenne stretava, ma pre neho vyznam. S tymto
pocitom by sme – samozrejme - mali prezivat vsetky dni v roku, ale kazdodenny
zhon a problemy v nas zavse vyvolavaju skor nervozitu a bezmocnost.
V case Vianoc si tento dar viac uvedomujem a obycajne si davam
“novorocny zavazok” zit s vianocnou radostou cely rok.
Vianoce su pre mna tiez sviatkom rodiny. Ziadny iny sviatok v roku neposkytuje
viac priestoru pre chvile stravene s rodinou a blizkymi priatelmi. Preto prajem
svojim kolegom a priatelom, aby tohtorocne Vianoce prezili v kruhu svojich rodin
s pocitom vzajomnej lasky, ucty a spolupatricnosti, aby darceky, ktore rozdaju
a dostanu robili vsetkym radost. Vsetkym prajem, aby vianocny pokoj pretrval
v nas a v nasich vzajomnych vztahoch.
Ing. Jan Lendacky, odbor technickeho
a investicneho rozvoja
-Vianoce su pre mna obdobim roka, ktore podvedome rozdelujem na pracovnu
a sukromnu cast. Pracovnu najma preto, ze obycajne koncom roka sa na nasom pracovisku
nahromadi najviac prace, ktoru je potrebne dokoncit, fyzicky na stavbe a potom
vykonane prace zaviest uctovne do ekonomiky firmy, za ucelom dosiahnutia co najlepsieho
hospodarskeho vysledku. Po sukromnej stranke si najviac koncom roka uvedomujem, ze cas je
neuprosny, zasa som o rok starsi a v mysli sa snazim zhodnotit, co sa nam
doma alebo v sirsej rodine dobreho alebo zleho prihodilo a co sa nam podarilo
z rodinnych predsavzati a cielov spolu s manzelkou a detmi naplnit.
Kedze som nenapravitelny optimista, vzdy verim, ze nasledujuci rok bude lepsi
a nesplnene ciele si posuniem na nasledujuci rok.
NETRADICNE
SPECIALITY
Zliepane srdiecka (z jednej davky asi 20 ks)
Cesto: 300 g hladkej muky, 100 g cukru, 1 vanilkovy cukor, stipka soli, 200 g masla
alebo rastlinneho tuku, ¼ flasticky horkomandloveho pecivoveho oleja, 75 g mletych
piniovych jadierok, 1 zltok
Prisady na napln a zdobenie: 1 bielok, 60 g piniovych jadierok, 150 g sipkovy
lekvar. Krehke cesto vymiesime z muky, cukru, vanilkoveho cukru, soli, studeneho
rozkrajaneho tuku, horkomandloveho oleja, mletych piniovych jadierok a zltko. Zakryte
cesto nechame v chladnicke 1 hodinu odpocinut. Potom cesto na doske vyvalkame asi na
hrubku 3-4 mm. Formickou vykrajujeme srdiecka s priemerom asi 5 cm. Polovicu srdiecok
potrieme bielkom a posypeme piniovymi jadrami. Vsetky srdiecka pecieme asi 14 minut
v mierne predhriatej rure (175O C, pri plyne stupen 2) a nechame
vychladnut. Nenatrete srdiecka natierame sipkovou zavaraninou a potom spojime
s posypanymi srdieckami.
Hriate
Upalime 10 deka cukru na svetly karamel, zalejeme vodou, prevarime a dolejeme
tak, aby bol liter. Prevarime s pridanim 2-3 hrebickov, celej skorice a napoly
prekrojenej vanilky. Odtiahneme zo sporaka a vlejeme pol litra 96 stupnoveho liehu.
Podavame teple, alebo vychladnute vlejeme do flias a podavame studene.
Kapor netradicne
Zapeceny so syrom
600 g kapra, sol, 60 g masla, 100 g struhanky z dietnych sucharov, 60 g oleja,
80 g tvrdeho syra. Osolene porcie kapra obalime v rozpustenom masle a struhanke
a vyprazame v rozpalenom oleji. Po vyprazeni kladieme rybu do ohnovzdornej misky
a vydatne ju posypeme struhanym syrom. Vo vyhriatej rure zapekame, kym sa syr
neroztopi.
Peceny na mandliach
4 porcie kapra, 80 g oleja, 40 g masla, 80 g mandli, 80 g slahacky, 60 g cibule, 50
g citrona, sol, mlete cierne korenie, petrzlenova vnat. Ocistene umyte porcie kapra
osusime, osolime, okorenime a pokvapkame citronovou stavou. Nechame asi dve hodiny
odlezat. Takto pripravene porcie dame na rozohriaty olej a opecieme po oboch
stranach. Pridame maslo, na platky nakrajane olupane mandle, nadrobno nakrajanu cibulu.
Kratko podusime a zalejeme slahackou. Podavame s opekanymi zemiakmi.
Orieskove hrudky( z jednej davky asi 40
ks)
Prisady: 225 g hladkej muky, 275 g cukru, 1 vanilkovy cukor, stipku soli, 250 g
masla alebo rastlinneho tuku, 1 zltok, 75 g susenych marhul, 175 ml slahackovej smotany,
250 g nesolenych burskych orieskov, 200 g horkej mliecnej polevy. K priprave krehkeho
cesta zmiesame dohromady muku, 100 g cukru, vanilkovy cukor, 125 g studeneho tuku
a zltok. Cesto dame na ½ hodiny do chladnicky. Potom na pomucenej doske vyvalkame
a vykrajujeme kolieska o priemere 5 cm. Polozime na plech vylozeny papierom
a predpecieme v predhriatej rure (200O C, plyn stupen 3) 6-7 minut.
Medzitym nadrobno nasekame susene marhule. Ohrejeme zbytok tuku a cukru, pridame
smotanu, burske oriesky a marhule a vsetko nechame asi 3 minuty povarit. Potom
tuto hmotu prenesieme na predpecene placky a pecieme v rure pri rovnakej teplote
asi 15 minut. Pecene hrudky nechame na pecivovej mriezke vychladnut. Rozpustime polevu.
Namacame v nej spodnu stranu peciva, obratime ich a nechame zaschnut.
BETLEHEM PATRI
K VIANOCNEJ ATMOSFERE
K vianocnej atmosfere patri stavanie betlehemov
s jaslickami, postavami svatej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov.
Betlehemy sice neplnia nejaku liturgicku funkciu, ale nas hlbsie vyvadzaju do prezivania
vianocnych sviatkov. Prve drevene jaslicky boli pravdepodobne postavene v 7. storoci
v bazilike Santa Maria Maggiore v Rime. Zname je postavenie jasliciek od
Frantiska Assiskeho v roku 1223 v lese Greccio, co sluzilo k prehlbeniu
krestanskeho rozjimania o tajomstve vtelenia Kristovej osoby, k upevneniu
zboznosti a obrazotvornosti ludi. Velke rozsirenie stavania betlehemov zaznamenavame
zo 6. storocia, a to zvlast vplyvom jezuitskej rehole. V Prahe bol takyto
betlehem postaveny v roku 1562, v Altottingu 1601, v Mnichove 1607. Do
rodin sa zacal dostavat tento zvyk zaciatkom 17. storocia a pretrvava dodnes.
VIANOCNE PRANOSTIKY
(v povodnom zneni)
24. decembra – Stedry vecer: aky je cas na Adama a Evy,
take budu nasledujuce dni. Ked je na Stedry vecer hmla, bude plane pocasie. Stedry vecer
kazdemu je mily, da vraj panboh vina, pozehna v obili.
25. decembra – Bozie narodenie: na Bozie narodenie
o blsie prevalenie. Ked na Narodenie Krista prsat zacne, za styri tyzdne pocasie bude
mracne. Ked na Vianoce pokryte su polia snehom, mozes na Velku noc sediet pod kosatym
stromom. Ked je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na lade. Jak medzi Kracunom, tak
medzi Janmi. Biele Vianoce, zelena Velka noc. Aky je cas na vianocny den, taky ma byt aj
buduci januar. Kolko sa ukaze prvy sneh pred Vianocami, tolko bude trvat aj po Vianociach.
Lahodny a teply cas na Vianoce je znamenim, ze zima bude dlho trvat. Lepsie Vianoce
treskuce, nezli tekuce. Na Vianoce – po gagorce, na Veliku noc – moc. Na Ducha
– do polbrucha. Na trojicu – len lyzicu. Do Vianoc – hoj, od Vianoc joj! Do
Vianoc pravdivo, od Vianoc dvojivo. Jasne Vianoce, tmave stodoly. Ak sa na Vianoce voda
z neba leje, starost o urodu, kacku vam ohreje. Vodny mlyn, ktory Vianociam
melie kolace, nebude Velkej noci pagace. Ked je na Stedry den vela hviezdiciek, na buduci
rok je vela kureniec. Ked je na Stedry den mnoho hviezd, je mnoho zemiakov. Ked je
vianocna noc tmava (nesvieti mesiac), bude tma v zacine. Ak su dazde, teplo
v hody, nedobry rok za tym chodi. Ked dvadsiateho piateho svieti len tolko, co gazda
kona osiruje, bude dobra uroda zeme.
26. decembra – sv. Stefana: ak sa vetry na sv. Stefana spolu
chytia, velikie prikopy a zaveje narobia. Ked svaty Stefan blato vyfukal, bude pekna
jar. Na svateho Stefana nesmie uz byt barina. Na sv. Stefana kazdy sa ma za pana. Ked duje
vietor na Stefana, bude vino buduceho roku plane.
27. decembra – sv. Jan: sivy sv. Jan vesti dobry rok.
28. decembra – Mladatka: o mlatkach i den sa
omladzuje.
Pribeh o
laske
Eva vysla z domu a rozhliadla sa dookola. Vsade
poriadok, cisto, nadhera. Vysmiata, plna elanu vykrocila do zahrady. Ako sa rozhliadala,
zrazu sa jej naskytol pred domom nezvycajny pohlad. Traja muzi s netradicnym vyzorom
postavali a usmievali sa. Nikdy predtym ich tu nevidela. Nedalo jej prejst popri nich
bez povsimnutia a tak sa im prihovorila: “Nepoznam vas, ale iste ste vyhladli.
Podte so mnou a dajte sa ponuknut jedlom”.
“Je doma vas manzel?”, opytali sa. “Nie”, odpovedala.
Potom nemozeme vstupit”, odvetili.
Vecer, ked sa manzel vratil domov, zena mu rozpovedala, co sa stalo.
“Chod a povedz im, ze uz som doma a pozvi ich na navstevu”. Zena vysla
a pozvala troch muzov dnu.
“My nemozeme spolocne vstupit do vasho domu ”,
odpovedali.
“Preco nie?”, spytala sa. Najstarsi ukazal na jedneho z nich
a povedal: “Tento sa vola “Zdravie”. Ukazal na druheho: “Tento sa
vola Uspech a moje meno je Laska”. “ A teraz bez domov
a porozmyslajte s manzelom, ktoreho z nas by ste chceli mat doma”
Zena sa vratila domov a povedala manzelovi, co pocula. Manzel reagoval: “Ake
mile. Tak co, pozvime Zdravie. Nech pride a naplni nas dom zdravim.”
Manzelke sa to nepacilo: “Drahy, preco nepozveme radsej Uspech?”,
povedala.
Svokra, ktora si rozhovor vypocula z druhej miestnosti, sa ozvala:
“Nebolo by lepsie pozvat Lasku? Nas dom by sa konecne naplnil laskou!”
“Dajme na radu nasej svokry”, povedal manzel. “Chod vonku
a pozvi sem Lasku, bude to nas najlepsi host.” Zena vysla von a spytala sa
tych troch starcov: “Ktory z vas je Laska? Podte prosim za mnou a budte
nasim hostom”.
Muz s menom Laska vstal a vosiel do domu. Ostatni dvaja tiez vstali
a nasledovali ho. Prekvapena zena sa spytala dvoch prichadzajucich: “Pozvala som
len Lasku, preco idete aj vy?”
Stari muzi spolocne odpovedali: “Keby ste pozvali Zdravie alebo Uspech,
ostatni dvaja by zostali vonku. Ale vy ste pozvali Lasku a kdekolvek ide laska, tam
ide aj Zdravie a Uspech!!!” |
