PODBREZOVAN    25/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Prakticke rady


<<<

<<<

Zvykloslovie roku

Z monografie z roku 1925, ktora bola poctena cenou Slovenskej Matice v Turcianskom Svatom Martine, od Antona Vaclavika, Podunajska dedina v Ceskoslovensku – vyberame v povodnom zneni:

Cez cely advent mladenci praskaju vecer bicmi, niekde sa chodi na priadky, niekde sa para (drape) perie. Najma v Horvatskom Grobe, ked sa “drape” perie, byva velky oldomas, tak ze sa hovori, ze “lepsi oldomas pri peri, jako pri kopacki”.
V Stedry den chysta sa vsetko na vianocne sviatky, postia sa, malym detom sa rozprava, ze ak sa budu postit, uvidia zlate prasiatko.
Pred vecerom sa kadi cely dom temianom, aby zli duchovia nemali pristupu.
Kto chce mat vela maku, musi ho zasiat v Stedry den.

Vecera, vlastne obed, pocina sa modlitbou. Potom jedia sa oplatky s medom, cesnakom, hroznom, jablckami a orechmi, “aby sa vraj dobre so zlym sislo a neuskodzilo”, potom sa je vareny bob, kapustna polievka, makove pupaky a dolky. Deti chodia vecer v skupinach po domoch a spievaju:
Pasli ovce pastyri,
pri horvatskem majiri,
stante hore po(d)te,
Pana Krista nandete.
Lezi si on v jaslickach,
povinuty v plencickach.
Marie listum,
Domine Kristum,
krstna maci,
dajte orechu.

Pastier trubi po dedine a zbiera do putne vino, okrem peciva a inych darov. V niektorych domoch doteraz davaju na Stedry vecer pod stol batoztek so senom, aby mal Jezisko na com lezat, seno je pod stolom az do Noveho roku.
Polnocna omsa vola sa “uciren”, po ktorej na svitani nasleduje pastierska a dopoludnia “hruba”. Pocas utierne mozno pocut malu chvilu lichvu medzi sebou rozpravat. V prvy den vianocnych sviatkov sa nebeseduje.
Len na den sv. Stefana, prvomucedlnika, sa priatelia a znami navstevuju a blahozelaju si nasledovne: “Vinsujem vam tyto slavne svatky, Krista Pana narodzeni a Svateho Stefana, co si od mileho Pana Boha zadate, hojnost zdravi, hojnost chleba, hojnost vina, hojnost scasti, po smrci nebeske kralofstvo.”
Na sv. Jana svati sa vino, ktorym sa na Troch kralov posvacuju pivnice a vinohrady.
Na Silvestra opakuje sa vecera, ako na Stedry vecer.
Po Novom roku cely tyzden chodia farar, rechtor, kostolnik a ministrant z domu do domu koledovat. Ked vstupia do domu, ucitel zanoti:
Herodes tomu neveril,
ze sa Kristus Pan narodil.
Radujme sa, veselme sa,
v tom novem roku.

Potom farar pokropi dom svatenou vodou, vezme z kostolnikovej ruky kaditelnicu a okadi. Organista o Troch kraloch pise svatenou kriedou na dvere zaciatocne pismena vychodnych mudrcov G+M+B 1923, alebo, ako mi ista “zivanska” tetka povedala, ze vraj “Gaspar Marisku bozkaval jedentisicdvestodvadsattri razy”. Kostolnik s ministrantom zberaju koledu, skladajucu sa najma z vajec, vina, slaniny alebo z penazi. V tej chvili vsetci domaci, cisto vyobliekani, musia ocakavat prichod vzacnych hosti.
Na Troch kralov svati sa voda a krieda.

Povery

Ze bosorky a bosoraci su, priznali v sukromi konecne po velkom zapierani niektore tetky. Tak je bosorkou kazda zena, ktora ma zrastene obocie alebo ktorej sa nedostava vlasov tam, kde by ich mala mat. Ked sa o Troch kraloch svati voda, nech ten, kto chce poznat bosorku, pozera spoza oltara, zena, ktora sa pri svateni diva do zeme, iste je bosorka. Takyto zvedavy tiez moze si vziat na utieren (Polnocnu omsu) mericu maku alebo hrachu, sadne si pred kostolom, a ked ludia vychadzaju, rozsype hrach na vsetky strany a uteka domov pod odkvap. Ked sa obrati, vidi vsetky bosorky, ale mu neuskodia.
Kto robi od Lucie do Stedreho vecera stolec tak, aby len raz za den sekerou do dreva zatal, a sadne si nan v utierni v kostole, vidi vsetky bosorky zadkom k oltaru obratene. Aby vsak usiel rozhnevanym bosorkam, ktore ho cestou z kostola prenasleduju, nech za sebou hadze ihly. Bosorky “mosa sa prepchat”, t.j. pretiahnut dierkou kazdej ihly a za ten cas prenasledovany sa zachrani od rozdrapenia. I pan farar ich vidi takto sediet, ked omsu sluzi, lenze on to nesmie prezradit.


<<<

* vianocna anketa* vianocna anketa* vianocna anketa* vianocna anketa*

CO PRE VAS ZNAMENAJU VIANOCE?”

Ing. Luba Chamkova, ekonomicky usek
- Je december, pocasie chladne a ludia kupuju darceky pre svojich blizkych, posielaju pozdravy. Obchodne domy su okraslene roznymi vianocnymi ozdobami, stromceky na namestiach vysvietene. Vsade je rusno, ludia sa ponahlaju, chcu vsetko stihnut. Deti rataju uz od Mikulasa dni, kolkokrat sa este vyspia a pride Jezisko, tesia sa na darceky a prazdniny. Ozdobuju cely byt a vianocny stromcek. Z radia zneju prijemne koledy. A konecne je tu Stedry vecer, slavnostna vecera. Pri stole sedi cela rodina – stastna a vesela. Po veceri sa rozbaluju darceky, v izbe sa rodi smiech a radost z darcekov. K oslave patri polnocna omsa a krasna piesen Ticha noc, svata noc. Vianoce su najkrajsie sviatky v roku, sviatky pokoja, radosti, lasky. Pre niekoho sa spajaju s rozbalovanim darcekov, pre ineho je to hlavne spomienka na narodenie Jezisa Krista.

Ing. Jozef Weiss, odbor zasobovania
- Vianoce by som charakterizoval ako pohodu, tradicie, spomienky a tuzby do buducnosti. Pohoda prichadza v tomto rocnom obdobi akosi prirodzene, kompenzujeme nou uponahlane kratke dni v zavere roka. Je umocnena prijemnymi stretnutiami so svojimi blizkymi. Vianoce su tiez sviatkami, v ktorych spominame na tych, ktori uz nie su s nami, spominame na roky, ked sme sami objavovali darceky pod stromcekom a neskorsie, ked sme sa uz tesili z radosti svojich deti. Su zaroven sviatkom uzko spatym s tradiciami – tradicny je vianocny stromcek, stedrovecerna vecera, ale aj koledy znejuce pri stlmenom svetle na polnocnej omsi. Vsetko, co som vymenoval je uzko spate aj s buducnostou, s tuzbou, aby nam, nasim blizkym a znamym v tom dalsom roku nic nechybalo.

Marcela Vetrakova, propagacne oddelenie
- Ako pre kazdeho – sviatky pokoja, mieru, pohody a lasky v kruhu mojich najblizsich, hlavne vnucky. Ked mala Viktorka vybera spod stromceka vianocne prekvapenia, zacinaju sa odvijat moje spomienky na detstvo. Spominam aj na preberanie tradicii slavenia sviatkov od nasich rodicov v prvom roku manzelstva, na prichod deti a drobne radosti a starosti... Vianoce su obdobim hodnotenia toho, co som v starom roku prezila dobre i zle, ako aj o tom, co nas este caka, ale hlavne co si zelame do buduceho roka. A ja si zelam, aby sme boli vsetci zdravi, stastni, aby medzi ludmi ta vianocna ludskost pretrvavala aj vo vsedne dni.

Ivan Kasa, odbor informatika
- Vianoce pre mna znamenaju pokoj, radost, rodinnu pohodu. Su to sviatky pokoja, mieru, zblizenia, kedy by mala byt rodina pokope, kedy by si vsetci pri stedrovecernom stole mali spomenut aj na tych, ktori im pomahali a popriat si vela zdravia, stastia, vela lasky. Neviem si predstavit tieto sviatky bez svojich najblizsich. Skoda len, ze chyba sneh, ktory dotvara typicku atmosferu sviatocnych dni.

Ing. Ivan Setvak, odbor zasobovania
- Vianoce pre kazdeho znamenaju nieco ine. V detstve som sa tesil na darceky, na stromcek a na to vsetko dookola, co k Vianociam patri. Teraz sa tesim z toho, ze vidim tie nedockave oci mojich chlapcov, ktori sa uz pred vecerou snazia zistit, kolko balickov je pod stromcekom. Je to radost pre kazdeho rodica, vidiet ako sa deti tesia aj z malickosti, ktore si najdu pod stromcekom. No Vianoce nie su len o darcekoch. Je to hlavne cas, kedy sa pravidelne zide cela rodina, kedy sa nikam nikto neponahla a mozeme sa v klude venovat veciam, na ktore nie je v bezne dni tolko casu. Ak sa navyse k tomu prida pekna zima, tak to byva este krajsie. A aj tento rok je na zasnezene Vianoce este stale sanca – Katky boli zablatene...

Ing. Gabriela Halajova, ekonomicky usek
- Vianoce vnimam v prvom rade ako sviatok krestanov, ktori oslavuju v tomto case narodenie Pana. Pan predstavuje pokoj v srdci, nadej, ze vsetko dobre aj zle, s cim sa clovek kazdodenne stretava, ma pre neho vyznam. S tymto pocitom by sme – samozrejme - mali prezivat vsetky dni v roku, ale kazdodenny zhon a problemy v nas zavse vyvolavaju skor nervozitu a bezmocnost.
V case Vianoc si tento dar viac uvedomujem a obycajne si davam “novorocny zavazok” zit s vianocnou radostou cely rok.
Vianoce su pre mna tiez sviatkom rodiny. Ziadny iny sviatok v roku neposkytuje viac priestoru pre chvile stravene s rodinou a blizkymi priatelmi. Preto prajem svojim kolegom a priatelom, aby tohtorocne Vianoce prezili v kruhu svojich rodin s pocitom vzajomnej lasky, ucty a spolupatricnosti, aby darceky, ktore rozdaju a dostanu robili vsetkym radost. Vsetkym prajem, aby vianocny pokoj pretrval v nas a v nasich vzajomnych vztahoch.

Ing. Jan Lendacky, odbor technickeho a investicneho rozvoja
-Vianoce su pre mna obdobim roka, ktore podvedome rozdelujem na pracovnu a sukromnu cast. Pracovnu najma preto, ze obycajne koncom roka sa na nasom pracovisku nahromadi najviac prace, ktoru je potrebne dokoncit, fyzicky na stavbe a potom vykonane prace zaviest uctovne do ekonomiky firmy, za ucelom dosiahnutia co najlepsieho hospodarskeho vysledku. Po sukromnej stranke si najviac koncom roka uvedomujem, ze cas je neuprosny, zasa som o rok starsi a v mysli sa snazim zhodnotit, co sa nam doma alebo v sirsej rodine dobreho alebo zleho prihodilo a co sa nam podarilo z rodinnych predsavzati a cielov spolu s manzelkou a detmi naplnit. Kedze som nenapravitelny optimista, vzdy verim, ze nasledujuci rok bude lepsi a nesplnene ciele si posuniem na nasledujuci rok.


<<<

NETRADICNE SPECIALITY

Zliepane srdiecka (z jednej davky asi 20 ks)
Cesto: 300 g hladkej muky, 100 g cukru, 1 vanilkovy cukor, stipka soli, 200 g masla alebo rastlinneho tuku, ¼ flasticky horkomandloveho pecivoveho oleja, 75 g mletych piniovych jadierok, 1 zltok
Prisady na napln a zdobenie: 1 bielok, 60 g piniovych jadierok, 150 g sipkovy lekvar. Krehke cesto vymiesime z muky, cukru, vanilkoveho cukru, soli, studeneho rozkrajaneho tuku, horkomandloveho oleja, mletych piniovych jadierok a zltko. Zakryte cesto nechame v chladnicke 1 hodinu odpocinut. Potom cesto na doske vyvalkame asi na hrubku 3-4 mm. Formickou vykrajujeme srdiecka s priemerom asi 5 cm. Polovicu srdiecok potrieme bielkom a posypeme piniovymi jadrami. Vsetky srdiecka pecieme asi 14 minut v mierne predhriatej rure (175O C, pri plyne stupen 2) a nechame vychladnut. Nenatrete srdiecka natierame sipkovou zavaraninou a potom spojime s posypanymi srdieckami.

Hriate
Upalime 10 deka cukru na svetly karamel, zalejeme vodou, prevarime a dolejeme tak, aby bol liter. Prevarime s pridanim 2-3 hrebickov, celej skorice a napoly prekrojenej vanilky. Odtiahneme zo sporaka a vlejeme pol litra 96 stupnoveho liehu. Podavame teple, alebo vychladnute vlejeme do flias a podavame studene.

Kapor netradicne

Zapeceny so syrom
600 g kapra, sol, 60 g masla, 100 g struhanky z dietnych sucharov, 60 g oleja, 80 g tvrdeho syra. Osolene porcie kapra obalime v rozpustenom masle a struhanke a vyprazame v rozpalenom oleji. Po vyprazeni kladieme rybu do ohnovzdornej misky a vydatne ju posypeme struhanym syrom. Vo vyhriatej rure zapekame, kym sa syr neroztopi.

Peceny na mandliach
4 porcie kapra, 80 g oleja, 40 g masla, 80 g mandli, 80 g slahacky, 60 g cibule, 50 g citrona, sol, mlete cierne korenie, petrzlenova vnat. Ocistene umyte porcie kapra osusime, osolime, okorenime a pokvapkame citronovou stavou. Nechame asi dve hodiny odlezat. Takto pripravene porcie dame na rozohriaty olej a opecieme po oboch stranach. Pridame maslo, na platky nakrajane olupane mandle, nadrobno nakrajanu cibulu. Kratko podusime a zalejeme slahackou. Podavame s opekanymi zemiakmi.

Orieskove hrudky( z jednej davky asi 40 ks)
Prisady: 225 g hladkej muky, 275 g cukru, 1 vanilkovy cukor, stipku soli, 250 g masla alebo rastlinneho tuku, 1 zltok, 75 g susenych marhul, 175 ml slahackovej smotany, 250 g nesolenych burskych orieskov, 200 g horkej mliecnej polevy. K priprave krehkeho cesta zmiesame dohromady muku, 100 g cukru, vanilkovy cukor, 125 g studeneho tuku a zltok. Cesto dame na ½ hodiny do chladnicky. Potom na pomucenej doske vyvalkame a vykrajujeme kolieska o priemere 5 cm. Polozime na plech vylozeny papierom a predpecieme v predhriatej rure (200O C, plyn stupen 3) 6-7 minut. Medzitym nadrobno nasekame susene marhule. Ohrejeme zbytok tuku a cukru, pridame smotanu, burske oriesky a marhule a vsetko nechame asi 3 minuty povarit. Potom tuto hmotu prenesieme na predpecene placky a pecieme v rure pri rovnakej teplote asi 15 minut. Pecene hrudky nechame na pecivovej mriezke vychladnut. Rozpustime polevu. Namacame v nej spodnu stranu peciva, obratime ich a nechame zaschnut.


<<<

BETLEHEM PATRI K VIANOCNEJ ATMOSFERE

K vianocnej atmosfere patri stavanie betlehemov s jaslickami, postavami svatej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Betlehemy sice neplnia nejaku liturgicku funkciu, ale nas hlbsie vyvadzaju do prezivania vianocnych sviatkov. Prve drevene jaslicky boli pravdepodobne postavene v 7. storoci v bazilike Santa Maria Maggiore v Rime. Zname je postavenie jasliciek od Frantiska Assiskeho v roku 1223 v lese Greccio, co sluzilo k prehlbeniu krestanskeho rozjimania o tajomstve vtelenia Kristovej osoby, k upevneniu zboznosti a obrazotvornosti ludi. Velke rozsirenie stavania betlehemov zaznamenavame zo 6. storocia, a to zvlast vplyvom jezuitskej rehole. V Prahe bol takyto betlehem postaveny v roku 1562, v Altottingu 1601, v Mnichove 1607. Do rodin sa zacal dostavat tento zvyk zaciatkom 17. storocia a pretrvava dodnes.


<<<

VIANOCNE PRANOSTIKY

(v povodnom zneni)
24. decembra – Stedry vecer: aky je cas na Adama a Evy, take budu nasledujuce dni. Ked je na Stedry vecer hmla, bude plane pocasie. Stedry vecer kazdemu je mily, da vraj panboh vina, pozehna v obili.
25. decembra – Bozie narodenie: na Bozie narodenie o blsie prevalenie. Ked na Narodenie Krista prsat zacne, za styri tyzdne pocasie bude mracne. Ked na Vianoce pokryte su polia snehom, mozes na Velku noc sediet pod kosatym stromom. Ked je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na lade. Jak medzi Kracunom, tak medzi Janmi. Biele Vianoce, zelena Velka noc. Aky je cas na vianocny den, taky ma byt aj buduci januar. Kolko sa ukaze prvy sneh pred Vianocami, tolko bude trvat aj po Vianociach. Lahodny a teply cas na Vianoce je znamenim, ze zima bude dlho trvat. Lepsie Vianoce treskuce, nezli tekuce. Na Vianoce – po gagorce, na Veliku noc – moc. Na Ducha – do polbrucha. Na trojicu – len lyzicu. Do Vianoc – hoj, od Vianoc joj! Do Vianoc pravdivo, od Vianoc dvojivo. Jasne Vianoce, tmave stodoly. Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starost o urodu, kacku vam ohreje. Vodny mlyn, ktory Vianociam melie kolace, nebude Velkej noci pagace. Ked je na Stedry den vela hviezdiciek, na buduci rok je vela kureniec. Ked je na Stedry den mnoho hviezd, je mnoho zemiakov. Ked je vianocna noc tmava (nesvieti mesiac), bude tma v zacine. Ak su dazde, teplo v hody, nedobry rok za tym chodi. Ked dvadsiateho piateho svieti len tolko, co gazda kona osiruje, bude dobra uroda zeme.
26. decembra – sv. Stefana: ak sa vetry na sv. Stefana spolu chytia, velikie prikopy a zaveje narobia. Ked svaty Stefan blato vyfukal, bude pekna jar. Na svateho Stefana nesmie uz byt barina. Na sv. Stefana kazdy sa ma za pana. Ked duje vietor na Stefana, bude vino buduceho roku plane.
27. decembra – sv. Jan: sivy sv. Jan vesti dobry rok.
28. decembra – Mladatka: o mlatkach i den sa omladzuje.


<<<

Pribeh o laske

Eva vysla z domu a rozhliadla sa dookola. Vsade poriadok, cisto, nadhera. Vysmiata, plna elanu vykrocila do zahrady. Ako sa rozhliadala, zrazu sa jej naskytol pred domom nezvycajny pohlad. Traja muzi s netradicnym vyzorom postavali a usmievali sa. Nikdy predtym ich tu nevidela. Nedalo jej prejst popri nich bez povsimnutia a tak sa im prihovorila: “Nepoznam vas, ale iste ste vyhladli. Podte so mnou a dajte sa ponuknut jedlom”.
“Je doma vas manzel?”, opytali sa. “Nie”, odpovedala.
Potom nemozeme vstupit”, odvetili.
Vecer, ked sa manzel vratil domov, zena mu rozpovedala, co sa stalo.
“Chod a povedz im, ze uz som doma a pozvi ich na navstevu”. Zena vysla a pozvala troch muzov dnu.

“My nemozeme spolocne vstupit do vasho domu ”, odpovedali.
“Preco nie?”, spytala sa. Najstarsi ukazal na jedneho z nich a povedal: “Tento sa vola “Zdravie”. Ukazal na druheho: “Tento sa vola Uspech a moje meno je Laska”. “ A teraz bez domov a porozmyslajte s manzelom, ktoreho z nas by ste chceli mat doma”
Zena sa vratila domov a povedala manzelovi, co pocula. Manzel reagoval: “Ake mile. Tak co, pozvime Zdravie. Nech pride a naplni nas dom zdravim.”

Manzelke sa to nepacilo: “Drahy, preco nepozveme radsej Uspech?”, povedala.
Svokra, ktora si rozhovor vypocula z druhej miestnosti, sa ozvala: “Nebolo by lepsie pozvat Lasku? Nas dom by sa konecne naplnil laskou!”
“Dajme na radu nasej svokry”, povedal manzel. “Chod vonku a pozvi sem Lasku, bude to nas najlepsi host.” Zena vysla von a spytala sa tych troch starcov: “Ktory z vas je Laska? Podte prosim za mnou a budte nasim hostom”.
Muz s menom Laska vstal a vosiel do domu. Ostatni dvaja tiez vstali a nasledovali ho. Prekvapena zena sa spytala dvoch prichadzajucich: “Pozvala som len Lasku, preco idete aj vy?”
Stari muzi spolocne odpovedali: “Keby ste pozvali Zdravie alebo Uspech, ostatni dvaja by zostali vonku. Ale vy ste pozvali Lasku a kdekolvek ide laska, tam ide aj Zdravie a Uspech!!!”


<

PODBREZOVAN   25/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6