PODBREZOVAN   25/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<
 
Rocne chyba minimalne stotisic odberov

“... Doposial sa mi nestalo, ze by zamestnavatel ocenil moj cin...”

Na Slovensku sa rocne uskutocni okolo 170 tisic odberov krvi, medzi tymi, ktori sa rozhodnu darovat krv je okolo desattisic darcov plazmy. Predpokladana potreba vsak predstavuje minimalne o stotisic odberov viac. Aj napriek tomu, ze v celoslovenskom meradle je darcov krvi nedostatok, s potesenim mozeme konstatovat, ze rodina bezprispevkovych darcov krvi v nasej spolocnosti sa rozrasta z roka na rok. V tomto roku bolo medzi ocenenymi darcami okresu Brezno sedemdesiatsest zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a my sme na nich pravom hrdi. Stretnut drzitela diamantovej Janskeho plakety nebyva vsak kazdodennym pravidlom ani v nasej spolocnosti. Splnit kriteria na jej ziskanie si totiz vyzaduje u muzov osemdesiat a u zien sestdesiat odberov krvi. A to je uz co povedat. Pri tohtorocnom preberani plakiet v okrese Brezno boli zo styroch darcov, ktori prevzali diamantove Janskeho plakety, dvaja nasi spolupracovnici a my sme ich poziadali o rozhovor:

Lubomir MAJER, odbor obrany a ochrany
*Clovek, ktory sa rozhodne darovat krv, musi byt o svojom cine vnutorne presvedceny. Co vas viedlo k tomuto rozhodnutiu?

- O tom by som sice mohol vela rozpravat, ale mozno to vyjadrit velmi strucne – moje rozhodnutie ovplyvnila chut pomahat druhym. Som veriaci a urcite to suvisi aj s mojim nabozenskym presvedcenim.
* Podelite sa s nami o svoje dojmy z prveho odberu?
- Bolo to tak davno, ze si uz ani nespomeniem. Este som nemal osemnast rokov a vedel som, aku mam krvnu skupinu. Uz vtedy som rozmyslal o tom, ako budem pomahat takymto sposobom ludom. Prvy odber som absolvoval ako 22 – rocny v roku 1991. Od prveho kontaktu s pracovnickami Transfuznej stanice v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici mam pocit, ze sme ako jedna rodina. Velmi si vazim sestricky, ktore su mile, vychadzaju ludom v ustrety, a to aj v case, kedy maju dost svojich problemov. Je vseobecne zname, ze nemocnice sa trapia nedostatkom financii a materialu, zdravotnicky personal je nedoceneny, ale v ich spravani voci nam to vobec nebadat. Je nesporne, ze aj taka malickost ludi motivuje.
* Nelakalo vas niekedy zistit, do koho zil poputuje vasa zivotodarna tekutina?
- Darcovstvo je spravidla anonymne. Pocit, ze pomaham ludom mi staci. Svoju krv som adresne venoval viackrat iba bratovej manzelke. Idem vtedy, ked to potrebuju. Stalo sa mi napriklad, ze som siel darovat plazmu a dozvedel som sa, ze momentalne potrebuju krv, tak som sa rozhodol darovat krv.
*Clovek, ktory daruje krv, musi byt stopercentne zdravy. Znamena to, ze sa musite o seba starat. Prezradite nam svoj recept na zdravie?
- Stopercentne zdravy urcite nie som. Zdravie cloveka je velmi krehke a nikto z nas nemoze byt stopercentne zdravy. Snazim sa vsak zit tak, aby som si zdravie udrziaval. Rekreacne sportujem, venujem sa roznym sportom, skratka, uprednostnujem pohyb. Neprehanam to, ale vsetko robim s vedomim, ze clovek by si mal na relaxaciu najst cas. Dolezita je psychicka pohoda, co je v dnesnych stresovych casoch velmi zlozite. Volim preto sposob, ze uz necitam noviny, nepozeram spravy, aby som sa zbytocne nerozculoval. Neholdujem alkoholu, cigaretam. Clovek, ak chce davat druhym, je povinny chranit si svoje zdravie. Mojou vyhodou je, ze som zatial slobodny a nemusim sa zaoberat problemami, ktore maju mlade zacinajuce rodiny.
*Mate nejaky zazitok spojeny s darovanim krvi?
- Nic zabavne, ani extremne sa tam nedeje. Je to rutina. Pridete, zoberu vzorku a ak mate dobry krvny obraz, odoberu vam krv. Pred odberom je potrebne dodrziavat prisne pravidla. Raz som bol darovat plazmu a bol tam aj jeden pan. Velmi sa prekvapil, ked mu povedali, ze jeho plazmu musia vyradit, pretoze nie je vhodna na pouzitie. Usmev na tvarach nas ostatnych vyvolalo jeho priznanie, ze den pred odberom neodolal zabijackovym specialitam.
*Darcov krvi stale nie je dostatok. Podarilo sa vam uz niekedy ziskat niekoho pre tento uslachtily cin?
- Stale prehovaram, dufam, ze niekto sa uz aj vybral darovat krv. Nikdy som to spatne nezistoval. Problem je aj v tom, ze ludia stracaju doveru aj v tomto smere. Na druhej strane, mnohi sa ma pytaju, preco to robim, ked nic za to nedostanem. Nikdy ma nenapadlo rozmyslat nad tym, co za to. Velmi ma prekvapilo, ze v podbrezovskych zeleziarnach pracujem len styri mesiace a moj zamestnavatel uz vzal na vedomie, ze ja som darca krvi. Doposial sa mi totiz nestalo, ze by zamestnavatel ocenil moj cin. Skor opak byva zvykom. Casto zamestnavatelia nechcu uvolnovat darcov krvi na odber, po novelizacii Zakonnika prace si mnohi zamestnavatelia ziadaju od nemocnic uhradu uslej mzdy. Zeleziarne Podbrezova nevyzaduju tuto uhradu, a co je pre mna velkym prekvapenim, odmenuju darcov krvi zo svojich radov aj financnymi prostriedkami.

Jozef SMOLA, taharen rur 1
* Vyzradite nam, co vas inspirovalo k rozhodnutiu stat sa darcom krvi?
- Ako mlady chlapec na vojne som prvykrat daroval krv. Ani neviem preco. Po viacerych odberoch sa mi to zapacilo, hlavne pre pocit pomoci druhym ludom, aj ked som nevedel komu konkretne pomaham.
* A ake su vase dojmy z prveho odberu?
- Bolo to uz strasne davno, ved je tomu skoro tridsat rokov. Ale tie pocity boli zmiesane.
* Vas recept na zdravie?
- Nemam specialny recept. Stravujem sa normalne, domacou stravou. Znamena to, ze jem pravidelne, nie vela a nie casto. Ovocie, zelenina, vsetko, co penazenka dovoli...
*Podarilo sa vam uz niekedy ziskat niekoho pre tento uslachtily cin?
-Na odber krvi som ziskal viacerych dobrych ludi, ale najviac si cenim prvy odber mojej dcery, ktora po dovrseni osemnastich rokov bola darovat krv.

Zhovarala sa O. Kleinova 

zelp0225b.jpg (14131 bytes)

 

 

Aktivy darcov krvi maju v nasej spolocnosti dlhorocne tradicie. Ten tohorocny sa uskutocnil 12. decembra. Na snimke I. Kardhordovej blahozela JUDr. M. Zima drzitelovi zlatej plakety, Vladimirovi Trubacovi.

 

Diamantove plakety

Jozef Smola, taharen rur 1
Lubomir Majer, odbor obrany a ochrany

Zlate plakety

Richard Babiak, valcovna bezsvikovych rur
Jan Figlus, vyroba naradia
Karol Havas, taharen rur 1
Cyril Kovac, taharen rur 2
Marian Kucera, valcovna bezsvikovych rur
Libor Makuch, valcovna bezsvikovych rur
Daniela Medvedova, odbor riadenia kvality
Marian Spisiak, oceliaren
Lubomir Svitek, taharen rur 1
Juraj Sperka, oceliaren
Peter Suhajda, taharen rur 2
Vladimir Trubac, energetika

Strieborne plakety

Miroslav Brenkus, taharen rur 2
Richard Bunda, valcovna bezsvikovych rur
Anna Durcikova, valcovna bezsvikovych rur
Igor Dyntar, oceliaren
Ivan Fabry, vyroba naradia
Jan Fedor, valcovna bezsvikovych rur
Jozef Horkovy, valcovna bezsvikovych rur
Pavel Jergus, taharen rur 1
Svetozar Jezek, valcovna bezsvikovych rur
Miroslav Kamensky, energetika
Iveta Kindernayova, valcovna bezsvikovych rur
Richard Krakovsky, valcovna bezsvikovych rur
Rastislav Kubica, valcovna bezsvikovych rur
Marian Lamper, oceliaren
Peter Marek, odbor riadenia kvality
Dusan Melos, oceliaren
Peter Mistrik, valcovna bezsvikovych rur
Ladislav Novak, oceliaren
Jozef Plecho, valcovna bezsvikovych rur
Jozef Ridzon, strojarenska vyroba
Anna Stierankova, taharen rur 1
Pavol Struhar, oceliaren
Milan Svinciak, odbor riadenia kvality
Dusan Sarik, odbor obrany a ochrany

Bronzove plakety

Marek Alberty, taharen rur 2
Ivana Andreuttiova, odbor riadenia kvality
Dusan Bariak, doprava
Stefan Bariak, doprava
Stanislav Bartos, valcovna bezsvikovych rur
Jan Berak, energetika
Eva Beraxova, doprava
Drahusa Cernakova, elektroservis
Richard Datko, odbor obrany a ochrany
Milos Daxner, zasobovanie
Peter Dekret, valcovna bezsvikovych rur
Igor Fasko, strojarenska vyroba
Ing. Milan Floch, odbor automatizacie technologickych procesov
Tomas Fodor, doprava
Jaroslav Fukas, valcovna bezsvikovych rur
Ivan Hrebicek, srotove pole Piesok
Zuzana Chladekova, energetika
Miroslav Chlebovec, taharen rur 1
Peter Jandecka, odbor obrany a ochrany
Ing. Zdenko Kohutik, doprava
Richard Kupec, doprava
Peter Kyzek, valcovna bezsvikovych rur
Milan Lassak, valcovna bezsvikovych rur
Jan Laurinc, taharen rur 2
Jaroslav Maruniak, valcovna bezsvikovych rur
Jan Medved, taharen rur 1
Zdeno Mlyncok, valcovna bezsvikovych rur
Robert Piater, taharen rur 1
Michal Polony, valcovna bezsvikovych rur
Lubomir Rapcan, valcovna bezsvikovych rur
Pavol Rosiar, taharen rur 2
Rastislav Smolec, energetika
Lubomir Strenitzer, taharen rur 1
Jozef Sevcik, energetika
Jozef Siman, valcovna bezsvikovych rur
Dusan Uhrik, hutnicka druhovyroba
Stefan Vanco, informatika
Ivan Zajak, valcovna bezsvikovych rur
Marian Zohn, taharen rur 1

 


<<<

Bude vas zaujimat

Narodna spolocnost Slovensky cerveny kriz vznikla v roku 1993 rozdelenim Cesko – slovenskeho cerveneho kriza a bola zriadena zakonom NR SR c. 84/1994 Z. z. z marca 1994. Ceskoslovensky cerveny kriz bol zalozeny v roku 1919, historia vsak potvrdzuje aktivity Cerveneho kriza uz v roku 1870 na uzemi vtedajsieho Uhorska.
Prioritnou oblastou, v ktorej Slovensky Cerveny kriz posobi, je nabor a ocenovanie darcov krvi, krvny program Mobilnych odborovych jednotiek a centralneho registra darcov krvi, organizovanie a vzdelavanie prvej pomoci. Je to nestatny subjekt poskytujuci socialne sluzby obcanom v nudzi po celom Slovensku. Clenska zakladna eviduje v sucasnosti 142 075 clenov, ktori sa zdruzuju v 2007 miestnych spolkoch SCK a okrem toho tu pracuje okolo 20 000 dobrovolnikov.
Vyznamnou aktivitou je vychova mladeze k zdravemu sposobu zivota a uchovaniu si moralnych a ludskych hodnot, sirenie principov cervenokrizskeho hnutia, humanitnych myslienok a idei.


<<<

Prisli na vymenu skusenosti

zelp0225m.jpg (13803 bytes)

 

Okolo styridsat zamestnancov zo Zdasu, a.s., Zdar nad Sazavou prislo na dvojdnovu navstevu do nasej akciovej spolocnosti s cielom - nielen sa oboznamit s chodom nasej firmy, ale zaroven ziskat nove poznatky a skusenosti. Sucastou ich pobytu bolo oboznamenie sa s jednotlivymi vyrobnymi prevadzkarnami, neobisli vsak ani Hutnicke muzeum ZP a s obdivom si prezreli aj expoziciu keltskej kultury.

 

 

 


<<<

Kurz riadenia pre majstrov absolvovalo v tomto roku 62 posluchacov

UCAST NA SKOLENI JE NESPORNE PRINOSOM

Dvojdnovy trening so zameranim na motivaciu a timovu pracu, uzavrel ucebnu osnovu kurzu riadenia pre majstrov poslednej tohtorocnej skupiny majstrov, ktora ho absolvovala v hoteli Stupka na Taloch, v dnoch 5. a 6. decembra. Uspesnych absolventov sme zastihli kratko pred slavnostnym vyhodnotenim - odovzdanim certifikatov personalnym riaditelom ZP a.s., JUDr. M. Zimom a zastupcami spolocnosti Transfer Slovensko.

zelp0225d.jpg (13499 bytes)Pri kolektivnom hodnoteni vsetci posluchaci vyzdvihli prinos preberanych tem pre prevadzkovu prax, ako aj prostredia, v ktorom preberali temy dvoch treningovych jednotiek. A tak na otazku “Co vam absolvovanie kurzu dalo?”, mali osloveni majstri naporudzi okamzite odpovede:

Pavol Stulrajter, taharen rur 2
-V prvom rade nam kurz pomohol odhalit vsetky schopnosti, ktore v nas driemu a vyuzit ich v praxi. Externi lektori, ale aj ti zo zeleziarni, nam poskytli mnozstvo informacii potrebnych pre nasu riadiacu pracu (Zakonnik prace, oblast bezpecnosti a hygieny prace, personalistika...). Mam za sebou patrocnu prax a samotne treningy navodili situacie z praxe, ktore sme potom spolocne riesili.

Igor Gregus, oceliaren
- Odchadzame plni novych vedomosti, ktore sa dotykaju priamo nasej firmy. Vediem jednu zmenu v oceliarni, co je priblizne 140 ludi a vitam skolenia zamerane na oblast komunikacie a riesenie praktickych otazok. Ziskane poznatky sa budeme snazit uplatnit v praxi, v komunikacii s jednotlivcami, kolektivom, ale aj s vedenim prevadzkarne. Myslim si, ze to zmeni aj moju komunikaciu v sukromi.

Igor Chromek, energetika
- Mam za sebou sestrocnu prax majstra v energetike. Absolvovanie kurzu nas obohatilo, ci uz z toho odborneho hladiska – ZP, bezpecnost pri praci, ale aj o poznatky z riesenia vztahov v kolektive, medziludskych vztahov, v pristupoch k odmenovaniu, ale i kritizovaniu... Myslim si, ze sme sa dozvedeli vela veci, ktore sme nepoznali, ale i tie, ktore sme poznali ale sme na ne zabudli, alebo ich vo svojej praci nepouzivali. Posledne dva dni sme absolvovali druhy trening a v case oddychu sme boli spokojni so stravou, ubytovanim a peknym prostredim. Je to ine, ako ked sme absolvovali kurz v ucebniach firmy. Dolezite je aj vzajomne spoznanie sa majstrov, co nam ulahci vzajomny pracovny kontakt. Ludia, ked sa poznaju, maju k sebe blizsie.

Jaroslav Maruniak, valcovna bezsvikovych rur
-Som majstrom v expedicii valcovne bezsvikovych rur a riadim zmiesany dvadsatdevatclenny kolektiv. Ucast na tomto skoleni je pre mna velkym prinosom. Obsahovo som si doplnil vedomosti nielen po odbornej stranke, ale aj co sa tyka medziludskych vztahov a urcite vyuzijem poznatky aj v komunikacii v rodinnom kruhu. Prekvapilo ma aj vybavenie hotela. Bol som tu pred rekonstrukciou, kedy este kolkaren, bazen neboli. Teraz sme mali moznost zasportovat si, co sme aj vyuzili. Vytvorili sme si dobry kolektiv.

Vladimir Stancik, taharen rur 1
- Robim majstra v priprave vyroby a v chemickej prevadzke taharne rur 1 a vediem zmiesany patdesiatsestclenny kolektiv. Absolvoval som uz niekolko kurzov pre majstrov, ale tento mozem po organizacnej, obsahovej a lektorskej stranke hodnotit ako najlepsi. Obsahovo bol kurz zamerany na sucasne aktualne dianie – dozvedeli sme sa vela veci o zmenach v legislative, cenim si to o to viac, ze nam ich prednasali lektori z nasej firmy – cize informacie isli priamo z vyrobnej praxe. Mam dlhorocnu skusenost z prace majstra, vela veci som uz v praxi riesil, ale po tomto kurze, akomsi navode, by som k rieseniu niektorych otazok pristupoval inak. Nielen pobyt v hoteli stmelil nas kolektiv, taktiez to bola exkurzia po vyrobnych prevadzkarnach nasej spolocnosti, ktora nam umoznila lepsie spoznat zeleziarne.

Jozef Haviar, oceliaren
- Mam nieco viac ako dvadsatrocne skusenosti s pracou s ludmi, v sucasnosti riadim vyse tridsat clenny kolektiv v oceliarni. Absolvoval som uz okolo 5-6 kurzov s podobnym zameranim, ale tak ako povedali kolegovia, tento posledny bol najlepsi, najviac sa dotykal nasej praxe. Zaroven nam priblizil sucasne legislativne zmeny. Nastudovali sme individualne aj Zakonnik prace, avsak odborny vyklad lektormi z danej oblasti – to sa so suchymi, nastudovanymi faktami neda porovnat. Velkym prinosom bol aj samotny kolektiv majstrov, z coho bude plynut uplne ina medziprevadzkova komunikacia. Riesenie konfliktov je v nasej praci najtazsie, hoci prax nas naucila vela, ale pri spatnom posudzovani prichadzame na to, ze sa to dalo riesit aj inac. Obohateni o odborne hladisko psychologicky budeme inak pristupovat k rieseniu praktickych problemov a medziludskych vztahov. Na zaver by som chcel podakovat personalnemu useku – konkretne odboru vychovy a rekvalifikacie za stopercentnu organizaciu kurzu, vyber lektorov a treningy na Taloch.

O hodnotenie sme poziadali externych lektorov z firmy Transfer Slovensko:

Ing. Jan Podolsky
- Posluchaci posobili ako velmi zodpovedni ludia, ktori sa v mimoriadnej miere snazili ziskane teoreticke poznatky porovnavat s praxou a vacsina ich otazok smerovala k praktickemu vyuzitiu preberanej teorie. Pri modelovych situaciach sa dokazali odosobnit a obetovat svoje osobne zaujmy v prospech celku. Chcel by som este vyzdvihnut ich profesionalno-eticky pristup, ktory je v porovnani s inymi firmami na mimoriadne vysokej urovni.

PhDr. Alena Krizalkovicova
-Ako psychologicka, skolim tie maksie prvky a mozem povedat, ze som uz v zeleziarnach skolila styri skupiny a vsetci majstri ma velmi prekvapili svojim obrovskym zaujmom o pracu a zaujmom o to, aby sa ich praca zlepsovala. Naozaj to nie su len slova, ale oni hladaju formy, akymi by tych ludi mohli viest, aby ich kolektivy boli spokojnejsie, aby to bolo lepsie. A ked citim a vidim ich prirodzeny zaujem, tak sa mi velmi dobre robi. Pre mna je to zaujimave, dozviem sa vela z ich dielenskej praxe a pri rieseni modelovych situacii sme spolocne hladali vhodne formy aplikacie. A ked sa nam to podarilo, bola spokojnost na oboch stranach. 


<<<

PODBREZOVAN   25/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6