“... Doposial sa mi nestalo, ze by zamestnavatel ocenil moj cin...”

Na Slovensku sa rocne uskutocni okolo 170 tisic odberov krvi, medzi tymi, ktori sa rozhodnu darovat krv je okolo desattisic darcov plazmy. Predpokladana potreba vsak predstavuje minimalne o stotisic odberov viac. Aj napriek tomu, ze v celoslovenskom meradle je darcov krvi nedostatok, s potesenim mozeme konstatovat, ze rodina bezprispevkovych darcov krvi v nasej spolocnosti sa rozrasta z roka na rok. V tomto roku bolo medzi ocenenymi darcami okresu Brezno sedemdesiatsest zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a my sme na nich pravom hrdi. Stretnut drzitela diamantovej Janskeho plakety nebyva vsak kazdodennym pravidlom ani v nasej spolocnosti. Splnit kriteria na jej ziskanie si totiz vyzaduje u muzov osemdesiat a u zien sestdesiat odberov krvi. A to je uz co povedat. Pri tohtorocnom preberani plakiet v okrese Brezno boli zo styroch darcov, ktori prevzali diamantove Janskeho plakety, dvaja nasi spolupracovnici a my sme ich poziadali o rozhovor:

Lubomir MAJER, odbor obrany a ochrany
*Clovek, ktory sa rozhodne darovat krv, musi byt o svojom cine vnutorne presvedceny. Co vas viedlo k tomuto rozhodnutiu?
- O tom by som sice mohol vela rozpravat, ale mozno to vyjadrit velmi strucne – moje rozhodnutie ovplyvnila chut pomahat druhym. Som veriaci a urcite to suvisi aj s mojim nabozenskym presvedcenim.
* Podelite sa s nami o svoje dojmy z prveho odberu?
- Bolo to tak davno, ze si uz ani nespomeniem. Este som nemal osemnast rokov a vedel som, aku mam krvnu skupinu. Uz vtedy som rozmyslal o tom, ako budem pomahat takymto sposobom ludom. Prvy odber som absolvoval ako 22 – rocny v roku 1991. Od prveho kontaktu s pracovnickami Transfuznej stanice v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici mam pocit, ze sme ako jedna rodina. Velmi si vazim sestricky, ktore su mile, vychadzaju ludom v ustrety, a to aj v case, kedy maju dost svojich problemov. Je vseobecne zname, ze nemocnice sa trapia nedostatkom financii a materialu, zdravotnicky personal je nedoceneny, ale v ich spravani voci nam to vobec nebadat. Je nesporne, ze aj taka malickost ludi motivuje.
* Nelakalo vas niekedy zistit, do koho zil poputuje vasa zivotodarna tekutina?
- Darcovstvo je spravidla anonymne. Pocit, ze pomaham ludom mi staci. Svoju krv som adresne venoval viackrat iba bratovej manzelke. Idem vtedy, ked to potrebuju. Stalo sa mi napriklad, ze som siel darovat plazmu a dozvedel som sa, ze momentalne potrebuju krv, tak som sa rozhodol darovat krv.
*Clovek, ktory daruje krv, musi byt stopercentne zdravy. Znamena to, ze sa musite o seba starat. Prezradite nam svoj recept na zdravie?
- Stopercentne zdravy urcite nie som. Zdravie cloveka je velmi krehke a nikto z nas nemoze byt stopercentne zdravy. Snazim sa vsak zit tak, aby som si zdravie udrziaval. Rekreacne sportujem, venujem sa roznym sportom, skratka, uprednostnujem pohyb. Neprehanam to, ale vsetko robim s vedomim, ze clovek by si mal na relaxaciu najst cas. Dolezita je psychicka pohoda, co je v dnesnych stresovych casoch velmi zlozite. Volim preto sposob, ze uz necitam noviny, nepozeram spravy, aby som sa zbytocne nerozculoval. Neholdujem alkoholu, cigaretam. Clovek, ak chce davat druhym, je povinny chranit si svoje zdravie. Mojou vyhodou je, ze som zatial slobodny a nemusim sa zaoberat problemami, ktore maju mlade zacinajuce rodiny.
*Mate nejaky zazitok spojeny s darovanim krvi?
- Nic zabavne, ani extremne sa tam nedeje. Je to rutina. Pridete, zoberu vzorku a ak mate dobry krvny obraz, odoberu vam krv. Pred odberom je potrebne dodrziavat prisne pravidla. Raz som bol darovat plazmu a bol tam aj jeden pan. Velmi sa prekvapil, ked mu povedali, ze jeho plazmu musia vyradit, pretoze nie je vhodna na pouzitie. Usmev na tvarach nas ostatnych vyvolalo jeho priznanie, ze den pred odberom neodolal zabijackovym specialitam.
*Darcov krvi stale nie je dostatok. Podarilo sa vam uz niekedy ziskat niekoho pre tento uslachtily cin?
- Stale prehovaram, dufam, ze niekto sa uz aj vybral darovat krv. Nikdy som to spatne nezistoval. Problem je aj v tom, ze ludia stracaju doveru aj v tomto smere. Na druhej strane, mnohi sa ma pytaju, preco to robim, ked nic za to nedostanem. Nikdy ma nenapadlo rozmyslat nad tym, co za to. Velmi ma prekvapilo, ze v podbrezovskych zeleziarnach pracujem len styri mesiace a moj zamestnavatel uz vzal na vedomie, ze ja som darca krvi. Doposial sa mi totiz nestalo, ze by zamestnavatel ocenil moj cin. Skor opak byva zvykom. Casto zamestnavatelia nechcu uvolnovat darcov krvi na odber, po novelizacii Zakonnika prace si mnohi zamestnavatelia ziadaju od nemocnic uhradu uslej mzdy. Zeleziarne Podbrezova nevyzaduju tuto uhradu, a co je pre mna velkym prekvapenim, odmenuju darcov krvi zo svojich radov aj financnymi prostriedkami.

Jozef SMOLA, taharen rur 1
* Vyzradite nam, co vas inspirovalo k rozhodnutiu stat sa darcom krvi?
- Ako mlady chlapec na vojne som prvykrat daroval krv. Ani neviem preco. Po viacerych odberoch sa mi to zapacilo, hlavne pre pocit pomoci druhym ludom, aj ked som nevedel komu konkretne pomaham.
* A ake su vase dojmy z prveho odberu?
- Bolo to uz strasne davno, ved je tomu skoro tridsat rokov. Ale tie pocity boli zmiesane.
* Vas recept na zdravie?
- Nemam specialny recept. Stravujem sa normalne, domacou stravou. Znamena to, ze jem pravidelne, nie vela a nie casto. Ovocie, zelenina, vsetko, co penazenka dovoli...
*Podarilo sa vam uz niekedy ziskat niekoho pre tento uslachtily cin?
-Na odber krvi som ziskal viacerych dobrych ludi, ale najviac si cenim prvy odber mojej dcery, ktora po dovrseni osemnastich rokov bola darovat krv.

Zhovarala sa O. Kleinova 

Aktivy darcov krvi maju v nasej spolocnosti dlhorocne tradicie. Ten tohorocny sa uskutocnil 12. decembra. Na snimke I. Kardhordovej blahozela JUDr. M. Zima drzitelovi zlatej plakety, Vladimirovi Trubacovi.

Narodna spolocnost Slovensky cerveny kriz vznikla v roku 1993 rozdelenim Cesko – slovenskeho cerveneho kriza a bola zriadena zakonom NR SR c. 84/1994 Z. z. z marca 1994. Ceskoslovensky cerveny kriz bol zalozeny v roku 1919, historia vsak potvrdzuje aktivity Cerveneho kriza uz v roku 1870 na uzemi vtedajsieho Uhorska.
Prioritnou oblastou, v ktorej Slovensky Cerveny kriz posobi, je nabor a ocenovanie darcov krvi, krvny program Mobilnych odborovych jednotiek a centralneho registra darcov krvi, organizovanie a vzdelavanie prvej pomoci. Je to nestatny subjekt poskytujuci socialne sluzby obcanom v nudzi po celom Slovensku. Clenska zakladna eviduje v sucasnosti 142 075 clenov, ktori sa zdruzuju v 2007 miestnych spolkoch SCK a okrem toho tu pracuje okolo 20 000 dobrovolnikov.
Vyznamnou aktivitou je vychova mladeze k zdravemu sposobu zivota a uchovaniu si moralnych a ludskych hodnot, sirenie principov cervenokrizskeho hnutia, humanitnych myslienok a idei.

<<<

Kurz riadenia pre majstrov absolvovalo v tomto roku 62 posluchacov

O hodnotenie sme poziadali externych lektorov z firmy Transfer Slovensko:

Ing. Jan Podolsky
- Posluchaci posobili ako velmi zodpovedni ludia, ktori sa v mimoriadnej miere snazili ziskane teoreticke poznatky porovnavat s praxou a vacsina ich otazok smerovala k praktickemu vyuzitiu preberanej teorie. Pri modelovych situaciach sa dokazali odosobnit a obetovat svoje osobne zaujmy v prospech celku. Chcel by som este vyzdvihnut ich profesionalno-eticky pristup, ktory je v porovnani s inymi firmami na mimoriadne vysokej urovni.

PhDr. Alena Krizalkovicova
-Ako psychologicka, skolim tie maksie prvky a mozem povedat, ze som uz v zeleziarnach skolila styri skupiny a vsetci majstri ma velmi prekvapili svojim obrovskym zaujmom o pracu a zaujmom o to, aby sa ich praca zlepsovala. Naozaj to nie su len slova, ale oni hladaju formy, akymi by tych ludi mohli viest, aby ich kolektivy boli spokojnejsie, aby to bolo lepsie. A ked citim a vidim ich prirodzeny zaujem, tak sa mi velmi dobre robi. Pre mna je to zaujimave, dozviem sa vela z ich dielenskej praxe a pri rieseni modelovych situacii sme spolocne hladali vhodne formy aplikacie. A ked sa nam to podarilo, bola spokojnost na oboch stranach.