V systeme
riadenia bezpecnosti prace |
INTERNE AUDITY NASTARTOVANE
Starostlivost o bezpecnost a ochranu
zdravia pri praci ma dolezity humanny aspekt, ktory prezentuje kulturnu a spolocensku
uroven podniku.
Neustale zvysovanie bezpecnosti a ochrany zdravia pri
praci ma dolezity vyznam, pretoze riesenie otazok suvisiacich s bezpecnostou
a ochranou zdravia a nasledne vytvaranie priaznivych pracovnych podmienok
prinasa optimalizaciu pracovneho procesu a pozitivny ekonomicky efekt. Zlepsovanie
urovne bezpecnosti prace prinasa znizenie strat, vyssiu produktivitu, efektivnost
a kvalitu prace, a podla vysledkov z posledneho prieskumu aj spokojnost
nasich zamestnancov.
Pre zabezpecenie trvalej prosperity nasej akciovej spolocnosti je dolezite, aby bol
okrem riadenia kvality a systemu environmentalneho manazerstva zavedeny ucinny
riadiaci system aj v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci.
Zaciatkom roku 2002 Predstavenstvo ZP a.s. rozhodlo zaviest v zeleziarnach
System riadenia bezpecnosti prace (SRBP) podla standardu OHSAS 18001.
Zavedenim SRBP budu vytvorene predpoklady na:
- minimalizovanie rizika poskodenia zdravia zamestnancov
a strat na zivotoch,
- minimalizovanie skod a strat sposobenych pracovnou
neschopnostou z dovodu urazov a chorob z povolania,
- optimalizaciu pracovneho procesu, systemovost, planovitost,
zavedenie poriadku a discipliny na pracovisku,
- zapajanie zamestnancov do otazok v oblasti BOZP, zvysenie
motivacie a tvorivosti nasich zamestnancov a zvysenie ich zodpovednosti za
vlastne zdravie,
- zlepsenie pracovnej a socialnej pohody zamestnancov,
zlepsenie pracovnych podmienok,
- zvysenie kultury prace, udrzanie dobreho mena spolocnosti
v konkurencnom prostredi.
System riadenia bezpecnosti prace v ZP a.s., je
zavadzany v sulade s casovym harmonogramom budovania certifikacie SRBP, ktory
bol vypracovany konzultacno-poradenskou firmou SGS Slovakia, spol. s r.o.
Jednou z podmienok pre podanie prihlasky k certifikacii SRBP su aj
interne audity, ktore budu vykonavane v zmysle schvaleneho Programu internych auditov
SRBP na rok 2003.
V dnoch 14. - 16. aprila 2003 budu auditovane prevadzkarne vyrobneho useku,
okrem hutnickej druhovyroby a srotoveho pola na Piesku. Interny audit bude
v priebehu 14. tyzdna vykonany aj v personalnom odbore. Audity budu
uskutocnovane nezavislymi auditormi, vyskolenymi firmou SGS Slovakia.
Audit SRBP je proces, pomocou ktoreho je preverovana funkcnost a efektivnost
zavedeneho systemu. Vysledky a zavery auditov su spracovane formou hodnotiacej
spravy, v ktorej su navrhnute odporucania a ulozene napravne opatrenia. Sprava
je postupena zamestnancom zodpovednym za realizaciu napravnych opatreni. Po realizacii
uvedenych opatreni vrcholove vedenie ZP a.s. preskuma ucinnost zavedeneho SRBP
a overi, ci politika BOZP zodpoveda cielom a prijatej strategii a zvazi, ci
niektore prvky systemu riadenia vyzaduju zmenu.
Po preskumani manazmentom nas caka audit zhody systemu riadenia so standardom OHSAS
18001, nasledne predcertifikacny audit a odstranenie nedostatkov z predauditu.
Certifikacny audit je planovany na druhu polovicu jula 2003.
Ziadam vsetkych veducich prevadzkarni a odbornych utvarov, ako aj riadiacich
pracovnikov na nizsich stupnoch riadenia, aby propagovali bezpecnu pracu, vytvarali
priaznive, tie najlepsie podmienky pre budovanie a nasledne aj udrziavanie funkcneho
SRBP tak, aby sme naplnili ciele politiky BOZP a ziskali certifikat SRBP.
Anton Soliar, veduci
oddelenia bezpecnosti. a hygieny
Z aktivneho
zivota nasich dochodcov |
Velkonocna vystava
Zakladna
organizacia Jednoty dochodcov Podbrezova spristupnila sirokej verejnosti Velkonocnu
vystavu rucnych prac, obrazov a fotografii svojich clenov. Navstevnici
v Klubovni dochodcov na Kolkarni v Podbrezovej, v dnoch od 6. 14.
aprila v case od 14.-18. hodiny, sa mozu presvedcit o tom, ze byvali zeleziari
ani na dochodku nezahalaju. Vyuzivajuc svoje sikovne ruky, umelecke sklony a um,
skrasluju zivot nielen sebe, ale aj nam ostatnym, ved svoje vyrobky a tvorbu ponukaju
navstevnikom aj na predaj.
S cim vsetkym sa mozete na vystave stretnut? Su tu prezentovane fotograficke
prace, krajinky od Tibora Matuseka (ktoremu zaroven blahozelame k okruhlemu zivotnemu
jubileu) a Eleny Kalovej, olejomalby Jana Siposa a Eleny Kalovej, ktora doplnila
svoju ponuku nielen o krajinky, vyrobene z koze, ale aj o dalsie kozene
vyrobky a batiku. K umeleckej tvorbe mozeme priradit aj vysivane obrazy J.
Veselkovej. Klubovna sa hmyri pestrofarebnymi rucnymi pracami vysivanymi
a hackovanymi deckami, obrusmi a obruskami, malovanymi i vypalovanymi
kraslicami. Ich autorkami su M. Kvietkova, A. Schustrova, A. Svitekova, M. Tatliakova, E.
Chadzieva, V. Luptakova, Ing. A. Porubska, M. Zvarikova a E. Veselkova.
Na zaver vas v mene dochodkyn, ktore si rozdelili sluzby pre spristupnenie
vystavy sirokej verejnosti, pozyvame na prehliadku s jarnym sviatocnym motivom. Iste
vas obohati a ponukne namety na to, ako zmysluplne vyuzivat volny cas.
V. Kukolova+foto
|
Mnohi sa radi vracaju
a spominaju. Aj 27. marca sme privitali v Hutnickom muzeu ZP skupinku byvalych
zamestnancov podbrezovskych zeleziarni. Clenovia ZO Jednoty dochodcov z Podbrezovej
si prisli ozivit svoje spomienky. Navstevu muzea zacali prehliadkou prirodnej expozicie,
velmi ich uputala expozicia Keltskej kultury, no najdlhsie sa zdrzali pri
dejinach, na ktorych tvorbe sa aj sami podielali.
Text a foto: O. Kleinova |
CIVILNA OCHRANA INFORMUJE |
Vseobecne zasady cinnosti pri
ohrozeni:
Pokrac. z minuleho cisla:
Uvedomte si, ze najvacsiu hodnotu ma ludsky zivot a zdravie a az potom
zachrana majetku. Pamatajte na seba ochranu, poskytnutie prvej pomoci a vzajomnej
pomoci v tiesni. Respektujte informacie poskytovane prostrednictvom rozhlasu
a televizie.
Nerozsirujte poplasne a neoverene spravy. Nepodcenujte vzniknutu situaciu
a zachovajte rozvahu. Netelefonujte zbytocne, aby ste pocas mimoriadnej situacie
nepretazovali telefonnu siet. Pomahajte ostatnym, najma starym, chorym a bezvladnym
ludom, postarajte sa o deti. Dodrziavajte pokyny pracovnikov civilnej ochrany
a dalsich zachrannych zloziek, organov statnej spravy a samospravy.
Ohrozenie je obdobie, pocas ktoreho sa predpoklada nebezpecenstvo vzniku alebo
rozsirenia nasledkov mimoriadnej udalosti. Mimoriadnou udalostou sa rozumie zivelna
pohroma, havaria alebo katastrofa, ktora ohrozuje zivot, zdravie alebo majetok.
Mimoriadnou situaciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie posobenia nasledkov
mimoriadnej udalosti na zivot, zdravie alebo na majetok, ktora je vyhlasena podla Zakona
VR SR c. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvatelstva a pocas ktorej su
vykonavane opatrenia na znizovanie rizik ohrozenia alebo postupy a cinnosti na
odstranenie nasledkov mimoriadnej udalosti. Mimoriadna situacia sa vyhlasuje
a odvolava prostrednictvom hromadnych informacnych prostriedkov.
Varovanie obyvatelstva
Je jedno z najdolezitejsich opatreni civilnej ochrany. Varovanie je vykonavana
varovnymi signalmi uskutocnovanymi prostrednictvom siren. Ak zaznie varovny signal nastava
mimoriadna situacia, podla tonu signalu a dlzky jeho trvania zistite pred cim vas
varuje, pocuvajte naslednu hovorenu informaciu vysielanu rozhlasom, televiziou alebo
hlasenim obecneho (mestskeho) rozhlasu.
POZOR! Kazdy druhy piatok v mesiaci sa vykonava o 12. hodine preskusanie
prevadzkyschopnosti systemov varovania dvojminutovym stalym tonom siren.
O pravidelnom preskusani funkcnosti siren a o dalsich skuskach mimo tento
termin informuju rozhlas, televizia a tlac!
Pokrac. v bud. cisle
|
... ak ludia budu potrebovat lekarsku pomoc, hasicov alebo
policiu, od 1. jula sa k nim dovolaju na jednotnom telefonnom cisle pre integrovany
zachranny system 112 ? Na to, aby zacal system fungovat od 1. jula, vyclenia
v kazdom kraji tri az pat milionov korun. Povodne cisla tiesnoveho volania hasicov,
policie a zdravotnikov 150, 158 a 155 budu platne aj nadalej, a to az do roku
2007, do spustenia plnej prevadzky integrovaneho systemu.
Stodvanastka bude zatial pohodlnejsia najma pre cudzincov, pretoze toto cislo plati
aj pre integrovany zachranny system aj v krajinach Europy. Pre nasinca vsak
v prechodnom obdobi bude jeho pouzitie menej vhodne, pretoze sa dovola na krajske
centrum, odkial ho budu prepajat k potrebnej zachrannej jednotke.
V prvej faze vzniknu na krajskych uradoch koordinacne operacne centra, kde
bude v siestich zmenach pracovat celkove dvanast ludi z odborov civilnej ochrany
okresnych a krajskych uradov. Po prijati hovorov budu usmernovat spolupracu
potrebnych zachrannych zloziek hasicov, zdravotnikov, policie, ale aj banskej
a horskej zachrannej sluzby.
Prevzate Pravda
Podakovania
Dakujeme byvalym spolupracovnikom, priatelom, pribuznym
a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasho draheho manzela, otca
a stareho otca
Miroslava LUSTIAKA
z Michalovej
a svojimi prejavmi sustrasti a kvetinovymi darmi sa
pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Zvlast dakujeme Dychovej hudbe ZPManzelka,
dcera a syn s rodinami
***
Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom,
priatelom a znamym, ktori prisli odprevadit nasho draheho manzela, otca
a stareho otca
Milana BOHACA
na poslednej rozlucke a kvetinovymi darmi
i prejavmi sustrasti sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.
Smutiaca rodina
Spomienky
Dna 30. marca uplynulo pat rokov od okamihu, ked sme sa
naposledy rozlucili s nasou drahou
Anickou Hrubosovou.
Kto ste ju poznali, venujte jej spolu
s nami tichu spomienku.
***
Ta rana v srdci boli a zabudnut nedovoli.
Osud nam nevrati, co nam vzal. Zostali nam len spomienky a hlboky zial.
Dna 18. aprila si pripomenieme prve vyrocie umrtia syna,
manzela, otca a stareho otca
Jozefa PENIAKA
z Podbrezovej.
S uctou a laskou spominaju matka,
manzelka, syn a dcery s rodinami, sestry a ostatna rodina.
***
Odisiel si z nasho zivota, my ostali sme sami,
naveky budes v srdciach tych, co Ta milovali.
Dna 11. aprila uplynul rok od umrtia manzela, otca
a stareho otca
Pavla LIBICA z Brezna.
S uctou a laskou spominaju
manzelka, dcery a syn s rodinami.
|
Znenie krizovky z Podbrezovana c. 5 je
Ob a Irtys (T1), Stupani a klesani (T2), Tabule (T3). Cenu vitazovi, Jozefovi
Kellerovi z oceliarne odovzdal 4. aprila riaditel ZP Gastroservisu s.r.o., Jozef
Krella.
Foto: V. Kukolova |
|