Fejtonovym perom

Koliska gastronomie

Ale to uz k vam dohrmi novy casnik. “Bonjour, vous avez choisi?” Aj by ste si domysleli, co sa pyta, ale pre istotu skusite: “Do you speak english?” Ved po anglicky sa da dohodnut vsade. Vo Francuzsku vsak na to zabudnite. Alebo dufajte vo velke stastie...
V kazdom pripade netreba zufat, ved o pol hodinu pri vas pribrzdi niekto iny, a ked to nanho opat vyskusate po anglicky, vysvitne: “Yes, I am from Slovakia!” Vitajte vo francuzskej restauracii!
Uspesne si objednate a v brusku vas hreje pocit stastia, ze ste v tolkej dialke stretli rodaka - bohuzial zatial hreje len ten pocit. Casnik sa ide aj dolamat, len aby krajana obsluzil cim skor. Snaha sa ceni, ale hlad je hlad. A vy po polhodine zistite, ze sa okolo vas vlastne nic nedeje. Teda az na rozhovor vasich dvoch susedov: “Oh, cherie, j´ai trop d´envie de t´embrasser et de te donner des bisous partout…” I ked nerozumiete, z gestikulacie je vam jasne, ze uz prebrali vsetky intimne zalezitosti a cochvila to uz nevydrzia.
Vas hlad a smad toto poznanie vsak nezahnalo. Pozornost opat obratite na okolo beziaceho casnika. “Hej, co sa deje?”, milo sa ho snazite opytat. Asi vas nepocul, zda sa v prvej chvili, lebo uz je zase prec. Ale ked znova prechadza okolo vasho stola, buchne sa po cele. “Zabudol som!”, zufalo skrikne a vam je jasne, ze tak skoro sa odtialto nedostanete.
Je samozrejme, ze jedlo, ktore vam nakoniec prinesu na stol, uz davno preslo tepelnou upravou. A to este mozete byt radi, ze pred vami lezi to, co ste si objednali. Tanier priniesol opat niekto iny a vy uz pomaly, ale isto stracate prehlad, kto vas vlastne obsluhuje. Aj by ste sa stazovali, nuz ale komu... A to vas este cakaju tri chody.
Ked sa po troch hodinach dostanete z restauracie, pride vam urcite na rozum: “Preco som vlastne chcel ist dnes do restauracie? Tusim som chcel nieco oslavit, alebo nie?” Ciel vasej cesty vam pripomenie hluk, ktory signalizuje bliziaci sa ohnostroj. Ved je 15. augusta!
Ak Francuzi nieco vedia robit, tak su to tieto vybuchujuce ohne. Byvaju sprevadzane hudbou, vsetky farby vybuchuju do taktu a vy si s nostalgiou spominate na tie nase petardove radovanky. Atmosfera na ulici sa blizi obyvackovej pohode a vy odpustate vsetkym, co vam kazdu chvilu prejdu po nohach.
Napatie vrcholi, vrava chvilkami stichne - chvilkami zas vybuchuje ako bliziaci sa “feu d´artifice”. Tesite sa ako male dieta a mate chut postavit sa vedla jedneho fagana na stol, aby ste lepsie videli. Uz to zacne. Uz sa ozval moderator. Teraz to pride... Bum! Zaznie prvy vybuch, a vy zacitite prvy pocit... zrychli sa vam dych... zmatene sa obzerate okolo seba... a...
Pomaly, teda lepsie povedane zrychlene zleziete zo stola dolu, a od tej chvile mate uz len jednu starost. Kde je tu WC? V onej chvili si okamzite spomeniete aj na francuzske slovko oznacujuce danu miestnost a uz sa nesmierne tesite na jej navstevu. Zbytocne! Vsetko je obsadene!
A tak sa s nadejou vraciate do vasej restauracie a objavite zadny vchod. Uz vam je jedno, co sa moze stat a vpalite dnu raketovou rychlostou. Okamzite najdete toilette, akoby ste do kuchynskych priestorov chodili kazdy den. Ulavu z prave prezivaneho pocitu lahkosti vsak coskoro vystrieda zdesenie z vyriesenej zahady.
“Kde je to maso?” zacujete rodnu rec. “Ale zas mi drblo na zem, ja to kaslem!” odpoveda druhy hlas. “Nehraj sa s tym a pod uz,” znie rada profesionala. A vy si v tej chvili spomeniete na zvlastnu chut vasho bifteku, ktoru ste pripisovali nespravnemu skladovaniu. Omyl. Vas zaludok este stale protestuje.
Profitez-en! - ved Francuzsko je koliskou gastronomie. Vychutnajte si ho! Naplno!

Martina Potkanyova,
studentka 3. rocnika FMK

HUMOR

Stretnu sa po dlhsom case dve priatelky:

• Odkedy tykas mojmu milencovi?
• Odvtedy, co som sa zanho vydala.

***

Evicka vravi Jozkovi:

• Drahy, co keby sme sa na Vianoce zobrali?
• Prosim ta, nevymyslaj. Preco si mame kazit sviatky?

***

- Co dostanem tento rok na Jeziska? Pyta sa maznavo manzelka.

• Nic, tvrdo jej oznami manzel.
• Tiez si si mohol vymysliet nieco originalnejsie, to som dostala vlani.

***

Sedia dva datle na strome. Pride korytnacka a zacne mlatit hlavou do stromu. Maly datel sa opyta:

- Mami, kedy jej uz povieme, ze je adoptovana?

***

Vnucik sa pyta babicky, ako prisiel na svet.

• Priniesol ta bocian.
• Tak to mam stastie, ze nemam zobak po otcovi.

***

Mamicka napomina vo vlaku svojho syna.

- Janko, sed pokojne a nekop stale tu pani. Vecer ta budu boliet nozicky!

KOZOROZEC
22.12.- 20.1.
Druha polovica decembra prinesie do vasho zivota optimizmus a partnersku pohodu. Na Vianoce sa pripravte dosledne a nic nenechajte na poslednu chvilu. Vase usilie bude patricne ocenene. Koniec roka oslavte s partnerom v spolocnosti priatelov, ktori boli pocas roka s vami v dobrom, aj v zlom. Viac sa angazujte vo sfere lasky. Stastie vam prinesie cislo 3.

VODNAR
21.1.- 19.2.
Posledny mesiac roka sa za ziadnu cenu neoplati hazardovat. Pocas vianocnych sviatkov vas caka niekolko milych prekvapeni. Stravite pokojne chvile v kruhu prijemnych ludi, ale pritom myslite na stolovanie. Nezabudnite, ze “tetka Obezitka” je stale v strehu. Nech vas vsak potesi, ze prijatelnejsie su mensie nedostatky, ako mrtva dokonalost. Stastne cislo 7.

RYBY
20.2.-20.3
Do konca roka nie je vela dni, ale vam sa podari pracovny projekt, ktory vyrazi dych aj skusenejsim podnikavcom. Sviatocne dni budu ako stvorene pre splnenie tajnych zelani. Kupte si pod stromcek nieco pekne, po com tuzite uz dlhsiu dobu. Koniec roka bude stat za to, oslava dopadne k spokojnosti. Ale pozor, neprehanajte to, aby ste prve dni noveho roka nemarodovali. Odporucame aktivny relax, nie vsak hazard. Vasim stastnym cislom bude 10.

BARAN
21.3.-20.4
V tychto sviatocnych dnoch vacsina ludi trpi maniou nakupovania drobnych radosti pre svojich najblizsich. Vyhnite sa nakupovaniu za kazdu cenu. Pamatajte, ze aj maly darcek potesi. Na Silvestra sa naladte na zartovnu notu a prezite ho v spolocnosti priatelov. V prvych dnoch roka na vas caka lubostna avantura. Stastne cislo 4.

BYK
21.4.-21.5.
Dlhe zimne vecery netravte len doma. Ak to bude vo vasich silach a moznostiach, vyjdite si aspon raz za tyzden za kulturou. Vianoce budu pre vas znamenat navrat do detstva. Na Silvestra si mozete mierne vyhodit z kopytka. Dajte si pozor, aby ste dostojne privitali Novy rok. V oblasti lasky nadisiel cas, v ktorom sa prejavi pritazlivost BYKOV. Stastne cislo 1.

BLIZENCI
22.5.-21.6.
Stred decembra sa bude niest v duchu optimizmu. Dobru naladu dokazete preniest na kazdeho, kto sa s vami stretne. Pocas sviatocnych dni nezabudnite na stare dobre zvyky. “Zhrbeneho deduska” Stary rok, odprevadte k dveram s uctou a Novy rok privitajte s jasotom a radostou. Do noveho roka vstupite s mnozstvom zivotnej energie, ktora vystaci aj pre dvoch. Ak ste sam, nevahajte a v roku 2004 uzavrite manzelstvo, trebars aj s Vahami. Vase stastne cislo je 5.

RAK
22.6.-22.7.
Na svoje okolie nebudte zbytocne nahnevani, aj tak vam to nepomoze. Kratke zimne dni vam na nalade nepridaju. V pokoji si sadnite ku kave a urobte si harmonogram na vsedne aj sviatocne dni. Koledy, stromcek a vona peciva, vam pomozu vytvorit prijemnu atmosferu. Opat sa prenesiete do detstva a radostou zaplavite cely dom. Stastie vam prinesie 8.

LEV
23.7.-23.8.
Na Vianoce sa dobre pripravte, obalte si hlavne nervy. Svojim blizkym by ste mali dokazat, ze hoci ste nervozni, dokazete okolo seba sirit dobru naladu. Koniec roka by ste mali stravit mimo domova. Nezalezi na tom, kde to bude, dolezitejsie je, aby bolo veselo a dobra partia. Neodporucame vam vsak nocnu lyzovacku, nemuseli by ste sa vratit k svojej partii. Vasim cislom bude 6.

PANNA
24.8.-23.9.
V poslednych dnoch tohto roka vam pojde vsetko lepsie od ruky. Budete rozhodnejsi a neobidu vas nove myslienky a napady, ktore oceni cela vasa rodina. Vo sviatocne dni “nevylihujte” len pred televizorom, ale vyuzite ich na navstevu rodicov, priatelov, alebo sa vyberte s rodinou do zimnej prirody. Neodporucame vam v najblizsich dnoch predstierat choroby, lebo sa moze stat, ze Silvestra stravite v nemocnici. Vase stastne cislo je 2.

VAHY
24.9.-23.10.
Na Vianoce chystate zaujimavy program. Vo vasom domacom prostredi su na to vyborne podmienky. Po Silvestri nezelajte svojim priatelom a znamym iba stastlivy novy rok, ale radsej vela uspesnych dni, hodin a chvil. To iste zazelajte aj partnerovi a sebe. Nesnazte sa v tom case odkryt vsetky partnerove tajomstva, lebo sa moze stat, ze blahozelat nebudete mat komu a Silvestra stravite sami. Vasim cislom je 9.

SKORPION
24.10.-22.11.
Vela uspechov, vtipov a trochu alkoholu - to je na programe vianocnych dni. Oddajte sa volnym zabavam, ale respektujte zaujmy svojej rodiny. Perfektne sa rozlucte so starym rokom. Komplikacie nebudu, vsetko sa udeje v znameni lasky, len to neprestrelte. Aj trpezlivost partnera ma svoje medze. Ak sa mu nebudete venovat, mozno Silvestra oslavi v inej spolocnosti. Stastne cislo 13.

STRELEC
23.11.-21.12.
Cez sviatocne dni cielavedome vyhladavajte vsetky formy ludskeho dobra. Majte radost so svojich uspechov, priatelov, z rodiny i zo svojho zdravia. A potom - stastny novy rok. V prvy den budete moct uvazovat o uplynulom roku, ale aj o buducnosti. Ale radime vam, nie vela uvazovat ale radsej viacej vsetkeho uzit. Na spomienky bude casu dost v starobe. Vase vyherne cislo je 15.

Nasi spolupracovnici na vystave

Juraj Pancuska, taharen rur 1
O Jurajovi Pancuskovi z taharne rur 1 sme uz pisali niekolkokrat. A tak len pripomenieme, ze: jeho vztah k vytvarnemu umeniu sa zrodil este v detstve. Kazda technika je mu blizka. Ci je to perokresba, pastel, olej, tuzka, ale velmi rad sa hra aj so socharskou hlinou. Je autorom vyse tisic malieb, skic, navrhov a medzi jeho tvorbou nachadzame majstrovske diela. Dokazom je aj autoportret Destrukcia. Za svoju tvorbu ziskal niekolko vyznamnych oceneni, okrem ineho v Humennom za Fajciara, Cestne uznanie v Bratislave za autoportret Destrukcia, ocenenia ziskal v Novej Dubnici a v Trencine. V Humennom vlani opat prevzal ocenenie, tentokrat to bolo druhe miesto medzi 150 amatermi, ktori vystavovali 2500 prac.

Ing. Jozef Sevcik, informatika
Exponat, ktory vystavoval Ing. Jozef Sevcik, bol trochu ineho charakteru,
ale tiez obdivuhodny. Uputal nas citron, ktory vypestoval:
* Kedy vam ucarili citrusove rastliny?
- Kedze mojim velkym konickom je zahradkarcenie, snazim sa mat kus tej zahradky aj v byte a na pracovisku. Ked vidim nieco, co je mozne pestovat v tomto prostredi, tak sa to snazim ziskat a mam radost, ked mi to prinesie zasluzene ovocie. Tak nejako to bolo asi pred patnastimi rokmi s citronmi a momentalne mam v kancelarii krasne plody “Pepina”.

*V com je tajomstvo vasho uspechu?
Dopestovat take citrony ako dopestujem ja, nie je ziadnym tajomstvom. Je to
len zurocenie dlhorocnych skusenosti a mat k tomu kladny vztah. Vyzaduje to pravidelnu zalievku odstatou vodou. Ja ich polievam v pondelok, stredu a piatok takym mnozstvom vody, aby do nasledujucej zalievky bola zem v
kvetinaci vyschnuta. Na to spravne mnozstvo vody musi prist kazdy sam. Pri
castom a vydatnom polievani rastline odhniju korienky a vyhynie. Minimalne raz za dva roky rastliny presadzam a snazim sa ich presadit vzdy do vacsieho kvetinaca. Pri presadzani obrezem korenovu sustavu, aby sa vytvoril priestor pre novu zeminu. Nepouzivam ziadnu raselinu a podobne substraty, ale len klasicku preosiatu kompostovu zeminu zo zahradky.
* Co by ste poradili tym, co sa chcu venovat pestovaniu citrusov?
- V prvom rade musia ulozit citrusovnik na take miesto, kde je dostatok
priameho svetla a slnka. Najlepsia je vychodna strana. Ked chceme mat zdrave plody musime rastlinu pravidelne kontrolovat a neumiestnovat ju spolu s inymi izbovymi kvetmi, ktore su casto nosicmi roznych chorob. A napokon starostlivost o rastlinu nemoze byt timova praca, musi mat len jedneho pana ktory presne vie, kedy a co ma rastline dat.

Iveta Kardhordova, propagacne oddelenie
Profesionalna fotografka, ktorej fotografie uz roky spestruju aj nas Podbrezovan sa venuje tejto cinnosti od svojich dvanastich rokov. V praci sa skor stretava s reportaznou ci dokumentarnou fotografiou. Vystavovane fotografie sa vsak podobaju skor inemu zanru.

* Ake fotografie robite najradsej?
- Rada experimentujem vo vsetkom. Kazda vydarena fotografia ma naplna pocitom spokojnosti. Hacik je vsak v tom, ze ja som s maloktorou fotografiou spokojna a to ma nuti stale rozmyslat ako ju vylepsit.

* V com je tajomstvo dobrej fotografie?
- Aby som mohla povedat, ze fotografia je naozaj dobra, musi ma uputat na prvy pohlad. Mna v prvom rade zaujme objekt a svetlo. Na druhom mieste je to ostrost a jej obsah.

 Jozef Trubac, vyroba naradia
- Medzi najziadanejsie slovenske suveniry patria valasky. V siestich prevedeniach ich na vystave prezentoval pracovnik vyroby naradia Jozef Trubac. Na svoje zaciatky si rad zaspominal: “Zacal som, ked mi svokor daroval gravirovacie dlatka. Najprv to bolo gravirovanie do kovu na mensich predmetoch - pracky, noziky, menovky atd. a az neskor som sa zacal venovat vyslovne len valaskam. Pri vyrobe a nadobudani zrucnosti mi velmi pomohol Peter Rohac, pracovnik mechanickej skusobne a skuseny valaskar. Bol nielen dobrym ucitelom, ale stal sa aj mojim dobrym priatelom.” Pan Trubac nevyraba valasky na kolene. Z garaze si vytvoril malu dielnicku a z nej vychadzaju jednotlive kusy. “Na vyrobu jednej valasky potrebujem okolo 100 hodin, vystavne kusy su samozrejme casovo narocnejsie a trvaju raz tolko”, povedal a prezradza nieco aj o materiali: “na sekierku pouzivam nehrdzavejucu makku ocel, porisko je zas z kuceraveho javora, dreva, ktore sa pouziva na vyrobu husli. Javor je biely, vdacny material, pre mna najkrajsi. Morim ho podla vlastnej predstavy.” Zda sa, ze na valaskach niet velmi co menit a predsa, ako nam prezradil majster, vela studuje narodne zvyky, pozornost venuje vystavam a tak prichadza na nove napady, ktore potom stvarnuje do konecnej podoby. Kazdy vyrobok je unikatny a jedinecny. Priznal sa, ze vyrobi do roka len okolo 8 - 10 kusov, ktore sluzia vedeniu zeleziarni ako exkluzivny darcek. Ako slovenska zaujimavost hlavne pre chlapov, ktora ma opravnene miesto v zbierkach chladnych zbrani. Zaujimalo nas, ci svoju zrucnost odovzdava aj mladsej generacii: “Nakolko mam len jedneho syna a ten ako dnesni mladi, je ucarovany skor vypoctovou technikou, tak si myslim, ze priamy naslednik z neho nevyrastie. Avsak nedavno sa mi stalo, ze mojim poslednym ucnom bol muz na starobnom dochodku, ktory sa na jednej z regionalnych vystav zahladel do valasiek tak, ze v tomto veku ich zacal vyrabat, za co ho aj ja obdivujem”.

kl/ku

Hodnotili nasu pracu

Podbrezovan svoje poslanie plni

Podnikove noviny, ako nastroj firemnej komunikacie, uz dlhe roky neplnia len funkciu dialogu medzi zamestnavatelom a zamestnancami, ich poslanim je sirit dobre meno, budovat vztah, pocit spolupatricnosti a hrdosti na svoju firmu. Je to narocna uloha a preto niekolkokrat do roka zasadame s redakcnou radou, dopisovatelmi i tlaciarmi a zamyslame sa nad tym, ci sa nam ju dari plnit.

Koncorocne bilancovanie sa uskutocnilo 3. decembra. Zisli sa redaktorky, fotografky, redakcna rada, dopisovatelia, ostatni spolupracovnici redakcie, aby zhodnotili jednotlive cisla novin. Iste, su medzery, s ktorymi je potrebne zaoberat sa, celkove vsak JUDr. Marian Zima, personalny riaditel, vyjadril spokojnost a skonstatoval, ze Podbrezovan svoje poslanie plni. JUDr. Marian Zima zaroven podakoval za pracu aj zamestnancom Tlaciarni HLP Grafik, s.r.o., ktore dotvaraju vzhlad a tlacia nase noviny, dopisovatelom, ktori spestruju ich obsah a vsetkym, ktori sa pricinuju o ich vydanie.
Predseda redakcnej rady, Ing. Jozef Banik, na zaklade vlanajsej kvalitativnej a kvantitativnej analyzy novin, ktoru urobil Profesor Andrej Tuser z Katedry zurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave, vyzdvihol skutocnost, ze hoci tych odporucani na zlepsenie nebolo vela, vsetky boli pocas roka redakciou akceptovane.
Podbrezovan ma svoje zazemie aj v dopisovateloch, a to z roznych oblasti zivota nasej akciovej spolocnosti. Sucast tychto stretnuti tvori preto vyhodnotenie ich prace. Ti najaktivnejsi kazdorocne dostanu cenu JUDr. Mariana Zimu, personalneho riaditela. Tentokrat ju prevzal Jan Morozuk zo ZP SPORT, a.s.
Na decembrove stretnutia sa vsetci tesia, pretoze vyvrcholenim je sportove zapolenie. Ked sme hrali koly prvykrat, bolo to problematicke. Na 5. stretnuti uz bolo vidiet, ze spolupracovnici redakcie nie su len dobri pisatelia, ale postupne sa zdokonaluju aj v tejto, v Podbrezovej tak popularnej, sportovej discipline.