Po skonceni “babieho” leta na Slovensku a peknych vystupoch vo Vysokych Tatrach, sme sa na posledne dva oktobrove tyzdne presunuli za styri hodiny za peknym pocasim na juh Sinajskeho polostrova, do moderneho letoviska Sharm El Sheikh.
Nasim cielom bol vystup na druhy najvyssi vrch tejto oblasti na Dzebel Sinaj (2285 m). Sinajsky polostrov je sucastou Prednej Azie a patri Egyptu. Je ohraniceny Suezskym a Akabskym zalivom. Vo vnutrozemi, az na par beduinskych osad, je neosidleny. Tvori ho hornata pust. Po prilete nas privitala denna teplota vzduchu bola 38 stupnov a teplota Cerveneho mora 28 stupnov Celzia. Na dzipoch sme hned navstivili asi 60 km od Izraela leziaci “Duhovy kanon”, ktory si svoje meno pravom zasluzi. Skalne steny obrusene vodou, vetrom a pieskom hraju rozmanitymi farbami a tajuplnymi tvarmi predstavuju uchvatnu prirodnu sceneriu. Roklina, s vyskou steny 40 metrov a dlha tri kilometre, je miestami uzka len pre jedneho cloveka. Na spiatocnej ceste sme sa zastavili pri mori v osade Dahab. Prach sme zmyli pri potapani sa popri koraloch. Obdivovali sme tu prirodny vytvor - blizko od brehu sa tu nachadza diera v koraloch s priemerom 50 metrov, s hlbkou 115 metrov, ktora je spojena tunelom s otvorenym morom.
Hlavna atrakcia nasho letoviska je pre dovolenkarov koralovy utes. Tu je sucastou plazi. Uz v metrovej hlbke moze clovek s potapacskymi okuliarmi a trubicou sledovat podmorsky svet. Okolo nas plavali stovky pestrofarebnych ryb roznych druhom, niektore az s velkostou jedneho metra. Citili sme sa ako v obrovskom akvariu. Preto sme navstivili lodou aj narodny park Ras Mohamed, ktory sa podmorskym koralovym bohatstvom moze porovnavat s inymi potapacskymi lokalitami na svete.
Dalsi den sme navstivili hlavne mesto Egypta – Kahiru. Tunelom popod Suezsky prieplav sme sa po siestich hodinach cesty autobusom dostali na Africky kontinent. Mesto plne kontrastov ma 17 milionov obyvatelov. Su tu krasne stvrte, orientalne bazare, pyramidy, Egyptske muzeum, muzeum papyrusov, ale aj stvrte chudoby. Zatial co jedni si na prasnom okraji cesty kupuju lacne chlebove placky, ini si pochutnavaju na obede na plavajucej lodi po Nile. Je tu tisicka minaretov, mesit a medzi tym neskutocne zivy dopravny ruch. Po sedemprudovej ceste sa pomedzi auta prediera somarik tahajuci voz so zeleninou.
Vystup na biblicku horu Dzebel Sinaj (Mojzisovu horu) trval tri hodiny a zacinali sme ho o polnoci. Na jeho vrchole sa noc co noc zhromazduju stovky navstevnikov z celeho sveta, aby z vysky obdivovali uchvatny vychod slnka. Na vrchole pri teplote + 10° C mi silny vietor strhava siltovku, ktora mizne v horskom udoli Wadi Al Deir. Vychadzajuce slnko farbi okolite hory do roznych odtienov cervenej farby. Podla biblickeho podania priniesol Mojzis z hory kamenne dosky, kde bolo vytesane Desatoro bozich prikazani. Zostup uz za svetla viedol fascinujucou krajinou ku klastoru Svatej Katariny. Je to najstarsi krestansky klastor na svete zalozeny okolo roku 500 nasho letopoctu.
Srdecnost a vesela povaha Egyptanov sa prejavovala pri vecernej prechadzke palmovou promenadou. Obchodnici nas lakali do svojich obchodikov typickym “Ahoj, jak se mas?”. Zazitkom bolo dohovaranie sa na cene suvenirov, ozdobene kaviarne lucernickami pocas ramadanu a zvolavanie veriacich na modlitby z mesity.
Atmosfera s arabskou hudbou, vonou vodnej fajky a vybornej egyptskej kuchyne je nezabudnutelna.

Ing. Peter Mlynarcik

Erik Duhan a Peter Bartos sa v sezone 2003 v Slovenskom pohari umiestnili na 13. mieste a vo Velkej cene Horehronia na 8. mieste.

Lovenie ryb nie je ich cielom. Podstata spociva v poteseni a v splynuti s prirodou. Kto chce ist k vode len preto, aby za kazdu cenu nieco ulovil, nech sa radsej svojho umyslu hned vzda. Rybarske stastie je vysadou ludi dobreho srdca, ktori zelaju uspech aj druhym. Zavist je to, co berie cloveku potrebny pokoj a radost z lovu. Ak odchadza rybar z lovu bez ulovku, nestraca dobru naladu. Ved prezil krasne chvile v prirode.

(Pre tych, ktorych rybarcenie laka a nevedia sa rozhodnut).

 S Ing. Jozefom Urbanom, predsedom MO SRZ v Podbrezovej

Miestna organizacia SRZ v Podbrezovej pise uz 56 - rocnu historiu. Za uplynule roky zaznamenali jej clenovia velke uspechy v zarybnovani, ale aj v investicnej vystavbe a nemalu zasluhu na tom mala a stale aj ma spolupraca so Zeleziarnami Podbrezova. Napokon aj clensku zakladnu Miestnej organizacie SRZ v Podbrezovej tvori viac ako 50 percent zamestnancov ZP.

O tom, co bolo, sme pisali uz viackrat, dnes nas zaujima sucasnost a preto sme oslovili Ing. Jozefa Urbana, predsedu MO SRZ Podbrezova:

Na uvod, ak dovolite, niekolko otazok “na telo”:

* Co zohravalo podstatnu ulohu pri vasom rozhodovani pre rybarsky sport?
- Medzi rybarmi koluje jedna stara mudrost: “Ak chces byt stastny jeden den - tak sa opi, ak chces byt stastny dva dni - tak sa ozen, ak chces byt stastny cely zivot - tak sa stan rybarom.”
Ale vazne. Rybarceniu som sa zacal venovat hlavne kvoli relaxacii, mam rad prirodu, najma v jeseni. Kto nezazil vychod slnka na rybacke, rannu hmlu, nadhernu hru farieb a to vsetko umocnene ocakavanim ulovku, tak je ochudobneny o nadherny zazitok. Pri vode som nasiel mnoho novych priatelov, zazil pokoj, adrenalin, zabavu, uspech, neuspech..., ale nikdy sklamanie. Toto vsetko ma znovu a znovu taha k riekam a jazeram.

* Odkedy ste “organizovanym” rybarom?
- Od roku 1982.

* Na post predsedu MO ste iste nastupovali s urcitymi predstavami, predsavzatiami. Vyzradite nam niektore a ako sa vam ich dari plnit?
- Vo funkcii predsedu MO som od roku 2001. Moje predstavy boli a su tvorene a ovplyvnovane predstavami kolegov rybarov, ktori maju podobne zmyslanie o rybarskom sporte ako ja. Tuto predstavu presne vystihuje uvod tohto clanku a som presvedceny, ze takto zmysla vacsina rybarov. Najdu sa vsak aj rybari, ktori nemaju uctu k prirode a slovo tolerancia je pre nich nezname. Mojim zakladnym predsavzatim je dosiahnut aby sa tento jav postupne vykorenil. Za 56 rokov existencie MO v Podbrezovej odviedli rybari kus prace ( viac o historii najdete na nasej webovej stranke:http://www.zelpo.sk/sport/index.html ). Vazim si pracu kazdeho clena, ako aj vsetko to dobre co sa podarilo za tie roky dosiahnut. Dalsim mojim predsavzatim je zabranit, aby sa tieto vysledky znehodnotili. V navale komercie, penazi, privatizacie vsetkeho co ma hodnotu, sa postupne straca myslienka vseludoveho rybarstva. Zabranit tomu aby sa rybarsky sport stal dostupny len bohatym, snazit sa aby predovsetkym deti a mladez nasli cestu k vode, aby nasa MO dokazala postupne z vlastnych odchovnych revirov zarybnovat lovne reviry - to su predsavzatia, pre ktore sa mi podarilo ziskat dalsich clenov vyboru ZO a verim, ze postupne aj naplnit. Vyrazne nasej organizacii pomahaju Zeleziarne Podbrezova a.s., bez tejto pomoci by sa predsavzatia, ktore som spominal, realizovali ovela tazsie.
Je vsak oblast, v ktorej akekolvek predsavzatia vyznievaju takmer nerealne. Doba, ked sa potoky hemzili rybami je nenavratne prec. Znecistovatelia, ekologicke havarie, pytliaci, ubytok prirodzenej potravy, choroby, ale aj narast clenskej zakladne ma za nasledok ubytok ryb zo pstruhovych potokov. Len s velkou namahou sa nam dari udrzat aky taky stav pstruha potocneho.

* Ake druhy ryb chovate v odchovnych kanaloch pri nadrzi v Richtarove dnes?
- Je to pstruh duhovy. Vlani sme odchovali asi 10 tisic kusov. Tohto roku to bude okolo 20 tisic. Postupne by sme sa chceli dochovat okolo 30 az 40 tisic kusov. Pouzivame ich prioritne na zarybnenie pstruhoveho reviru Richtarovo. Cast chovu vymiename s inymi organizaciami za kaprovite ryby. Je to jedna z foriem ako dodat do kaprovych revirov viac ryb. Zatial sa nam dari zarybnovat v priemere az stvornasobne v porovnani s mnozstvom, ktore nam uklada zakon.

* Cinnost rybarskeho spolku iste nespociva len v chove ryb a zarybnovani...
- Najprv nieco o organizacii: Slovensky rybarsky zvaz (dalej len zvaz alebo SRZ) je zdruzenie obcanov v sulade so Zakonom c. 83/90 Zb. o zdruzovani obcanov. Zvaz zdruzuje obcanov, ktorych spaja spolocny zaujem v rozvoji a uplatnovani rekreacneho, sportoveho rybarstva, vyuzivani rybarskeho prava v sulade so zakonom o rybarstve, v oblasti ochrany prirody a zivotneho prostredia na useku rybarstva, starostlivosti o ekologiu vod a okolitej prirody ako i vyzivy obyvatelstva. SRZ zdruzuje 121 zakladnych organizacii, co predstavuje priblizne 150 000 dospelych clenov. Vykon rybarskeho prava je osetreny osobitnym zakonom (Zakon o rybarstve c.139/2002 Z.z.). SRZ ma svoje stanovy, najvyssim organom je snem, ktory voli radu, prezidium a kontrolnu komisiu. MO organizuje raz rocne vyrocnu clensku schodzu, kazde styri roky voli vybor MO, kontrolnu a disciplinarnu komisiu, zriaduje rybarsku straz, menuje hospodarov ktori musia absolvovat specialne skolenia, zriaduje kruzky a kluby mladych rybarov. Vybor pripravuje kazdy rok rozpocet, organizuje investicne akcie, brigady, sutaze, stara sa o propagaciu organizacie. Je partnerom pri vystavbe vodnych diel, spolupracuje s okresnym uradom pre zivotne prostredie, s obecnymi uradmi, policiou ... atd.

* Ako si zabezpecujete vychovu mladych clenov?
- Uvedomujeme si, ze vychova mladej generacie to nie je len vztah k samotnemu rybarstvu, ale v prvom rade je to vychova k prirode ako celku a upevnovanie vztahov medzi ludmi. Ta sa odohrava v samotnych rodinach, kde rodicia, surodenci, pribuzni su uz rybarmi a vedia pomoct a poradit mladym zaujemcom. Druhym sposobom, ako sa mladez moze zapojit do rybarskeho cechu, su kruzky mladych rybarov. Tie vedu skuseni clenovia miestnej organizacie. Kruzky su organizovane v zakladnych skolach v Podbrezovej a Nemeckej, kde sa ziaci stretavaju 1-2x mesacne. Okrem teoretickych znalosti pravidelne organizuju vyjazdy do revirov nasej organizacie. Kazdy rok v maji si mozu vyskusat nadobudnute vedomosti v pretekoch na Krpacove. Dorastenci sa pravidelne podielaju na brigadnickej cinnosti, vylovoch a organizacii sportovych podujati. Tu chcem podotknut, ze nezabezpecujeme len akcie pre vlastnu organizaciu, ale mnohi nasi mladi adepti pomahaju inym spolkom a instituciam.

* Nedavno sme vam gratulovali k postupu Podbrezovcov do 2. ligy. Vyplynu z toho nejake zvlastne povinnosti? Inak povedane, ako vyzera priprava rybarskeho druzstva na preteky?
- Kazdy rybarsky pretekar, ci uz ide o preteky na plavnu, alebo muskarske, musi v prvom rade dokonale poznat vodne prostredie. To znamena, ze musi poznat profil dna, ukryty, vyskytujuci sa hmyz v roznych stadiach vyvoja, potravinove navyky ryb a samotne druhy ryb, ktore sa v reviri nachadzaju. Bez tychto vedomosti je predpoklad ulovenia minimalny. Az potom nasleduje samotna rybolovna technika. Pri muskareni sa pouziva specialna technika lovu, ktora je odlisna od lovu plavanim. Chyta sa na umelo vyrobene napodobeniny roznych stadii a druhov hmyzu /umele musky/ vyskytujuceho sa v okoli vodneho toku. Samotna priprava na preteky pozostava v sledovani prirody vo vode a okoli. Podla toho, co ryby v danej lokalite “zbieraju” sa pretekari rozhoduju o pouziti umelej musky. Stovky a tisice vyrobenych musiek putuju po celej republike, aby sa ponorili alebo plavali na hladine niektorej rieky a tak zlakali svojim tvarom, farbou a velkostou nejednu rybu. Clenovia podbrezovskeho druzstva trenuju vacsinou samostatne na Hrone a organizuju spolocne treningy na riekach Poprad, Dunajec, Vah, Orava apod. Su to stovky hodin stravenych studiom a cibrenim muskarskej techniky. Je to ako v kazdom inom sporte. Trochu talentu a nekonecna drina pre dosiahnutie uspechu. S postupom do 2.ligy samozrejme vzrastu aj poziadavky na kvalitu treningoveho procesu a obnovu techniky. Druzstva su tu vyrovnanejsie a maju viac skusenosti. System sutazi je obdobny ako v divizii, teda jarne a jesenne dvojdnove kolo. Hodnotia sa druzstva i jednotlivci.

* Blizia sa Vianoce. Iste mate nejaky osvedceny recept na slavnostny stol.
- Mojou druhou velkou zalubou je varenie, zbieram kucharske knihy a rad sa podelim o osvedcene recepty. Recept, ktory vam poradim, je trochu narocny na cas, ale zato naozaj vhodny na slavnostny stol, a najma pre tych, ktori maju strach z rybacich kosti. Postup je jednoduchy - najprv kapra “rozoberieme” a zbavime kosti a potom ho znovu poskladame.

A tu je “Slavnostna ryba bez kosti”.
Potrebujeme: 1 kapra, 3 cibule, 2 strucky cesnaku, cele korenie, mlete korenie, bobkovy list, 1 cili papricka, korenie na ryby, 5 vajicok, sol, 2 lyzice octu, 1 vacsiu mrkvu, dve kysle uhorky, listkove cesto, 3 platky sunky, struhanku, olej
Postup: Do polievkoveho hrnca dame nadrobno pokrajanu cibulu, cesnak, mrkvu, zalejeme 2 litrami vody, pridame lyzicku celeho cierneho korenia, cili papricku, ocot, bobkovy list, 2 lyzicky korenia na ryby, 3 lyzicky soli a asi 30 min. povarime. Potom pridame ocisteneho kapra a varime, az sa oddeluje maso od kosti - asi 10 min. Kapra a mrkvu vyberieme a nechame vychladnut. Zaroven dame uvarit 3 vajicka na tvrdo. (Zo vzniknuteho vyvaru mozeme urobit rybaciu polievku - ako?, poradim inokedy).
Vychladnuteho kapra pedantne vykostime, rozslahame 2 vajicka, uvarenu mrkvu a uhorky pokrajame nadrobno. Rybacie maso zbavene kosti zmiesame s rozslahanymi vajickami (trochu si odlozime na potretie listkoveho cesta), osolime, okorenime, pridame podla chuti korenie na ryby a vymiesame na kompaktnu hmotu - podla potreby pouzijeme na zahustenie struhanku.
Rozvalkame listkove cesto, rozdelime na dve casti. Z jednej casti vykrojime elipsu podla velkosti pekaca – bude tvorit spodnu cast “poskladaneho kapra”. Polozime ju na vymasteny pekac a nanesieme na nu vrstvu masovej hmoty. Okraje nechame volne. Do stredu vlozime za sebou rolky sunky naplnene uvarenymi vajickami, mrkvou a uhorkami. Nanesieme zostavajucu masovu hmotu a vyformujeme do tvaru ryby. Zakryjeme druhou polovicou listkoveho cesta, okraje potrieme rozslahanym vajickom a spojime so spodnou castou. Presahujuce cesto odkrojime. Znovu vyformujeme. Zo zbytkov cesta “vyzdobime” kapra - vykrajujeme kolieska a lepime ich podla fantazie ako supiny a plutvy pomocou rozslahaneho vajicka. Oci vyrobime z cierneho korenia. Nakoniec potrieme celeho “poskladaneho kapra” zbytkom rozslahaneho vajicka a nechame zapiect do ruzova. Tepleho podavame so zemiakovym salatom, studeneho s cili omackou a chlebom.

Verte, ze to stoji za namahu.

* Co zazelate svojej organizacii do noveho roka?
- V prvom rade chcem podakovat vsetkym clenom, ktori obetovali v roku 2003 svoj cas a odpracovali desiatky brigadnickych hodin na zveladovani nasich revirov a zariadeniach MO. Chcel by som zazelat kazdemu clenovi nasej organizacie, aby nasiel pri vode to co hlada a aby si odnasal len prijemne zazitky. Novym adeptom prajem uspesne zvladnutie skusok a vela rybarskeho stastia.

Zhovarala sa O. Kleinova

Patdesiat percent clenov tvoria zamestnanci ZP. Foto: archiv MO SRZ.

Najnovsie akcie ZP Sport, a.s., na Taloch: