Pavol SIMKO, valcovna bezsvikovych rur
-Hlavne zdravie. Rodine a okoliu by som zelal, aby sa nam v zivote viac darilo. Aky darcek dostanem, to je uz na mojich najblizsich. Potesia ma vzdy aj malickosti. Rad davam darceky a ich kupu si planujem po vyplate.

Miloslava MEDVEDOVA, taharen rur 2
-Hlavne zdravie a mozno aj dajake prekvapenie pod stromcekom bude. Vacsiu radost mam z obdarovania svojich najblizsich, mne urobia radost darceky, ktore dostavam od deti.

Petra CUNDERLIKOVA, taharen rur 2
-V prvom rade, aby sme boli zdravi, aby sme mali robotu. Z materialnych, ak by sa mi mal splnit sen, tak auto. Rada darceky vyberam a obdaruvam svojich blizkych.

Jozef DURIAK, valcovna bezsvikovych rur
-To je tazko povedat, ale najviac tu vianocnu pohodu, aby sme sa mali dobre a aby sme boli zdravi. Vedia ma potesit darceky od deti, ale aj ja rad obdaruvam svojich blizkych. Ak to mam hodnotit, tak je to na rovnakej urovni. Davanie i prijimanie darcekov - z toho je najhlavnejsia rodinna radost a stastie.

Milan SVANTNER, valcovna bezsvikovych rur
-Usmev deti, aby boli v prvom rade ony spokojne. Takze, nielen na Vianoce viac mysliet na stastie nasich deti. Davanie a obdaruvanie? Viac obdaruvam, robi mi to vacsiu radost. Deti vsak na nas nezabudaju, ako viem, uz teraz maju darceky nakupene a vedia nas nimi potesit.

Ivan HARVAN, taharen rur 1
-Peugeot 307 (smiech). Ciastocne sme uz darceky nakupili. Deti nas potesia, kazdy svojim sposobom. Ten najmensi vlastnym vyrobkom zo skolky, starsi nieco kupi. Najradsej kupujem darceky a obdaruvam svojich blizkych, musi byt ale za co.

Milan TISLIAR, taharen rur 1
-Asi cestu do Egypta, keby mi ju mohol priniest Jezisko. Som slobodny, darcek si kupim sam a tvarim sa, ze som ho od neho dostal. Ale iste budem mat vianocne prekvapenie pod sestrinym stromcekom. Rad obdaruvam synovcov, ale najvacsiu radost mam z ich stastia pri rozbalovani mojich vianocnych prekvapeni.

Jarmila SKODOVA, taharen rur 1
-Hlavne, aby bola rodina pohromade, aby nas obisli zdravotne problemy a aby sa nam darilo v zamestnani, pretoze robota je zaklad nasej spokojnosti. Darceky najradsej kupujem a obdaruvam nimi celu rodinu. Dokonca aj vlastny si vyberam sama a manzel mi ho sponzoruje.

vk/ok+foto

Najkrajsie sviatky krestanskeho sveta sa stavaju vitanou prilezitostou pre velky pocet postovych sprav. K tomuto vseobecnemu zvyku zasielania si vianocnych pozdravov na pohladniciach i v obalkach neodmyslitelne patria postove znamky a tie vianocne, sa zacali vydavat pred 55 rokmi.
Hoci uz viac ako stosestdesiat rokov existuju postove znamky, priekopnikom vo vydavani vianocnych znamok je Rakusko. V roku 1948 vydalo prilezitostnu znamku k 130. vyrociu vzniku svetoznamej vianocnej piesne Ticha noc, svata noc. V roku 1949 vysla v tomto state stvorznamkova seria Stastne detstvo - na poslednej z nich je dievcatko pri vianocnej sviecke. Tieto znamky sa stali v predvianocnom case velmi ziadane. Tento pocin bol zopakovany v roku 1953, potom v roku 1963 a od roku 1967 uz kazdorocne vychadzaju vianocne znamky. Rakusko naslo hned vela nasledovatelov, a to aj z nametovej stranky. Na znamky boli zaradovane plastiky a malby z biblickymi motivmi, najma chramove oltare a jaslicky. Na vacsine vianocnych znamok sveta, ktorych pocet uz prekrocil tisicku, nachadzame socharske, drevarske a maliarske diela nielen renomovanych autorov s tematikou narodenia Jezisa Krista a udalosti okolo neho. Vdacnymi motivmi boli a este aj dnes su iluminacie zo starych rukopisnych knih (Nemecko, Taliansko, Velka Britania, Belgicko...). Aj ludove umenie a chramove vitraze s vianocnymi motivmi si nasli svoje miesta na znamkach (Francuzsko, Nemecko, Slovensko, Svedsko, Madarsko, Kanada..). Zname su aj vianocne znamky s inymi motivmi - vianocne stromceky, kry a ine rastliny, sviecky, svietniky, figurky ludi i zvierat, vianocne ozdoby.... V Norsku vysli v roku 1995 dve postove znamky s pletenou ciapkou a rukavicou, ktore su v tejto krajine najcastejsim vianocnym darcekom. Vo Velkej Britanii sa v roku 1995 na piatich znamkach objavil obrazok symbolickeho vtacika tejto krajiny - cervienky. Vo Svedsku v roku 1983 styri znamky priniesli zmensene reprodukcie prvych vianocnych pohladnic z roku 1883. Oblubene su aj pohlady na zasnezene krajiny, kostoly, casti dedin i miest (Svedsko, Finsko...). Velky je aj pocet vianocnych znamok s obrazom Madony s dietatkom.
Vianocne znamky doplnaju postove listky a najma velky pocet peciatok (rucnych aj strojovych). Zaujimava tradicia je v tomto ohlade opat v Rakusku. V Stajersku je obec s nazvom Christkindl (Dietatko Kristus, po nasom Jezuliatko). V roku 1950 tu vo vianocnom case otvorili osobitny postovy urad a zalozili jedinecnu tradiciu. Cez cele predvianocne a povianocne obdobie tu posta pouziva na postove zasielky k Vianociam peciatku s priliehavou kresbou. Od roku 1965 je tato peciatka strojova a ma dva motivy - od konca novembra do Vianoc kresbu Narodenia, od 25. decembra do sviatku Troch kralov motiv klanania troch kralov. Postovy urad v Christindli v prvom obdobi vybavil takto okolo tridsat tisic zasielok a tuto sluzbu velmi radi vyuzivaju nielen Rakusania, ale aj cudzinci.

Darceky, ktorymi sa ludia obdaruvali na Mikulasa, Stedry vecer, mali povodne symbolicky vyznam. Preto sa mnohokrat stavalo, ze boli kazdy rok rovnake. Nasi predkovia to vsak nerobili z nedostatku fantazie, ale preto, ze verili v ich magicku moc. Mladsim a starsim detom sa davali cervene jablcka - symbol zdravia, sily a dlhovekosti, orechy slubovali mudrost a zrelost, sladke perniky predstavovali radost a mladost. Mladenci a devy dostavali obvykle ozdobu, ktora bola symbolom nielen stastia, ale aj bohatstva. Dievky dostavali naramky s tyrkysom alebo bielymi perlami, ktore symbolizovali ich cistotu, poslusnost a povinnost k rodicom. V bohatsich rodinach dostaval chlapec alebo dievka zlatu retiazku. Jeden zo zvykov vyzadoval dat kazdemu dietatu starsiemu ako dvanast rokov striebornu ci zlatu mincu. Ak ju obdarovany cely vecer nepustil z ruky, mal zaisteny bohaty zivot. O polnoci bola minca uschovana k rodinnym cennostiam mozno preto, aby buduci rok bola znovu darovana. V majetnejsich rodinach sa kazdy rok ulozila nova minca - za vsetky si potom dievka kupila pred svadbou ozdobne nite na vysivanie vybavy.
Dospeli si s oblubou davali flase s vinom, sladkosti, pretoze slubovali sladky zivot. Ak chcel niekto niekomu zelat stastie, slavu, poslal mu vonnu mast, vonavku, ci sacky so susenymi vonnymi bylinami. Ruza sa davala pre lasku a rozkos, levandula pre zdravie a uspech, jasmin symbolizoval radost a podnikavost. Aj ked dnes uz uvedenym darcekom nepripisujeme kuzelnu moc, mozeme sa nimi nechat inspirovat a rozdavat radost.

Stedry vecer 24.12.

- Aky je cas na Adama a Evy, take budu nasledujuce dni.
- Ked je na Stedry vecer hmla, bude plane pocasie.
- Stedry vecer kazdemu je mily, da vraj panboh vina, pozehna v obili.
- Ked je na Stedry vecer vela hviezdiciek, na buduci rok je vela kureniec.

Bozie narodenie 25.12.

- Ked na Bozie narodenie svieti slnko len tolko, co gazda kona osiruje, bude dobra uroda zeme.
- Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starost o urodu, kacku vam ohreje.

Sv. Stefan 26.12.

- Ak sa vetry na svateho Stefana spolu chytia, velike prikopy a zaveje narobia.
- Ked svaty Stefan blato vyfukal, bude pekna jar.
- Na svateho Stefana nesmie uz byt barina.

ZO SVIATOCNEHO MENU

Oravska kapustnica

1 liter kastnice (vody z kyslej kapusty), 1 1/2 litra vody, 100 g korenovej zeleniny, 350 g kyslej kapusty, 400 g udenej klobasy, 4 kusy bravcovych kotliet, 10 g i viac susenych hribov, sol, cierne korenie, majoran, 2 strucky cesnaku, 40 g masti, 30 g hladkej muky
Do studenej vody dame varit bravcove kotlety, klobasu a susene hriby. Po pol hodine
vrenia pridame pokrajanu kyslu kapustu a postruhanu zeleninu. Ked je vsetko makke, pridame precedenu cesnakovu zaprazku, kastnicu a chvilu este povarime. Kotlety a klobasu vyberieme, kapustnicu dochutime majoranom, mletym ciernym korenim a solou. Klobasu pokrajame a vlozime spat do polievky. Kotlety dame po jednom do tanierov.

Ryba v aspiku

600 g ryby, 100 g korenovej zeleniny, ocot, sol, korenie, citron, zelena petrzlenova vnat, voda, vajce
Ocistenu rybu pokrajame, vlozime do vriacej vody, v ktorej sa vari ocistena, pokrajana korenova zelenina a do ktorej sme pridali korenie, ocot a sol. Rybu podla velkosti varime 8 az 10 minut. Potom ju vyberieme a nechame vychladnut. Poukladame ju na misu, ozdobime kolieskami vajca uvareneho na tvrdo, kolieskami citrona, uvarenou zeleninou, zelenou petrzlenovou vnatou, zalejeme vlaznym aspikom a nechame stuhnut. Po stuhnuti na chvilu zo spodku zohrejeme teplou vodou misu, v ktorej je ryba v aspiku, a  preklopime na vacsiu misu. Okraje ozdobime posekanym stuhnutym aspikom.

Tvarohova torta zdobena jahodami

Cesto: 150 g polohrubej muky, 50 g praskoveho cukru, 1 balicek vanilkoveho cukru, 1 zltok, 100 g masla alebo rastlinneho tuku, papier na pecenie
Napln a zdobenie: 4 platky bielej zelatiny (jeden asi 1,5 g), 250 g tvarohu, 2 zltka, 3 polievkove lyzice cukru, stavu z jedneho pomaranca, 2 slahacky (po 200 g), 750 g mensich jahod, 4 polievkove lyzice malinovej marmelady, 1 balicek vanilkoveho cukru
Do muky dame zltok, praskovy a vanilkovy cukor, pridame na male kusky nakrajany tuk a vsetko nozom dobre zmiesame a chladnymi rukami rychlo vymiesime hladke cesto. Prikryjeme a dame asi na 30 minut do chladu. Potom vyvalkame do kruhu o priemere asi 28 cm, vlozime do suchej, nevymastenej formy a lahko vytvarujeme okraje do vysky asi 3 cm. Cesto prepichneme na niekolkych miestach vidlickou. Zakryjeme papierom a pecieme asi 25 az 30 minut v predhriatej rure (el. sporak 225 stupnov, plyn stupen 4). Po odstraneni papiera dame vychladnut. Zelatinu namocime. Tvaroh vymiesame do hladka so zltkom, pridame 1 polievkovu lyzicu cukru a stavy z pomaranca. So zbytkom cukru vyslahame jednu slahackovu smotanu. Zelatinu vyzmykame, rozpustime ju a vmiesame do tvarohu. Potom pridame aj slahacku. Tvarohovym kremom potrieme cesto a vlozime do chladu.
Jahody umyjeme, ocistime a bohato nimi ozdobime tortu. Nahrejeme marmeladu, prelisujeme ju cez sito a potrieme nou jahody. Uslahame zbytok slahacky a tortu potrieme. Nakoniec este dozdobime slahackou a kuskami cokolady.

Ezop:

Bajka o psovi a kusku masa

Pes nasiel velky kus masa a niesol ho v zuboch, ze si ho niekde v pokoji zozerie. Prisiel k potoku, ponad ktory viedla lavicka a pustil sa po nej na druhu stranu. Uprostred zastal a pozrel dolu. Z vodnej hladiny hladel nan jeho vlastny obraz. Pes si neuvedomil, ze vidi sam seba. Myslel si, ze pozera na ineho psa s kusiskom masa v pysku. “Jeho maso je vacsie ako moje,” pomyslel si pes zavistlivo. “Vytrhnem mu ho a ujdem.” A tak otvoril papulu a pustil svoje maso, ktore cluplo do potoka a kleslo ku dnu.
Poucenie: Uspokoj sa s tym, co mas.

Bajka o voloch a voze

Dva voly tahali po ceste nalozeny voz. Bola to drina. Cesta bola sama diera a kopcom nalozeny voz sa sotva hybal. Voly museli napinat vsetky sily, aby ako tak pokrocili. Voz za nimi stale frflal a stazoval sa. Kolesa mu vrzgali a skripali. Jeden z volov uz nevladal dlhsie znasat neprijemny hluk, ktory robil voz za jeho chrbtom. Obratil hlavu a ponad bolave plece povedal: “Co sa stazujes? Ved vsetko robim ja s mojim bratom!”
Poucenie: Najviac kricia ti, co najmenej robia.

Bajka o Mesiaci a jeho materi

Mesiac bol ruci mladenec, no pochytila ho marnivost a chcel vyzerat lepsie a krajsie. Poziadal matku, aby mu usila saty, v ktorych by sa mohol prechadzat po oblohe. Na jeho prekvapenie matka smutne pokrutila hlavnou. “Ziadas odo mna, co ti nemozem nikdy splnit,” riekla. “Preco nie?” fnukal sklamany mesiac. V tej chvili mu na satach zalezalo vacsmi, ako na comkolvek na svete. “Porozmyslaj trochu,” poradila mu matka “a uvidis, ze ti nikdy nemozem usit saty, co by ti boli dobre.” Ale Mesiac nastojil a stale sa pytal, preco to nie je mozne. “Pretoze si vzdy iny,” odvetila matka. “Niekedy si taky okruhly, ze si ta ludia mylia s bochnikom syra. A medzicasom si ani tucny, ani tenky, ale kazdy den iny.”
Poucenie: Tazko je vyhoviet tomu, kto chce zakazdym nieco ine.

Najmensi svietiaci vianocny stromcek na svete s vyskou jednej tisiciny milimetra mozno vidiet len pod mikroskopom. Takuto jedlicku vyvinuli holandski vedci Technickej univerzity v Delfach v ramci vyskumnej ulohy o cipe. Ako povedal jeden z vyskumnikov, ich vedecky tim prisiel na to, ze silicium moze vyzarovat svetlo a chceli tento jav podrobnejsie preskumat. A kedze sa blizili Vianoce, zmysleli si, ze jav vyskusaju jednoducho vo forme vianocneho stromceka.

Pre pohodu a krasu

- Imelo kupujeme kratko pred Stedrym dnom, aby bolo na Vianoce svieze.
- Na Vianoce si vyberme sviecky netradicnych farieb. Okrem bielej nezabudnime na zlatu a striebornu.

• Vonne lampy su najlepsie z bielej kameniny. Posobia cistym dojmom a vona sa rozlieva po celom byte.
• Cokoladove salonky schovajme pred detmi, aby sme na Stedry den mali co zavesit na stromcek.
• Vzdy majme v zasobe medovnicky, jablcka a oriesky. Aj keby sa nam porozbijali vsetky umele ozdoby, prirodne produkty nas nikdy nesklamu.

Mudrosti vekov

Zit pre inych nie je len zakon povinnosti, ale aj zakon stastia.

Byron

V okamihu lasky vsetko trva navzdy a nic viac neexistuje.