PODBREZOVAN   25/2003

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

3. prieskum spokojnosti

Nakolko doslo k zmene terminu uverejnovania ankety v novinach na april a oktober, v tomto roku to vyslo na trikrat. V oktobrovej ankete sa zucastnilo prieskumu 193 respondentov. Hoci pocet ucastnikov je vyssi v porovnani s poctom ucastnikov v minulych prieskumoch, musime konstatovat, ze nasi zamestnanci nie su nauceni vyslovit svoj nazor takouto formou.
Pocas stvorrocneho vykonavania prieskumov uverejnovanych v Podbrezovane, sme ziskali dlhodoby pohlad na hierarchiu hodnot zamestnancov. Mozeme konstatovat, ze ukazovatele, ktore respondenti oznacuju ako najviac ovplyvnujuce spokojnost zamestnancov, svoje poradie menia len minimalne.

Poradie ukazovatelov v roku 2002 a 2003 je zhrnute do tabulky:

Ukazovatele tykajuce sa zamestnania

Umiestnenie v roku

 

2002*

2003*

oktober 2003

istota staleho zamestnania

1

1

1

bezpecnost prace

3

3

2

hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti

4

7

3

rast miezd

2

2

6

zabezpecenie dopravy do a zo zamestnania

12

12

9

korektne vztahy veducich so zamestnancami

11

10

7

informovanost o naplni  vlastnej prace

6

9

10

informovanost o vysledkoch pracoviska

8

8

12

moznost uplatnit svoje odborne schopnosti

7

4

8

moznost zvysovania si kvalifikacie

5

6

4

dobre medziludske vztahy na pracovisku

10

5

5

kvalita  vybavovania osobnych a  pracovnych zalezitosti na sekretariatoch

9

11

11

Vysvetlivky:

* uvedene hodnoty su priemery v tomto roku vykonanych prieskumov
V  poslednej otazke ( ine tu neuvedene ukazovatele, napiste svoje navrhy ) boli uvedene:
-viac aktivit ZP a.s. aj v Brezne
-podpora vedenia firmy pri mimoriadnych udalostiach

Zhodnotenie najcastejsie sa vyskytujucich ukazovatelov na prvych miestach ankety:
Istota staleho zamestnania. Tento ukazovatel hodnotili respondenti ako najdolezitejsi pre svoju spokojnost v zamestnani. Pocas vsetkych prieskumov bol nanajvys na druhom mieste ( v roku 2000) odvtedy je stale na prvom mieste. Tato potreba veduca k spokojnosti zamestnancov je velmi dolezita predovsetkym z hladiska urcitej stability, vseobecne mozno konstatovat, ze ziskanie pevneho bodu v zivote cloveka a zmysluplneho naplnenia zivota uzitocnou cinnostou je vlastne poslanim ludskeho zivota. Vyssej vahe tohto ukazovatela napomaha aj celkova situacia v regione Horehronia.

Bezpecnost prace. Viac menej je tiez stabilny ukazovatel miery spokojnosti zamestnancov, ked sa umiestnuje na 2. alebo 3. mieste. Je to odraz miery, ktoru pripisuju zamestnanci potrebe pracovat spolahlivo, bezpecne a mat istotu, ze pre ich bezpecnost v praci je urobene maximum.

Hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti. V poslednom prieskume sa umiestnila na tretom mieste. Je to v doterajsich prieskumoch najvyssie umiestnenie tohto ukazovatela spokojnosti. Mozeme povedat, ze firma s vyse 160 rocnou tradiciou vzdy bola tou, ktora v tomto priestore formovala cele generacie zamestnancov, davala im istotu a zmysel zivota. Z toho pohladu je to len potvrdenie spravnosti nastupeneho smeru.

Moznost zvysovania si kvalifikacie. V prieskume bol tento ukazovatel v hierarchii uznavanych hodnot na 4. mieste dolezitosti. Naznacuje to jednak to miesto v hierarchii hodnot zamestnancov, ktore kvalifikacia v skutocnosti ma a jednak cenu ktoru su ochotni vynalozit na dosiahnutie kvalifikacie. Umiestnenie tohto ukazovatela poukazuje aj na uvedomenie si potreby neustaleho zvysovania kvalifikacie, respektive jej udrziavanie na pozadovanej urovni, vzhladom na konkurencne poziadavky vychadzajuce z prostredia v ktorom posobia.

Dobre medziludske vztahy na pracovisku. Potreba, ktora poukazuje, ze zamestnanci si v zamestnani uspokojuju aj tieto socialne potreby a v strukture potrieb je to vyznamne miesto. Zamestnanie tak neplni len funkciu mat zmysel zivota a byt potrebny pre naplnenie urciteho ciela, ale aj stretavat sa s inymi ludmi, so spolupracovnikmi.

Uvedene potreby zamestnancov sa umiestnili na prvych piatich miestach. V rebricku hodnot nasleduju: rast miezd, korektne vztahy medzi veducim a zamestnancom, moznost uplatnit svoje odborne schopnosti, doprava do a zo zamestnania, informovanost o dosiahnutych vysledkoch vlastnej prace, moznost vybavit si potrebne nalezitosti na sekretariate a informovanost o vysledkoch pracoviska.

Ukazovatele, ktore sme zaradili do skupiny ukazovatelov v socialnej a zdravotnej oblasti.

Ukazovatele zaradene do socialnej oblasti

Umiestnenie v rokoch

 

2002*

2003*

oktober 2003

moznost navstevy sportovych podujati ( futbal, kolky, cyklistika, tenis a pod.)

1

6

6

socialna starostlivost o zamestnancov (rehabilitacne pobyty, kupelna liecba, urazove poistenie a ine)

2

1

2

kvalita stravovania

6

3

4

dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku

3

2

5

zdravotna starostlivosti

4

4

1

moznost  dochodkoveho pripoistenia

5

5

3

podpora kulturnych podujati zo strany firmy

8

8

8

ponuka  prazdninovych rekracii pre deti zamestnancov firmy

7

7

7

Vysvetlivky:
* uvedene hodnoty su priemery v tomto roku vykonanych prieskumov

V druhej skupine ukazovatelov, ktore boli zamerane na socialne a mimopracovne podmienky a ich uspokojovanie, sa na prvom mieste umiestnila kvalitna zdravotna starostlivost .Tuto potrebu je potrebne vidiet v kontexte sucasnych problemov, s ktorymi sa obcania stretavaju.
Na 2. mieste sa umiestnila starostlivost o zamestnancov (ako su rehabilitacne pobyty, kupelna liecba, urazove poistenie a pod.). Je to pozicia, ktora sa meni len minimalne.
Na 3. mieste si zamestnanci vazia moznost dochodkoveho pripoistenia, od ktoreho zrejme ocakavaju prilepsenie v dochodku.
Na 4. mieste je stravovanie a jeho kvalita, ako jedna zo zakladnych potrieb, ktore ovplyvnuju spokojnost zamestnanca.
Na piate miesto sa dostala dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku, na dalsich miestach su moznost navstevy sportovych podujati, ponuka prazdninovych rekreacii pre deti zamestnancov a podpora kulturnych podujati.
Prieskum ukazal, ktorym aspektom prace kladu zamestnanci vacsiu ci mensiu dolezitost. Napriek urcitym odchylkam v porovnani s predoslymi prieskumami su vysledky dost stabilne. Celkovo mozno konstatovat, ze na zaklade predchadzajucich prieskumov sa vyznamne neodchylili od ocakavania.
Vsetkym zucastnenym zamestnancom, ktori boli ochotni vyplnit anketovy listok patri nase podakovanie a zostava nam verit, ze aj dalsi budu ochotni sa zapojit do prieskumu uz v aprilovej ankete roku 2004.
Gratulujeme Janovi Petrovi z o strediska doplnkovych prac a cinnosti. Pod dozorom Mgr. Martina Hronca bol vyzrebovany spomedzi respondentov, ktori vypisali aj zrebovaci kupon.

Mgr. V. Skultety

zelp0325c.jpg (13492 bytes) JUDr. Marian Zima, personalny riaditel blahozela vyhercovi Janovi Petrovi zo strediska doplnovych prac a cinnosti. F: V. Kukolova

<<<

Vazeni spolupracovnici, vazeni rodicia,

Zeleziarne Podbrezova a.s., spolocnost so 163 - rocnou tradiciou si za roky svojej existencie vzdy dokazala vychovavat nastupujucu generaciu vo vsetkych profesiach potrebnych pre plynuly chod vyroby. V roku 1985 zeleziarne vybudovali vlastne stredne odborne uciliste s hutnickym zameranim. Hlavnym dovodom vystavby bolo zabezpecenie kvalifikovanych odbornikov pre hutnicke profesie pre potreby vyroby ocele, valcovanych rur a presne tahanych rur vo vyrobnych prevadzkarnach.
Ministerstvo skolstva SR svojim rozhodnutim k 31. augustu 2003 zaradilo do siete skol a skolskych zariadeni SR Sukromne SOU hutnicke Zeleziarne Podbrezova a.s. V case, ked je na svete coraz menej prace pre stale viac ludi, je uloha najst si vhodnu pracu cim dalej, tym narocnejsia. Preto prichadzame s nasou ponukou.
Prvykrat od vzniku Sukromneho SOU hutnickeho ZP a.s. vas chceme informovat o nabore do nasej skoly. Uspech pri volbe zamestnania nezavisi len od spravnosti momentalneho rozhodnutia, co a kde budem robit. Pred ukoncenim zakladnej skoly mlady clovek prvy raz nasmeruje svoju zivotnu drahu istym smerom, hoci cielom vychovy a vzdelavania je pripravit mladez na vstup do sveta dospelych. Cesta do tohto sveta musi ist cez vnutorny svet mladeho cloveka, ktory musi spoznat svoje zaujmy, sklony i mieru a rozsah svojich schopnosti a zrucnosti.
V skolskom roku 2004/2005 chceme pre potreby nasho zriadovatela pripravovat ziakov, buducich zamestnancov, za pracovnikov odchadzajucich do starobneho dochodku a pracovnikov, ktori odidu z dovodu fluktuacie, ci porusenia pracovnej discipliny. Rozbor potrebnych profesii pripravili pracovnici personalneho odboru.
Dufam, ze vsetci, ktori mate deti vo veku prechodu zo zakladnej na strednu skolu, budete venovat pozornost pri citani nasej ponuky, i pri rozhodovani sa o buducnosti vasich deti pri vybere odboru studia, ktore bude pre vase deti najvhodnejsie. Kazde povolanie charakterizuju nielen naroky, ktore na pracovnika kladie dana praca, ale aj pracovne prostredie, podmienky, ludia, s ktorymi profesional prichadza do styku, nastroje, zdravotne a bezpecnostne rizika a pod.
V sucasnej dobe pripravujeme v SSOUH ZP a.s. v ucebnych, studijnych a nadstavbovych formach studia 387 ziakov denneho studia, nie vsetci ziaci sa pripravuju pre potreby akciovej spolocnosti. Dovolujem si vas upozornit, ze len odbory, ktore potrebuju ZP a.s. maju perspektivu ziskania zamestnania. Podmienkou ziskania zamestnania je splnenie bodov, ktore su uvedene v profile absolventa SSOUH ZP. Svet prace, ktorou rodicia ziskavaju prostriedky na zivobytie, musi vcas dostat v podvedomi deti iny rozmer, ako je rozmer nutneho zla, ktore musime pretrpiet, ak chceme prezit.
Zeleziarne Podbrezova, a.s. patria k perspektivnym podnikom, ktore myslia na buducnost, buducnostou su jej pracovnici. To bolo hlavnym mottom pri zriadovani sukromneho SOUH. Kto chce obstat vo svete pokroku, musi byt dobre pripraveny na buducnost.
Pri praci v SSOUH kladieme doraz na vyucovanie, ktore splna tieto poziadavky. Teoreticke i prakticke vyucovanie sa vzajomne doplnuju, pripravujeme projekty na zlepsenie cinnosti, vyuzivanie volneho casu, pracu v pocitacovych ucebniach, vyuzivanie moznosti internetu, rozvijanie aktivity v sportovych triedach a pod.

Vazeni rodicia,
rozhodovanie o buducej profesii vasho dietata je zlozita a zodpovedna uloha. Prajeme vam stastnu volbu a ak budeme moct prispiet k buducnosti vasich deti, budeme velmi radi.

Ing. Anna Pavlusova,riaditelka SSOUH ZP a.s.


<<<

Postarane je aj o vyucbu cudzich jazykov

Charakteristickym znakom vzdelavacej politiky Europskej unie je zvysovanie kvality vzdelavania. Zial, v Slovenskej republike je to skor naopak. Podmienky vzdelavania a v dosledku toho aj jeho kvalita sa neustale zhorsuju. V SR tvoria vydavky na skolstvo a vedu iba 3,7 percenta HDP, kym priemer v EU je 6,3 percenta HDP. Znacna cast mladeze opusta skolu s vedomostami, zrucnostami a schopnostami, ktore nie su dostatocne vyuzitelne na trhu prace a tato cast mladeze rozsiruje rady nezamestnanych obcanov. Skola uci nieco ine, ako je potrebne v zivote. Nedostatocne je prepojenie ucilist s hospodarskou sferou.

zelp0325s.jpg (12567 bytes)Nase uciliste z uvedeneho dovodu pristupilo k raznemu kroku. Ziaci nasej skoly sa od septembra 2002 pripravuju na svoje povolanie pre Zeleziarne Podbrezova a.s., redukovali a inovovali sme niektore studijne a ucebne odbory.
Za predpokladu, ze sa staneme sucastou EU, reagujeme na celosvetove trendy. V praxi to znamena, ze sa snazime zmenit paradigmu vzdelavania - od drilovania a memorovania informacii prejst k rozvoju schopnosti vyhladavat informacie, vediet pracovat s internetom a byt jazykovo zdatny.
Nase uciliste umoznuje nielen odborne vzdelanie, ale cely rad dalsich moznosti. Prioritou je vyucba cudzich jazykov a vypoctovej techniky. V SSOUH ZP a.s. si mozu ziaci zvolit pre studium anglicky, nemecky, rusky alebo francuzsky jazyk. V buducnosti planujeme organizovat vymenne pobyty so skolami podobneho zamerania v ramci EU. Nadviazali sme kontakt so SOU v Zdase - Zdar nad Sazavou a so SSOU v Mladej Boleslavi. Zapojili sme sa do prace v Asociacii sukromnych skol Slovenska.
V sucasnosti dokoncujeme dve ucebne vypoctovej techniky, ktore budu vybavene modernou technikou zodpovedajucou potrebam pre kvalitnu vyucbu v prislusnej oblasti. V ramci projektu Infovek sme ziskali bezplatne pripojenie k internetu, kde budu moct ziaci i zamestnanci skoly ziskavat potrebne poznatky pre svoju pracu.

Futbalova trieda
Pre talentovanych chlapcov ponukame uz stvrty rok moznost navstevovat sportovu triedu so zameranim na futbal. Tito ziaci reprezentuju ZP v 2. lige Vychod, v kategoriach mladsieho a starsieho dorastu. Maju zabezpecene materialne a technicke vybavenie, dvojfazovy treningovy proces, letne a zimne sustredenia, rehabilitaciu a moznost ubytovania a stravovania v domove mladeze, s uhradou len 50 percent nakladov.
Odmeny a poplatky
Ziakom prveho rocnika budu bezplatne poskytovane ochranne pracovne prostriedky (pracovny odev a obuv) a dalsie potrebne ucebne pomocky.
Ziaci sportovych tried, ktori budu ubytovani v domove mladeze, hradia za ubytovanie a stravovanie polovicne naklady. Ziakom tretich a stvrtych rocnikov umoznujeme ziskat vodicske opravnenie v nasej autoskole za vyhodnych podmienok, osvedcenia o elektrotechnickej sposobilosti a zvaracske osvedcenia.
Dalsie vzdelavanie
Absolventi studijnych odborov mozu pokracovat v studiu na vsetkych typoch vysokych skol, prednostne hutnickeho a technickeho smeru. Pre uspesnych studentov je tu moznost od tretieho rocnika studia na Hutnickej fakulte VST v Kosiciach poberat stipendium od ZP a.s.
Najlepsi absolventi trojrocnych ucebnych odborov mozu pokracovat v dennom nadstavbovom studiu alebo v studiu popri zamestnani a ziskat taktiez uplne stredne odborne vzdelanie s maturitou a s moznostou pokracovat v studiu na vysokej skole.

Dr. K. Zingorova


<<<

INFORMACIE O STUDIU

Vela mladych ludi sa rozhoduje pre studium v strednej skole. Nasim zamerom je informovat vas o moznostiach studia, ale aj nasledneho uplatnenia na trhu prace.

Preco do skoly?
Kvalitne tvorivo – humanne vzdelanie aj vychova je rozhodujucim zdrojom buduceho rozvoja, prosperity, odstranovania socialnych nerovnosti, neporozumenia medzi ludmi i socialnych konfliktov. Vzdelanie a vychova je najlepsou prevenciou v boji proti kriminalite, nezamestnanosti, drogam, proti spolocenskemu spravaniu, ale hlavne najlepsim stimulom pre vytvorenie kvalitneho vlastneho zivota a tym aj zivota vsetkych obcanov Slovenskej republiky v buducnosti.

Co moze urobit mlady clovek v tomto smere pre seba?
V sucasnosti sa v zakladnych skolach realizuje testovanie ziakov 9. rocnika tzv. MONITOR. V tomto skolskom roku bude realizovany MONITOR 9. rocnikov do 10. februara 2004 a vysledky budu zverejnene do 10. marca 2004. V porovnani s minulym skolskym rokom bude zmena v tom, ze uvedene vysledky sa mozu zahrnut do kriterii pre prijatie do strednej skoly, avsak vydanim noveho zapisneho listka sa zabrani zapisu ziaka na dve stredne skoly v rovnakom case.

Organizacia prijimacieho konania v SSOUH ZP a.s.:
- do 1. aprila 2004 prijimame prihlasky zo zakladnych skol,

  • terminy prijimacich skusok su stanovene na 3. a 6. maja 2004,
  • v marcovom vydani Podbrezovana najdete presne kriteria.

Pri rozhodovani sa cim budem (chcem byt) je vhodne zistit si co najviac informacii. V prvom rade si treba uvedomit, ze zacat strednu skolu je prvy maly krocik, potom ju uspesne absolvovat, ukoncit, ale najdolezitejsie je ako sa uplatnit v zivote.

Dalsie skutocnosti a zmena vo vzdelavani:
Studium na strednej skole konci skuskou, maturitnou alebo zaverecnou. V sucasnosti sa overuje nova koncepcia maturitnej skusky, ale o styri roky sa bude maturovat celoplosne “po novom”. O co vlastne ide? Maturitna skuska sa bude skladat z dvoch casti a to:

  1. externa cast z jednotlivych predmetov – vychadza zo statom garantovanych testov, cim sa zabezpeci jednoznacnost a objektivita hodnotenia.
  2. interna cast – podla maturitnych zadani.

V kazdom predmete si ziak moze vybrat z dvoch urovni – zakladnej a vyssej. Zaverecnou skuskou koncia ziaci pripravujuci sa v ucebnych odboroch, ktori maju moznost pokracovat nadstavbovym studiom konciacim maturitnou skuskou. Mozno konstatovat, ze ide o jednu z optimalnych moznosti pre ziakov, ktorych studijne vysledky zatial nie su dobre, ale chceli by tiez dosiahnut minimalne “maturitu”. Tu ziskaju nie za styri, ale za pat rokov (3+2).
Na zaklade uvedenych skutocnosti vam ponukame na vyber moznost studia v hutnickych, strojarskych a elektrotechnickych odboroch:

STUDIJNE ODBORY:

dlzka vzdelavania a priprava styri roky

Zakladne podmienky prijatia:

  • uspesne ukoncenie 9. rocnika ZS,
  • uspesne vykonanie prijimacich skusok zo slovenskeho jazyka a matematiky,
  • zdravotna sposobilost uchadzaca.

Sposob ukoncenia vzdelavania a pripravy: maturitna skuska.
Doklad o dosiahnutom vzdelani: maturitne vysvedcenie a vyucny list.
Poskytnuty stupen vzdelania: uplne stredne odborne vzdelanie.
Nadvazna odborna priprava: pomaturitne studium, vysoka skola.
Vseobecna zlozka vzdelavania:
Absolvent ma potrebnu slovnu zasobu a vyjadrovaciu schopnost v ustnom aj pisomnom styku. V cudzom jazyku sa vie dorozumiet v beznej situacii a pomocou slovnika zvladne aj odborny text. Ma znalosti o vyvoji ludskej spolocnosti a spolocenskej vyroby, vie sa zorientovat v dejinach. Pozna zasady spolocenskeho styku a spravania, zaklady prava a demokracie. Ovlada ucivo stredoskolskej matematiky s zaklady ostatnych prirodnych vied. Vie ziskat a spracovat informacie pomocou pocitaca, ktory dokaze vyuzit aj v technickej praxi.

2262 4 02 hutnik operator - pre tvarnenie kovov
Odbor je urceny pre chlapcov a dievcata. Absolvent je kvalifikovany pracovnik v hutnickych prevadzkarnach, vie obsluhovat pocitacmi riadeni prevadzkove zariadenia. Po ziskani praxe je schopny vykonavat nizsie technicko -prevadzkove funkcie - predak, majster.

2672 4 01 mechanik elektronik - automatizacna technika
Odbor je urceny pre chlapcov a dievcata. Absolvent vie samostatne vykonavat cinnosti, ktore suvisia s vyrobou, montazou, prevadzkou, servisom a nastavenim meracich a regulacnych pristrojov, ich obvodmi v nadvaznosti na meracie ustredne, vypoctovu techniku a automatizacne systemy. Absolvent ma moznost vykonat skusku z elektrotechnickej sposobilosti v zmysle Vyhlasky UBP SR c. 718/2002 Z. z. v rozsahu § 21, po uspesnom vykonani skusky obdrzi Osvedcenie o elektrotechnickej sposobilosti.

2670 4 00 mechanik silnoprudovych zariadeni
Odbor je urceny pre chlapcov a dievcata. Absolvent vie samostatne vykonavat cinnosti suvisiace s montazou, nastavovanim, opravami a skusanim rozvodovych zariadeni, elektrickych strojov a pristrojov. Absolvent ma moznost vykonat skusku z elektrotechnickej sposobilosti v zmysle Vyhlasky UBP SR c. 718/2002 Z. z. v rozsahu § 21, po uspesnom vykonani skusky obdrzi Osvedcenie o elektrotechnickej sposobilosti.

2413 4 00 mechanik strojov a zariadeni
Odbor je urceny pre chlapcov a dievcata. Absolvent vie citat technicke vykresy a ostatnu technicku dokumentaciu, stanovit technologicke postupy, rozlisuje bezne strojarske materialy podla STN, urcit ich vlastnosti a respektovat ich pri spracovani, nastavuje, kontroluje, obsluhuje obrabacie a tvarniace stroje. Po ziskani praxe je schopny vykonavat nizsie technicko - prevadzkove funkcie – predak, majster.

UCEBNE ODBORY:

dlzka pripravy 3 roky

Zakladne podmienky prijatia:

  • uspesne ukoncenie 9. rocnika ZS,
  • zdravotna sposobilost uchadzaca.

Sposob ukoncenia pripravy: zaverecna skuska.

Doklad o dosiahnutom vzdelani: vyucny list.
Poskytnuty stupen vzdelania: stredne odborne vzdelania.
Nadvazna odborna priprava: nadstavbove studium.
Vseobecna zlozka vzdelania:

Absolvent ma potrebnu slovnu zasobu a vyjadrovaciu schopnost v ustnom a pisomnom styku. Ma poznatky z dejin slovenskeho naroda a vyznamnych obdobi svetovych dejin. Ma potrebne znalosti zakladov stredoskolskej matematiky, prirodovednych predmetov a informatiky. Pozna zaklady vyvoja ludskej spolocnosti a spolocenskej vyroby.

2466 2 02 mechanik opravar - stroje a zariadenia
Ucebny odbor pre chlapcov a dievcata. Absolvent vykonava opravy a udrzbarske prace strojov a zariadeni, pouziva vsetky meradla a diagnosticke prostriedky, samostatne voli pracovne postupy a organizuje opravarensku cinnost vratane generalnych oprav ako aj instalaciu strojov v prevadzkarnach.

2275 2 04 hutnik - tvarnenie kovov
Ucebny odbor je urceny pre chlapcov. Absolvent ovlada strojove a technologicke zariadenia na tvarnenie kovov a vie vykonavat prace spojene s vymenou a nastavovanim valcov, armatur a pomocneho zariadenia. Dalej vie zvolit spravny technologicky postup vsetkych tvarniacich procesov a upravy materialov za tepla a za studena, vie urcit chyby materialu a stanovit pri akych technologickych operaciach vznikli.

2433 2 01 obrabac kovov - univerzalne obrabanie
Ucebny odbor pre chlapcov a dievcata. Absolvent vie citat jednoduche technicke vykresy, normy, technologicke a pracovne postupy, rozlisuje bezne strojarske materialy podla STN, vie urcit ich vlastnosti a respektovat ich pri spracovani, vie volit, kontrolovat a udrziavat rezne nastroje, nastavuje, kontroluje, obsluhuje obrabacie a tvarniace stroje.

 NADSTAVBOVE STUDIUM:

dlzka pripravy 2 roky denneho studia, 3 roky vecerneho studia.

Zakladne podmienky prijatia:

  • vyucny list v odbore,
  • uspesne vykonanie prijimacich skusok.

Sposob ukoncenia: maturitna skuska.
Vystupne doklady: maturitne vysvedcenie.
Poskytnute vzdelanie: uplne stredne odborne vzdelanie.
Nadvazna odborna priprava: pomaturitne studium, vysoka skola.

2414 4 strojarstvo
Vseobecna zlozka vzdelavania:

Absolvent ma potrebnu slovnu zasobu a vyjadrovaciu schopnost v ustnom a pisomnom styku. V cudzom jazyku sa vie dorozumiet v beznych situaciach a pomocou slovnika zvladne aj odborny text. Ma znalosti o vyvoji ludskej spolocnosti a spolocenskej vyroby, vie sa zorientovat v dejinach. Pozna zasady spolocenskeho styku a spravania, zaklady prava a demokracie. Ovlada ucivo stredoskolskej matematiky a zaklady ostatnych prirodnych vied. Vie ziskat a spracovat informacie pomocou pocitaca, pocitac vyuziva v technickej praxi.

Odborna zlozka vzdelavania:
Absolvent vie samostatne technicky mysliet a rozhodovat, aplikovat v praxi zaklady technickej mechaniky, vie urcit metody merania kontroly kvality materialov a vyrobkov, posobit v trhovom hospodarstve i vlastnom sukromnom podniku alebo zivnosti, vypracovat podnikatelsky zamer. Vie obsluhovat a vykonavat beznu udrzbu, zmeny nastavovania automatizacnych a pocitacovych systemov, vykonavat kontrolu a meranie materialov, polotovarov a vyrobkov.

Ing. A. Cukanova


<<<

Uciliste ocami absolventov

V SOU hutnickom v Podbrezovej zacinali prvi hutnici operatori v studijnom odbore pred dvadsiatimi rokmi (predtym sa ucili tieto profesie v SOUh v Kosiciach - pozn. red.). Z prvej triedy absolventov, ktorych bolo osemnast, zostalo v ZP a.s. pracovat trinast. Vsetci zastavaju dolezite funkcie: Ing. M. Makuch, veduci vyroby taharne rur 2, Ing. J. Bruonc, technolog taharne rur 1, M. Donoval a E. Prokopec su majstrami vo valcovni bezsvikovych rur, D. Kovacik, F. Kovacik, R. Molcan a P. Donoval pracuju vo vystupnej kontrole, S. Patras, M. Popper, R. Liptak a J. Pavuk su predakmi a J. Kuracina je zeriavnikom.

Troch z nich sme sa opytali:

1. Co ovplyvnilo vase rozhodovanie pred nastupom do SOU hutnicke?
2. Co vam uciliste dalo do zivota?
3. Povazujete svoju pracu v ZP za perspektivnu?

Ing. Marian MAKUCH:
1. - Dnes na tuto otazku odpovedam s odstupom dvadsiatich rokov, nakolko do SOU hutnickeho som nastupil v roku 1983. A co ovplyvnilo moje rozhodnutie ? V spominanom roku sa po prvykrat otvaral studijny odbor "hutnik operator pre tvarnenie kovov" v Podbrezovej. Takze pri mojom rozhodovani zavazilo viac faktorov, a to vzdialenost od miesta bydliska, nakolko som sa narodil a zatial cely zivot zijem v Brezne, moznost byt jednym z prvych absolventov SOU hutnickeho, ktori ukoncia svoje studium maturitnou skuskou a v neposlednom rade ziskanie vyucneho listu - zjednodusene "remesla v ruke" v podniku, ktory vzdy nieco znamenal v ramci Slovenska a Europy, co vtedy gymnazia a ani SOS nezarucovali.
2. - Velmi vela, nakolko uz od 1. rocnika sme, okrem teoretickej vyucby, mali aj prax, takze sme sa priamo podielali na vysledkoch podniku. A co mi konkretne dalo uciliste do zivota ? Urcite je to kladny vztah k praci a k hodnotam a pochopenie, ze jednotlivec je dolezity, avsak najdolezitejsi je vysledok, ktory dosiahneme vsetci spolu, ako kolektiv. Po absolvovani SOU hutnickeho som sa rozhodol pokracovat v dalsom studiu na VST v Kosiciach na Hutnickej fakulte a preto v kratkosti zhodnotim uciliste aj z tohto pohladu. Teoreticka priprava z odbornych predmetov ako : technologia, tvarnenie kovov, nauka o kovoch a pod. bola na velmi dobrej urovni, takze s uvedenymi oblastami som nemal problemy ani na vysokej skole. Horsie to vsak bolo s predmetmi ako matematika, fyzika, chemia, ktorym bol na ucilisti venovany z nedostatku casu mensi priestor.
3. - Ako som uz spomenul v odpovedi na prvu otazku, som so ZP spaty uz dvadsat rokov - styri roky ako ucen, nasledne styri roky na vysokej skole kde som v 3. a 4. rocniku mal poskytnute podnikove stipendium a moja diplomova praca sa tykala ZP a vyroby rur. Nasledne som v roku 1992 nastupil do pracovneho pomeru do taharne rur 2. Po oboznameni sa s prevadzkarnou v R-kategorii, co mi ako byvalemu ucnovi dlho netrvalo, som zacal pracovat ako zmenovy planovac vyroby a po roku prace na zmeny som prevzal funkciu hlavneho planovaca. No a nakoniec som bol 1. jula 1997 menovany do funkcie veduceho vyroby taharne rur 2. Takze odpoved na otazku, ci povazujem svoju pracu v ZP za perspektivnu je jasna - ano, nakolko v ZP mam vytvorene vsetky podmienky pre svoje dalsie vzdelavanie.

Dusan KOVACIK:
1. - Pre SOU hutnicke som sa rozhodol mozno aj preto, ze moj brat navstevoval podobnu skolu v Kosiciach. Zdalo sa mi zaujimave uz pri exkurziach zo zakladnej skoly ako z kopy srotu vznikne hotova rura. Ako chlapec som mal zaujem o technicke veci, ale skor hutnickeho ako strojarskeho charakteru, na ktore sa vacsina spoluziakov hlasila. Velku chut na internat som ist nemal a kedze sa takyto odbor otvaral v Podbrezovej, tak som sa rozhodol.
2. - Jednoducho povedane, asi “ chlebik do ruky”. Vtedy este taka nudza o zamestnanie nebola, ale ani vyber v tomto regione nebol zasa taky siroky. Sposob vyucovania mi vyhovoval. Velkym prinosom bola prax. Mnoho veci., co sme sa na odbornych predmetoch ucili bolo mozno vidiet priamo v prevadzkach. Na hodinach praktickeho vyucovania sme vlastne presli celu fabriku, takze som oproti chlapcom co prisli do fabriky z priemyslovky mal ovela vacsi prehlad ako oni.
3. - V dnesnej neistej dobe clovek nikdy nevie, ako bude dalej. Vsetko je zavisle od chodu celej fabriky. Urcite podmienky na zdokonalovanie v zamestnani su, ci je to uz v oblasti pocitacov alebo znalosti cudzich jazykov. Su kurzy v ktorych zamestnavatel umoznuje urcity rozvoj. Zatial to funguje a fabrika ma svoje dobre meno ako na Slovensku, tak urcite aj vo svete.

Stanislav PATRAS
1. - V zakladnej skole som sa dozvedel, ze v Podbrezovej otvaraju novy odbor hutnik - operator, zaujimalo ma to. Nieco som vedel aj z pocutia od starsich kamaratov.
2. - Co som sa naucil, plne mozem vyuzit v praxi v ZP.
3. - Ano - stale sa stretavam s niecim novym a stale je sa co ucit.

O.Kleinova


<<<

PROFIL ABSOLVENTA SUKROMNEHO SOU HUTNICKEHO ZP a.s.  

  1. Je kvalifikovany zamestnanec, ma vedomosti a zrucnosti podla odboru studia, ktore ukoncil zaverecnou alebo maturitnou skuskou, schopny uplatnit sa na roznych pracovnych miestach v hutnickej a obsluznej vyrobe podla zamerania studijneho alebo ucebneho odboru
  2. Ma vseobecne vzdelanie, je adaptabilny, logicky mysliaci, schopny pracovat v timoch, vie sa sustavne vzdelavat, pouzivat racionalne metody prace, tvorivo a rozhodne konat v sulade s pravnymi normami spolocnosti, zasadami vlastenectva, humanizmu
  3. Pozna zakladne zakony etiky, zasady spolocenskeho spravania, podstatu medziludskych vztahov a pracu v kolektive zamestnancov ZP a.s. Dodrziava zakony z oblasti ochrany zivotneho prostredia a ma znalosti z environmentalnej vychovy
  4. Ma pocitacovu gramotnost, vie pracovat s internetom, ma zakladne vedomosti z oblasti ekonomiky, marketingu, primerane jazykove vedomosti a komplexne znalosti z oblasti bezpecnosti a hygieny prace, protipoziarnej ochrany a ochrany zivotneho prostredia
  5. Svojim pristupom k studiu i k praci dokazal, ze bude platnym clenom kolektivu zamestnancov ZP a.s., ma zaujem o celozivotne vzdelavanie a schopnost prijimat nove poznatky vzhladom na rychly rozvoj vedy a techniky. Je  kreativny a vie aplikovat teoreticke vedomosti v praxi.
  6. Je vnutorne stotozneny s filozofiou Zeleziarni Podbrezova a.s.

 


<<<

Darcom krvi prejavujeme svoju uctu

Zeleziari pomohli sedemstokrat

Zijeme hekticky zivot a dobru davame vyniknut len niekedy, mozno prave v tomto vianocnom case. O to hrejivejsi je pocit, ze existuju LUDIA, o ktorych ludskost a humanitu sa mozeme opriet. Do tejto skupiny neodmyslitelne patria bezprispevkovi darcovia krvi. V roku 2003 na Transfuznom oddeleni Nemocnice s poliklinikou Brezno, n.o., zeleziari darovali krv okolo sedemstokrat. Stroho vyjadrene v cislach je to okolo 350 litrov nenahraditelnej, vzacnej tekutiny vzdy potrebnej pre zachranu ludskych zivotov. A ako sa im za tento cin oplaca spolocnost? Viacnasobni darcovia su ocenovani plaketami Prof. MUDr. Jana Janskeho, v niektorych mestach maju volny vstup na hromadnu dopravu, zdravotne poistovne davaju darcom vitaminove balicky, avsak vyhody tam, kde by to najviac cakali - v zdravotnictve, su minimalne.
Preto je chvalyhodne, ze v Zeleziarnach Podbrezova a.s. nezabudaju na tuto skupinu ludi a odmenuju ich cin nielen bezplatnym pobytom v rekreacnom stredisku, ale prave v case predvianocnom cerstvi drzitelia plakiet z ruk predstavitelov firmy preberu financne odmeny. Uzavierka novin bola pred tohtorocnym aktivom, darcom krvi sa budeme venovat aj v januarovom cisle Podbrezovana, dnes im vsak vyjadrujeme svoj obdiv a podakovanie.

V tomto roku bolo 82 zeleziarov odmenenych Janskeho plaketami:

diamantovou:
Lubomir SISKA, oceliaren

zlatou:
Vladimir DANCIK, valcovna bezsvikovych rur
Jan KLEIN, odbor obrany a ochrany
Adriana LATINAKOVA, valcovna bezsvikovych rur 
Jozef MARAK, valcovna bezsvikovych rur
Pavel MELOS, oceliaren
Peter NAGY, valcovna bezsvikovych rur
Svetozar SEMANCIK, valcovna bezsvikovych rur
Martin SLIVKA,  elektroservis
Jaroslav SVINCIAK, oceliaren
Eduard SARNIK,  oceliaren
Juraj TRANGOS, oceliaren
Miroslav TRNIK, stredisko doplnkovych prac a cinnosti
Jan VLCEK, valcovna bezsvikovych rur
Jozef ZABKA, valcovna bezsvikovych rur

striebornou:
Robert DRBUL, taharen rur 2
Rastislav FRÖHLICH, taharen rur 1
Frantisek GOCELIAK, taharen rur 2
Juraj HUBERT, oceliaren
Miroslav CHLEBOVEC, taharen rur 2
Ivana CHUDINOVA, taharen rur 2
Michal KESELAK, taharen rur 2
Igor KOVAC, elektroservis
Adriana LATINAKOVA, valcovna bezsvikovych rur
Lubomir LEHOCKY, personalny odbor
Ivan MACKO, taharen rur 1
Marta MARTINEKOVA, valcovna bezsvikovych rur
Jozef MEDVED, odbor obrany a ochrany
Vladimir MEDVED, doprava
Dusan MOLCAN, doprava
Peter MURANSKY, taharen rur 2
Juraj PETKO, odbor riadenia kvality
Jozef PETRAS, zasobovanie
Robert PIATER, taharen rur 1
Julius RADOVIC, valcovna bezsvikovych rur
Marcel RONCAK, taharen rur 1
Peter SLUSTIK, taharen rur 1
Vladimir SKVARKA, valcovna bezsvikovych rur
bronzovou:
Stanislav BAKA, oceliaren
Jan BALIAK, oceliaren
Jaroslav BANIK, doprava
Milan BARTOS, taharen rur 2
Michal BOLFA, doprava
Jan BOSELA, valcovna bezsvikovych rur
Pavel CERNAK, valcovna bezsvikovych rur
Janka GALOVA, taharen rur 2
Igor GREGUS, oceliaren
Ing. Igor HREBICEK, taharen rur 1
Jan HRICAK, oceliaren
Henrich JARGAN, oceliaren
Tibor KATONA, srotove pole Piesok
Ing. Ivan KOLAJ, odbor technicko - investicneho rozvoja
Peter KORDULIC, energetika
Jozef KVIETOK, taharen rur 2
Peter LIPNICAN, taharen rur 2
Marek LOKSA, valcovna bezsvikovych rur
Eva LOVASOVA, taharen rur 2
Anton MEDVED, valcovna bezsvikovych rur
Ivan MIHALISKA, taharen rur 1
Juraj MICHELCIK, odbor obrany a ochrany
Roman MURANSKY, taharen rur 2
Pavol PANCIK, zasobovanie
Ing. Aneta PETRASOVA, srotove pole Piesok
Peter PAVLOVIC, taharen rur 2
Ladislav POHORELEC, taharen rur 2
Jozef POLIAK, taharen rur 1
Roman POLANY, taharen rur 1
Svetozar SCHNEIDGEN, oceliaren
Premysl SLAVIK, taharen rur 2
Slavomir SPISIAK, taharen rur 2
Vladimir SPISIAK, taharen rur 1
Iveta SPISIAKOVA, doprava
Pavol STACHURA, taharen rur 2
Ing. Marian STRMEN, odbor autom. tech. procesov
Jaroslav SALKO, taharen rur 2
Pavol SANTA, taharen rur 1
Jaroslav SKVARKA, taharen rur 2
Vladimir STULRAJTER, valcovna bezsvikovych rur
Dusan SVANTNER, valcovna bezsvikovych rur
Vladimir VESEL, taharen rur 1
Lubomir VOZAR, odbor obrany a ochrany
Stefan ZAJAK, energetika

<<<

PODBREZOVAN   25/2003

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6