Do noveho roku sme vstupili s odhodlanim popasovat sa s nakladmi, vyplyvajucimi zo zvysenia cien zakladnych surovin a niektorych druhov energii, so zamerom viest akciovu spolocnost tak, aby nadalej dosahovala kladny hospodarsky vysledok. Pre naplnenie tohto ciela v sucasnych zlozitych ekonomickych podmienkach je nutne uz od prvych dni vyrabat velmi efektivne, hospodarne, na hranici minimalnych nakladov. Zakazkova napln bola na zaciatku roka 2004 vcelku priazniva. Vsetky vyrobne prevadzkarne, az na zvarovnu rur velkych priemerov, mali na januar zabezpecenu vyrobu v zmysle bilancneho planu, co davalo zaruku uspesnemu startu plnenia vyrobnych uloh uz od prvych dni tohto roku. Pre udrzanie tazko ziskanych trhov sa od nas vsetkych v sucasnom obdobi vyzaduje este viac skvalitnit sluzby zakaznikom v podobe vysokej dodavanej kvality vyrobkov, terminoveho plnenia a poskytovania dokonaleho servisu.

V suvislosti s operativnym planom a zakazkovou naplnou na januar 2004 jednotlive vyrobne prevadzkarne, okrem taharne rur 1 a oblukarne, pracovali v nezmenenom pracovnom rezime z konca roka 2003, a to: oceliaren v sestdnovom trojzmennom pracovnom rezime, valcovna bezsvikovych rur v nepretrzitom rezime, zvarovna rur velkych priemerov v jednozmennom patdnovom rezime, taharen rur 2 v patdnovom trojzmennom rezime. Zmena rezimu nastala v oblukarni, v ktorej bol zmeneny rezim z nepretrziteho na patdnovy dvojzmenny a v taharni rur 1 sice ostal na vacsine zariadeni pracovny rezim nezmeneny, no niektore technologicke zariadenia, ktore boli kapacitne preplnene, presli na nepretrzity rezim.

Vysledky dosiahnute v prevadzkarnach:

OCELIAREN

Svoje mesacne vyrobne ulohy splnila na 103,9 percenta, stanoveny bilancny plan prekrocila o 908 ton ocele. Nakolko zasoby polotovarov pre nasu valcovnu bezsvikovych rur boli dostatocne, liatie bolo usmernovane tak, aby sme casovo vyhoveli aj nasmu najvacsiemu externemu odberatelovi, Vitkoviciam - Valcovna trub, a.s. Trochu nizsie plnenie sme zaevidovali vo vyrobe na predaj pre externych odberatelov, ulohy boli splnene len na 63,7 percenta, co sa samozrejme premietlo aj do plnenia uloh nakladky, ktora bola splnena len na 84,1 percenta.

VALCOVNA BEZSVIKOVYCH RUR

Vyrobne ulohy boli v tejto prevadzkarni splnene v distribucnej vyrobe na 104 percent, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej hodnoty 34,5 percenta a realizacia 65,5 percenta. Tesi nas, ze stanovene ulohy v distribucnej vyrobe boli splnene, aj ked stanoveny limit prestojov bol prekroceny o 0,86 percenta. K prekroceniu limitu prestojov rozhodujucou mierou prispeli problemy, ktore sa vyskytli s nabehom noveho menica hlavneho pohonu pretlacovacej stolice, jeho naladenim na sucasne programy a inovovanu technologiu. Podstatne horsie vysledky boli dosiahnute v nakladke hotovych vyrobkov, ktora bola splnena len na 97,3 percenta a sklad hotovej vyroby stupol o 1207 ton. Pevne verime, ze v tomto mesiaci sa situacia v nakladke znormalizuje a podari sa nam aspon z casti zmiernit nepriaznivy dopad z minuleho mesiaca.

ZVAROVNA RUR VELKYCH PRIEMEROV

V prevadzkarni boli dosiahnute za uvedene obdobie slabsie vysledky, svoje vyrobne ulohy splnila len na 71,9 percenta. Planovane ulohy v porovnani s bilancnym planom prevadzkaren nesplnila o 87 ton. Prispela k tomu nedostatocna zakazkova napln. Zial, rapidne zlepsenie nevidime ani v tomto mesiaci. Nepriaznive vysledky boli dosiahnute aj v nakladke, ktora bola splnena len na 69,4 percenta. Svoje ekonomicke vysledky si zvarovna rur velkych priemerov aspon trochu vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane v hodnote 710 tisic korun.

TAHARNE RUR

Zakazkova napln taharni rur bola v januari velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Ulohy v distribucnej vyrobe boli splnene na 107,2 percenta, z toho v taharni rur 1 na 120,2 percenta a v taharni rur 2 na 103,5 percenta. Uzatvorenie skladov pre vianocne sviatky a koncorocne inventury nasich odberatelov sposobili, ze sme zacali nakladat vyrobky len od druhej dekady mesiaca, co podstatnou mierou ovplyvnilo dosiahnute vysledky v nakladke. Taharen rur 1 sice svoje planovane ulohy splnila na 104 percent, no taharen rur 2 vykazala plnenie len na 83,8 percenta, a tak nakladka presnych rur bola v januari splnena len na 88,7 percenta.
V stredisku oblukaren v prvej polovici mesiaca bola vykonana stredna oprava technologickeho zariadenia, v druhej polovici stredisko vyrabalo v dvojzmennom patdnovom pracovnom rezime. Planovane ulohy vo vyrobe boli splnene na 105,8 percenta a ulohy nakladky na 126,7 percenta. V tejto komodite sa javi, ze stredisko bude mat dostatok zakaziek pre dvojzmennu prevadzku, v pripade poklesu je moznost dalej rozsirovat vyrobu na sklad, cim chceme vyrazne skratit dobu medzi objednavkou a terminom plnenia a byt v dodavkach flexibilni. Okrem hlavnej vyroby boli vyrobene tri tony navarovacich redukcii.

HUTNICKA DRUHOVYROBA

Zakazkova napln dosiahla planovane zamery. Vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene na 100,1 percenta, planovane ulohy boli prekrocene o 400 kilogramov. Podobne vysledky boli dosiahnute v plneni vyroby hydraulickych rur, vyrobenych bolo 10,1 tony, co predstavuje 101 percentne plnenie. Este lepsie vysledky boli dosiahnute v plneni uloh nakladky vyrobkov hutnickej druhovyroby, kde sme dosiahli plnenie na 121,6 percenta. Naopak, velmi nizke poziadavky boli na hydraulicke rury, nakladka bola splnena len na 28 percent.

Vstup do plnenia vyrobnych uloh roka 2004 bol spravne nastartovany, coho dokazom je aj skutocnost, ze rozhodujuce vyrobne prevadzkarne vo vyrobe splnili a prekrocili svoje planovane ulohy. Ako sa tieto vysledky premietnu do hospodarenia prevadzkarni a celej akciovej spolocnosti, ukaze prva tohtorocna ekonomicka uzavierka. Zakazkova napln i na tento mesiac je dostatocna na bezsvikove rury a obluky, nizsie poziadavky - v porovnani s bilancnym planom - mame na zvarovane rury velkych priemerov, na vyrobky hutnickej druhovyroby a ocelove bloky. Vedenim akciovej spolocnosti bolo z uvedeneho dovodu rozhodnute, ze v oceliarni bude aj vo februari pokracovat sestdnovy trojzmenny pracovny rezim.
Do plnenia uloh druheho mesiaca roku 2004 prajem celemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia, pracovnej a rodinnej pohody.

text pod foto

Zvaracia linka - odvijac a rovnacka pasky. F: Ing. L. Schwarzbacher

<<<

Od roku 1996 sa stalo uz tradiciou, ze kazdorocne sa vynaklada na investicny rozvoj vyse stvrt miliardy korun. O zhodnotenie vlanajsieho roka a o planovanych akciach na tento rok sme sa pozhovarali s Ing. Luborom Schwarzbacherom, veducim odboru technickeho a investicneho rozvoja:

* Vratme sa na chvilu spat. Ako hodnotite predchadzajuci rok z hladiska plnenia minulorocneho planu investicneho rozvoja?

- Zatial nemozno hovorit o definitivnych cislach, este totiz nie je rok uctovne uzavrety, mozno vsak konstatovat, ze z hladiska investicii bol uspesny. Restrikcne firemne opatrenia prisli v case, ked sme mali uz velke kontrakty (zmluvy) podpisane. Preinvestovanych za rok 2003 bolo vyse tristo milionov korun. Viac ako 80 percent z tejto sumy slo na modernizaciu a rekonstrukciu technologickych zariadeni, 12 percent na informacne technologie, 2 percenta na skvalitnenie zivotneho prostredia a 6 percent tvorili investicie stavebneho charakteru.

* Spomeniete tie najdolezitejsie?

- Dolezite su vsetky, ale mozno hovorit o troch, v minulom roku najvyznamnejsich. V polovici roka bola dana do prevadzky konzervacna linka rur valcovanych za tepla, situovana v byvalej stripovacej hale, ktora sluzi na zabezpecenie antikoroznej ochrany rur pri ich exporte do zamorskych krajin. Pracuje na principe konzervacie vonkajsieho povrchu bezsvikovych rur prostrednictvom specialneho bezfarebneho laku vytvrdzovaneho ultrafialovym ziarenim. Dalsou bolo zariadenie na opracovanie kalibrov redukovne spojeneho s modernizaciou CARTA systemu a najvyznamnejsou je linka na vyrobu zvaranych rur malych priemerov, na ktorej v sucasnosti prebiehaju uz vyrobne skusky. K dnesnemu dnu (rozhovor sa uskutocnil 3. februara - red. pozn.) bolo vyrobenych z pasky valcovanej za tepla a morenej dve tisic metrov rur priemeru 25 mm, s hrubkou steny 2,2 mm. Postupne dojde k vyrobe dalsich rozmerov, ako druhy v poradi bude priemer 50 mm s hrubkou steny 1,5 mm.

* V akych medziach sa pohybuje tohtorocny plan?

- Objem financnych prostriedkov planovany na tohtorocny investicny rozvoj bude nizsi v porovnani s vlanajskom, co sposobilo minulorocne zvysenie cien energii a stale sa posilnujuci kurz koruny voci dolaru a euru. Zhruba 75 percentny podiel budu opat tvorit investicie technologickeho charakteru, na informacne technologie pojde 14 percent, na stavebne akcie 7 percent, na dopravne prostriedky 2 a na environmentalne akcie 2 percenta z celkovej sumy vynalozenych financnych prostriedkov.

* A co konkretne investicne akcie?

- Opat priblizim tie najvyznamnejsie. Najzlozitejsou bude zasadna rekonstrukcia vykurovacieho systemu a vymurovky krokovej pece pred redukovnou vo valcovni rur. Pojde o velmi narocnu rekonstrukciu. Z povodnej pece zostane len pozdlzna a priecna doprava lup. Pec sa zdemontuje takmer na uroven podlahy a na tom istom mieste bude postavena vlastne nova pec. Nakolko ide o investiciu, ktora sa robi asi tak raz za 20 rokov, je pochopitelne, ze chceme zabezpecit najmodernejsiu technologiu dostupnu v Europe. Aby sme dosiahli optimalny vykon pece, rovnomernost teploty lup po jej dlzke a co najvyssiu efektivnost spalovania, v zadani sme stanovili poziadavku spalovania plynu pomocou regeneracnych horakov pracujucich systemom FLOX - cize bezplamenova oxidacia, t.j., horenie bez plamena. Ide o najmodernejsie horaky, v Europe pouzivane len osem rokov. Momentalne tento system spalovania vyuzivaju na nasom kontinente len tri firmy ( v Nemecku a Taliansku ) a my budeme stvrtou.
Pri spalovani plynu systemom FLOX vznika len velmi malo kyslicnikov dusika tzv. NO_x, ktore su hlavnym zdrojom znecistovania ovzdusia. Sucasne limity NO_x na Slovensku, ako i predpisane europskymi normami, su hlboko podkracovane.
Najvacsim pozitivom je vsak priblizne 30 - percentna uspora paliva oproti sucasnemu stavu predohrevu spalovacieho vzduchu v centralnom rekuperatore, co je pri dnesnych cenach len vitane. Problematicke bude zvladnut tuto narocnu rekonstrukciu za planovane necele styri tyzdne (vratane Vianoc, novorocnych sviatkov ) nakolko ine firmy to zvladali za dva - tri mesiace. Vo valcovni rur by sme chceli este zrekonstruovat dve zariadenia na ostrek okuji, jedno pred dierovacim lisom a druhe pred redukovnou.
Sklady hotovych rur sa v prevadzkarnach zvysuju, najmarkantnejsia je situacia vo valcovni bezsvikovych rur. Pripravujeme preto projekty na vystavbu novej expedicnej haly, ktora by mala stat severne od prevadzkarne valcovna rur. Hala bude riesena so zretelom na pripadnu instalaciu automatizovaneho zaskladnovania rur, podobneho technickeho riesenia, ako v  taharni rur 2 v buducnosti.
V hutnickej druhovyrobe planujeme instalovat dalsie deliace a obrabacie centrum rur. Chceme rozsirit spracovavany sortiment rur o vacsie dlzky a hrubky stien. Pocas veltrhu Tube 2004 v Düsseldorfe bude rozhodnute, kto sa stane dodavatelom tohto zariadenia.
V  taharni rur 2 budeme na zihacej peci c. 5 modernizovat druhu vykurovaciu zonu. Pojde hlavne o zmenu materialu vnutornych casti tzv. salavych rur a zmeny rozmeru vonkajsich rur. Momentalne ho tvori  vysokolegovana ocel a bude zmenena na keramicky material. Zaroven budu dodane nove rekuperatory so zvacsenou povrchovou rebrovou plochou.
Na tejto istej zihacej peci by sme chceli nainstalovat zariadenie k vyrobe ochrannej atmosfery priamo vo vykurovacej casti pece systemom Carbocat. Podobne zariadenie mame uz zrealizovane na zihacej peci c. 3. Dodavatelom bude nemecka firma Linde.
V taharni rur 1 uvazujeme v buducom roku instalovat novu upravarensku linku, so styrmi technologickymi operaciami - nedestruktivnu kontrolu rur metodou virivych prudov, znacenie rur systemom INK JET, delenie rur na presne dlzky a odstranovanie otrepov po deleni kefovanim. Na tento ucel chceme vyuzit po modernizacii a osovom posunuti stavajucu linku na nedestruktivnu kontrolu rur, pricom na nu nadviazu nove technologicke zariadenia na delenie rur presnych dlzok s odstranovanim otrepov kefovanim. Cela filozofia je zalozena na zvyseni produktivity upravarenskych operacii. Momentalne sme v stadiu pripravnych prac, spracovani zadania a oslovenia potencialnych dodavatelov.
V oceliarni by sme chceli nainstalovat zariadenie na znacenie ocelovych blokov, nakolko stavajuce zariadenie - prototyp z Vitkovic - nevyhovuje uz dlhsiu dobu sucasnym poziadavkam na znacenie. Nakolko dodacia lehota je pomerne dlha, k instalacii uvazujeme vyuzit odstavku vyroby ocele pocas decembrovej strednej opravy.
Uskutocnime aj niekolko mensich investicnych akcii, napriklad zabezpecime zvaraci automat pre zvarovnu rur velkych priemerov na sortiment rur, ktory sme doposial nevyrabali. Pre prevadzkaren vyroba naradia by sme chceli kupit brusku na HSS pilove kotuce.
Nezabudame ani na odbor riadenia kvality, planujeme uzatvorit kontrakt na novy trhaci stroj, mobilny spektralny analyzator na kontrolu legur v rurach, hlavne loziskovych a kotlovych akosti ocele. Planujeme tiez zrealizovat prepojenie zasobovania noveho zavodu pitnou vodou z pramena krala Matyasa v Lopeji. Na sklonku minuleho roka sme tam nainstalovali technologiu na odstranovanie arzenu z pitnej vody. Dnes uz pitna voda v starom zavode v dosledku tejto novej technologie vyhovuje aj sprisnenym normam a postupne by sme chceli dopravit tuto pitnu vodu aj do noveho zavodu. Vyziada si to vybudovanie novej precerpavacej stanice, rekonstrukciu rezervoara pitnej vody nad arealom noveho zavodu a nasledne odpojime sucasnu pitnu vodu z verejnych zdrojov vodarenskej spolocnosti.

* Ocakavate po vstupe do Europskej unie zmeny z hladiska nakupu novych technologickych zariadeni?

- Co sa tyka nakupu, aj doposial sme nakupovali asi 80 percent  technologickych zariadeni zo statov EU, najma z Nemecka, Rakuska a Talianska. Po vstupe do EU sa nam ulahcia niektore administrativne ukony, nasi partneri nebudu musiet robit niektore ukony tykajuce sa colnej agendy a naopak my nebudeme musiet colne ukony prerokovavat na vnutrozemskej colnici, v nasom pripade na Piesku. Zjednodusi sa administrativna narocnost pri dovoze zariadeni. Pre nasu firmu pribudnu vsak nove statistiky, ktore sme doposial nevykazovali a zaroven podla principu statu urcenia v ramci vnutorneho trhu europskej unie, si ako dovozcovia budeme povinni stanovovat DPH. A tak mozno konstatovat, ze nieco odbudne, a naopak, nieco pribudne. Kazdopadne vsak vstupom do EU nasa firma v tomto smere ziska.

Zhovarala sa O. Kleinova