PODBREZOVAN   3/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<

Vazime si svoju historiu


Nasa spolocna zelezna cesta

PODBREZOVA - (madarsky Zolyombrezo) ocelove srdce Horehronia - je roztiahnuta v uzkej doline pri hlavnej pohronskej ceste. V sucasnosti pozostava zo siestich miestnych casti, symbolicky vyznacenych hviezdami v erbe obce - povodne starsich osad. Osady Vajskova, Skalica, Stiavnicka, Chvatimech, Brezova a stara obec Lopej su spate s banictvom, hutnictvom, so spracovanim zeleza.
Osada PODBREZOVA sa vyvijala od roku 1840, ako fabricke sidlo pod vrchom Brezova, okolo novej pudlovne a valcovne - najmodernejsieho podniku Hroncianskeho zeleziarskeho komplexu. Novy zavod vyrastol na pozemkoch obce Lopej, pri rieke Hron, nedaleko jej pritokov Cierny Hron a Bystrianka. Prvy zavod na vyrobu zeleznicnych kolajnic a valcovanych rur v Uhorsku, postupne jeden z najvacsich statnych podnikov, koncom 19. storocia skoncentroval rozdrobene pohronske zeleziarstvo do priemyselnej hutnickej velkovyroby na svetovej technickej urovni. Bol to prvy zavod na vyrobu zeleznicnych kolajnic v Uhorsku. V rokoch hosp. krizy 1858-59 sa v Podbrezovej vyrobilo rocne 11000 -48000 vied. centov zeleznicnych kolajnic. Zelezo sa pudlovalo v peciach vykurovanych drevnym plynom; pohonnou silou pre dve valcovacie trate bola voda, ktora sa privadzala k dvom turbinam kanalom z Hrona. Po roku 1865 klesol dopyt po kolajniciach, prevadzka zavodu bola obmedzena, cast robotnikov prepustena. Zavod mal byt prebudovany na univerzalnu valcovnu. Koncom 60.rokov 19. storocia bola prevadzka obnovena v plnom rozsahu, v roku 1875 bola rozbehnuta vyroba kotlovych plechov a v roku 1877 vyroba profiloveho zeleza.
Kerpelyho prestavba a modernizacia zeleziarni v rokoch 1880-1885 priniesla nielen znovu ozivenie vyroby nainstalovanim novych vyrobnych zariadeni (budovanie novej valcovne - spolu 8 valcovacich trati, 2 siemens - martinske pece, rurovna), i obohatenie vyrobneho programu o sortiment dovtedy v Uhorsku nevyrabany, ale priniesol aj velke zasadne zmeny do zivota novovzniknutej osady. Zacalo sa s budovanim nielen novych obytnych budov pre technicko - hospodarskych pracovnikov, ale v roku 1883 tu vzniklo aj potravinove druzstvo. Zakladatelmi boli: Jozef Schmidt - Fajlik - zlievacsky majster, Anton Rolla - modelarsky majster, Zigmund Vanco - klinciarsky majster, Stefan Siman - predny valkar, Just - pisar, Anton Schreiner - valkar.
V roku 1892 bol dokonceny kostol, v roku 1893 bola vybudovana prva zavodna nemocnica (v priestoroch dnesnych garazi), v roku 1890 lekaren, v roku 1890 bol rozsireny zavodny hostinec o salu, bolo tu zriadene kasino a od roku 1889 boli povolene trhy, na ktorych predavali potraviny a remeselnicke potreby .
Z povodne malej osady sa postupne utvorilo akesi minimestecko, do ktoreho sa chodili zabavat rozni statni zamestnanci od Banskej Bystrice az po Brezno. Radi sa sem chodili zabavat aj pracovnici generalneho riaditelstva z Budapesti. Na Bendicke, nad fabrikou, sa robili v lete zabavy. Do Podbrezovej chodili od roku 1903 putovne madarske spolocnosti s vladnou dotaciou.
K dalsej vystavbe pred 1. svetovou vojnou doslo roku 1903 -1910. Zavod vyrabal kotlove plechy, pruzinovu ocel, rozne profily, vyvazal kvalitne vyrobky do vsetkych krajov rakuskej monarchie. V prvom desatroci 20. storocia boli zavedene v Podbrezovej nove postupy na vyrobu bezsvikovych rur systemom Ota Briedeho. V roku 1930 bola vybudovana Mannesmanova valcovna rur.
Koncom 19. storocia sa v Podbrezovej rocne vyprodukovalo 189000 q tycoveho, pasoveho a profiloveho zeleza, 63000 q plechov, 24 000 q liatinovych vyrobkov, 20 000 q rur, 10 000 strojarskych vyrobkov.
Zeleziarne v Podbrezovej dostali samospravu v r. 1883 a firma mala nazov Brezovai kiralyi vasgyar Zolyom Brezo - Brezovske kralovske zeleziarne Zvolenska Brezova.
V matrikach sa s Podbrezovou stretavame od roku 1849. Roku 1853 vystavbou jedenastich obytnych domov zacala vznikat kolonia pre zamestnancov zavodu. Trvalo sa tu usadili pracujuci z roznych oblasti Slovenska (Mostenice, Hronca, Spanej Doliny, Ponik, Lubietovej, Tajova, Balazov, Kremnice, Kalista, Donovalov, Tureckej, Boce, Dubravy, Lubenika - islo o banikov a hutnikov, dalej z Maluzinej, Polomky, Lucatina, Salkovej, Medzibrodu, Banskej Bystrice, Podkonic, Zarnovice, Vrutok a pod.) Do Podbrezovej sa stahovali aj cudzinci najma z rakuska a polskej Halice.
Podla matrik bolo v Podbrezovej v 60. rokoch 19. storocia asi osemnast domov. Pri vystavbe sa uplatnili murari a tehliari (napr. Sekerka) a drevospracujuce remesla
(stolari - Husar, Krav, Masopust). Pri vyrobe kolajnic v specialnych a beznych profesiach pracovali Bendik, Bolla, Branich, Danko, Dick, Fabry, Filas, Fischer, Franc, Gerath, Glanzer, Gries, Huolkievic, Klokner, Kostelak, Kotas, Lahner, Lapsansky, Mikovinyi, Mrazik, Mrazenicky, Raffelsberger, Schenk, Siegel, Solivay, Steinhübel, Strobl, Stefko, Vajblinger, Zila a dalsi. V Podbrezovej byval aj strazny a dozorny aparat (Giapka, Gürtl, Petko, Solivajs) a niekolko povoznikov (Rafaj, Tkacik). Zamestnancov zasobovali hostinski a masiari (Arvay, Haverla, Loderer, Zehenter); ich mena signalizuju imigraciu z cudzieho prostredia.
Pocetna bola aj skupina z Hornej Lehoty v rokoch 1857-1871: Skoda, Driapsa, Patus, Paulecka, Bova, Busniak, Graca, Vician. Zoznam robotnikov Munkas letszam - könyv vykazuje obyvatelov Myta pod Dumbierom Ondreja Budaja, ako pomocneho valkara, Jana Budaja ako kurica, Samuela Budaja ako pomocneho zvaraca, Jozefa Cellara, ako pomocneho zvaraca, a pod.
Desiatky robotnikov (ako Jan Petroci, Edo Stolc, Zigmund Schön, Anton Weiss, Jan Bulla, Jozef Stanko, Jozef Chudik) pracovali striedavo v Hronci a zase v Podbrezovej.
V podbrezovskych zeleziarnach pracovalo velmi malo robotnikov z inych zup (najviac z Gemera a Liptova) a iba jedinci z mimo uhorskych krajin monarchie.
Do podbrezovskych zeleziarni sa dostavali obyvatelia byvalych poddanskych obci, ako Horna a Dolna Lehota, Valaska, Podkonice, Hiadel a dalsi.
Prvymi funkcionarmi odborovej organizacie boli: Becko, Veber, Nemky, Flaska, Janek, Cief, Piliar, Srnka, Schön, Perichta, Stubna, Zachara, Komora.
Do podbrezovskych zeleziarni prichadzali banski a hutnicki robotnici z inych likvidujucich sa prevadzok. V roku 1852 pracoval Leopold Prukner ako strojnik v Hronci, potom presiel do Podbrezovej, kde pracoval ako zamocnik. Od roku 1853 pracoval na Piesku a potom v Podbrezovej Jozef Pucik z Hronca. V r. 1843 pracoval v Hronci Frantisek Schmidt, od roku 1860 pracoval v Podbrezovej pri pudlovacej peci. V r. 1850 pracoval v Ciernom Balogu, ako banik Stefan Siman z Hronca, od roku 1854 pracoval v Podbrezovej, ako pomocnik pri valcovani kolajnic. Od r. 1949 pracoval v Osrbli Jozef Pinka z Hronca ako kuric, v r.1855 nastupil v Podbrezovej ako pomocnik pri pudlovacej peci. V r. 1855 nastupil z Hronca do Podbrezovej Jozef Schmidt z Hronca. Banik Michal Pitterpach zacal v r. 1855 pracovat ako pomocnik pri pudlovani.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle


<<<

*citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz

Rok 2004 je rokom 60. rocnika nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo novin podbrezovskych zeleziarni vyslo uz v  roku 1930 (nasledne bolo vydanych sedem cisel), okolnosti prinutili vydavatela zastavit vydavanie Podbrezovana a ich historia pokracovala az v  roku 1945. Vyznamne jubileum tak pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa nova citatelska sutaz, v ktorej sa opat dozviete zaujimavosti z nasich dejin. Staci, ked vystrihnete kupon a poslete spravnu odpoved do redakcie Podbrezovan:

Zeleziarne budovali v Podbrezovej vlastne skolstvo

Ked vysiel zakon o vseobecnej skolskej povinnej dochadzke, bola Brezova este taka mala, ze nemohla mat vlastnu skolu. Kazdy sa staral o vychovu dietata podla svojich financnych pomerov. Vzhladom na vzdialenost od materskej obce si zeleziarne v osade Podbrezova budovali pre svojich zamestnancov vlastne skolstvo.
1. februara 1884 bola v byvalej rurovni v Podbrezovej otvorena Ludova skola, ktora mala v zaciatkoch osemnast ziakov. Zasluzil sa o to vtedajsi ministersky radca Anton Kerpely. Hoci materinskou recou bola slovencina, madarcina a nemcina, vyucovalo sa v nej od prvej triedy iba po madarsky.
Za docasneho ucitela bol vymenovany Jan Razga. V skolskom roku 1884-85 sa zacalo vyucovat v druhej miestnosti. V r. 1885 bola vystavana nova jednotriedna skola (6 rocnikov) s ucitelskym bytom. V skolskom roku 1885-86 uz ani tato miestnost nestacila.
V Podbrezovej bola materska skola pre deti vo veku od 3 do 6 rokov podla uhorskeho zak. cl. XV. z roku 1891 a Ludova skola podla zak. cl. XXXVIII /1868/.
Riaditel zeleziarni Wilhelm Wagner, hlavny bansky radca, ziadal vystavbu novej skoly. Ministerstvo financii jeho ziadosti vyhovelo. V r. 1892 postavil zavod dvojtriednu ludovu skolu s ucitelskymi bytmi. Dna 2. decembra 1896 bola skola slavnostne odovzdana do uzivania. V roku 1898 prevzal starostlivost o tuto skolu stat. V roku 1900 sa tovaren znacne rozsirila, skolu obstavali dielnami a aj pocet deti vzrastol. Dielne stazovali pristup detom do skoly. Skolsky vybor ziadal preto, aby sa postavila nova skolska budova. Docasne bola III. trieda skoly umiestnena v roku 1908 aj v starej hasicni. Ziadost o vystavbu novej skoly bola spociatku zamietnuta, ale po intervencii poslanca Sandora Vekerleho (syna ministra financii) bolo ziadosti vyhovene. V roku 1909 bola postavena stvortriedna ludova skola a “dadov" (detska utulna) Skola bola slavnostne otvorena 18. juna 1910. Budova stala pod kostolom, vyucovaci jazyk bol madarsky. Skolska budova mala na prizemi ucitelske byty a na poschodi styri velke triedy, kabinet a zborovnu. Vybavena bola vodovodom a elektrickym osvetlenim. V poslednych vojnovych rokoch ostali iba dve ucitelske sily - Jan Razga a Maria Kantorova, ktori vyucovali po madarsky na dve zmeny. Do skoly v Podbrezovej chodili ziaci z dalekeho okolia. Fabrika povolila vozit deti z Piesku malym vlakom.
Ked vypukla prva svetova vojna, bolo v skole 228 ziakov a len dvaja ucitelia. V roku 1916-17 bola konecne povolena tretia ucitelska sila. V skolskom roku 1918 -19 bolo vyucovanie pre nakazlivu chorobu (ovcie kiahne) prerusene. Prevrat sposobil, ze v skole zostali vyucovat iba dvaja ucitelia. Boli to spravca skoly Jan Razga a ucitelka Kantorova. Ucilo sa ciastocne po madarsky a ciastocne po slovensky, podla priania rodicov. Tento stav trval do roku 1919. Na zaklade nariadenia skolskeho inspektoratu sa od 1. marca 1919 zacalo vyucovat len po slovensky.
Po vzniku Ceskoslovenska bol zo stitu skoly odstraneny relief madarskeho statneho znaku a z interierov skoly obrazy cisara a clenov panovnickeho rodu. Spravca skoly uradoval do 20. februara 1919 po madarsky. Podobna situacia bola aj v inych skolach. Prechod skol na uplne vyucovanie v slovenskom jazyku nebolo bez tazkosti a bez konfliktov. V Podbrezovej to bolo jednoduche, lebo ucitelia Razga a Kantorova boli slovenskeho povodu, nemali preto velke tazkosti prejst na slovensky jazyk. Pre nedostatok ucitelov - Slovakov, poziadali predstavitelia statnej moci na Slovensku o pomoc ceskych ucitelov a profesorov.
Od 1. novembra 1920 bola zriadena jednotriedna skola v Piesku pre 68 ziakov.
Prvym ceskoslovenskym inspektorom Banskobystrickeho okresu, skolskym referatom dosadeny na toto miesto po prepustenom inspektorovi madarskom, bol Danko. Zaciatkom skolskeho roku 1919-1920 nastupil na jeho miesto skolsky inspektor Babka. Na zaklade pripisu Zupneho uradu v Banskej Bystrici, ktorym bol rozpusteny byvaly madarsky skolsky vybor, bol spravca skoly v Podbrezovej povereny zostavit navrh na novy skolsky vybor. Za predsedu bol zvoleny Ing. J. Holicky, riaditel zeleziarni. Za clenov vyboru boli zvoleni: G. Sokoly - richtar osady Podbrezova, I. Lucky, farar, J. Hölz z Piesku, E. Kilvady z Podbrezovej, J. Kiss zo Skalice, Fr. Pilcik z Podbrezovej, R. Zilka zo Skalice, Jar. Vacha spravca skoly. Vybor zlozil slub p. inspektorovi Raposovi.

J.G.

Sutazna otazka c. 1:

Kto sa najviac zasluzil o otvorenie prvej skoly v Podbrezovej v r.1884?


<<<

Podakovanie - smutocne

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, priatelom, susedom a byvalym spolupracovnikom za kvetinove dary a prejavy hlbokej sustrasti pri poslednej rozlucke s nasim drahym manzelom, otcom a starym otcom

Ing. Frantiskom POMPUROM z Pohorelej.

Nase podakovanie za dostojnu rozlucku patri aj Dychovej hudbe ZP.

Manzelka, synovia Frantisek a Marek s rodinou


<<<

Spomienka

Dna 17. februara uplynu 4 roky od umrtia nasej drahej

Ireny LACKOVEJ z Podbrezovej - Skalica.

Spominaju dcery s rodinami, vnucata a pravnucata

...

Dna 22. februara si pripomenieme 5. vyrocie od umrtia

Mikulasa TROLIGU z Podbrezovej.

Spominajte s nami.
Manzelka a dcery s rodinami

...

Dna 26. februara uplynie 15 rokov co nas navzdy opustil nas drahy manzel a otec

Milan PRECUCH.

Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka, syn Milos a Stanislav s rodinou

...

Dna 1. marca sme si pripomenuli 10. vyrocie umrtia

Stefana KOVACIKA z Jasenia.

Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka s rodinou


<<

PODBREZOVAN    3/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6