Nasa spolocna zelezna cesta
PODBREZOVA - (madarsky Zolyombrezo) ocelove srdce Horehronia -
je roztiahnuta v uzkej doline pri hlavnej pohronskej ceste. V sucasnosti pozostava zo
siestich miestnych casti, symbolicky vyznacenych hviezdami v erbe obce - povodne starsich
osad. Osady Vajskova, Skalica, Stiavnicka, Chvatimech, Brezova a stara obec Lopej su spate
s banictvom, hutnictvom, so spracovanim zeleza.
Osada PODBREZOVA sa vyvijala od roku 1840, ako fabricke sidlo pod vrchom Brezova,
okolo novej pudlovne a valcovne - najmodernejsieho podniku Hroncianskeho zeleziarskeho
komplexu. Novy zavod vyrastol na pozemkoch obce Lopej, pri rieke Hron, nedaleko jej
pritokov Cierny Hron a Bystrianka. Prvy zavod na vyrobu zeleznicnych kolajnic a
valcovanych rur v Uhorsku, postupne jeden z najvacsich statnych podnikov, koncom 19.
storocia skoncentroval rozdrobene pohronske zeleziarstvo do priemyselnej hutnickej
velkovyroby na svetovej technickej urovni. Bol to prvy zavod na vyrobu zeleznicnych
kolajnic v Uhorsku. V rokoch hosp. krizy 1858-59 sa v Podbrezovej vyrobilo
rocne 11000 -48000 vied. centov zeleznicnych kolajnic. Zelezo sa pudlovalo v peciach
vykurovanych drevnym plynom; pohonnou silou pre dve valcovacie trate bola voda, ktora sa
privadzala k dvom turbinam kanalom z Hrona. Po roku 1865 klesol dopyt po
kolajniciach, prevadzka zavodu bola obmedzena, cast robotnikov prepustena. Zavod mal byt
prebudovany na univerzalnu valcovnu. Koncom 60.rokov 19. storocia bola prevadzka obnovena
v plnom rozsahu, v roku 1875 bola rozbehnuta vyroba kotlovych plechov a v roku
1877 vyroba profiloveho zeleza.
Kerpelyho prestavba a modernizacia zeleziarni v rokoch 1880-1885 priniesla nielen
znovu ozivenie vyroby nainstalovanim novych vyrobnych zariadeni (budovanie novej valcovne
- spolu 8 valcovacich trati, 2 siemens - martinske pece, rurovna), i obohatenie vyrobneho
programu o sortiment dovtedy v Uhorsku nevyrabany, ale priniesol aj velke zasadne zmeny do
zivota novovzniknutej osady. Zacalo sa s budovanim nielen novych obytnych budov pre
technicko - hospodarskych pracovnikov, ale v roku 1883 tu vzniklo aj potravinove druzstvo.
Zakladatelmi boli: Jozef Schmidt - Fajlik - zlievacsky majster, Anton Rolla - modelarsky
majster, Zigmund Vanco - klinciarsky majster, Stefan Siman - predny valkar, Just - pisar,
Anton Schreiner - valkar.
V roku 1892 bol dokonceny kostol, v roku 1893 bola vybudovana prva zavodna
nemocnica (v priestoroch dnesnych garazi), v roku 1890 lekaren, v roku 1890 bol rozsireny
zavodny hostinec o salu, bolo tu zriadene kasino a od roku 1889 boli povolene trhy, na
ktorych predavali potraviny a remeselnicke potreby .
Z povodne malej osady sa postupne utvorilo akesi minimestecko, do ktoreho sa
chodili zabavat rozni statni zamestnanci od Banskej Bystrice az po Brezno. Radi sa sem
chodili zabavat aj pracovnici generalneho riaditelstva z Budapesti. Na Bendicke, nad
fabrikou, sa robili v lete zabavy. Do Podbrezovej chodili od roku 1903 putovne madarske
spolocnosti s vladnou dotaciou.
K dalsej vystavbe pred 1. svetovou vojnou doslo roku 1903 -1910. Zavod vyrabal
kotlove plechy, pruzinovu ocel, rozne profily, vyvazal kvalitne vyrobky do vsetkych krajov
rakuskej monarchie. V prvom desatroci 20. storocia boli zavedene v Podbrezovej nove
postupy na vyrobu bezsvikovych rur systemom Ota Briedeho. V roku 1930 bola vybudovana
Mannesmanova valcovna rur.
Koncom 19. storocia sa v Podbrezovej rocne vyprodukovalo 189000 q tycoveho,
pasoveho a profiloveho zeleza, 63000 q plechov, 24 000 q liatinovych vyrobkov, 20 000
q rur, 10 000 strojarskych vyrobkov.
Zeleziarne v Podbrezovej dostali samospravu v r. 1883 a firma mala nazov Brezovai
kiralyi vasgyar Zolyom Brezo - Brezovske kralovske zeleziarne Zvolenska Brezova.
V matrikach sa s Podbrezovou stretavame od roku 1849. Roku 1853 vystavbou
jedenastich obytnych domov zacala vznikat kolonia pre zamestnancov zavodu. Trvalo sa tu
usadili pracujuci z roznych oblasti Slovenska (Mostenice, Hronca, Spanej Doliny,
Ponik, Lubietovej, Tajova, Balazov, Kremnice, Kalista, Donovalov, Tureckej, Boce, Dubravy,
Lubenika - islo o banikov a hutnikov, dalej z Maluzinej, Polomky, Lucatina,
Salkovej, Medzibrodu, Banskej Bystrice, Podkonic, Zarnovice, Vrutok a pod.) Do
Podbrezovej sa stahovali aj cudzinci najma z rakuska a polskej Halice.
Podla matrik bolo v Podbrezovej v 60. rokoch 19. storocia asi osemnast
domov. Pri vystavbe sa uplatnili murari a tehliari (napr. Sekerka)
a drevospracujuce remesla
(stolari - Husar, Krav, Masopust). Pri vyrobe kolajnic v specialnych
a beznych profesiach pracovali Bendik, Bolla, Branich, Danko, Dick, Fabry, Filas,
Fischer, Franc, Gerath, Glanzer, Gries, Huolkievic, Klokner, Kostelak, Kotas, Lahner,
Lapsansky, Mikovinyi, Mrazik, Mrazenicky, Raffelsberger, Schenk, Siegel, Solivay,
Steinhübel, Strobl, Stefko, Vajblinger, Zila a dalsi. V Podbrezovej byval aj
strazny a dozorny aparat (Giapka, Gürtl, Petko, Solivajs) a niekolko povoznikov
(Rafaj, Tkacik). Zamestnancov zasobovali hostinski a masiari (Arvay, Haverla,
Loderer, Zehenter); ich mena signalizuju imigraciu z cudzieho prostredia.
Pocetna bola aj skupina z Hornej Lehoty v rokoch 1857-1871: Skoda,
Driapsa, Patus, Paulecka, Bova, Busniak, Graca, Vician. Zoznam robotnikov Munkas letszam -
könyv vykazuje obyvatelov Myta pod Dumbierom Ondreja Budaja, ako pomocneho valkara, Jana
Budaja ako kurica, Samuela Budaja ako pomocneho zvaraca, Jozefa Cellara, ako pomocneho
zvaraca, a pod.
Desiatky robotnikov (ako Jan Petroci, Edo Stolc, Zigmund Schön, Anton Weiss, Jan
Bulla, Jozef Stanko, Jozef Chudik) pracovali striedavo v Hronci a zase
v Podbrezovej.
V podbrezovskych zeleziarnach pracovalo velmi malo robotnikov z inych zup
(najviac z Gemera a Liptova) a iba jedinci z mimo uhorskych krajin
monarchie.
Do podbrezovskych zeleziarni sa dostavali obyvatelia byvalych poddanskych obci, ako
Horna a Dolna Lehota, Valaska, Podkonice, Hiadel a dalsi.
Prvymi funkcionarmi odborovej organizacie boli: Becko, Veber, Nemky, Flaska, Janek,
Cief, Piliar, Srnka, Schön, Perichta, Stubna, Zachara, Komora.
Do podbrezovskych zeleziarni prichadzali banski a hutnicki robotnici
z inych likvidujucich sa prevadzok. V roku 1852 pracoval Leopold Prukner ako
strojnik v Hronci, potom presiel do Podbrezovej, kde pracoval ako zamocnik. Od roku
1853 pracoval na Piesku a potom v Podbrezovej Jozef Pucik z Hronca.
V r. 1843 pracoval v Hronci Frantisek Schmidt, od roku 1860 pracoval
v Podbrezovej pri pudlovacej peci. V r. 1850 pracoval v Ciernom Balogu, ako
banik Stefan Siman z Hronca, od roku 1854 pracoval v Podbrezovej, ako pomocnik
pri valcovani kolajnic. Od r. 1949 pracoval v Osrbli Jozef Pinka z Hronca ako kuric,
v r.1855 nastupil v Podbrezovej ako pomocnik pri pudlovacej peci. V r. 1855 nastupil
z Hronca do Podbrezovej Jozef Schmidt z Hronca. Banik Michal Pitterpach zacal v
r. 1855 pracovat ako pomocnik pri pudlovani.
Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle
*citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz |
Rok 2004 je rokom 60. rocnika nepretrziteho
vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo novin podbrezovskych zeleziarni vyslo uz v
roku 1930 (nasledne bolo vydanych sedem cisel), okolnosti prinutili vydavatela
zastavit vydavanie Podbrezovana a ich historia pokracovala az v roku 1945.
Vyznamne jubileum tak pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa nova citatelska
sutaz, v ktorej sa opat dozviete zaujimavosti z nasich dejin. Staci, ked
vystrihnete kupon a poslete spravnu odpoved do redakcie Podbrezovan:
Zeleziarne budovali v Podbrezovej
vlastne skolstvo
Ked vysiel zakon o vseobecnej skolskej povinnej
dochadzke, bola Brezova este taka mala, ze nemohla mat vlastnu skolu. Kazdy sa staral o
vychovu dietata podla svojich financnych pomerov. Vzhladom na vzdialenost od materskej
obce si zeleziarne v osade Podbrezova budovali pre svojich zamestnancov vlastne skolstvo.
1. februara 1884 bola v byvalej rurovni v Podbrezovej otvorena Ludova skola, ktora mala v
zaciatkoch osemnast ziakov. Zasluzil sa o to vtedajsi ministersky radca Anton Kerpely.
Hoci materinskou recou bola slovencina, madarcina a nemcina, vyucovalo sa v nej od prvej
triedy iba po madarsky.
Za docasneho ucitela bol vymenovany Jan Razga. V skolskom roku 1884-85 sa zacalo vyucovat
v druhej miestnosti. V r. 1885 bola vystavana nova jednotriedna skola (6 rocnikov) s
ucitelskym bytom. V skolskom roku 1885-86 uz ani tato miestnost nestacila.
V Podbrezovej bola materska skola pre deti vo veku od 3 do 6 rokov podla uhorskeho zak.
cl. XV. z roku 1891 a Ludova skola podla zak. cl. XXXVIII /1868/.
Riaditel zeleziarni Wilhelm Wagner, hlavny bansky radca, ziadal vystavbu novej skoly.
Ministerstvo financii jeho ziadosti vyhovelo. V r. 1892 postavil zavod dvojtriednu ludovu
skolu s ucitelskymi bytmi. Dna 2. decembra 1896 bola skola slavnostne odovzdana do
uzivania. V roku 1898 prevzal starostlivost o tuto skolu stat. V roku 1900 sa tovaren
znacne rozsirila, skolu obstavali dielnami a aj pocet deti vzrastol. Dielne stazovali
pristup detom do skoly. Skolsky vybor ziadal preto, aby sa postavila nova skolska budova.
Docasne bola III. trieda skoly umiestnena v roku 1908 aj v starej hasicni. Ziadost o
vystavbu novej skoly bola spociatku zamietnuta, ale po intervencii poslanca Sandora
Vekerleho (syna ministra financii) bolo ziadosti vyhovene. V roku 1909 bola postavena
stvortriedna ludova skola a “dadov" (detska utulna) Skola bola slavnostne
otvorena 18. juna 1910. Budova stala pod kostolom, vyucovaci jazyk bol madarsky. Skolska
budova mala na prizemi ucitelske byty a na poschodi styri velke triedy, kabinet a
zborovnu. Vybavena bola vodovodom a elektrickym osvetlenim. V poslednych vojnovych rokoch
ostali iba dve ucitelske sily - Jan Razga a Maria Kantorova, ktori vyucovali po madarsky
na dve zmeny. Do skoly v Podbrezovej chodili ziaci z dalekeho okolia. Fabrika povolila
vozit deti z Piesku malym vlakom.
Ked vypukla prva svetova vojna, bolo v skole 228 ziakov a len dvaja ucitelia. V roku
1916-17 bola konecne povolena tretia ucitelska sila. V skolskom roku 1918 -19 bolo
vyucovanie pre nakazlivu chorobu (ovcie kiahne) prerusene. Prevrat sposobil, ze v skole
zostali vyucovat iba dvaja ucitelia. Boli to spravca skoly Jan Razga a ucitelka Kantorova.
Ucilo sa ciastocne po madarsky a ciastocne po slovensky, podla priania rodicov. Tento stav
trval do roku 1919. Na zaklade nariadenia skolskeho inspektoratu sa od 1. marca 1919
zacalo vyucovat len po slovensky.
Po vzniku Ceskoslovenska bol zo stitu skoly odstraneny relief madarskeho statneho znaku a
z interierov skoly obrazy cisara a clenov panovnickeho rodu. Spravca skoly uradoval do 20.
februara 1919 po madarsky. Podobna situacia bola aj v inych skolach. Prechod skol na uplne
vyucovanie v slovenskom jazyku nebolo bez tazkosti a bez konfliktov. V Podbrezovej to bolo
jednoduche, lebo ucitelia Razga a Kantorova boli slovenskeho povodu, nemali preto velke
tazkosti prejst na slovensky jazyk. Pre nedostatok ucitelov - Slovakov, poziadali
predstavitelia statnej moci na Slovensku o pomoc ceskych ucitelov a profesorov.
Od 1. novembra 1920 bola zriadena jednotriedna skola v Piesku pre 68 ziakov.
Prvym ceskoslovenskym inspektorom Banskobystrickeho okresu, skolskym referatom dosadeny na
toto miesto po prepustenom inspektorovi madarskom, bol Danko. Zaciatkom skolskeho roku
1919-1920 nastupil na jeho miesto skolsky inspektor Babka. Na zaklade pripisu Zupneho
uradu v Banskej Bystrici, ktorym bol rozpusteny byvaly madarsky skolsky vybor, bol spravca
skoly v Podbrezovej povereny zostavit navrh na novy skolsky vybor. Za predsedu bol zvoleny
Ing. J. Holicky, riaditel zeleziarni. Za clenov vyboru boli zvoleni: G. Sokoly - richtar
osady Podbrezova, I. Lucky, farar, J. Hölz z Piesku, E. Kilvady z Podbrezovej, J. Kiss zo
Skalice, Fr. Pilcik z Podbrezovej, R. Zilka zo Skalice, Jar. Vacha spravca skoly. Vybor
zlozil slub p. inspektorovi Raposovi.
J.G.
Sutazna otazka c. 1:
Kto sa najviac zasluzil o otvorenie
prvej skoly v Podbrezovej v r.1884?
Podakovanie - smutocne
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, priatelom, susedom a byvalym
spolupracovnikom za kvetinove dary a prejavy hlbokej sustrasti pri poslednej rozlucke
s nasim drahym manzelom, otcom a starym otcom
Ing. Frantiskom POMPUROM z Pohorelej.
Nase podakovanie za dostojnu rozlucku patri aj Dychovej hudbe ZP.
Manzelka, synovia Frantisek a Marek s rodinou
Spomienka
Dna 17. februara uplynu 4 roky od umrtia nasej drahej
Ireny LACKOVEJ z Podbrezovej - Skalica.
Spominaju dcery s rodinami, vnucata a pravnucata
...
Dna 22. februara si pripomenieme 5. vyrocie od umrtia
Mikulasa TROLIGU z Podbrezovej.
Spominajte s nami.
Manzelka a dcery s rodinami
...
Dna 26. februara uplynie 15 rokov co nas navzdy opustil nas drahy manzel
a otec
Milan PRECUCH.
Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka, syn Milos a Stanislav s rodinou
...
Dna 1. marca sme si pripomenuli 10. vyrocie umrtia
Stefana KOVACIKA z Jasenia.
Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka s rodinou |
|
