PODBREZOVAN   19/2004

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

Generalna oprava kyslikarne

v dvanasty rok prevadzky

Po generalnej oprave sme oslovili Jaroslava HRONCEKA, majstra kyslikarne:

* Priblizite nam priebeh generalky?

zelp0439c.jpg (14284 bytes)- Vyrobca deliaceho bloku kyslikarne odporuca po dvanastich rokoch vykonat jeho generalnu opravu. Termin opravy bol stanoveny od 21. augusta do 17. septembra 2004, z toho osem dni bolo rezervnych. V prvej etape bolo potrebne pripravit a zrealizovat nahradnu koncepciu zasobovania vyrobnych prevadzkarni technickymi plynmi kyslikom a dusikom z nahradnych zdrojov a zabezpecit tak plnenie vyrobnych uloh. V priebehu generalnej opravy bolo dovezenych spolu 831 997 litrov kvapalnych plynov.
Prevadzkova teplota vo vnutri deliaceho bloku, ktoreho kontrola bola zakladom celej generalnej opravy, je -185 stupnov Celzia. Pred odizolovanim je potrebne tuto teplotu zvysit na teplotu okolia. Odizolovanie znamenalo vybrat, prepravit a uskladnit zhruba 280 metrov kubickych perlitu . Az po jeho vyvezeni z deliaceho bloku prebehla kontrola stavu zariadenia a specifikacia materialu pre nasledne odstranenie zistenych poruch. Odstranenie poruch bolo ukoncene studenou skuskou, kde sa zariadenie podchladi na priblizne - 100 stupnov Celzia a opat sa ohreje na teplotu okolia. Tesnost overili tlakove skusky celkovo desiatich okruhov, za pritomnosti pracovnika Technickej inspekcie SR. Vysledkom je opakovana uradna skuska vyhradeneho technickeho zariadenia plynoveho, platna do roku 2014.
Nasledovalo zaizolovanie zariadenia novym perlitom z cisterien na prepravu sypkych materialov, plnenych u vyrobcu priamo z vyrobnej linky.  Sucastne prebiehala oprava strojneho a elektrickeho zariadenia kyslikarne pre pripravu vzduchu, kompresiu kyslika a vyrobu chladu pre deliaci blok zamestnancami energetiky. Spustenie deliaceho bloku trvalo celkovo pat dni. Uspesne zacatie vyroby a dodavky plynov do siete sa uskutocnilo 7. septembra 2004 v tretej zmene.

* Boli aj specificke problemy?

- Pripravit opravu zariadenia, ktore dvanast rokov nikto nevidel, pretoze je v kryte zasypane izolaciou, je samo o sebe specificke. Jeho skutocny stav sa da predpokladat len podla meracich pristrojov. Vacsina z nas zariadenie, ktore denno -denne obsluhujeme, videla prvykrat. V priestoroch kyslikarne sa pohybuje pocas prevadzky len malo ludi. Bolo tazke koordinovat mnozstvo ludi, vykonat vsetko potrebne a vzajomne si neprekazat .

* Kto sa na generalnej oprave podielal?

- Podakovanie patri zamestnancom strojarenskej vyroby, dopravy, zasobovania, energetiky, oddelenia bezpecnosti prace, technickeho dozoru, vyroby naradia - kaliarne, zvaracskej skoly a samozrejme aj externym organizaciam.

* Od okamihu, kedy bola kyslikaren dana do uzivania, plynie neuveritelny dvanasty rok. Ako hodnotite jej sucasny technicky stav?

- Zariadeni uvedeneho typu je malo a kazde je svojim sposobom original. Tazke je preto porovnavat. Momentalne neviem o vaznych technickych problemoch.
Vzdy sa ale najde nieco, co mozno vylepsit. Urcite vsak viem, ze rozhodnutie vykonat opravu takeho rozsahu bolo spravne.

O.K.


<<<

MECHANICKA SKUSOBNA USPESNA

v medzilaboratornych porovnavacich skuskach

Dna 14. septembra 2004 sa v Ostrave konal pracovny seminar zainteresovanych pracovisk na temu: Vyhodnotenie medzilaboratornych porovnavacich skusok (MPS) mechanickych vlastnosti kovovych materialov, spojeny s odovzdanim osvedceni uspesnym skusobnym laboratoriam. Seminar zorganizovalo Zdruzenie ceskych skusobni a laboratorii a Cesky institut pre akreditaciu, o. p. s. Pracovneho seminara sa zucastnili aj zastupcovia mechanickej skusobne Zeleziarni Podbrezova a.s.

Norma STN EN ISO/IEC 17025, ktora je zakladnym dokumentom zhrnujucim vseobecne poziadavky na sposobilost skusobnych a kalibracnych laboratorii, zdoraznuje dolezitost ucasti laboratorii v medzilaboratornych porovnavacich skuskach. Ucastou v MPS skusobne laboratorium nielen preukazuje svoju sposobilost organom posudzujucim ich zhodu (napr. akreditacnym organom, auditorom) so stanovenymi predpismi, ale predovsetkym mozu tieto informacie vyuzivat na dokladovanie svojej sposobilosti vo vztahu k svojim zakaznikom. Ucast v programoch sposobilosti je vsak dolezita nielen z dovodu externeho preukazania sposobilosti skusobneho laboratoria, ale interne sluzi aj pre samotne laboratorium na identifikaciu moznych problemov, na porovnanie jednotlivych metod skusania, pristrojov a personalu a je jednym z vhodnych nastrojov neustaleho zvysovania kvality prace laboratoria. Podstata medzilaboratorneho porovnavania spociva vo vykonavani a vyhodnoteni daneho druhu skusky homogenneho materialu viacerymi laboratoriami podla vopred stanovenych podmienok. Vysledky skusania su anonymne a su prezentovane len pod zakodovanym oznacenim. Kazde zucastnene laboratorium ma svoj kod uvedeny na titulnej strane zaverecnej spravy.
Organizatorom MPS bolo navrhnute a Ceskym institutom pre akreditaciu, o. p. s. aj menovane ako pilotne pracovisko Zdruzenie ceskych skusobni a laboratorii. Do MPS, ktorych vyhodnotenie bolo predmetom pracovneho seminara, sa spolu zapojilo 43 mechanickych skusobni z Ciech, Polska a Slovenska. Mechanicka skusobna Zeleziarni Podbrezova a.s. sa zapojila do medzilaboratorneho porovnavania vyhodnotenim skusky razom v ohybe pri teplote okolia, skusky tvrdosti metodami HRB a HRC a skusky tahom pri teplote okolia. Skuska razom v ohybe bola vykonana v decembri 2003 na desiatich skusobnych tyciach, skuska tvrdosti metodou HRB a HRC v marci 2004 na troch resp. piatich tvrdomernych dostickach po pat vpichov a skuska tahom v aprili 2004 na desiatich skusobnych tyciach. Vzorky na vykonanie jednotlivych druhov mechanickych skusok boli osobne dorucene dvomi zastupcami pilotneho pracoviska, ktori sa tiez osobne zucastnili pri vykonavani skusok. Bezprostredne po odskusani vzoriek boli mechanickou skusobnou vypracovane skusobne protokoly, ktore spolocne podpisali zastupcovia pilotneho pracoviska a mechanickej skusobne. Po vykonani urcenych druhov skusok vo vsetkych zucastnenych skusobniach boli pilotnym pracoviskom vypracovane zaverecne spravy z MPS, kde boli vyhodnotene vysledky dosiahnute jednotlivymi ucastnikmi.
Mechanicka skusobna vyhovela vo vsetkych druhoch medzilaboratornych porovnavacich skusok do ktorych sa zapojila, a tak mohol na pracovnom seminari veduci mechanickej skusobne Peter Rohac slavnostne prevziat z ruk riaditela Ceskeho institutu pre akreditaciu, o. p. s. Ing. Jiriho Ruzicku a prezidenta Zdruzenia ceskych skusobni a laboratorii doc. Ing. Miloslava Jakoba, CSc. osvedcenia o uspesnom absolvovani medzilaboratornych porovnavacich skusok. Mechanicka skusobna tak urobila dalsi krok na potvrdenie svojej sposobilosti vo vztahu k nasim zakaznikom.

Ing. Miroslav Vojtas, veduci kontrolneho a atestacneho oddelenia, Gork


<<<

PODBREZOVAN   19/2004

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6