Generalna oprava kyslikarne
Po generalnej oprave sme oslovili Jaroslava
HRONCEKA, majstra kyslikarne:
* Priblizite nam priebeh generalky?
- Vyrobca
deliaceho bloku kyslikarne odporuca po dvanastich rokoch vykonat jeho generalnu opravu.
Termin opravy bol stanoveny od 21. augusta do 17. septembra 2004, z toho osem dni
bolo rezervnych. V prvej etape bolo potrebne pripravit a zrealizovat nahradnu
koncepciu zasobovania vyrobnych prevadzkarni technickymi plynmi kyslikom a dusikom
z nahradnych zdrojov a zabezpecit tak plnenie vyrobnych uloh. V priebehu
generalnej opravy bolo dovezenych spolu 831 997 litrov kvapalnych plynov.
Prevadzkova teplota vo vnutri deliaceho bloku, ktoreho kontrola bola zakladom celej
generalnej opravy, je -185 stupnov Celzia. Pred odizolovanim je potrebne tuto teplotu
zvysit na teplotu okolia. Odizolovanie znamenalo vybrat, prepravit a uskladnit zhruba
280 metrov kubickych perlitu . Az po jeho vyvezeni z deliaceho bloku prebehla kontrola
stavu zariadenia a specifikacia materialu pre nasledne odstranenie zistenych
poruch. Odstranenie poruch bolo ukoncene studenou skuskou, kde sa zariadenie podchladi na
priblizne - 100 stupnov Celzia a opat sa ohreje na teplotu okolia. Tesnost overili
tlakove skusky celkovo desiatich okruhov, za pritomnosti pracovnika Technickej inspekcie
SR. Vysledkom je opakovana uradna skuska vyhradeneho technickeho zariadenia plynoveho,
platna do roku 2014.
Nasledovalo zaizolovanie zariadenia novym perlitom z cisterien na prepravu
sypkych materialov, plnenych u vyrobcu priamo z vyrobnej linky. Sucastne
prebiehala oprava strojneho a elektrickeho zariadenia kyslikarne pre pripravu
vzduchu, kompresiu kyslika a vyrobu chladu pre deliaci blok zamestnancami energetiky.
Spustenie deliaceho bloku trvalo celkovo pat dni. Uspesne zacatie vyroby a dodavky
plynov do siete sa uskutocnilo 7. septembra 2004 v tretej zmene.
* Boli aj specificke problemy?
- Pripravit opravu zariadenia, ktore dvanast rokov nikto
nevidel, pretoze je v kryte zasypane izolaciou, je samo o sebe specificke. Jeho
skutocny stav sa da predpokladat len podla meracich pristrojov. Vacsina z nas
zariadenie, ktore denno -denne obsluhujeme, videla prvykrat. V priestoroch kyslikarne sa
pohybuje pocas prevadzky len malo ludi. Bolo tazke koordinovat mnozstvo ludi, vykonat
vsetko potrebne a vzajomne si neprekazat .
* Kto sa na generalnej oprave podielal?
- Podakovanie patri zamestnancom strojarenskej vyroby,
dopravy, zasobovania, energetiky, oddelenia bezpecnosti prace, technickeho dozoru, vyroby
naradia - kaliarne, zvaracskej skoly a samozrejme aj externym organizaciam.
* Od okamihu, kedy bola kyslikaren dana do uzivania,
plynie neuveritelny dvanasty rok. Ako hodnotite jej sucasny technicky stav?
- Zariadeni uvedeneho typu je malo a kazde je svojim
sposobom original. Tazke je preto porovnavat. Momentalne neviem o vaznych technickych
problemoch.
Vzdy sa ale najde nieco, co mozno vylepsit. Urcite vsak viem, ze rozhodnutie
vykonat opravu takeho rozsahu bolo spravne.
O.K.
MECHANICKA SKUSOBNA
USPESNA |
v medzilaboratornych porovnavacich
skuskach
Dna 14. septembra 2004 sa v Ostrave konal pracovny
seminar zainteresovanych pracovisk na temu: Vyhodnotenie medzilaboratornych porovnavacich
skusok (MPS) mechanickych vlastnosti kovovych materialov, spojeny s odovzdanim
osvedceni uspesnym skusobnym laboratoriam. Seminar zorganizovalo Zdruzenie ceskych
skusobni a laboratorii a Cesky institut pre akreditaciu, o. p. s. Pracovneho
seminara sa zucastnili aj zastupcovia mechanickej skusobne Zeleziarni Podbrezova a.s.
Norma STN EN ISO/IEC 17025, ktora je zakladnym dokumentom
zhrnujucim vseobecne poziadavky na sposobilost skusobnych a kalibracnych laboratorii,
zdoraznuje dolezitost ucasti laboratorii v medzilaboratornych porovnavacich skuskach.
Ucastou v MPS skusobne laboratorium nielen preukazuje svoju sposobilost organom
posudzujucim ich zhodu (napr. akreditacnym organom, auditorom) so stanovenymi predpismi,
ale predovsetkym mozu tieto informacie vyuzivat na dokladovanie svojej sposobilosti vo
vztahu k svojim zakaznikom. Ucast v programoch sposobilosti je vsak dolezita
nielen z dovodu externeho preukazania sposobilosti skusobneho laboratoria, ale
interne sluzi aj pre samotne laboratorium na identifikaciu moznych problemov, na
porovnanie jednotlivych metod skusania, pristrojov a personalu a je jednym
z vhodnych nastrojov neustaleho zvysovania kvality prace laboratoria. Podstata
medzilaboratorneho porovnavania spociva vo vykonavani a vyhodnoteni daneho druhu
skusky homogenneho materialu viacerymi laboratoriami podla vopred stanovenych podmienok.
Vysledky skusania su anonymne a su prezentovane len pod zakodovanym oznacenim. Kazde
zucastnene laboratorium ma svoj kod uvedeny na titulnej strane zaverecnej spravy.
Organizatorom MPS bolo navrhnute a Ceskym institutom pre akreditaciu, o. p. s.
aj menovane ako pilotne pracovisko Zdruzenie ceskych skusobni a laboratorii. Do MPS,
ktorych vyhodnotenie bolo predmetom pracovneho seminara, sa spolu zapojilo 43 mechanickych
skusobni z Ciech, Polska a Slovenska. Mechanicka skusobna Zeleziarni Podbrezova
a.s. sa zapojila do medzilaboratorneho porovnavania vyhodnotenim skusky razom v ohybe
pri teplote okolia, skusky tvrdosti metodami HRB a HRC a skusky tahom pri
teplote okolia. Skuska razom v ohybe bola vykonana v decembri 2003 na desiatich
skusobnych tyciach, skuska tvrdosti metodou HRB a HRC v marci 2004 na troch resp.
piatich tvrdomernych dostickach po pat vpichov a skuska tahom v aprili 2004 na
desiatich skusobnych tyciach. Vzorky na vykonanie jednotlivych druhov mechanickych skusok
boli osobne dorucene dvomi zastupcami pilotneho pracoviska, ktori sa tiez osobne
zucastnili pri vykonavani skusok. Bezprostredne po odskusani vzoriek boli mechanickou
skusobnou vypracovane skusobne protokoly, ktore spolocne podpisali zastupcovia pilotneho
pracoviska a mechanickej skusobne. Po vykonani urcenych druhov skusok vo vsetkych
zucastnenych skusobniach boli pilotnym pracoviskom vypracovane zaverecne spravy
z MPS, kde boli vyhodnotene vysledky dosiahnute jednotlivymi ucastnikmi.
Mechanicka skusobna vyhovela vo vsetkych druhoch medzilaboratornych porovnavacich
skusok do ktorych sa zapojila, a tak mohol na pracovnom seminari veduci mechanickej
skusobne Peter Rohac slavnostne prevziat z ruk riaditela Ceskeho institutu pre
akreditaciu, o. p. s. Ing. Jiriho Ruzicku a prezidenta Zdruzenia ceskych skusobni
a laboratorii doc. Ing. Miloslava Jakoba, CSc. osvedcenia o uspesnom absolvovani
medzilaboratornych porovnavacich skusok. Mechanicka skusobna tak urobila dalsi krok na
potvrdenie svojej sposobilosti vo vztahu k nasim zakaznikom.
Ing. Miroslav Vojtas, veduci kontrolneho
a atestacneho oddelenia, Gork |