Ocami trenera

Okolo Slovenska 2004

V dnoch 25. - 29. augusta 2004 sa cyklisti ZP Sport, a.s., zucastnili 48. rocnika medzinarodnych cyklistickych pretekov OKOLO SLOVENSKA, zaradenych v tomto roku do kalendara UCI kategorie 2/5.
Druzstvo Cyklistickeho klubu ZP Sport startovalo v zlozeni Martin Prazdnovsky, Ondrej Slobodnik, Robert Glajza, Martin Cerepan, Radovan Husar, Miroslav Keliar, Robert Glovniak a Marian Hecl. Tohtorocne medzinarodne preteky merali 587 kilometrov a etapovymi centrami boli mesta Zilina, Kysucke Nove Mesto a Martin. V styroch etapach cakalo na cyklistov osem horskych a osem rychlostnych premii. Na start nastupilo 18 druzstiev s celkovym poctom 108 pretekarov z troch kontinentov. Islo prevazne o profesionalne alebo narodne timy, kde vynimkou bolo iba nase druzstvo, ktore este nema licenciu trade timu.
Preteky sa zacali netradicnym osemstometrovych vecernym prologom v uliciach Ziliny. Uz ich uvod sa niesol v znameni prevahy silnych polskych druzstiev. Vitazom sa stal Poliak Skoczylas (PSB), z nasich sa najlepsie darilo Miroslavovi Keliarovi, ktory skoncil na 14. mieste. V druhy den bola na programe 172 kilometrov dlha I. etapa so startom a cielom v Ziline. Na 19,1 km okruhu, ktory cyklisti absolvovali devatkrat, patrili medzi najaktivnejsich v peletone prave podbrezovski cyklisti. V zaverecnych kilometroch sa pokusil o solovy unik Slobodnik a kedze peleton jeho pokus zlikvidoval, rozhodovalo sa v hromadnom spurte celeho hlavneho pola. Nasi pretekari pripravili vyhodnu poziciu pre spurterskeho lidra Husara, ktory este 200 metrov pred cielom bol na druhej pozicii, no nakoniec obsadil 4. miesto. Druha etapa merala 182 km a viedla do druheho etapoveho centra – Kysuckeho Noveho Mesta. Na cyklistov cakalo pat horskych a jedna rychlostna premia. S pribudajucimi kilometrami sa postupne vpredu sformovala veduca jedenastclenna skupina, v ktorej bol z nasich Prazdnovsky. Skupina vzorne spolupracovala a odrazila utok hlavneho peletonu v zaverecnych kilometroch. Suboj o etapove vitazstvo sa rozhodol na cielovej paske medzi nasim Prazdnovskym a vlani este nasim – Martinom Riskom, dnes pretekarom ceskeho timu PSK Whirpool. Nakoniec sa z etapoveho vitazstva, o ktorom musela rozhodnut az cielova kamera, tesil uradujuci majster Slovenska – Riska. Prazdnovsky sa svojim druhym miestom v etape dostal aj v celkovej klasifikacii na druhe miesto. Do tretej poletapy (107 km) z Kysuckeho Noveho Mesta do Martina nastupoval Prazdnovsky na start ako druhy jazdec celkovej klasifikacie so stratou osem sekund na veduceho Risku a zaroven si obliekol cerveny dres najaktivnejsieho pretekara peletonu. V priebeznom poradi timov sa cyklisti ZP Sport dostali na prve miesto. Hoci si viaceri mysleli, ze v tejto poletape sa peleton bude setrit na popoludnajsiu casovku na Martinske hole, mylili sa. Neustale nastup striedal nastup a napokon sa vpredu sformovala 19 clenna veduca skupina, v ktorej nechybali nasi – Keliar, Glovniak a Cerepan. Zastupenie v skupine, ktorej unik sa napokon ukazal jednym z rozhodujucich momentov pretekov nam vyhovoval az do chvile, ked Cerepan dostal defekt a bolo po nadejach. Tento smoliarsky okamih pre nas tim mrzi o to viac, ze prave Cerepan je dvojnasobnym majstrom Slovenska do vrchu a v rozodujucej horskej casovke mal sancu bojovat o popredne umiestnenie v celkovej klasifikacii. V zaverecnom spurte veducej 18 clennej skupiny, ktora si vytvorila skoro sedemminutovy naskok pred peletonom, sa dobre zorientoval Keliar, ktory v tejto etape obsadil 3. miesto. V priebeznom celkovom poradi sa Keliar dostal na 7. priecku a Glovniak na 9. V horskej casovke dlhej 10,7 km, s prevysenim 800 metrov, sa najviac darilo Prazdnovskemu, ktory bol 6. V stvrtej epate na 115 km – kriteriu v uliciach Martina sa do zlteho tricka veduceho pretekara obliekal Poliak Chmielewski z timu Action ATI, Keliar si udrzal 7. poziciu a Glovniak 9. Zaverecnu etapu vyhral Cech Rabon z PSK Whirpool, najlepsi z nasich bol Hecl – 13. V celkovej klasifikacii pretekov sa uz nic nezmenilo a tak Poliak Chmielewski zvitazil v 48. rocniku MCP Okolo Slovenska. Z nasich sa v elitnej desiatke, ktora boduje do rebricka UCI dostal Keliar, ktory skoncil 7. a Glovniak 9.. Prazdnovsky nakoniec obsadil 20. miesto, Cerepan 28., Husar 34., Slobodnik 53., Hecl 55. a Glajza preteky nedokoncil. V sutazi timov bolo druzstvo ZP na 5. mieste.

Podbrezovski cyklisti sa predstavili ako dobry tim a urcite nesklamali, i ked pravdu povediac mali vyssie ambicie. K splneniu ich zamerov na najvyznamnejsom podujati na Slovensku im vsak chybalo v rozhodujucich momentoch trochu sportoveho stastia.

trener CK ZP Sport

<<<

Sezona 2004/2005

Kolo Superi Datum Hodina Vysledok Body

1. TJ Spoje Bratislava A – ZP  11.9.2004 10,00
2. ZP – KK Inter Slovnaft Bratislava A 18.9.2004 10,00
3. KK Inter Slovnaft B Bratislava – ZP 25.9.2004 12,00
4. TKK Trencin A – ZP 9.10.2004 14,00
5. ZP – KK Tatran Prefa Sucany A  16.10.2004 10,00
6. TJ Tatran S.N. Ves – ZP 23.10.2004 9,00
7. ZP – TJ Velky Krtis A 30.10.2004 10,00
8. TJ Lokomotiva Vrutky – ZP 6.11.2004 10,00
9. ZP – SK Modranka A  13.11.2004 10,00
10. ZP – TJ Spoje Bratislava A 27.11.2004 10,00
11. KK Inter Slovnaft Bratislava A – ZP 4.12.2004 11,00
12. ZP – KK Inter Slovnaft Bratislava B 22.1.2005 10,00
13. ZP – TKK Trencin A  29.1.2005 14,00
14. KK Tatran Prefa Sucany – ZP 5.2.2005 10,00
15. ZP – TJ Tatran S.N.Ves 12.2.2005 10,00
16. TJ Velky Saris A – ZP 19.2.2005 9,00
17. ZP – TJ Lokomotiva Vrutky 12.3.2005 9,00
18. SK Modranka A – ZP 19.3.2005 12,00

Kolo Superi Datum Hodina Vysledok Body

1. TJ Lokomotiva Vrutky – ZP 25.9.2004 11,00
2. ZP – TKK Trencin 9.10.2004 10,00
3.volno
4. ZP – TJ Slavoj Velky Saris 23.10.2004 10,00
5. KK Zlate Klasy – ZP 30.10.2004 12,30
6. ZP – TJ Tatran S.N.Ves 6.11.2004 10,00
7. KK Tatran Benlux Sucany – ZP 13.11.2004 16,00
8. ZP – TJ Lokomotiva Vrutky 27.11.2004 13,00
9. TKK Trencin - ZP 5.2.2005 10,00
10.volno
11. TJ Slavoj Velky Saris – ZP 19.2.2005 12,30
12. ZP – KK Zlate Klasy 12.3.2005 12,00
13. TJ Tatran S.N.Ves – ZP 19.3.2005 13,30
14. ZP – KK Tatran Benlux Sucany 26.3.2005 13,00

Kolo Superi Datum Hodina Vysledok Body

1. ZP – TJ Tatran S.N.Ves B 25.9.2004 10,00
11. KK Tatran Prefa Sucany B – ZP 2.10.2004 13,00
2. TJ Slavoj Velky Saris B – ZP 9.10.2004 9,00
3. ZP – MSK Zilina 16.10.2004 13,00
4. KK Plesivec A – ZP 23.10.2004 9,00
5. ZP – HS PKS Kosice A  30.10.2004 13,00
6. FTC Filakovo – ZP 6.11.2004 10,00
7. ZP – MKK Magnezit Jelsava 13.11.2004 13,00
8. ZP – KK AGB R. Sobota 20.11.2004 10,00
9. SKK Trstena A – ZP 27.11.2004 10,00
10. ZP – SKK Trstena B 4.12.2004 10,00
12. TJ Tatran S.N. Ves B – ZP 5.2.2005 9,00
13. ZP – TJ Slavoj V. Saris B 12.2.2005 13,00
14. MSK Zilina – ZP 19.2.2005 10,00
15. ZP – KK Plesivec A 12.3.2005 15,00
16. HS PKS Kosice A – ZP 19.3.2005 10,00
17. ZP – FTC Filakovo 26.3.2005 10,00
18. MKK Magnezit Jelsava – ZP 2.4.2005 10,00
19. KK AGB R. Sobota – ZP 9.4.2005 10,00
20. ZP – SKK Trstena A 23.4.2005 10,00
21. SKK Trstena B – ZP 30.4.2005 30.4.2005 10,00
22. ZP – KK Tatran Prefa Sucany B 7.5.2005 10,00

Z kolkarskych drah

Prve kolo v extralige ma za sebou A - druzstvo. Odohralo ho 11. septembra v Bratislave: Spoje – ZP 2:6 (3106:3376). Zostava a body ZP: Ondrej Kyselica 528, Peter Marcek 556, Martin Terebessy 593, Milan Jovetic 518, Jovan Calic 556 a Radoslav Foltin 621.
V druhom kole extraligy 18. septembra privitalo domace “acko” supera z Interu Bratislava, nad ktorym bodovo zvitazilo 6:2 (3564:3338). Za podpory troch desiatok divakov prebehol zapas bez striedani. Zostava a body domacich: Kyselica 624, Marcek 588, Knapp 585, Terebessy 570, Jovetic 562, Calic 635.

O. Kyselica

<<<

Reportaze nasich dopisovatelov

CIERNA HORA – Chorvatsko

Uz len samotna predstava dovolenkovat v krajine s takym zahadnym nazvom je vzrusujuca. Ojedinela kombinacia sytozelenych hor, mnozstvo uchvatnych pieskovych plazi a cistoty Jadranskeho mora, sama o sebe laka stravit aspon zopar letnych dni v tomto carovnom kute Stredomoria.
Mozno aj tieto dovody boli smerodajne k planovaniu nasej tohtorocnej dovolenky, aj ked to nebola nasa prva navsteva tohto carokrasneho kuta nasej planety. Chceli sme spoznat Ciernu Horu trochu inak, ako z ponuky cestovnych kancelarii. Preto sme si zvolili ako sposob dopravy vlastne motorove vozidlo, ktore nam dovolilo byt panmi svojho casu a rozplanovat si cely pobyt podla nasich priani a potrieb.
Cierna Hora je krajina plna kontrastov a prirodnych kras. Na malebnom priestore necelych 14000 km² sa sustredila sila dramatickej krasy. Je to prevazne hornata krajina s velkym lesnym bohatstvom na juhu, lemovana Jadranskym morom. Najcennejsie prirodne danosti Ciernej Hory su styri narodne parky: Durmitor, Lovcen, Biogradska Gora a Skadarske jazero. Z nich sme navstivili Lovcen, a posledne menovane Skadarske jazero, ktore pretina hranice Ciernej Hory s Albanskom. S rozlohou 300 km² je najvacsie na Balkane. Jazero je 43 km dlhe a okolo 14 km siroke. Rozloha jazera nie je stale rovnaka. Pocas dazdivych mesiacov na jesen a v zime sa hladina zdvihne o dva az tri metre a rozloha sa zvacsi asi na 350 km². Blahodarne prostredie, plytka voda, bujna vegetacia a dostatok potravy vytvaraju zo Skadarskeho jazera jednu z najvacsich vtacich rezervacii v Europe. Hniezdi tu aj vzacny pelikan Nesit – najvacsi plavec v Europe. Zije tu az 45 druhov ryb. Nie nadarmo sa o Skadarskom jazere hovori ako o zaslubenej zemi rybarov. Cestou do druheho Narodneho parku Lovcen sme sa zastavili v mestecku Cetinje, kde sidlili ciernohorski vladcovia a vladykovia. Je to mesto muzei, klastorov a kostolov. Medzi najvyznamnejsie pamiatky je zaradeny Cetinjsky klastor (Manastir), v ktorom je pochovana ruka sv. Jana Krstitela a cast kriza z Jezisovej Golgoty. Nad Cetinjom sa vypina Lovcen s najvyssim vrchom Stirovnik (1749 m.n.m.). O nieco nizsie na Jezerskom vrchu (1660 m.n.m.) je mauzoleum – hrob vladcu Ciernej Hory Petara II. Petrovica Njegosa, ku ktoremu vedie 460 schodov. V dobrom pocasi je odtial vidiet talianske pobrezie Jadranu, daleky vrch Avala pri Belehrade a zrak nacrie aj do prekrasnej zatoky Boka Kotorska, najjuznejsieho fjordu v Europe. Neda mi nespomenut prekrasne mesta Stari Bar s mestskymi hradbami a citadelou, ktore zial v roku 1979 postihlo zemetrasenie. Navstivili sme aj mesto Ulcinj pri albanskych hraniciach, kde citit moslimsku kulturu, nachadzaju sa tu aj pocetne mesity. Toto je len zlomok toho, co ponuka Cierna Hora. Nespomenul som mnozstvo cistych plazi a inych danosti, ktorych je v tejto malej krajine neurekom. Pre bohatstvo prirodnych kras bola Cierna Hora vyhlasena za prvu ekologicku krajinu na svete.
Cestou domov nam nedalo nezastavit sa v Dubrovniku v Chorvatsku, znamom sustavou mestskych hradieb. Nase putovanie sme ukoncili na Plitvickych jazerach, ktore pozna kazdy, kto videl sfilmovane romany K. Maya. Prave kvoli jedinecnosti prirodnych kras ich zaradilo UNESCO do zoznamu prirodneho dedicstva. Sestnast velkych jazier spaja nielen 92 vodopadov, ale i podzemne prudy a jaskyne, ktorych je tam asi tucet spristupnenych.
Dufam, ze som tymto rozpravanim dal mnohym navod ako stravit neopakovatelne dovolenkove chvile a spoznat Balkan trochu inak, ako z plazi.

Turisti vo Vysokych Tatrach

Klub slovenskych turistov ZP Sport, a.s. a zavodny vybor OZ KOVO usporiadali 11. septembra autobusovy zajazd do Vysokych Tatier. Styridsatpat turistov vystupilo za idealneho slnecneho pocasia Malou Studenou dolinou k Teryho chate, kde vo vyske 2015 metrov nad morom lezi pat Spisskych plies. Dvadsatpat najzdatnejsich z nich pokracovalo v tazkej, 20 km dlhej ture cez Priecne sedlo (2352 m) a Zbojnicku chatu Velkou Studenou dolinou az do Stareho Smokovca.

<<<

* sport v skratke *sport v skratke *sport v skratke*

Z cyklistickeho zapisnika

V dnoch 9. a 10. septembra sa v Beroune uskutocnili medzinarodne cyklisticke preteky BOHEMIA TOUR kategorie muzov elite, zaradene do kategorie Svetoveho pohara UCI 2-3. V prvej etape (150 km) nasi cyklisti skoncili: 6. Prazdnovsky, 13. Keliar, 20. Remak, 21. Cerepan, 28. Glajza a 40. Slobodnik. Vrcharsku sutaz v nej vyhral Slobodnik, ktory bol vitazom aj vsetkych vrcharskych premii tejto etapy, 2. bol Cerepan, druzstvo skoncilo piate. V druhej etape (145 km) bol: 11. Cerepan, 13. Keliar, 19. Glajza a 25. Prazdnovsky, ostatni presli cielom s hlavnou skupinou. Po dvoch etapach bol 5. Prazdnovsky, 16. Keliar, 19. Cerepan, 26. Glajza. Piatym miestom Cerepan vybojoval 50 bodov do rebricka UCI, co slovenska cyklistika uz davno nezaznamenala a preto je takyto zisk bodov pre nas historicky. Vo vrcharskej sutazi v celkovom hodnoteni bol 3. Cerepan, a v hodnoteni druzstiev boli nasi cyklisti piati.
Dna 11. septembra sa Prachar zucastnil medzinarodnych cyklistickych pretekov v Lanskroune v Cechach, ktore boli zaroven Ceskym poharom mladeze. Okruh (10 km) kategoria juniorov absolvovala desatkrat a bol jednou z poslednych nominacnych moznosti na majstrovstva sveta (uskutocnia sa vo Verone), Michal obsadil 4. miesto, ktore bolo aj najlepsim umiestnenim slovenskej reprezentacie.
Majstrovstva Slovenskej republiky jednotlivcov v casovke do vrchu sa uskutocnili 15. septembra na Martinskych holiach. V konkurencii 120 pretekarov zo Slovenska a Saudskej Arabie skoncili nasi pretekari vo svojich kategoriach: starsi ziaci 7. J. Butora a 20. L. Ziakova, kadeti 7. M. Canecky , 10. P. Siman, juniori 5. D. Janduch, 10. M. Prachar, 20. L. Styk, muzi elite – prve miesto a titul majstra SR si vybojoval M. Prazdnovsky, 3. M. Keliar, 4. O. Slobodnik, 5. Z. Remak.
Muzi elite absolvovali 18. septembra medzinarodne cyklisticke preteky v Hradci Kralove – Opocne, ktore boli zaradene do Ceskeho pohara. V konkurencii 60 cyklistov z Ciech, Rakuska a Slovenska, az 112 km viedla 8-clenna skupina, v ktorej bol aj Prazdnovsky, 40 km pred cielom ju pohltil peleton a nasi skoncili v druhej polovici dvadsiatky.
Medzinarodnych cyklistickych pretekov, zaradenych do Ceskeho pohara, sa zucastnili 19. septembra aj mladsie kategorie. Na poslednych nominacnych pretekoch na majstrovstva sveta, sa zo 70 pretekarov v Kyjove najlepsie darilo
Pracharovi, ktory bol 7. a vybojoval si aj nominaciu.

Zvitazil Babka

Vo Svajciarsku sa 11. septembra uskutocnil 12. rocnik vysokohorskeho Jungfrau maratonu s ucastou 5300 bezcov zo 47 krajin. Na 42 km trati, s prevysenim 2000 metrov, bol M. Haninec v celkovom hodnoteni 74. (v kategorii nad 40 rokov 15.) a P. Fasko skoncil pri problemoch so zranenym kolenom na 148. mieste (v kateg. nad 40 rokov 39.).
Slovensky pohar v behu do vrchu Donovaly – Zvolenska hola sa konal 11. septembra. V konkurencii 150 pretekarov v kateg. nad 50 rokov bol 3. Dezider Smitka a nad 60 rokov zvitazil Jozef Babka.
Druhy rocnik Behu rodnym krajom Emila Zatopka sa uskutocnil 18. septembra v Koprivnici, kde v kateg. muzov nad 40 rokov bol 3. Pavol Fasko (v celkovom hodnoteni 12.) a Miroslav Haninec 5. (17.).
V behu okolo Liptovskych Sliacov zvitazil 19. septembra v kateg. nad 40 rokov Pavol Fasko (3.).

Horsky duatlon

Dvojica clenov Horolezeckeho a skialpinistickeho klubu ZP Sport, M. Leitner a P. Svatojansky, sa zucastnila horskeho duatlonu v talianskom stredisku Courmayer pri Mont Blancu. Preteky s ucastou skialpinistov z osmich statov, sa skladali z dvoch casti, bezeckej a skialpinistickej. Zo 130 dvojic nasi skoncili na 5. mieste, cim potvrdili svoju pripravenost na najblizsiu sezonu.

MS 2004

Od 17.-19. septembra prebiehali majstrovstva Slovenska v letnom biatlone s ucastou nasich pretekarov. V rychlostnych pretekoch dorasteniek bola 3. E. Sebova, z dorastencov bol 3. Robert Prekop. V ktg. zien bola 2. V. Kubacka, z muzov 46 rocnych a starsich majstrovsky titul ziskal M. Kazar, 5. bol J. Babka. V ziackych kategoriach skoncili: 7. P. Seifert, majstrovsky titul si vybojovala S. Kvackajova, ako aj Branislav Kubacky, 11. bol M. Kvackaj a 17. T. Bartko, 2. skoncila A. Horcikova, 3. N. Homolova, 10. Z. Kohutova, 3. miesto obsadil aj P. Kazar, 4. N. Prekopova, 5. V. Kordikova a 13. J. Pastuchova. V pretekoch s hromadnych startom bola 4. E. Sebova, 7. Robert Prekop, 2. V. Kubacka, prvensto a druhy titul majstra SR si vybojoval M. Kazar, 5. bol J. Babka, 8. S. Kvackajova, 6. P. Seifert, 4. B. Kubacky, 5. M. Kvackaj a 8. T. Bartko. Majstrovsky titul a prvenstvo patrili A. Horcikovej, 8. bola Z. Kohutova, 15. N. Homolova. Dalsi titul majstra SR si vybojoval P. Kazar, 2. bola N. Prekopova, 7. V. Kordikova, 12. J. Pastuchova. Vo vytrvalostnych pretekoch skoncila 2. E. Sebova, 6. R. Prekop, 2. V. Kubacka, 6. L. Bartko, 3. M. Kazar a 5. J. Babka. Zo ziakov bola 4. S. Kvackajova, 11. P. Seifert, 1. A. Horcikova (druhy titul), 3. N. Homolova, 20. Z. Kohutova, 4. M. Kvackaj, 6. B. Kubacky, 16. T. Bartko, 2. P. Kazar, 6. V. Kordikova, 11. N. Prekopova a 14. J. Pastuchova. Spolu si clenovia oddielu bezeckeho lyzovania a biatlonu ZP Sport vybojovali sedem titulov majstrov Slovenska, 21 medaili, sedem striebornych a styri bronzove medaily.