PODBREZOVAN  19/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

60. ROCNIK PODBREZOVANA

Dejiny podnikov su zaroven dejinami ich tvorcov...

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisiel), okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne citat texty, najdete v nich aj odpovede na otazky. Staci vystrihovat kupony a posielat priebezne do redakcie odpovede. Ziskate tak sancu vyhrat peknu cenu.

Prvou z osobnosti, ktore sa zasluzili o vystavbu pudlovne a valcovne pod horou Brezova - najmodernejsieho clanku Hroncianskeho komplexu, bol knieza A. Lobkowitz. V tridsiatych rokoch presadil vo viedenskej komore navrh na vystavbu valcovne a pudlovne a spolu s dalsimi clenmi komisie - Antonom Glanzerom a G. Schweizerom presne stanovili miesto jeho vystavby pod horou Brezova.
Hronec a jemu podliehajuce hamre od roku 1810 viedli riaditelia: Michal Jackovsky, Ferdinand Fazola, Jozef Kalazan, Branich, Zigmund Amon, Anton Glanzer, Martin Mochitz a Martin Hamerak.
V roku 1880 boli zeleziarne od Banskeho riaditelstva stiavnickeho odtrhnute a bolo zriadene nove ustredne riaditelstvo v Budapesti. Prvym riaditelom bol ministersky radca Anton Kerpely, predtym viceprefekt hronciansky a potom dlhe roky profesor banskej akademie v Stiavnici. Prave profesor Kerpely v casopise ”Hon” (Vlast) podal, koncom sedemdesiatych rokov 19. storocia navrh na reorganizovanie upadajuceho zavodu v Brezovej. Vlada si jeho navrh osvojila a poverila ho reorganizaciou zeleziarni, ktora trvala od roku 1881-1885,
V roku 1884 odisiel do vysluzby Michal Hamerak a na jeho miesto prisiel Wilhelm Wagner (vo funkcii1884 -1897), taktiez bansky radca, byvaly zamocnicky ucen z Piesku, absolvent Priemyselnej skoly a akademie v Banskej Stiavnici.
1. juna 1897 sa stal riaditelom podbrezovskych zeleziarni Henrich Allender (vo funkcii 1897-1905). V roku 1904 zohnal Allender s Alexandrovou pomocou peniaze na vystavbu velkeho moderneho zavodu v blizkosti Bystrianky vo valastianskom chotari. Stavba bola pomenovana po zakladatelovi - ”Henrich telep”, lud ju vsak nadalej volal Piesok, nakolko tam uz davno stal hamor. Tovaren vsak bola prevadzkyschopna len od roku 1905. V rokoch 1903 -1910 bol zavod v Podbrezovej nanovo zrenomovany. Pribudla nova ”martinka”, rurovna, ”lauttrio”, zvarovna a hydrocentrala v Piesku,  Lopeji, Zamosti a v Podbrezovej. Prestavany bol Chvatimech, ktory v roku 1907 vyhorel. Po Allenderovi riadil zavod v Podbrezovej v rokoch 1905 - 1918 Rudolf Spanbauer.
Vznikom Ceskoslovenskej republiky v roku 1918  spravu v okolitych zeleziarnach prevzal z poverenia statu Adolf Horvath, vladny poverenec a clen narodneho zhromazdenia, ktoreho vystriedal vo funkcii riaditela Ladislav Motl (1919-1920) a v rokoch 1921-22  Ing. Frantisek Holicky.
Zeleziarne v Podbrezovej v dvadsiatych rokoch 20. storocia mali hlavny urad v Podbrezovej, tu byval a uradoval centralny riaditel Ing. Karol Löwl (1923-1936) a pod jeho riaditelstvo patrili zavody: podbrezovsky, piesocky, hronciansky a tisovsky.
V novodobej historii (1938 - 2004) je potrebne spomenut mena riaditelov podbrezovskych zeleziarni: Ing Viliam Pittner, Dr. Ing Vladimir Langer, Ing. Miroslav Svejna (ako zastupujuci riaditel), Vladimir Supka, Michal Hanko, Ing Anton Kolenicka, Ing Anton Stulrajter, Ing Anton Spörker a Ing. Vladimir Sotak.
Nielen kniezata, ministerski a banski radcovia ci  riaditelia tvorili dejiny zeleziarni, ale sucastou historie zeleziarni su predovsetkym ti, ktori pod “Brezovu” prisli za pracou.
Natrvalo sa tu usadili pracujuci z roznych oblasti Slovenska (Mostenice, Hronca, Spanej Doliny, Ponik, Lubietovej, Tajova, Balazov, Kremnice, Kalistia, Donovalov, Tureckej, Boce, Dubravy, Lubenika ... ,islo o banikov a hutnikov, dalej z Maluzinej, Polomky, Lucatina, Salkovej, Medzibrodu, Banskej Bystrice, Podkonic, Zarnovice, Vrutok a pod.). Do Podbrezovej sa stahovali aj cudzinci, najma z Rakuska a polskeho Halica. Pritiahlo to sem aj robotnikov zo zaniknutych hamrov i rudnych bani v Bystrej, v Jarabej, Ciernom Balogu, Jaseni, Hronci a hromadne prichadzali i banici zo Starych Hor a Spanej Doliny, kde takmer po 700-rocnej tradicii banictvo neodvratne a definitivne zanikalo.
Pracovali tu robotnici z uhliarskych a drevorubacskych osad ako Benus, Bully, Misuty, Jergaly, Balaze, Polianky, Motycky, Hanesy, Mistriky, Donovaly, Dolny a Horny Jelenec, Sliacany, Ulmanka, Kalistie. Do Podbrezovskych zeleziarni sa dostavali obyvatelia byvalych poddanskych obci ako: Slovenska Lupca, Podkonice, Lucatin, Hiadel ,Medzibrod, Sv.Ondrej nad Hronom, Brusno, Raztoka ,Nemecka, Dubova, Predajna, Lopej, Horna a Dolna Lehota, Valaska a dalsich obci leziacich na Hrone az po Telgart. Svoju skusenost a “fortiel” do Podbrezovej doniesli zeleziari z Tisovca, Michalovej, Hronca, Lubietovej, Ponik, Mostenice, Bystrej, Myta pod Dumbierom, Jarabej, Vajskovej, Jasenia, Piesku, Osrblia a Chvatimechu. Vacsia cast robotnictva dochadzala do prace z okolitych dedin. Pracovali tu nielen Slovaci, ale aj Madari, Cesi, Nemci a ludia inych narodnosti.
Dejiny podniku tvorili vsetci osadnici a pristahovalci, ktori prekonavali tvrdou pracou, odvahou i umom, vsetky uskalia , tazkosti a beznadeje zivota. Za toto obdobie vyrastli v Podbrezovej a jej okoli cele generacie hutnikov, ktori sa naucili doslova milovat svoju profesiu a dokazali k tomu viest aj svoje deti a vnukov. Tieto generacie byvajuce v obci a v blizkom okoli vkladali do zeleziarni vzdy svoju nadej, svoju pracu, svoj um a svoje presvedcenie.

- J.G. -

Sutazna otazka c.14:

Ktory z riaditelov bol byvalym zamocnickym ucnom v Piesku?

na Eurofestivale v Ostrave.

Pocas vikendovych dni 11.-12. septembra 2004 sa konal v Ostrave festival dychovych hudieb clenskych krajin Visegradskej stvorky na pocest vstupu do Europskej unie. Mali na nom zastupenie dychove orchestre z Polska, Madarska, Ceskej republiky a Slovenska. Prave Slovensko reprezentovala Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova. Z Polska bol banicky orchester Laziska Gorne, z Madarska nasi znami - mladeznicky orchester z mesta Totkomlos pod vedenim dirigenta Krcmeriho. Cesku republiku reprezentoval Velky mladeznicky orchester pri Strednom odbornom ucilisti Ostrava - Hrabuvka
O tom, ze nas Dychovy orchester ZP patri medzi kvalitne hudobne telesa - nielen na domacej pode, nas presvedcila ponuka organizatorov festivalu - zastupovat Slovensku republiku na tomto podujati. Podbrezovci priniesli so sebou do Ostravy kusok sviezeho vanku spod Nizkych Tatier v podani peknych a lubivych melodii, ci uz nasich, alebo zahranicnych autorov. Celkove sme odohrali tri poldruhahodinove koncerty, z toho jeden na hlavnom namesti Ostravy za ucasti funkcionarov ostravskeho kraja. Ze sa nase vystupenia pacili, bolo zrejme nielen z potlesku publika, ale aj z priatelskych stiskov ruk Slovakov, zijucich prave v Ostrave. Jeden z koncertov navstivil aj obchodny riaditel TTS Svinov a zvital sa s muzikantmi.
Hoci tento festival svojou atmosferou patril skor ku komornejsie ladenym, vyzarovala z neho pohoda a dobra nalada. K nej urcite prispelo aj spolocne stretnutie vsetkych ucastnikov festivalu, priatelske posedenie, ci nadviazanie novych kontaktov. Prave tu sa vedenia zucastnenych orchestrov dohodli na uzsej spolupraci s cielom vyuzit granty EU pre organizovanie festivalu dychoviek Visegradskej stvorky. Ako zaujimavost mozno uviest, ze za “rokovaciu” rec bola zvolena slovencina, lebo tej vsetci rozumeju.
Prezili sme dva pekne dni s nasimi priatelmi, s hudbou a s dobrou naladou. Opat sme o cosi bohatsi, pretoze sirit a rozdavat nieco tak krasne ako je hudba, naplna dusu cloveka az po okraj. A za to vam, mili dychovkari, patri velka vdaka.

Zuzana Giertlova

Ing. Marcel Adamcak, PhD., odbor marketingu

1. -Myslim, ze to bolo niekedy este v roku 1996, ked sme mali prve stretnutie s Ing. J. Banikom a zamyslali sme sa nad obsahom a dizajnom firemnej prezentacie na web. Kedze som pracovnikom odboru predaja a marketingu a firemna prezentacie je nas obor, kde internet patri, takmer denne prichadzame do styku s tymto mediom.
2. -S internetom prichadzam do kontaktu nielen ako spolutvorca stranok nasej spolocnosti, ale aj pri vyhladavani najroznejsich udajov. Su to napriklad udaje o dovozoch a vyvozoch tovarov (niektore krajiny maju tuto statistiku volne dostupnu na webe), udaje o sucasnych a potencialnych zakaznikoch, tiez navstevujem stranky konkurencnych vyrobcov. Pomerne casto navstevujem stranky statnych institucii ako aj stranku europskej komisie.

1. -S internetom pracujem uz od svojich studentskych cias, asi desat rokov.
2.  -Najviac vyuzivam sluzby nevyhnutne pre moju pracu - specializovane financne, analyticke, informacne a spravodajske  servery. Dalej su to rozne vyhladavacie sluzby zamerane na oblast vseobecnych informacii a sluzby internetoveho bankovnictva. Mojim kazdodennym komunikacnym kanalom je popri inych aj e-mail.

Mgr. Dasa Fararikova, odbor technickeho a investicneho rozvoja

1. -Doma styri a v praci tri roky .
2. -Internet vyuzivam predovsetkym na vyhladavanie materialov, ktore su pre mna ako prekladatelku uzitocne a ktore ako ucitelka anglickeho jazyka mozem vyuzit na hodinach konverzacie. Nakolko mame pripojenie do internetu aj doma, vyuzivame ho hlavne na komunikaciu s rodinnymi prislusnikmi v zahranici.

1. - Do styku s internetom prichadzam prakticky od zaciatku jeho spristupnenia v nasej firme, vtedy este na odbore informatiky. Ale aj dnes, ked uz pracujem v materialovej uctarni, vyuzivam internetove sluzby nadalej.
2. - V sucasnosti navstevujem napr. stranku spristupnujucu elektronicku zbierku zakonov (www.zbierka.sk), ktora nielen spristupnuje zakony vydane Narodnou radou Slovenskej republiky, ale poskytuje aj dalsie informacie, napr. o rezortnych vestnikoch (z ktorych mna zaujima napr. Financny spravodajca), su tu uverejnene uplne znenia vybranych predpisov uz so zapracovanymi prislusnymi zmenami a dodatkami, je tu k dispozicii spravodajsky a poradensky servis, atd.

Dalej vyuzivam napr. bezplatny informacny servis “e-mailove noviny” (www.enoviny.sk), ktory sprostredkovava vydavatelstvo odbornej literatury Verlag Dashofer. Ja vyuzivam najma e-mail noviny Uctovnictvo a dane (dvojtyzdennik uctovnych a danovych aktualit, ktory poskytuje aktualne informacie z oblasti dani a uctovnictva, upozornenia na zmeny v legislative suvisiacej s oblastou uctovnictva, a odpovede odbornikov na otazky z tychto oblasti) a e-mail noviny Medzinarodne uctovne standardy (mesacnik, ktoreho naplnou su najma informacie o porovnatelnosti narodneho uctovnictva so smernicami Rady Europskej unie a poziadavkami medzinarodnych uctovnych standardov).

Kedze v mojej praci casto pouzivam MS Word a Excel, zaujimava pre mna je aj sekcia “MS Word a MS Excel – rady a tipy”, ktora prinasa prakticke rady a tipy pre efektivnu pracu s tymito programami.

1.-V praci asi rok.
2.-Viac-menej prehliadanie. Material, pozadovany prevadzkarnami a odbornymi utvarmi firmy a spadajuci do mojej kompetencie, zabezpecujem z inych zdrojov, s ohladom na naklady - blizsich. Okrem prehliadania vyuzivam aj e-mail.

1.-Pracujem s nim odvtedy, ako bol zavedeny v ZP. Absolvovala som aj zaskolenie pre pracu s internetom.
2.-Pouzivam tie stranky, ktore suvisia s mojou pracou. Ide hlavne o stranky: skoly, vzdelavacie organizacie, vzdelavacie programy, denna tlac - kariera ...

Ing. Lubomir Juros, energetika

1. Internet pri svojej praci pouzivam od roku 1999.
2. Na internete nachadzam technicku podporu poskytovanu firmami, ktore sa zaoberaju vyrobou alebo dovozom vyrobkov v oblasti elektro a taktiez projektovanim v oblasti elektro. Dalej internet  vyuzivam pri vyhladavani zakonov, vyhlasok a dalsich technickych predpisov, ktore taktiez vyuzivam  vo svojej praci.  

Ing. Vaclav Smejkal, odbor riadenia kvality

1. Internet vyuzivam od roku 1995, este na predchadzajucom pracovisku vo valcovni bezsvikovych rur.
2. PC, internet, elektronicka posta, digitalizacia obrazu a pod. sa vnara do sirokeho spektra ludskej cinnosti a metalografia nie je vynimkou. Udrzat krok v svojom okruhu posobnosti si vyzaduje mat k dispozicii, ovladat a vediet pouzivat sucastne komunikacne a digitalizacne prostriedky. Konkretne z vystupu melatografickeho laboratoria poukazme na  tvorbu elektronickych metalografickych sprav, ktore su dostupne na vnutropodnikovom intranete v dokumentoch VU. S ohladom na ich obsah su sice pristupne len vybranemu okruhu veducich, kontrolnych a technickych pracovnikov. Predstavuju vsak vzdy dostupnu kniznicu informacii, ktora nezabera miesto na pracovisku, nepotrebuje papier, tlaciarensky toner... 

Internet a elektronicka posta umoznuje profesijne prepojenie ludi bez ohladu na ich zemepisnu polohu, vymenu informacii, poznatkov a zaujimavosti medzi nimi.

1.- S internetom som sa zoznamil po prvykrat v roku 1998.
2.- Najviac vyuzivam e-mail, ftp a sluzby roznych vyhladavacov.

F: I. Kardhordova

<<<

PODBREZOVAN   19/2004

STRANA 4

STRANA

0