Nemocenske davky zamestnanca
podla zakona o socialnom poisteni
(Dokonc. z min. cisla)
Priklad:
Zamestnankyna je nemocensky poistena od 1. januara 1995. Narok na materske si
uplatnila od 1. decembra 2004 do 14. juna 2005. Rozhodujucim obdobim (RO) na zistenie
denneho vymeriavacieho zakladu je cely rok 2003. Sucet vymeriavacich zakladov zisteny z
rozhodujuceho obdobia je 72 000 Sk.
Vypocet materskeho:
RO - rok 2003
zisteny sucet vymeriavacich zakladov RO - 72 000 Sk
pocet dni RO - rok 2003 365 dni
denny vymeriavaci zaklad zisteny z RO 72 000 Sk : 365 dni = 197,26027 Sk @ 197,2603
Sk; za predpokladu, ze nie je vyssi ako maximalna suma denneho vymeriavacieh zakladu
vypocitana zo vseobecneho vymeriavacieho zakladu platneho na rok 2003
suma materskeho
december 2004
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
januar 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
februar 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 28 dni = 3 037,80 Sk @ 3 038 Sk
marec 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
april 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 30 dni = 3 254,79 Sk @ 3 255 Sk
maj 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
jun 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 14 dni = 1 518,90 Sk @ 1 519 Sk
Priklad
Zamestnankyna je nemocensky poistena od 1. januara 2004. V obdobi od 1. januara
1995 do 31. decembra 2003 bola zucastnena na nemocenskom poisteni ako samostatne zarobkovo
cinna osoba. Narok na materske si uplatnila od 2. juna 2004 do 14. decembra 2004.
Rozhodujuce obdobie na zistenie denneho vymeriavacieho zakladu je obdobie od 1. januara
2004 do 31. maja 2004. Sucet vymeriavacich zakladov zistenych z rozhodujuceho obdobia je 5
x 20 267 Sk = 101 335 Sk (maximalna suma vymeriavacieho zakladu na platenie poistneho na
nemocenske poistenie v obdobi od 1. januara 2004 do 30. juna 2004 je 20 267 Sk, t. j. 13
511 Sk x 1,5).
Vypocet materskeho:
RO - 1. januar 2004 az 31. maj 2004
zisteny sucet vymeriavacich zakladov RO - 101 335 Sk
pocet dni RO - rok 2004 - 152 dni
denny vymeriavaci zaklad 101 335 Sk : 152 dni = 666,6777 Sk
maximalny denny vymeriavaci zaklad 444,1973 Sk
suma materskeho
jun 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 29 dni @ 7 085 Sk
jul 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
august 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
september 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 30 dni @ 7 330 Sk
oktober 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
november 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 30 dni @ 7 330 Sk
december 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 14 dni @ 3 421 Sk
Ak vznikol
zamestnankyni (zamestnancovi) dovod na poskytnutie materskeho pred 1. januarom 2004 a trva
po 31. decembri 2003, materske sa jej (mu) od 1. januara 2004 vyplati za pracovny den, vo
vyske urcenej podla pravnych predpisov platnych do 31. decembra 2003. Zakon riesi aj
situaciu, ak poistenec splna podmienky naroku na nemocensku davku z viacerych nemocenskych
poisteni. V takomto pripade sa nemocenska davka urci z uhrnu dennych alebo pravdepodobnych
dennych vymeriavacich zakladov na urcenie vysky nemocenskych davok, z ktorych vznikol
narok na nemocensku davku a nemocenska davka sa vyplaca len jedna.
Priklad:
Poistenec, ktory je sucasne zamestnancom, povinnej nemocensky
poistenou samostatne zarobkovo cinnou osobou aj dobrovolne nemocensky poistenou osobou bol
uznany docasne praceneschopnym ako zamestnanec, aj ako povinne nemocensky poistena
samostatne zarobkovo cinna osoba a vznikla mu docasna pracovna neschopnost aj ako
dobrovolne nemocensky poistenej osobe. Ako zamestnanec a povinne nemocensky poistena
samostatne zarobkovo cinna osoba splna vsetky zakonom stanovene podmienky naroku na
nemocenske. Ako dobrovolne nemocensky poistena osoba nesplna podmienku 270 dni ucasti na
nemocenskom poisteni v poslednych dvoch rokoch pred vznikom docasnej pracovnej
neschopnosti. Nemocenske sa urci z uhrnu dennych vymeriavacich zakladov na urcenie vysky
nemocenskeho z nemocenskeho poistenia zamestnanca a povinne nemocensky poistenej
samostatne zarobkovo cinnej osoby. Z uvedeneho dovodu vsak bolo potrebne doriesit
situaciu, ako postupovat v pripade, ak poistenec splna podmienky naroku na nemocensku
davku z viacerych nemocenskych poisteni vratane nemocenskeho poistenia zamestnanca, ktory
je zamestnancom zamestnavatela, od ktoreho este neprevzala vykon nemocenskeho poistenia v
zmysle § 287 ods. 1 zakona. V takychto pripadoch sa nemocenska davka urci taktiez z uhrnu
dennych vymeriavacich zakladov ale nemocensku davku vyplati pobocka.
Priklad:
Poistenec uvedeny v predchadzajucom priklade je zamestnany u
zamestnavatela, od ktoreho este pobocka neprevzala vykon nemocenskeho poistenia. Narok na
nemocensku davku mu vznikol z poistenia zamestnanca a z poistenia povinne nemocensky
poistenej samostatne zarobkovo cinnej osoby. Nemocenske sa mu urci z uhrnu dennych
vymeriavacich zakladov a vyplati ho pobocka prislusna podla miesta trvaleho pobytu
poistenca - povinne nemocensky poistenej samostatne zarobkovo cinnej osoby. Specificky sa
posudzuje narok na nemocenske davky pri vojenskej sluzbe v ozbrojenych silach a pri
civilnej sluzbe
Ak zamestnanec vykonava zakladnu sluzbu, nahradnu sluzbu alebo zdokonalovaciu
sluzbu v ramci vojenskej sluzby v ozbrojenych silach alebo vykonava civilnu sluzbu, nema
za obdobie vykonu tejto sluzby narok na nemocenske davky. Ak skutocnost zakladajuca narok
na nemocensku davku vznikla zamestnancovi, v obdobi vykonu sluzby a trva aj po skonceni
vykonu tejto sluzby, zamestnanec ma narok na nemocensku davku odo dna nasledujuceho po
skonceni vykonu tejto sluzby a urci sa z pravdepodobneho denneho vymeriavacieho zakladu.
do troch dni po skonceni vykonu sluzby, skor nez opat zacal vykonavat cinnost
zamestnanca, ma narok na nemocensku davku, ktora sa urci z pravdepodobneho denneho
vymeriavacieho zakladu, po troch dnoch od skoncenia vykonu sluzby a zamestnanec nezacal
vykonavat cinnost zamestnanca, nevznika mu narok na nemocensku davku.
Ing. I. Kralikova, ved. personalneho odboru
I. dodatok ku Kolektivnej
zmluve ZP za 2004
Vedenie Zeleziarni Podbrezova akciova spolocnost sa na zaklade hospodarskych
vysledkov dosiahnutych za prvy polrok 2004 rozhodlo prehodnotit rast miezd zamestnancov.
Zo zaverov rokovania vyplynul podpis I. DODATKU ku KZ ZP 2004 medzi VZO OZ KOVO,
zastupenym predsedom ZO OZ KOVO Petrom Duriancikom a Predstavenstvom ZP a.s.
Podbrezova zastupenym Ing. Vladimirom Sotakom, predsedom predstavenstva a JUDr.
Marianom Zimom, clenom predstavenstva, ku ktoremu doslo 20. augusta 2004.
Z 1. dodatku KZ vyplyva:
V kolektivnej zmluve na str. 35 v clanku V., v bode 5.7. Smerny
rast miezd doplnte text:
Na zaklade dosiahnutych hospodarskych vysledkov za I. polrok 2004 vedenie
ZP a.s. schvalilo 6 - percentny rast miezd pre rok 2004. Narast bude premietnuty do
motivacnej zlozky mzdy v mesiacoch august az november 2004.
Uvedeny dodatok nadobudol ucinnost dnom jeho podpisania zmluvnymi stranami
a je neoddelitelnou sucastou Kolektivnej zmluvy na rok 2004.
V oktobri pred
tridsiatimi rokmi
Pisal sa 21. oktober 1974. Pocasie
v tom roku bolo mimoriadne nepriaznive. Uz od januara sa topil sneh. Koncom maja
zacalo sychrave pocasie a caste dazde. Tento stav trval pocas celej kosby a obdobia
susenia sena, az do 4. augusta, kedy prisli horucavy. V Podbrezovej dosiahla 8.
augusta teplota plus 32 stupnov Celzia. Horucavy trvali do 25. augusta. Potom bolo pekne a
sucho az do 22. septembra. Od tohto dna prsalo bez prestania, co sposobilo taky vysoky
stav vody v Hrone, ze doslo k povodni.
Dna 20. oktobra 1974 sa o 8.30 hodine rano spustil lejak, ktory pretrvaval dva dni.
Uz 20. oktobra hlasili obcania na Miestny narodny vybor v Podbrezovej, ze Skalica je
zatopena od siklovskeho potoka. Voda naniesla skaly, drevo, razdie a ine haraburdie do
ustia potoka, kde zatopila domy styroch rodin. Bagre, ktore prisli na pomoc, uz nepomohli.
V tom case bol aj v Hrone vysoky stav vody. Nad ranom kazdu hodinu Hron stupal o
9 centimetrov a ohrozoval cele okolie. Voda zaplavovala domy v Lopeji a natiekla
aj na dvor skoly.
V odpoludnajsich hodinach sa voda predrala za staru cestu (kaplnku). Vojsko na
clnoch pomahalo evakuovat obcanov spoza kaplnky. Ludia sa ubytovavali u znamych. Sucasne
bolo treba evakuovat obcanov na Chvatimechu, ktorych prestahovali do cinziakov na
Stiavnicke. Stav hladiny Hrona stupol o 17. hodine na 3,5 metra.
Vody Hrona v zavode vystupili 21. oktobra 1974 az do vysky 1,5 metra nad
uroven hutnickeho dvora a zaplavili vsetky prevadzkarne v starom zavode. Zaplavene
bolo kolajisko statnej zeleznice pri zvarovni rur velkych priemerov, kde voda dosiahla
vysku 0,6metra az po kamenolom a zatopila aj ihrisko na Skalici.
Pivnicne priestory propagacneho oddelenia, pivnice zavodneho hotela, pivnice a
kotolna miestneho narodneho vyboru boli tiez zatopene. Voda vyhlodala jarok 2 metre
hlboky, az k zeleznicnej stanici. Zeleznica prerusila prevadzku. Cestujucich
prevazali autobusy z Dubovej do Brezna.
V rurovni voda zatopila cele technologicke zariadenie. Natiekla do komor
siemens - martinskych peci, tym doslo k odstaveniu oceliarne. Zatopene bolo prizemie
riaditelskej budovy, kde ostal iba sluzbukonajuci dispecer s veducim vyroby. Rurovaci
vyniesli svojho veduceho zo zatopenej haly na chrbte.
Velka narazova vlna prisla z Cierneho Hrona a priniesla vsetko haraburdie, ktore
vzala z Cierneho Balogu a z Hronca. Podobne sa spravala Bystrianka. Tieto pritoky
podstatne zdvihli hladinu Hrona, ktory sa vylial z brehov a zatopil statnu cestu pred
nemocnicou, cim prerusil premavku na trase Brezno - Banska Bystrica.
Voda pretrhla koryto aj nad domami statneho majetku a drevoskladu. Poskodena
bola zeriavova draha. Ludia robili vsetko pre svoju zachranu, ale vodny zivel bol
silnejsi. Skody 86 obcanov presiahli 1100 000 korun. V zavode viac ako 48 milionov
korun. Miestnemu narodnemu vyboru vznikla skoda 600 000 korun.
Hron kulminoval medzi dnom 21. a 22. oktobra do 2 hodiny rannej na 4,6 metra
pri moste, na vstupe do Podbrezovej. Este o 23.hodine dosiahla voda vysku transformacnej
stanice pri Hrone na autobusovom nadrazi. Nastal vyboj a vsetko ostalo bez elektrickeho
prudu.
J.G.
Blahozelame nasim
jubilantom
V septembri si pripominaju
pracovne jubilea
Frantisek BABIC, Ing. Jan BANAS, Dusan BARAN, Pavel BELKO,
Janka BELKOVA, Pavol BELLA, Anton BENNAR, Miroslav BERAXA, Pavel BERAXA, Jan BERCIK, Anna
BERCIKOVA, Alena BETKOVA, Jozef BILIK, Vladimir BLAZENIAK, Kamil BOHACIK, Jan BROZMAN,
Peter BROZMAN, Anna BRUNOVSKA, Ing. Zuzana BRZIAKOVA, Jaroslav BUBELINY, Peter BUKOVSKY,
Jan CIBULA, Jan CIPCIAR, Peter CIEF, Jan DAXNER, Marek DAXNER, Jan DEKRET, Vladimir
DEMIAN, Anna DURCIKOVA, Ing. Pavel FASKO, Martin FILLO, Lubomir FLASKA, Pavol FODOR, Juraj
GAJDOS, Dusan GRAFIK, Dusan GRISNIK, Jan HALAJ, Jaroslav HARVANKA, Zdeno HLASNIK, Jan
HUDAK, Slavomir HUSENICA, Lubomir ISKRA, Emil JAKUBEC, Emil JANCIAR, Jozef KAMENSKY, Milan
KAMENSKY, Miroslav KAMENSKY, Igor KAMODA, Roman KAZAR, Jan KERTESZ, Mgr. Olga KLEINOVA,
Lubomir KLEMENT, Eva KLEMENTOVA, Pavol KLINCIK, Jan KNAZIK, Peter KORDULIC, Ing. Iveta
KORINTUSOVA, Jaroslav KOSTELNY, Juraj KOVAC, Slavomir KOZA, Karol KRAMLA, Milan KRAMLA,
Maria KRNACOVA, Jan KUCBEL, Jozef KUCERAK, Miroslav KUDELKA, Zuzana KUPCOVA, Jaroslav
KUPEC, Pavol KUPEC, Peter KVIETOK, Jozef LATINAK, Jozef LEHOCKY, Jan LEITNER, Jozef
LEITNER, Anna LIBICOVA, Jan LIGAS, Ing. Lubomir LONGAUER, Roman LONGAUER, Miroslav LOVAS,
Pavel LUPTOVCIAK, Anna MARKUSOVA, Dusan MERES, Jozef MESIARKIN, Cyril MIHNAK, Jan
MICHALCIK, Marian MOJZIS, Tatjana MUTISOVA, Milan ONDRA, Stefan OVCIARIK, Stanislav
PATRAS, Ing. Igor PAVUK, Jan PEPICH, Peter PEREGRIN, Miroslav PETKO, Jozef PETRAS, Jozef
PLECHO, Juraj POTANCOK, Vladimir POTANCOK, Vladimir POTKANY, Frantisek POTOCAR, Ivan
PREDAJNIANSKY, Vladimir PREDAJNIANSKY, Dusan PURDEK, Milan RIZDON, Peter RIDZON, Milan
RONCAK, Peter RUDNAY, Juraj SCHMIDT, Milan SCHVARZBACHER, Jozef SCHWARZBACHER, Jozef
SLABENI, Jan SNACKO, Mikulas SOBOTA, Peter SOJKA, Anton SOLIAR, Milan SPISIAK, Lubomir
SARIK, Miroslav SKODA, Jan STEGENA, Jozef STELLER, Roman STELLER, Pavol STRBA, Rudolf
STRBIK, Ivan SVANTNER, Vladimir SVANTNER, Vojtech SVANTNER, Anna SVANTNEROVA, Ivan TAGAJ,
Ernest TAPAJCIK, Jan TAPAJCIK, Miroslav TAUCHYN, Lubomir TISTIAN, Viera TOKAROVA, Lubica
TRAJTELOVA, Milan TRNIK, Pavol VALO, Maros VANO, Jozef VLCEK, Peter VOJTAS, Radoslav
VOJTEK, Alena VRABCOVA, Miroslav VRTAL, Anton ZIVCAK
zivotne jubilea
Milan ADAMCIK, Pavol BABCAN, Jozef CAPKO, Jan DURCO, Peter
HAHN, Milan KVIETOK, Peter KVIETOK, Pavel LONGAUER, Zdenka NEPSINSKA, Ing. Milan
PODKONICKY, Jaroslav STULAJTER, Stefan STULAJTER, Marcela VETRAKOVA, Milan ZAVRSAN
Spomienka
Dna 10. maja 2004 uplynulo pat rokov od smrti manzela, otca,
brata, spolupracovnika, suseda a priatela
MARIANA KLIMENTA.
Vyslovujeme podakovanie vedeniu podniku
a spolupracovnikom za spoluucast pri zmiernovani nasho zialu.
Manzelka Marianna a syn Michal |