PODBREZOVAN  19/2004

STRANA 3

STRANA 3

0

Socialna oblast

Nemocenske davky zamestnanca

podla zakona o socialnom poisteni

(Dokonc. z min. cisla)

Priklad:
Zamestnankyna je nemocensky poistena od 1. januara 1995. Narok na materske si uplatnila od 1. decembra 2004 do 14. juna 2005. Rozhodujucim obdobim (RO) na zistenie denneho vymeriavacieho zakladu je cely rok 2003. Sucet vymeriavacich zakladov zisteny z rozhodujuceho obdobia je 72 000 Sk.

Vypocet materskeho:
RO - rok 2003
zisteny sucet vymeriavacich zakladov RO - 72 000 Sk
pocet dni RO - rok 2003 365 dni
denny vymeriavaci zaklad zisteny z RO 72 000 Sk : 365 dni = 197,26027 Sk @ 197,2603 Sk; za predpokladu, ze nie je vyssi ako maximalna suma denneho vymeriavacieh zakladu vypocitana zo vseobecneho vymeriavacieho zakladu platneho na rok 2003
suma materskeho
december 2004
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
januar 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
februar 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 28 dni = 3 037,80 Sk @ 3 038 Sk
marec 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
april 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 30 dni = 3 254,79 Sk @ 3 255 Sk
maj 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 31 dni = 3 363,28 Sk @ 3 364 Sk
jun 2005
(197,2603 Sk x 55 %) x 14 dni = 1 518,90 Sk @ 1 519 Sk

Priklad
Zamestnankyna je nemocensky poistena od 1. januara 2004. V obdobi od 1. januara 1995 do 31. decembra 2003 bola zucastnena na nemocenskom poisteni ako samostatne zarobkovo cinna osoba. Narok na materske si uplatnila od 2. juna 2004 do 14. decembra 2004. Rozhodujuce obdobie na zistenie denneho vymeriavacieho zakladu je obdobie od 1. januara 2004 do 31. maja 2004. Sucet vymeriavacich zakladov zistenych z rozhodujuceho obdobia je 5 x 20 267 Sk = 101 335 Sk (maximalna suma vymeriavacieho zakladu na platenie poistneho na nemocenske poistenie v obdobi od 1. januara 2004 do 30. juna 2004 je 20 267 Sk, t. j. 13 511 Sk x 1,5).

Vypocet materskeho:

RO - 1. januar 2004 az 31. maj 2004
zisteny sucet vymeriavacich zakladov RO - 101 335 Sk
pocet dni RO - rok 2004 - 152 dni
denny vymeriavaci zaklad 101 335 Sk : 152 dni = 666,6777 Sk
maximalny denny vymeriavaci zaklad 444,1973 Sk
suma materskeho
jun 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 29 dni @ 7 085 Sk
jul 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
august 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
september 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 30 dni @ 7 330 Sk
oktober 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 31 dni @ 7 574 Sk
november 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 30 dni @ 7 330 Sk
december 2004
(444,1973 Sk x 55 %) x 14 dni @ 3 421 Sk

Ak vznikol zamestnankyni (zamestnancovi) dovod na poskytnutie materskeho pred 1. januarom 2004 a trva po 31. decembri 2003, materske sa jej (mu) od 1. januara 2004 vyplati za pracovny den, vo vyske urcenej podla pravnych predpisov platnych do 31. decembra 2003. Zakon riesi aj situaciu, ak poistenec splna podmienky naroku na nemocensku davku z viacerych nemocenskych poisteni. V takomto pripade sa nemocenska davka urci z uhrnu dennych alebo pravdepodobnych dennych vymeriavacich zakladov na urcenie vysky nemocenskych davok, z ktorych vznikol narok na nemocensku davku a nemocenska davka sa vyplaca len jedna.

Priklad:

Poistenec, ktory je sucasne zamestnancom, povinnej nemocensky poistenou samostatne zarobkovo cinnou osobou aj dobrovolne nemocensky poistenou osobou bol uznany docasne praceneschopnym ako zamestnanec, aj ako povinne nemocensky poistena samostatne zarobkovo cinna osoba a vznikla mu docasna pracovna neschopnost aj ako dobrovolne nemocensky poistenej osobe. Ako zamestnanec a povinne nemocensky poistena samostatne zarobkovo cinna osoba splna vsetky zakonom stanovene podmienky naroku na nemocenske. Ako dobrovolne nemocensky poistena osoba nesplna podmienku 270 dni ucasti na nemocenskom poisteni v poslednych dvoch rokoch pred vznikom docasnej pracovnej neschopnosti. Nemocenske sa urci z uhrnu dennych vymeriavacich zakladov na urcenie vysky nemocenskeho z nemocenskeho poistenia zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zarobkovo cinnej osoby. Z uvedeneho dovodu vsak bolo potrebne doriesit situaciu, ako postupovat v pripade, ak poistenec splna podmienky naroku na nemocensku davku z viacerych nemocenskych poisteni vratane nemocenskeho poistenia zamestnanca, ktory je zamestnancom zamestnavatela, od ktoreho este neprevzala vykon nemocenskeho poistenia v zmysle § 287 ods. 1 zakona. V takychto pripadoch sa nemocenska davka urci taktiez z uhrnu dennych vymeriavacich zakladov ale nemocensku davku vyplati pobocka.

Priklad:

Poistenec uvedeny v predchadzajucom priklade je zamestnany u zamestnavatela, od ktoreho este pobocka neprevzala vykon nemocenskeho poistenia. Narok na nemocensku davku mu vznikol z poistenia zamestnanca a z poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zarobkovo cinnej osoby. Nemocenske sa mu urci z uhrnu dennych vymeriavacich zakladov a vyplati ho pobocka prislusna podla miesta trvaleho pobytu poistenca - povinne nemocensky poistenej samostatne zarobkovo cinnej osoby. Specificky sa posudzuje narok na nemocenske davky pri vojenskej sluzbe v ozbrojenych silach a pri civilnej sluzbe
Ak zamestnanec vykonava zakladnu sluzbu, nahradnu sluzbu alebo zdokonalovaciu sluzbu v ramci vojenskej sluzby v ozbrojenych silach alebo vykonava civilnu sluzbu, nema za obdobie vykonu tejto sluzby narok na nemocenske davky. Ak skutocnost zakladajuca narok na nemocensku davku vznikla zamestnancovi, v obdobi vykonu sluzby a trva aj po skonceni vykonu tejto sluzby, zamestnanec ma narok na nemocensku davku odo dna nasledujuceho po skonceni vykonu tejto sluzby a urci sa z pravdepodobneho denneho vymeriavacieho zakladu.
do troch dni po skonceni vykonu sluzby, skor nez opat zacal vykonavat cinnost zamestnanca, ma narok na nemocensku davku, ktora sa urci z pravdepodobneho denneho vymeriavacieho zakladu, po troch dnoch od skoncenia vykonu sluzby a zamestnanec nezacal vykonavat cinnost zamestnanca, nevznika mu narok na nemocensku davku.

Ing. I. Kralikova, ved. personalneho odboru

V oktobri pred tridsiatimi rokmi

Pisal sa 21. oktober 1974. Pocasie v tom roku bolo mimoriadne nepriaznive. Uz od januara sa topil sneh. Koncom maja zacalo sychrave pocasie a caste dazde. Tento stav trval pocas celej kosby a obdobia susenia sena, az do 4. augusta, kedy prisli horucavy. V Podbrezovej dosiahla 8. augusta teplota plus 32 stupnov Celzia. Horucavy trvali do 25. augusta. Potom bolo pekne a sucho az do 22. septembra. Od tohto dna prsalo bez prestania, co sposobilo taky vysoky stav vody v Hrone, ze doslo k povodni.
Dna 20. oktobra 1974 sa o 8.30 hodine rano spustil lejak, ktory pretrvaval dva dni. Uz 20. oktobra hlasili obcania na Miestny narodny vybor v Podbrezovej, ze Skalica je zatopena od siklovskeho potoka. Voda naniesla skaly, drevo, razdie a ine haraburdie do ustia potoka, kde zatopila domy styroch rodin. Bagre, ktore prisli na pomoc, uz nepomohli. V tom case bol aj v Hrone vysoky stav vody. Nad ranom kazdu hodinu Hron stupal o 9 centimetrov a ohrozoval cele okolie. Voda zaplavovala domy v Lopeji a natiekla aj na dvor skoly.
V odpoludnajsich hodinach sa voda predrala za staru cestu (kaplnku). Vojsko na clnoch pomahalo evakuovat obcanov spoza kaplnky. Ludia sa ubytovavali u znamych. Sucasne bolo treba evakuovat obcanov na Chvatimechu, ktorych prestahovali do cinziakov na Stiavnicke. Stav hladiny Hrona stupol o 17. hodine na 3,5 metra.
Vody Hrona v zavode vystupili 21. oktobra 1974 az do vysky 1,5 metra nad uroven hutnickeho dvora a zaplavili vsetky prevadzkarne v starom zavode. Zaplavene bolo kolajisko statnej zeleznice pri zvarovni rur velkych priemerov, kde voda dosiahla vysku 0,6metra az po kamenolom a zatopila aj ihrisko na Skalici.
Pivnicne priestory propagacneho oddelenia, pivnice zavodneho hotela, pivnice a kotolna miestneho narodneho vyboru boli tiez zatopene. Voda vyhlodala jarok 2 metre hlboky, az k zeleznicnej stanici. Zeleznica prerusila prevadzku. Cestujucich prevazali autobusy z Dubovej do Brezna.
V rurovni voda zatopila cele technologicke zariadenie. Natiekla do komor siemens - martinskych peci, tym doslo k odstaveniu oceliarne. Zatopene bolo prizemie riaditelskej budovy, kde ostal iba sluzbukonajuci dispecer s veducim vyroby. Rurovaci vyniesli svojho veduceho zo zatopenej haly na chrbte.
Velka narazova vlna prisla z Cierneho Hrona a priniesla vsetko haraburdie, ktore vzala z Cierneho Balogu a z Hronca. Podobne sa spravala Bystrianka. Tieto pritoky podstatne zdvihli hladinu Hrona, ktory sa vylial z brehov a zatopil statnu cestu pred nemocnicou, cim prerusil premavku na trase Brezno - Banska Bystrica. Voda pretrhla koryto aj nad domami statneho majetku a drevoskladu. Poskodena bola zeriavova draha. Ludia robili vsetko pre svoju zachranu, ale vodny zivel bol silnejsi. Skody 86 obcanov presiahli 1100 000 korun. V zavode viac ako 48 milionov korun. Miestnemu narodnemu vyboru vznikla skoda 600 000 korun.
Hron kulminoval medzi dnom 21. a 22. oktobra do 2 hodiny rannej na 4,6 metra pri moste, na vstupe do Podbrezovej. Este o 23.hodine dosiahla voda vysku transformacnej stanice pri Hrone na autobusovom nadrazi. Nastal vyboj a vsetko ostalo bez elektrickeho prudu.

J.G.

Blahozelame nasim jubilantom

pracovne jubilea

Frantisek BABIC, Ing. Jan BANAS, Dusan BARAN, Pavel BELKO, Janka BELKOVA, Pavol BELLA, Anton BENNAR, Miroslav BERAXA, Pavel BERAXA, Jan BERCIK, Anna BERCIKOVA, Alena BETKOVA, Jozef BILIK, Vladimir BLAZENIAK, Kamil BOHACIK, Jan BROZMAN, Peter BROZMAN, Anna BRUNOVSKA, Ing. Zuzana BRZIAKOVA, Jaroslav BUBELINY, Peter BUKOVSKY, Jan CIBULA, Jan CIPCIAR, Peter CIEF, Jan DAXNER, Marek DAXNER, Jan DEKRET, Vladimir DEMIAN, Anna DURCIKOVA, Ing. Pavel FASKO, Martin FILLO, Lubomir FLASKA, Pavol FODOR, Juraj GAJDOS, Dusan GRAFIK, Dusan GRISNIK, Jan HALAJ, Jaroslav HARVANKA, Zdeno HLASNIK, Jan HUDAK, Slavomir HUSENICA, Lubomir ISKRA, Emil JAKUBEC, Emil JANCIAR, Jozef KAMENSKY, Milan KAMENSKY, Miroslav KAMENSKY, Igor KAMODA, Roman KAZAR, Jan KERTESZ, Mgr. Olga KLEINOVA, Lubomir KLEMENT, Eva KLEMENTOVA, Pavol KLINCIK, Jan KNAZIK, Peter KORDULIC, Ing. Iveta KORINTUSOVA, Jaroslav KOSTELNY, Juraj KOVAC, Slavomir KOZA, Karol KRAMLA, Milan KRAMLA, Maria KRNACOVA, Jan KUCBEL, Jozef KUCERAK, Miroslav KUDELKA, Zuzana KUPCOVA, Jaroslav KUPEC, Pavol KUPEC, Peter KVIETOK, Jozef LATINAK, Jozef LEHOCKY, Jan LEITNER, Jozef LEITNER, Anna LIBICOVA, Jan LIGAS, Ing. Lubomir LONGAUER, Roman LONGAUER, Miroslav LOVAS, Pavel LUPTOVCIAK, Anna MARKUSOVA, Dusan MERES, Jozef MESIARKIN, Cyril MIHNAK, Jan MICHALCIK, Marian MOJZIS, Tatjana MUTISOVA, Milan ONDRA, Stefan OVCIARIK, Stanislav PATRAS, Ing. Igor PAVUK, Jan PEPICH, Peter PEREGRIN, Miroslav PETKO, Jozef PETRAS, Jozef PLECHO, Juraj POTANCOK, Vladimir POTANCOK, Vladimir POTKANY, Frantisek POTOCAR, Ivan PREDAJNIANSKY, Vladimir PREDAJNIANSKY, Dusan PURDEK, Milan RIZDON, Peter RIDZON, Milan RONCAK, Peter RUDNAY, Juraj SCHMIDT, Milan SCHVARZBACHER, Jozef SCHWARZBACHER, Jozef SLABENI, Jan SNACKO, Mikulas SOBOTA, Peter SOJKA, Anton SOLIAR, Milan SPISIAK, Lubomir SARIK, Miroslav SKODA, Jan STEGENA, Jozef STELLER, Roman STELLER, Pavol STRBA, Rudolf STRBIK, Ivan SVANTNER, Vladimir SVANTNER, Vojtech SVANTNER, Anna SVANTNEROVA, Ivan TAGAJ, Ernest TAPAJCIK, Jan TAPAJCIK, Miroslav TAUCHYN, Lubomir TISTIAN, Viera TOKAROVA, Lubica TRAJTELOVA, Milan TRNIK, Pavol VALO, Maros VANO, Jozef VLCEK, Peter VOJTAS, Radoslav VOJTEK, Alena VRABCOVA, Miroslav VRTAL, Anton ZIVCAK

zivotne jubilea

Milan ADAMCIK, Pavol BABCAN, Jozef CAPKO, Jan DURCO, Peter HAHN, Milan KVIETOK, Peter KVIETOK, Pavel LONGAUER, Zdenka NEPSINSKA, Ing. Milan PODKONICKY, Jaroslav STULAJTER, Stefan STULAJTER, Marcela VETRAKOVA, Milan ZAVRSAN

Spomienka

Dna 10. maja 2004 uplynulo pat rokov od smrti manzela, otca, brata, spolupracovnika, suseda a priatela

MARIANA KLIMENTA.

Vyslovujeme podakovanie vedeniu podniku a spolupracovnikom za spoluucast pri zmiernovani nasho zialu.

Manzelka Marianna a syn Michal

<<<

PODBREZOVAN   19/2004

STRANA 3

STRANA

0