PODBREZOVAN  16/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Sociálna  oblast


<<<

Z tvorby našich dopisovatelov

Jaroslava Núterová DOHODA

(10. pokracovanie)

Svoje pochybnosti Marta zatial nahlas nevyslovila, pred nikým. Napokon – ktovie, ci aj Leno o nej neuvažuje, ci nepremýšla, co od nej môže a nemôže cakat. Dokážu si takéto úvahy povedat do ocí? Možno... ak sa nájde vhodná príležitost. Dôvera sa v Marte prelínala s akýmsi strachom, že sa zopakuje jej prehra. Na jednej strane Lenovi verila, oproti tomu sa však objavovali chvíle pochybností, týkajúce sa jej samotnej. Pri dobrej vôli by sa to dalo nazvat opatrnostou...
Z týchto skepticko – optimistických úvah vzišlo Martine rozporuplné správanie. Leno Kaldera sa snažil príst na dôvod, ktorý zaprícinoval jej vrtkavú náladu a šikovnými otázkami i navodením témy pomaly, ale isto vypátral prícinu Martinho trápenia. Veru, málokto by v tomto dobrodruhovi hladal citlivého, vnímavého cloveka, akým Leno v skutocnosti je.
V partnerstve muža a ženy, naplnenom úprimnou láskou nevedomky jeden druhého vychovávajú. Vzájomná tolerancia návykov, rešpekt pred rozdielnymi potrebami... možno to neznie práve lichotivo pre toho druhého, ak niekto povie – ja som si ta vychoval(a). Celý manželský ci partnerský vztah je založený na prispôsobivosti.
Martinu povahu od rannej mladosti formoval jeden muž. Ten si ju – iste zámerne – vymodeloval do vlastnej predstavy o ideálnej partnerke a pre Lena zostala úloha zistit, aká tá predstava bola. Navyše musel brat do úvahy fakt – a na ten nesmie zabúdat – že rozchod mohol Martine kritériá ovplyvnit, urcitým spôsobom zmenit. Východiskom by bolo nemysliet na Mira, nešpekulovat nad tým, co z Marty Ragasovej spravil.
Momentálne mu robili starosti rodicia. Ich ocividný odpor predsa len zväzoval jeho ruky, ktorými tak velmi túžil objímat neštastnú dievcinu. Nepravdivé, niekedy až urážajúce poznámky matky dost strpcovali život nielen Marte, ale i Lenovi. Otec sa nijako mladej susedy nezastal, ani jej nepomohol. Situácia zacínala byt pre nu neúnosná, bála sa vyjst z bytu, aby sa nestretla s otvoreným pohrdaním i vyhrážkami bývalých dobrých susedov. Spociatku sa snažila nepocúvat ich, lenže oni využívali každý okamih, kedy ju zastihli samú.
Najviac ju prekvapil starý pán, ked jej tichými slovami oznámil, že kvôli nej má srdcové tažkosti. Túto správu Marta nemohla neregistrovat, jeden infarkt už predsa mal. Rozhodla sa. Napísala Lenovi list a s tažkým srdcom ho vhodila do schránky s menom Anton Kaldera. Tentokrát neplakala, iba smutne premýšlala, co si pocne so zbabraným životom.
Vo vedlajšom byte vzal Leno do rúk obálku so známym rukopisom, bez poštovej známky a podozrievavo sa zahladel na rodicov, ktorí boli zrazu velmi zaujatí dianím na televíznej obrazovke.
Rozrezal obálku a preletel ocami pár riadkov, potom cítal ešte raz, pomalšie. Bol to jeho zvyk, ako ovládnut prvú prudkú, nežiaducu reakciu pri neocakávaných, zlých, ci radostných správach. Postavil sa rodicom pred obrazovku a s tvárou bledou od zadržiavaného hnevu jednoducho vyhlásil:
“To ste prehnali. Nežijeme v stredoveku, aby ste nám vyberali partnerov a diktovali koho áno
“Pockaj, Leno,” zdvihla pani Kalderová varovne obe ruky. “Rozmysli si dobre, co nám povieš... urážat sa nedáme. Ak sa mieniš nastahovat k tej... nie si viac naším synom.”
“Bud ticho,” zahriakol manželku znenazdajky pán Kaldera. “Bolo nám Marty lúto, ked ju Miro opustil, ale zarazilo nás, že si tak rýchlo našla teba. Co urobí po niekolkých mesiacoch? Zamiluje sa zasa do niekoho iného? Tohto ta chceme ušetrit, syn môj.”
“Tomu neverím,” pokrútil Leno hlavou. “Poznáte ju tolké roky... bola vám ako dcéra... precítajte si, co napísala.”
Otec už natahoval ruku, no matka vzdorovito vyhrkla: “Nezaujímajú nás jej výmysly.”
“Škoda,” vzdychol mladý muž a srdce mu stislo prudkou bolestou.
V kuchyni klesol na stolicku. S tuho zažmúrenými ocami sa snažil udusit v sebe neutíchajúcu zlost. Nemal to nechat zájst tak daleko, dalo sa s tým nieco urobit hned na zaciatku a on, hlupák... na co vlastne cakal?! Preco sa dal Martou odradit od rozhodujúceho kroku, ktorým by umlcal rodicov i okolie, zapchal všetkým ústa! Ako mohol dopustit, aby jej ubližovali práve tí, ktorým v case núdze pomohla! To, co napísala v liste, predsa nemôže mysliet vážne!
Ani po desatnásobnom zvonení Marta Ragasová dvere bytu neotvorila. Istotne je doma, ved išli spolu z popoludnajšej zmeny. Kam by išla na noc? List zrejme hodila do schránky cestou do roboty, on cakal v aute. Preto bola vecer tak hrozne ticho a nedala sa mu pobozkat na dobrú noc!
Leno Kaldera otvoril oci do slnecného rána a pozrel na ozdobné hodiny nad televízorom. Sedem. Štyri hodiny nepokojného spánku nestacili na ludové porekadlo ráno je múdrejšie vecera. Nevstal osvietený nejakým rozumným riešením, jedno však vedel na sto percent. Bezpodmienecne sa musí s Martou Ragasovou rozprávat, kým nevyvedie hlúpost.
“Odišla,” ozval sa Lenovi za chrbtom otcov hlas, ked vytácal Martine telefónne císlo.
“Ako vieš?” zvrtol sa k otcovi.
“Išiel som z obchodu a ona práve zamykala. Povedal som jej, že za nou prídeš... ale...”
“Co ale?” Leno si netrpezlivo prehrabol rukami husté hnedé vlasy.
“Neodvetila. Pod, sadneme si k ranajkám.”
Sprvu chcel odmietnut. Otcov chvejúci sa hlas, jeho previnené oci mu to nedovolili. Azda sa v starom mužovi zobudilo svedomie? Zacali jest v trápnom tichu, syn sa venoval obloženým chlebíckom, otec popíjal rozvoniavajúci bylinkový caj.
“Cítal som ten list,” priznal po chvíli pán Kaldera a zopäl traslavé ruky na stole. “Ani slovka výcitky, ani náznak ponosy na mna ci na matku... neviem, syn môj... možno sme sa prenáhlili...” Stíchol, nevediac, ako pokracovat.
Leno mu nepomohol, zachmúrene hladel pred seba a opakoval si v duchu posledné riadky. – Bud rozumný, Leno, prosím! Nevolaj, ani mi nepíš, nezvon viac pri mojich dverách, nevyhladávaj ma... ušetri nás trápností... nezavdaj ludom prícinu, aby sa na nás bavili... musíme sa s tým vyrovnat... – To teda nie, moja milá!
“Zbytocne ste ju vyštvali,” riekol konecne trpko.
“Dokážeš ju priviest spät?” spýtal sa otec a velmi túžil pocut synove áno.
“Pokúsim sa,” vstal Leno. “Co mala so sebou?”
“Hnedú kabelku do roboty.”
Fajn, chvalabohu, že hned nebalila kufre. Leno dúfal, že ak sa mu aj schovala, v robote nájde spôsob, ako s nou prehovorit. V kútiku duše sa uistoval, že Marta list napísala v náhlom pohnutí mysle, nesmie to mysliet naozaj. Preco sa tak rýchlo vzdáva, preco ani trocha nebojuje?!
“Neviem, kde je,” povedala znepokojene Ivana Homolová a vopchala syncekovi do úst cumel. “Ráno volala už o šiestej, vraj potrebuje na nejaký cas vypadnút... nemám ju zhánat, sama sa ozve... co sa vlastne stalo? Mala taký zvláštny hlas... bojím sa o nu...”
“To sme dvaja,” vzdychol stažka Leno a ledva sa vyhol papierovému lietadielku, ktoré po nom Inka hodila. Zavesila sa mu na ruku. “Aj ja chcem íst hladat tetu Martu,” žobronila. “Nemôžeš, Inka,” zdvihol ju na ruky. “Musíš pomáhat mamine. Zavolám hned, ako ju nájdem, dobre?”
Ivana mu ešte dala niekolko tipov, kde by sa Marta mohla zdržiavat. Nic. Nikto mladú ženu nevidel, nikto o nej nepocul. Poslednou štáciou ostávala Skalica. Kde inde by mohla trávit cas pred odchodom do popoludnajšej zmeny? Otvorená brána akoby pozývala Lena rovno do dvora. Ked z domu nikto nevyšiel, zaklopal na dvere.
“Dobrý den, pani Ragasová,” povedal polohlasne. “Hladám Martu.”
“Viem,” kývla a pohybom hlavy ho pozvala dnu. “Pôjdeme do kuchyne, musím dokoncit obed.”
Leno nevládal potlacit vzrušenie, ktoré sa ho zmocnilo pri myšlienke, že Marta je tu, má ju na dosah ruky. Pani Ragasová mu to vzápätí potvrdila.
“Len pekne sed,” tisla ho dlanami na stolicku. “Netuším, co ti písala, ale máš jej prosby splnit a casom sa na všetko zabudne.”
“Papier znesie hocico,” namietol prudko. “Preco trucuje? Bojí sa mi to povedat do ocí?”
“To nie je zo strachu ci z trucu,” zakryla pekác s ryžovým nákypom a vložila ho do rúry. “Je to nutnost.”
“Nutnost?” opakoval Leno zacudovane.
“Áno, totiž... aby si rozumel... ak by ti to hovorila do ocí, musel by si potom odíst... a ona... sa nechce pozerat na odchádzajúci chrbát dalšieho muža... chápeš?”
“Kristepane,” zašepkal Leno neštastne a sklonil hlavu. “Pani Ragasová, prosím vás... kde je...?”
“Chlapce môj.” Oci Martinej matky sa leskli od slz. “Nesmiem ti to prezradit, hrozne lutujem... nesmiem...”
Naprázdno prehltol. “Povedzte jej, nech sa vráti... všetko je inak...”
“Urcite poviem,” utierala si slzy. “Možno si to ešte raz premyslí.”
Docerta, nikdy by mi nenapadlo, že sa stane nieco takéto, hútal Leno Kaldera pri spiatocnej ceste domov. Bol presvedcený, že už toho zažil dost na to, aby si vedel v každej situácii poradit. Znovu a znovu si obrazne búchal hlavu o stenu, s poriadnou dávkou sebakritiky, že na celej nepríjemnosti má najväcší podiel viny on.
Obed mu nechutil, co rodicia nijako nekomentovali, lebo si takisto lámali hlavy, kam sa mohla Marta Ragasová skryt. Darmo cakali synove výcitky, diskutoval síce s nimi menej, no bez hnevu.
V hale na pretlacovni bolo ako vždy hlucno i prašno. Leno sa neunúval hladaním Marty po žeriavoch, išiel priamo k zdroju informácií, k Alici na defektomat. Najprv sa tvárila, že o nicom nevie.
“No tak, Alica, nenapínaj ma,” žiadal prosebne. Po chvíli usúdila, že to, co vidí v Lenovej tvári, je skutocné, vážne znepokojenie.
“Marta sa príšerne zmenila,” chystala sa na obšírny výklad a Leno vedel, že svoje si musí vypovedat. “Kým chodila s Mirom, vedela som o každom kroku... hovorila mi úplne všetko... všetucko... ešte aj o...” zarazene pozrela na mladého muža a uškrnula sa. “Šak vieš... no a po jeho odchode som na to prišla. Stala sa nenormálne opatrnou, zamlknutou... akoby stratila chut do života... naštastie si prišiel ty, ale jej radost netrvala dlho... povedz mi, Leno, co by si robil ty na jej mieste?”
“To je jedno,” mávol rukou. “Chcem vediet, kde sa skrýva.”
“Bohužial,” pokrcila plecami, zapalujúc si druhú cigaretu behom desiatich minút. “Neposlúžim ti. Vcera si pýtala od majstra dovolenku, neviem kolko, neviem, kam mieni zmiznút a ci sa tu ešte ukáže.”
“Co to hovoríš?” obrátil sa Leno s rukou na klucke.
“Nehovorím – citujem. Ak ju chceš nájst, pohni zadkom.”
Leno sa veru pohol. Musel sa vrátit na dispecing, odkial telefonoval na rôzne miesta. Lenže Martin majster nebol k zastihnutiu. Ubehli viac ako dve hodiny, kým mohol uspokojit svoju zvedavost.
“Co si chcel, Leno? Stalo sa nieco?”
“Nejde o výrobu,” povedal a zovrel pevnejšie slúchadlo v ruke. “Štefan kolko dní dovolenky si pýtala Marta Ragasová?”
“Jáááj,” zatiahol majster s podtónom smiechu. “A vieš ty, že ja nie som oprávnený...”
“Kolko?!” zahrmel Leno a vyskocil zo stolicky. Mladá kolegyna prekvapene vypleštila oci.
“No, no, no... ty vieš aj zvýšit hlas?” cudoval sa Štefan. “Dobre, radšej to poviem, lebo mi prasknú ušné bubienky. Dal som jej štrnást dní a po týždni slúbila zavolat, ci to platí.”
“Vdaka,” zachripel tíško. “A prepác.”
Položil slúchadlo a uprel modré oci na dievca. “Ospravedlnujem sa, Janka.”
“Nic to,” šepla. V duchu radostne zajasala. Hurá, rozišiel sa s Ragaskou, musím ho dostat teraz ja!
Pramálo Janka poznala Lena Kalderu. Keby tušila, co pre neho “Ragaska” znamená, upustila by od následnej koketérie, ktorou sa strápnovala. Nadmieru rozrušení manželia Kalderovi zvestovali synovi, že videli Martu odchádzat s velkým kufrom a odprevádzala ju Ivana Homolová. Leno nemeškal. Vytocil telefónne císlo, zdvihol však Igor, ktorý oznámil, že on nic nevie, Ivana už spí a nebude ju budit. Túto noc spal Leno lepšie, lebo vedel, že jeho láska je živá a zdravá, iba musí získat adresu jej prechodného pobytu.Ivana nekompromisne schladila prosebné naliehanie, akým ju zaplavil na druhý den. Naivne sa domnieval, že snád ho vezme na milost a povie nieco urcité, no mýlil sa.
“Daj jej cas,” presviedcala ho Ivana. Necítila sa práve najlepšie, ked bola nútená zatajit miesto, kde sa priatelka snažila pozviechat.
“Preco sa so mnou neporadila, ale takto sama chce rozhodnút o nás oboch! Docerta,” netrpezlivo meral obývacku dlhými krokmi, co malá Inka sledovala ciernymi ockami a po chvíli sa k Lenovi pridala.
“Budem hladat tetu Martu s tebou,” povedalo dievcatko vážne.
“Fajn,” prikývol bez úsmevu. “Nevieš o dákom mieste, kam zvykla chodit?” Inka pokrútila hlavou, zhlboka si vzdychla.
“Na malú sa nespoliehaj,” zaškerila sa Ivana. “Boli sme s Martou samé, ked mi povedala, kde mieni rozmýšlat o svojom dalšom osude.”
Viac sa Leno nesnažil, nepresviedcal Ivanu, ako úzko je Martin osud spojený s jeho osudom. Ešte mu ostávalo to posledné – nádej a viera. Strašne chcel verit, že Marta sa rozhodne správne, že pochopí omyl jeho rodicov, ktorý ju donútil k zbytocnému úteku. V myšlienkach ju prehováral k návratu a keby sa to dalo, telepaticky by ju ihned preniesol do svojho nárucia.Hoci patril medzi ludí, ktorí len tak lahko nestrácajú hlavu, nútil sa k trpezlivosti. Týchto sedem dní sa radilo hádam k najkrutejším v jeho živote. Co to bolo v porovnaní s tým, že ju niekedy vídal štastnú a usmiatu s iným mužom! Aspon obcas ju videl! A teraz? Co ak mu naozaj zmizne z ocí a on nebude vediet, kde je, kde ju má hladat! Už boli tak blízko ciela, chýbalo im pár krokov k naplneniu sna.
V den, kedy mala Marta telefonovat co bude dalej, vyšlo Lenovi volno a on preklínal tú náhodu. Majstrovi volat nemôže... mal by krotit svoju nedockavost, ved bude vyzerat ako zamilovaný tínedžer, spolupracovníkom bude na smiech. A co! Vari je strach o milovanú ženu smiešny? V tej chvíli sa telefón ozval.
“Kaldera.”
“Tu Štefan. Neviem, co sa deje, Leno, ale mal by si vediet, že Marta sa zaujímala o dlžku výpovednej lehoty. Pýtam sa – odkial voláš? A ona sa zasmiala – vraj z druhého sveta, má sa výborne...”
“Kedy sa vráti?” prerušil ho Leno, zvierajúc slúchadlo tak silno, až mu hánky obeleli.
“Do prvej dennej zmeny.”
“Dakujem, ahoj.”
Pät dní! Leno Kaldera má holých stodvadsat hodín na to, aby vypátral, kde je Marte Ragasovej dobre. Vlastne – už iba nieco vyše stodesat. Najpohodlnejšie by bolo preckat tie hodiny doma, normálne chodit do roboty... ale on vedel, že to nedokáže... cakat so založenými rukami, kým sa dievca objaví... z ktorejkolvek svetovej strany... aj z druhého sveta... mimochodom – dost zlomyselné žartovanie...

(Pokracovanie v bud. císle)


<<<

Poznat svoje korene

Spoznat nielen náš kraj ale aj  firmu, v ktorej bol riaditelom jeho pradedo Ladislav Mottl, sa rozhodol vysokoškolák Ivan Michnevic z Prahy. Do Podbrezovej sa dostal na základe informácií strýka, ktorý tu prežil celé detstvo. “Už dávno som chcel vidiet podbrezovskú firmu. Velmi sa nám tu s priatelkou pácilo, prekvapilo nás vaše milé prijatie a samotná existencia hutníckeho múzea. Radi sa k vám opät vrátime, nakolko by som chcel železiarne i okolie poznat ovela lepšie,” povedal Ivan po prehliadke Hutníckeho múzea ŽP a.s.”

vk+foto

 

Ing. L. Mottl, riaditel v rokoch 1919-20
2/b
Po 85 rokoch nás navštívil jeho pravnuk I. Michnevic.


<<<

Z polrocného rozboru bezpecnosti a hygieny práce vyberáme

Analýza základných výsledkov, ako aj dalších ukazovatelov, ktoré urcujú a charakterizujú úroven bezpecnosti a ochrany zdravia v rozhodujúcej miere, vychádza z reálnych výsledkov pracovnej úrazovosti a stavu bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci v jednotlivých prevádzkarnach Železiarní Podbrezová a.s., za I. polrok 2005.

Rok Pocet Pocetnost na Zameškané Percento

úrazov 100 zamest. kalend. dni PN

I. polrok 2005 11 0,27 566 0,07
I. polrok 2004 9 0,22 959 0,13
Rozdiel: +2 +0,05 -393 -0,06

Pracovná úrazovost

V prvom polroku bolo v akciovej spolocnosti zaregistrovaných jedenást pracovných úrazov a vymeškaných 566 kalendárnych dní. V priebehu sledovaného obdobia nebol zaznamenaný tažký, ani smrtelný pracovný úraz. Pri porovnaní s prvým polrokom minulého roka došlo k zvýšeniu o dva pracovné úrazy a zníženiu zameškaných kalendárnych dní o 393. Podla pocetnosti, t.j. podla poctu pracovných úrazov na 100 zamestnancov, najvyššia pracovná úrazovost bola v doprave. Priemerná pocetnost za spolocnost je 0,27, co v porovnaní s prvým polrokom minulého roka predstavuje zvýšenie o 19 percent.
Pracovná úrazovost podla jednotlivých prevádzkarní: vo valcovni bezšvíkových rúr boli v I. polroku štyri úrazy (v roku 2004 to boli dva), v tahárni rúr rovnaký pocet ako vlani - pät úrazov, v doprave boli zaevidované dva úrazy. V dalších desiatich prevádzkarnach nebol zaznamenaný žiaden pracovný úraz.
K úrazom dochádzalo najmä pri rovnaní a delení rúr vo valcovni bezšvíkových rúr, pri hrotovaní, tahaní rúr a zoradovaní tažnej stolice v tahárni rúr a posune v doprave.
V oblasti pracovnej úrazovosti žien nebol zaregistrovaný pracovný úraz, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o zníženie o jeden prípad.
Z dôvodu pracovných úrazov bolo vymeškaných 566 kalendárnych dní, co je v porovnaní s vlanajškom o 393 dní menej. Priemerné percento pracovnej neschopnosti je 0,07, zníženie o 0,06, priemerný denný stav práceneschopných boli traja zamestnanci, menej o dvoch a jeden prípad pracovného úrazu bol liecený 51 dní, co predstavuje zníženie o 55 dní.
Dlhodobá pracovná neschopnost bola zaznamenaná v dvoch prípadoch:
-u vodica nákladného vozidla cestnej dopravy, ktorý 9. februára pri uvolnovaní viazacieho lana z naložených uhlíkových elektród na motorovom vozidle Liaz, utrpel skalpáciu 3. a 4. prsta pravej ruky. Liecenie trvalo v prvom polroku 141 dní,
-u elektrikára valcovne bezšvíkových rúr, ktorému 9. februára opravovaný motor ležiaci na pracovnom stole spadol na lavú nohu, pricom utrpel zlomeninu prsta lavej nohy. Liecenie si vyžiadalo 95 dní pracovnej neschopnosti.
Z rozboru poranených castí tela vyplýva, že jeden raz išlo o poranenie hlavy, brucha, chrbta, panvy, šestkrát o zápästie a ruku, trikrát o poranenie priehlavku a nohy pod ním. Najcastejším zdrojom úrazu bol materiál, bremená, predmety (63,6 percenta), pracovné, cestné priestory – pády osôb (18,2 percenta), rovnaké percento – 9,1 dosiahli dva sledované zdroje a to zdvíhadlá, dopravníky a zdvíhacie pomôcky, ako aj hnacie, obrábacie a pracovné stroje. Najcastejšími prícinami úrazov boli nedostatky osobných predpokladov a riziko práce (72,7 percenta) a 27,3 percenta predstavuje používanie nebezpecných postupov a spôsobov práce.
Najcastejšie k úrazom došlo na strojoch na výrobu a spracovanie kovov (45,5 percenta), ostatné miesta v závode a dopravné prostriedky tvorili zhodne po 18,2 percenta. Najcastejším druhom vykonávanej práce pri vzniku pracovného úrazu bola výrobná cinnost, obsluha strojného a technologického zariadenia (36,6 percenta) a rucná výrobná cinnost predstavovala 27,3 percenta.

 

Pocet zamest. Pocet úrazov Pocetnost Zameškané kal. dni Percento PN
Oceliaren 389 - - 11 0,01
Valcovna bezšvíkových rúr 715 4 0,55 245 0,18
Taháren rúr 1201 5 0,41 108 0,04
Zvarovna rúr velkých priemerov 63 - - - -
Hut. druhovýroba 58 - - - -
Šrotové pole Piesok 50 - - - -
Odbor riadenia kvality 141 - - - -
Energetika 209 - - - -
Strojárenská výroba 151 - - - -
Výroba náradia 114 - - - -
Elektroservis 82 - - - -
Doprava 184 2 1,08 202 0,59
Zásobovanie 78 - - - -
Ostatné útvary 607 - - - -
ŽP a.s.: 4042 11 0,27 566 0,07

Nepracovná úrazovost

V priebehu prvého polroka bolo u zamestnancov akciovej spolocnosti zaznamenaných 68 nepracovných úrazov, z titulu ktorých bolo vymeškaných 3211 kalendárnych dní. Pri porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k zvýšeniu o 7 nepracovných úrazov a 97 zameškaných kalendárnych dní. Pocetnost na sto zamestnancov bolo 1,68 (zvýšenie o 0,49), percento pracovnej neschopnosti bolo 0,44 (zvýšenie o 0,03), priemerný denný stav práceneschopných bol 17 zamestnancov (viac o troch). Jeden prípad nepracovného úrazu bol priemerne liecený 47 dní (menej o 47 dní). Vykazované ukazovatele nepracovnej úrazovosti nie sú reálne, pretože v zmysle Liecebného poriadku na hláseniach o docasnej pracovnej neschopnosti pre zamestnávatela nie sú špecifikované diagnózy ochorení a druhy úrazov.
Železiarne Podbrezová s cielom rozšírit sociálne a zamestnanecké výhody, uzavreli s ALLIANZ – Slovenskou poistovnou, a.s., zmluvu o úrazovom poistení svojich zamestnancov. Poistenie sa vztahuje na všetky úrazy, ku ktorým došlo pri pracovnej i mimopracovnej cinnosti po celých 24 hodín a poistení sú všetci zamestnanci akciovej spolocnosti. V priebehu prvého polroka si likvidáciu poistnej udalosti uplatnilo 133 zamestnancov. Spolocnostou ALLIANZ – Slovenská poistovna bolo likvidovaných 44 poistných udalostí vo výške 214193 korún.

Choroby z povolania

V sledovanom období nebola oddelením pracovného lekárstva Rooseveltovej nemocnice priznaná choroba z povolania.
Za posledných pät rokov bolo priznaných 11 chorôb z povolania a jedno podozrenie. Priznané boli choroby z povolania v prevádzkarnach oceliaren a valcovna bezšvíkových rúr. V oceliarni to bolo sedem chorôb z vibrácií, jedna zo zaprášenia plúc prachom a jedna z dlhodobej nadmernej jednostrannej zátaže. Vo valcovni rúr boli priznané dve choroby z povolania zaprícinené hlukom.

Odškodnenie, regresy

V zmysle zákona c. 311/2001 Z.z. platného znenia bolo v železiarnach odškodnených jedenást pracovných úrazov. Z dôvodu porušenia zásad bezpecnosti práce bolo devät prípadov odškodnených ciastocne. V zmysle zákona c. 461/2003 Z.z., platného znenia, bolo dalej odškodnených jedenást evidovaných úrazov, pri ktorých zamestnanci boli v lekárskom ošetrení, avšak liecenie ich zranenia si nevyžadovalo pracovnú neschopnost. Za pracovné úrazy bolo postihnutým vyplatených 429444 korún, z toho úrazový príplatok za docasnú práceneschopnost predstavoval 104897 korún, náhrada za bolest 258097 korún a za stažené spolocenské uplatnenie 66450 korún. Zo strany Sociálnej poistovne nebola uplatnená výzva na uznanie a dobrovolné plnenie náhrad dávok poskytnutých z poistenia zodpovednosti za pracovné úrazy.


<<<

DESAT PREVÁDZKARNÍ BEZ ÚRAZU

Kontroly

Kontrola stavu bezpecnosti práce a ochrany životného prostredia je vykonávaná príslušnými riadiacimi zamestnancami a odbornými zamestnancami oddelenia bezpecnosti a hygieny. V priebehu prvého polroka bolo vykonaných 10170 kontrol, pri ktorých bolo zistených 2860 nedostatkov. Na požitie alkoholických nápojov bolo vykonaných 456 kontrol, pricom bolo skontrolovaných 4559 zamestnancov. Z uvedeného poctu bolo 16 prípadov s pozitívnou skúškou nad povolenú normu, co je považované za porušenie pracovnej disciplíny zvlášt hrubým spôsobom. Oddelením bezpecnosti a hygieny bolo vykonaných 17 kontrol vo výrobných a nevýrobných prevádzkarnach a odboroch, z ktorých bolo uložených 28 nápravných opatrení, následne plnených v stanovených termínoch.

Audity systému riadenia bezpecnosti práce - 21. a 22. februára bol spolocnostou SGS Slovakia, s.r.o., vykonaný dozorný audit, na základe ktorého bol úspešne obhájený certifikát.
V súlade s programom interných auditov na tento rok bolo v jeho prvej polovici vykonaných devät interných auditov. Z nich vyplynulo 29 odporúcaní. Interní audit SRBP naplánovaný na šrotovom poli Piesok, bol z organizacných dôvodov zrušený.
Kontrola zástupcov zamestnancov – v železiarnach je vymenovaných 170 zástupcov zamestnancov, ktorí vykonávajú kontroly stavu bezpecnosti a ochrany životného prostredia na pracoviskách. Oddeleniu bezpecnosti a hygieny bolo v sledovanom období dorucených 835 hlásení.
Periodická previerka BOZP – bola vykonaná v priebehu druhého štvrtroka.
Kontroly Regionálneho úradu verejného zdravotníctva – v rámci štátneho zdravotného dozoru boli vykonané dve previerky, na zaradovanie prác do kategórií z hladiska zdravotných rizík a na vypracovanie posudkov o riziku pre prácu s nebezpecnými chemickými látkami v oceliarni.

Ozdravné opatrenia

Program zlepšovania BOZP a ozdravných opatrení obsahoval pre tento rok 50 akcií v hodnote 41,2 mil. korún. V prvom polroku bolo plnených sedemnást akcií, z toho osem bolo splnených a devät je v rozpracovaní.

Plán Plnenie
pocet akcií náklady v mil. Sk pocet akcií nákladyv mil.Sk

- na bezpecnost práce 15 17,218 4 0,331
- na pracovné prostredie 19 3,510 3 0,521
- na ostatné akcie 16 20,472 10 7,357
Spolu: 50 41 200 17 8,209

Financné náklady

V pláne krátkodobých cielov a ozdravných opatrení sú zahrnuté osobné ochranné pracovné prostriedky, mycie, cistiace a dezinfekcné prostriedky ako aj ochranné nápoje. V prvom polroku bolo na bezpecnost a ochranu zdravia zamestnancov vynaložených 7 147 096 korún, z toho:

-na osobné ochranné pracovné prostriedky 6 305 030 Sk,
-na kontrolu a revízie prostriedkov osobného
zabezpecenia pre práce vo výškach 117 330 Sk,
-na mycie, cistiace a dezinfekcné prostriedky 591 728 Sk,
-na ochranné nápoje 133 008 Sk.

Za prácu v staženom pracovnom prostredí a na rizikových prácach bolo zamestnancom železiarní v sledovanom období vyplatených 14 083 000 korún.

Rizikové práce

V prvom polroku pracovalo na 241 rizikových pracovných miestach 1778 zamestnancov, z toho 304 žien. Z celkového poctu zamestnancov to predstavovalo 45,3 percenta. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide v tejto oblasti o zvýšenie o 1,5 percenta.
K 30. júnu 1778 zamestnancov, z toho 304 žien, pracovalo na rizikových prácach. V rôznej kombinácii boli exponovaní siedmimi škodlivinami. V prostredí s infracerveným žiarením pracovalo 47 zamestnancov, v prachu 121, v hlucnom prostredí 1734, vibráciám bolo vystavených 43, ionizacnému žiareniu 17, tepelnej zátaži 88 a fyzickej zátaži 171.
Najviac zamestnancov bolo exponovaných škodlivinou hluk (78 percent), 8 percent na fyzickú zátaž, 6 percent prachu, 4 percentá tepelnej zátaži, 2 percentá vibráciám a jedno percento ionizacnému žiareniu. Jednou škodlivinou bolo exponovaných 1282 zamestnancov (z toho 232 žien), dvomi 390 (72 žien) a tromi 106.
Ako sme už spomínali, v prvom polroku bol evidencný pocet zamestnancov pracujúcich na rizikových prácach 1778. Z hladiska lekárskej starostlivosti bolo vykonaných 973 rizikových preventívnych prehliadok, ktorým sa podrobilo 54,7 percenta zamestnancov vystavených riziku.
V zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, bolo na rizikových prácach v prvom polroku vykonaných 358 meraní priemyselných škodlivín, ktoré vykonali zamestnanci našej firmy. Hlucnost bola meraná 166, teplota a relatívna vlhkost vzduchu 92 a osvetlenie 100 krát. Priemyselné škodliviny boli merané v  prevádzkarnach taháren rúr, šrotové pole, oceliaren a valcovna bezšvíkových rúr.

Prehlad poctu zamestnancov na rizikových prácach exponovaných škodlivinami v 3 a 4. kategórii rizikových prác k celkovému poctu zamestnancov po prevádzkarnach

Pocty zamestnancov
Celkom Na rizikových prácachh
Prevádzkaren za Muži Zeny Celkom
ŽP a.s. 3.ktg. 4.ktg. 3. ktg. 4. ktg.

Odbor riadenia kvality 140 29 - 22 - 51
Zásobovanie 79 15 - - - 15
Oceliaren 386 276 - - - 276
Valcovna bezšvíkových rúr 649 317 77 53 - 447
Taháren rúr 1190 639 39 196 30 904
Zvarovna rúr velkých priemerov 62 45 - 3 - 48
Strojárenská výroba 147 6 - - - 6
Výroba náradia 111 11 - - - 11
Automatizácia tech. procesov 24 6 - - - 6
Doprava 185 14 - - - 14
Spolu 3926 1358 116 274 30 1778
Spolu za ŽP a.s. 3926 1474 304 1778

Rekondicné pobyty

V záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania firma zabezpecila, v spolupráci s personálnym odborom, rekondicné pobyty vybranému okruhu zamestnancov v liecebných kúpeloch – Rajecké Teplice, Dudince, Pieštany a na Štrbskom Plese. Rekondicné pobyty v prvom polroku absolvovalo 165 zamestnancov.

Protiplynová ochrana

K prioritám protiplynovej ochrany patrilo zabezpecovanie pohotovosti a akcieschopnosti urcených síl a prostriedkov PPO, preverenie zdravotnej spôsobilosti nových clenov protiplynového zboru, vykonanie základných a opakovacích školení pre získanie a osvojenie si teoretických, praktických znalostí, ako aj absolvovanie zácviku používania prostriedkov PPO. Školení a zácviku sa zúcastnilo 124 zamestnancov.
Za sledované obdobie bolo použitých 64 dýchacích prístrojov, z toho vo februári v rámci výcviku v závodnom hasicskom útvare 32 izolacných dýchacích prístrojov, v marci dva pretlakové prístroje pri zásahu hasicov v tahárni rúr 2 (z dôvodu požiaru olejovej vane), dalšie dva prístroje pri požiari zaprícinenom skratom núdzového zdroja v oceliarni, v máji bolo použitých 28 prístrojov na výcvik hasicov v protiplynovom výcvikovom stredisku PO MV SR v Žiline.
V dýchacej zóne ovzdušia pracovného prostredia sú vykonávané merania úniku škodlivých plynov. Priebežné merania úniku oxidu uholnatého, najmä v okolí plynových zariadení, sú sledované osobnými detektormi CO poverenými zamestnancami oceliarne, tahárne rúr, valcovne bezšvíkových rúr, hutníckej druhovýroby, energetiky, výroby náradia a personálnym odborom.
S cielom zaistenia protiplynovej a protivýbuchovej prevencie a pri akútnej požiadavke zo strany prevádzkarní a odborných útvarov zabezpecuje centrálna protiplynová stanica analýzy ovzdušia a preverenie nevýbušnosti prostredia multidetektorom plynov Oldham (typ MX 21), najmä pred vykonávaním prác v uzavretých priestoroch alebo pod úrovnou okolitého terénu. Vykonanými meraniami neboli zistené pozitívne hodnoty.

ZÁKLADNÉ CIELE BOZP

Na základe analýzy výsledkov úrazovosti, ako aj poznania stavu a úrovne bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci za I. polrok, základnými cielmi pre nasledujúce obdobie v oblasti zdokonalenia bezpecnosti a ochrany zdravia sú:

-po pracovných úrazoch nadalej prijímat úcinné opatrenia, s ich následnou analýzou úcinnosti,

  • pravidelne kontrolovat dodržiavanie predpisov a zásad bezpecnosti práce v pracovnom procese,
  • technicky, materiálne a metodicky zabezpecovat cinnost zástupcov zamestnancov,
  • v súlade s programom vzdelávania na rok 2005 spolupracovat s personálnym odborom pri zabezpecovaní odbornej prípravy zamestnancov v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci,
  • v rámci systému riadenia bezpecnosti práce spolupracovat s oddelením technického dozoru a referátom zabezpecovania kvality v oblasti BOZP,
  • na základe zistených rizík a vládneho nariadenia c. 504/2002 Z. z., poskytovat jednotlivým profesiám ochranné prostriedky v zmysle platného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  • udržiavat funkcný systém riadenia bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle OHSAS 18001, naplnat ciele politiky BOZP prostredníctvom programu zlepšovania úrovne BOZP a plánu ozdravných opatrení, ako aj vykonávanými internými auditmi SRBP v zmysle programu IA.

<<

PODBREZOVAN   16/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6