20.7.2023 11:20:35
VIANOCE V ŽĎÁRSKU

Tradičné Vianoce trvali dvanásť dní, začínali Štedrým dňom a končili sviatkom Troch kráľov. Týždeň pred Štedrým dňom v Žďársku obchádzali domy žobráci a nádenníci a spievali koledy. Za starších čias chodili koledovať aj farári a učitelia, ktorí sami vymýšľali koledy.

Štedrý deň

Bol v znamení príprav na večerné a nočné oslavy. Všade sa riadilo, zdobilo a varilo. Zároveň bol Štedrý deň veľmi bohatý na rôzne zvyky. Hneď pri rannej omši boli posvätené vetvičky z ihličnatých stromov, ktoré obecný pastier rozdal každému hospodárovi a dostal za to chlieb alebo koláč.
Na niektorých miestach gazdiné na Štedrý deň namiesto obvyklého zlatého prasiatka sľubovali deťom, ktoré sa postili, že uvidia zlatého kohútika. Niekde bol pôst úplný, inde jedli len trochu hrachu. Muži nevykonávali ťažšie práce.

Gazdiné však bielili, drhli, umývali, pretože všetky práce mali byť hotové do zotmenia, kedy sa všetci schádzali k stolu a nikto sa už nesmel zdržiavať vonku. Nechodili ani na návštevy, pretože by to odnieslo spokojnosť z rodiny. Návšteva bola vítaná len v prípade, že pred ňou vstúpilo do domu dieťa, ktoré prinášalo šťastie. Naopak, návšteva bez dieťaťa prinášala nešťastie.

Izbu si domáci vyzdobili zelenými vetvičkami, vešali ich ponad pec, dvere, okná a hlavne nimi zdobili stôl. Chvojky boli ozdobené šípkami, orechmi, sušeným ovocím, ozdobami z perníka, cesta a slamy. Vianočná výzdoba neplnila len dekoratívny charakter, mala aj ochrannú funkciu pred zlými silami. Vo väčšine rodín nechýbali jasličky, pripomínajúce narodenie Ježiška.
Pred večerou niekde (napr. na Bystřicku) dom pokropili svätenou vodou a hospodárske budovy vykurovali kadidlom. To potom hospodár zahrabal pod najušľachtilejší strom.


Štedrovečerná večera sa spájala s mnohými veštbami. Pri stole musel byť párny počet stolovníkov, inak do roka niekto zomrel. Nikto nesmel sedieť tvárou k dverám a gazdiná sa nesmela počas večere pohnúť od stola, aby sliepky dobre niesli. Všetko jedlo si musela pripraviť na stôl skôr, ako si sadla. Pri nesení vianočky sa nikto nesmel ozvať, nielen v izbe, ale na celom hospodárstve. V niektorých regiónoch platil zákaz pitia. Jedlo bolo odmenou za celoročnú prácu a všetko malo svoju symboliku. Koláče a vianočka predstavovali pšenicu, koláč a chlieb žito, kaša ovos alebo proso... Každé z jedál na stole malo magický význam a každý musel zo všetkého po kúsku ochutnať. Hrach mal dať človeku silu, huby mali chrániť pred vnútornými chorobami.

Po večeri hľadali deti pod vetvičkami darčeky. Boli veľmi skromné, väčšinou sladkosti alebo hračky. Rodičia boli obdarovávaní zriedkakedy. Nezabúdali na čeľaď, ktorá dostávala vianočku a výslužku.
Čas medzi koncom večere a začiatkom polnočnej omše bol určený na spev kolied a magické hľadanie. Hospodár veštil úrodu pomocou šupiek z cibule so soľou, jadier z jabĺčka vo vode alebo noža, ku ktorému priväzoval z jednej strany kus chleba a z druhej kúsok vianočky. Mládež najviac zaujímalo, ako to bude s ich láskou. Mládenci vyzerali odkiaľ vyjde prvá hviezda, odtiaľ by mala prísť aj ich nevesta. Dievčatá počúvali, odkiaľ zabrechá pes, jeho hlas veštil príchod ženícha. Niekde pustili z domu nakŕmeného psa a sledovali ho, kde sa vyberie. Menej známym zvykom bolo vyťahovanie polienok, ktorých tvar mal prezradiť vzhľad a povahu budúceho ženícha. Veľmi obľúbeným bolo kopanie hrnčekov. Bolo ich obvykle sedem a pod každým sa niečo skrývalo – prstienok (svadba), kúsok chleba (hojnosť), mince (bohatstvo), obrázok dieťaťa (narodenie), nič (bieda), ruženec (celibát) alebo hlina (smrť). Krásny je zvyk dievčat, ktoré chodili po večeri k studničke, z ktorej vyberali kamienky alebo drievka a snažili sa z nich vyčítať svoju budúcnosť.
Už od konca 18. storočia boli stále dostupnejšie tlačené snáre, podľa ktorých sa predkovia snažili vykladať odliate znamenia z olova alebo vosku. Púšťanie lodičiek z orechových škrupín, niekedy aj so zapálenou sviečkou, malo svoje čaro.

Ten, koho škrupina sa udržala na kraji, mal zostať doma. Ak škrupina vyplávala doprostred, bola na obzore cesta do sveta a ak sa potopila a zhasla sviečka, veštilo to smrť.
Pred polnocou sa ľudia vydávali so svetlom ku kostolu, kde bolo všetko pripravené k polnočnej omši, ktorá bola slávnostným vyvrcholením Štedrého dňa.

Sviatočná kuchyňa

Na Vianoce pripravovali gazdinky polievku šošovicovú, krúpovú, rascovú a hrachovú so žemľou, neskôr rybiu, podľa miestnych podmienok. Obľúbená bola hubová omáčka s chlebom, krupicová kaša posypaná perníkom, omáčka zo sušených rozvarených sliviek a iného ovocia. Nesmeli chýbať buchty. Ryby sa na štedrovečernom stole objavili až po druhej svetovej vojne, skôr v zámožnejších rodinách. V niektorých oblastiach si zachovali zvláštne zvyklosti. Napríklad na Dačicku bolo na Štedrý večer na stole deväť druhov omáčok – z cesnaku, húb, sušených rybičiek, sliviek... Súčasťou hlavného jedla bol vždy hrach alebo šošovica.



Tradičné vianočné jedlá
    Čierna omáčka
    Povaríme krížalky z hrušiek a rozsekáme nadrobno. Pridáme rozvarené sušené slivky, hrozienka a strúhaný perník. Všetko povaríme.

    Sladká omáčka „Muzika“
    Krížalky z jabĺk a hrušiek, sušené slivky a pod., rozvaríme vo vode. Po zhustnutí túto mierne prisladenú zmes jeme z misy. Niekde ju podávali s knedľou.

    Režný Kubo
    Jačmenné krúpy zmiešame s pokrájanými sparenými sušenými hubami, dáme do pekáča, zalejeme vodou, osolíme a zapečieme. Pri sviatočných príležitostiach do tejto zmesi pridávame slaninu a údené mäso.

    Rybia polievka s osmaženou žemľou
    Očistenú hlavu, vnútornosti a obrezky z kapra zalejeme vodou, osolíme, pridáme niekoľko guličiek celého čierneho korenia, nové korenie, strúčik cesnaku, jednu menšiu cibuľu, 100 g koreňovej zeleniny a varíme. Vývar precedíme a kúsky rybieho mäsa zvlášť vyberieme. Na masle ešte opečieme trochu nastrúhanej zeleniny, zaprášime lyžicou hladkej múky, zalejeme vývarom a povaríme. Do hotovej polievky vložíme mäso, prisolíme a dochutíme muškátovým orieškom. Na taniere pridáme opraženú žemľu a petržlenovú vňať.

    Teplý zemiakový šalát
    Kilogram varených zemiakov nakrájame na plátky, 10 dkg na kocky pokrájanej slaninky vyškvaríme a precedíme. Na vypečenú masť dáme nastrúhanú cibuľku, soľ, korenie, ocot a nakoniec pridáme smotanu. Do horúcej omáčky vložíme zemiaky a premiešame. Môžeme pridať aj vyškvarenú slaninku. Táto novinka sa objavila v zámožnejších vidieckych rodinách začiatkom dvadsiateho storočia.







Autor (zdroj): Regionálne múzeum v Žďári nad Sázavou a internet