23. APRIL  2002 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Zavitala k nam jar a s nou aj sezona vypalovania suchej travy. Tato situacia sa kazdorocne opakuje. Nevaruju ani vycislene skody, za ktorymi sa skryvaju financne naklady, ale aj to, co sa neda kupit, zaplatit ani obnovit, strata ludskeho zivota. Porusenie zakona o ochrane prirody a krajiny moze mat za nasledok ulozenie pokuty obcanovi do 5000 korun a fyzickej osobe opravnenej podnikat a pravnickej osobe az do vysky 100 000 korun. Nasa anketova otazka preto znela: Co si myslite o vypalovani suchej travy?

S anketovym mikrofonom


o vypalovani suchej travy

Marta Predajnova, dochodkyna, Brezno:

- Z jedneho hladiska je to dobre, z druheho hladiska je to zle. Ale ja som proti vypalovaniu travy, pretoze niektori sposobia poziar, ked travu vcas nezahasia.

Julius Bires, mechanik, Raztoka:

- Zalezi od toho, kde sa vypaluje. Ak je to na miestach, kde je stara trava a je to bezpecne, pre dalsi travnik je to dobre. Ale napriklad pri lesoch je to nebezpecne a tam by sa to nemalo. V minulosti sa vypalovali ovela vacsie plochy a zivot sa tam vzdy obnovil.

Lucia Cubova, studentka, Lubietova:

- Podla mna vypalovanie travnatych porastov skodi ekologii, prostrediu. Zabija to zvierata a je to aj nebezpecne, pokial plamen nie je ochranovany, strazeny ludmi. Moze sa nieco stat, a preto s tym nesuhlasim.

K. M., nezamestnany, Brezno:

- Pocul som, ze je to zakazane a ,,vypalovacom" hrozia pokuty. Podla mojho nazoru by travniky mali pohrabat a potom to odviezt na skladku, nie palit. Ohrozuju zivotne prostredie i sami seba, ak sa nestihnu vcas vzdialit.

Ing. Janka Lencesova, nezamestnana, Liptovsky Mikulas:

- Studovala som ekologiu, takze o tom nieco viem. Podla mna taketo vypalovanie je jednoznacne nespravne, pretoze poskodzuje cely ekosystem. Zabija zvieratka, ktore tam ziju, nici sa ich prirodne stanoviste.

Milan Veverka, monter, Brezno:

- Som z mesta, preto tato problematika mi nie je blizka, nemam s tym skusenosti. Myslim si, ze to ma kladny i zaporny vyznam. Aspon stari ludia hovorili, ze to pomoze pri zazelenani sa. Ale na druhej stane je to nepriaznive pre zivocichy, ktore tam ziju a ak je to v okoli lesov, hrozi poziar. Cital som aj o tragickych pripadoch, ked uhoreli ludia.

Andrea Libicova, nezamestnana, Brezno:

- Nepaci sa mi to hlavne kvoli poziarom, ktore vznikaju z takehoto vypalovania. Myslim si, ze to skodi prirode aj malym zvieratkam.(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Ochrana vtactva je nas ciel!

“Nepochybujte o tom, ze i mala skupina obcanov oddanych veci moze zmenit svet. Je to jediny sposob, akym sa to kedy dosiahlo.” (M. Mead)
Mili priatelia! Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku (SOVS) je mimovladna ochranarska organizacia, je partnerom medzinarodnej ornitologickej organizacie Bird Life (Europske spolocenstvo ochranarskych organizacii s poslanim ochrany vtactva). Od roku 1993 zdruzuje ludi z roznych kutov Slovenska, rozlicneho veku a profesii, ktori maju spolocnu zalubu vo vtactve, jeho pozorovani a ochrane. Nasim poslanim je ochrana volne zijucich druhov vtakov a ich biotopov. Clenmi spolocnosti nie su len odbornici a profesionalni ornitologovia. Ludia nam pomahaju uz len tym, ze sa stanu nasimi clenmi a vyjadria tak podporu nasim snaham. Venujuc nam svoj hlas posilnia nas pri realizovani ochranarskych aktivit. Sledujeme jarne prilety vtakov, organizujeme kurzy poznavania vtactva, sutazime v pocte pozorovanych druhov, zvolame letne tabory, vedieme exkurzie, prednasky a infostanky pocas Svetovych - Europskych dni vtactva, resp. Vtacieho festivalu. Vydavame casopis Vtacie spravy, Spravodaj SOVS, informacne brozury, plagaty na rozne temy, zacinajuc radami o prikrmovani vtactva az po vyznamne legislativne procesy s dopadom na zivotne prostredie. Na kazdorocnych stretnutiach nasich clenov podporujeme male clenske projekty cenou Bird Life.
Nase aktivity v priebehu roka: januar – v polovici mesiaca je medzinarodne scitanie vodneho vtactva, do konca mesiaca je mozne prihlasit projekty do sutaze o Cenu Bird Life; februar – vyvesovanie hniezdnych podloziek a polobudok pre sokoly, mysiare a mysiarky usate, od polovice mesiaca zacina jarny tah vtakov, koncom mesiaca clenska schodza SOVS; marec – najlepsi mesiac na mapovanie sov, orly, mysiaky a haje predvadzaju svoje svadobne lety; april – 1. april – Den vtakov (uradne ustanoveny ako akcia pre skoly uz v roku 1900 zasluhou prirodovedca Ota Hermana, rodaka z Brezna), mapovanie hniezdneho rozsirenia vtactva, pozor na vypalovacov travnatych porastov!; maj – strazenie hniezd vzacnych sokolov a orlov, niektore druhy vtactva su este na tahu, bezi “Vtaci maraton” – sutaz druzstiev v pocte pozorovanych druhov; jun – pomocou patronatnych skupin monitorujeme stavy vtacich populacii v chranenych, resp. vyznamnych vtacich uzemiach a vplyvy negativnych faktorov, ornitologicke tabory su v plnom prude; jul – pocitanie mladat bocianov v hniezdach, dohlad nad hniezdami kani popolavych v obilnych lanoch a ich zachrana pred vykosenim; august – ochranarske tabory, upravy hniezdnych podmienok vtakov (kosenie, odstranovanie naletovych drevin), zacina jesenny tah vtakov, napadne su zalety volavkovitych vtakov; september – mesiac vyvesovania budok, na strednych tokoch riek sa objavuju kormorany; oktober – Svetove - Europske dni vtactva, oprava a cistenie vyvesenych budok; november – v polovici mesiaca je medzinarodny termin scitania husi a labuti, po opade listia su dobre viditelne hniezda spevavych druhov vtactva; december – v zime sa lahko mapuju hniezda dravcov, pripravte pre vtaky stedrovecerny vianocny stromcek, napr. jablcka pre drozdy, orechy pre sykorky.
Dakujeme za precitanie nasho clanku. Mozno, ze vas v niecom oslovil. Radi uvitame akukolvek pomoc a ponuku na spolupracu:
SOVS – Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku, Mlynske Nivy 41, Bratislava 2, 821 09, tel./fax: 02 554 221 85, SOVS – pobocka Brezno, Jozef Tisliar, CSA 23, Brezno, 977 01, tel. 048/6117471, E-mail: taitrade@isternet.sk

Vsimnite si, prosim!

Objekt na zabere sa vola predajny stanok Technickych sluzieb mesta Brezna. Je to taka dolezita stavba, ze musela byt umiestnena prave sem? Patri k muru historickej mestskej radnice? Ma stat pri kostole Nanebovzatia Panny Marie? Obidva objekty patria k najvzacnejsim stavebnym pamiatkam z konca 18. storocia na breznianskom namesti. Je nasou povinnostou chranit ich a respektovat ich okolie! Takto? Uzas, ktory nepotrebuje komentar. Vsimnite si, prosim.

Eva Svajdova, Horehronske muzeum

h0216c.jpg (14191 bytes)Vyjadrenie Technickych sluzieb Brezno

Predajny stanok Technickych sluzieb bol viac ako desat rokov umiestneny vedla zvonice v strede namestia. Vzhladom na to, ze tento priestor sa ide rekonstruovat, dostali sme od pracovnika oddelenia vystavby mestskeho uradu nahradny priestor na umiestnenie stanku.
Tento stanok sme kvoli stahovaniu museli ciastocne rozobrat. Cela akcia stala dost penazi. Pripadne dalsie stahovanie, ako aj predlzovanie casu zatvorenia predaja, budu znamenat dalsiu financnu stratu.

Ing. Tomas Gabon

Ked sa ludia dokazu pocuvat

V sobotu 13. aprila zakladna organizacia Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska usporiadala pre svojich clenov v Mestskom dome kultury v Brezne seminar o pouzivani zakona o socialnej pomoci a seminar k reforme verejnej spravy a k volnemu pristupu k informaciam.
V prvej casti nevidiacim odpovedali a mnohe problemy s nimi prediskutovali veduca odboru socialnych veci Ing. Ivana Kruzliakova, veduca oddelenia socialnych sluzieb a penaznych prispevkov na kompenzacie Anna Fodorova a veduca posudkoveho useku Mgr. Lubica Janoskova. Pozvanie prijal aj prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian, ktory s hostom z Bratislavy, zamestnancom MESA 10, Mgr. Jaroslavom Pilatom zaujimavo oboznamil nevidiacich s reformou verejnej spravy. Hovorili hlavne o veciach, ktore sa budu dotykat ludi so zdravotnym postihnutim a tiez ich poucili o sposobe, ako sa dostat k informaciam, ktore potrebuju. Ucastnici seminara boli s priebehom velmi spokojni a konstatovali, ze ked sa vedie dialog a nie monolog, mnohe nedorozumenia sa stratia ako jarny sneh. Nakoniec v prijemnej atmosfere pri konzumovani oneskorenych fasiangovych pampusikov a pri vybornom caji, ktory pre ucastnikov pripravila zakladna organizacia Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska, v nenutenych rozhovoroch nasli odpoved na mnohe trapenia.
Dovolte nam, aby sme sa aj takouto formou podakovali pracovnikom Okresneho uradu v Brezne a lektorovi Stalej konferencie obcianskeho institutu Mgr. J. Pilatovi, ludom, ktori vidia nielen ocami, ale aj srdcom.

Aldo Daxner

  


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT