9. JANUAR 2001 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Spomienky na "pltnicu"
Zijuci pltnik sedemdesiatosemrocny Jan Kaclik z Filipova nam napisal o svojich spomienkach na plavenie dreva dolu Hronom, z ktorych sme vybrali:

"Moj otec, ktory sa narodil v roku 1886, bol tiez pltnikom a od neho som sa dozvedel, ze okolo roku 1900 sa pltilo dolu Hronom od Bacucha, odkial bolo najviac pltnikov. Zastavili sa pri Gasparove na pile, kde nabrali na plte naklad (rezivo, dosky) a s nim pokracovali po Hrone dalej az do Dunaja. Po Dunaji sa dostali az k mestu Parkan, kde plte prebrali "dakysi Kriziaci" a pokracovali az do Cierneho mora. Potom nastala pltnicka prestavka.
Pltnicu dolu Hronom obnovili az v roku 1930. Z Kamenisteho dolu Hroncianskou dolinou, lebo tam bol tajch, cize zapravena dolina a na tej vode plte sli az do Banskej Bystrice na pilu. Potom sa pltilo Lopej - Bystrica, Svaty Ondrej - Bystrica. Pltnica skoncila v roku 1942 z Bacucha do Stiavnicky.
Robota to bola vesela, ale pre zdravie nedobra. Muselo sa pltit vcasne na jar, kym bolo viacej vody zo snehu. Ja som bol priamym ucastnikom pltnice v rokoch 1940 - 42.
Pltnicu podporovala voda z tajchov, ktore boli vybudovane v Bacuchu a v Hroncianskej doline. Bola to velmi lacna furmanka pre lesne zavody.
Pltnikom sa prihovarali aj takto: "De skala, tam skala, bodaj sa vam plt roztrepala" a odpoved znela: "Bodaj sa tebe ... roztrepala", alebo "De budete krmit" a odpoved "Tebe na pupku akolo Slovenskej Lupce, pltnici dobri robotnici, Pan Boh vam pomahaj, dajte mi drevko".
Spomenul som uz, ze to bola praca vesela a veselych prihod bolo ojojoj ..."

h0102f.jpg (21465 bytes)  

Uplynul rok odvtedy, co sa navzdy zastavilo jeho srdce, navzdy sa stratil jeho usmev. Niet uz medzi nami toho, koho pritomnost pre nas znamenala vzacnu podporu, zivotnu istotu, zdroj spolupatricnosti.

Myslim si,, ze nielen ja a jeho rodina, ale aj ostatni si s laskou spomenu na Andreja Jursu. Cloveka, ktory zil a pracoval nielen pre rodinu, ale aj pre mesto. Cloveka, toreho najvacsou zalubou sa stali divadlo. Pocas posobenia v Divadelnom subore Jana Chalupku v Brezne vytvoril niekolko postav, ktorym vdychol zivot, obohatil ich vlastnou originalnou hereckou dikciou.

Viem, navratu uz niet. A preto v tichom zadumani uctime si jeho pamiatku.

Sestra Hana

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT