3. APRIL  2001 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vyberame zo spravy o stave mesta
Podnikatelska cinnost v Brezne

Je tak isto vo velmi zlej situacii. Mesto Brezno sa snazi vyjst vsetkym podnikatelom - ziadatelom v ustrety. Ziadaju, aby mali vyhodnejsie podmienky na podnikanie, pricom mozno dolozit, ze najom za nebytove priestory, ktorym sa riadi vseobecne zavazne nariadenie o hospodareni s majetkom mesta, je minimalne o jednu tretinu nizsi ako u sukromnych vlastnikov nebytovych priestorov. Situaciou sa zaoberala aj podnikatelska komisia, ktora ziada opat prehodnotit otvaracie a zatvaracie hodiny, vytlacit cinske obchody z miest, parkovanie v meste, umoznit podnikatelom z Brezna zacat podnikat. Tu si musime uvedomit jednu zakladnu vec - ani jednemu podnikatelovi z Brezna nebolo odmietnute podnikanie na uzemi mesta, pokial mal splnene podmienky prenajmu priestorov na podnikanie a podnikanie nehranicilo s nekalou cinnostou. Otazka otvaracich hodin bola predsa riesena v mestskom zastupitelstve a sami poslanci prijali zmenu, ze v letnych mesiacoch budu obchodne prevadzky otvorene do 18. hodiny a v zimnych do 17. hodiny. Zial, ani po roku si obcania na toto nezvykli a vo vecernych hodinach nenakupuju, okrem potravin. Zvysit uroven pohostinstiev nemoze mestsky urad, ale sam podnikatel, pricom su to spojene nadoby so stavom moralky - obyvatelstva a vseobecne kultury predaja. A z pohladu statistiky je zaujimave, ze v roku 1999 bolo v okrese Brezno spolu podnikajucich 5257 fyzickych a pravnickych osob a k 31. decembru 2000 len 3099 fyzickych a pravnickych osob. Je snahou aj Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria zmenit tuto situaciu cez oblast cestovneho ruchu, obnovenia zariadeni cestovneho ruchu, ale zial je to otazka nad sily obecnych a mestskych zastupitelstiev a touto vaznou situaciou sa musia zaoberat jednak statne organy, ale aj ostatne institucie.

Nove znenie odborneho usmernenia

Casto diskutovane odborne usmernenie ministerstva zdravotnictva o medicinskych kriteriach na indikaciu pouzitia dopravy osob vozidlami zachrannej zdravotnej sluzby a vozidlami dopravnej sluzby minister upravil. Clanok 1 doplnil o vetu: "O doprave zo zdravotnych dovodov, ktora nie je v odbornom usmerneni vyslovne citovana, rozhoduje osetrujuci lekar v zmysle zakona o Liecebnom poriadku na zaklade odborne zdovodnenej potreby." Clanok 5 tohto usmernenia bude zniet: "Dopravu osob, ktore nesplnaju podmienky na dopravu vozidlami zachrannej a dopravnej zdravotnej sluzby zo zdravotnych dovodov, mozno vykonat len na naklady objednavajucej pravnickej alebo fyzickej osoby ako nepravidelnu prepravu osob alebo prepravnu sluzbu." Podla ministra nove znenie odborneho usmernenia, ktore coskoro vyjde vo vestniku, bude zrozumitelnejsie ako sucasne.

Ochrana lesov pred poziarmi

Jarne obdobie moze prekvapit skorsim oteplenim, co ma vplyv aj na pocet poziarov z vypalovania travnych porastov a krovisk a v priamej suvislosti aj na samotnu poziarovost v lesnom hospodarstve. Naoko nevinne vypalovanie suchych travnych porastov a krovisk sa vplyvom rychleho horenia a poveternostnych vplyvov (hlavne vietor) moze rozsirit do okoliteho lesneho porastu a moze viest k naslednemu poziaru celej lesnej kultury.

Hlavny vinnik je znamy, je to clovek, ktory svojim lahostajnym a nezodpovednym postojom a pristupom k prirodnym hodnotam ohrozuje nielen materialne hodnoty vytvorene prirodou, ale aj ostatne materialne hodnoty nas ostatnych, zdravie a dokonca aj zivoty obcanov, zasahujucich jednotiek poziarnej ochrany a aj ostatnych, ktori sa podielaju na lokalizacii a samotnych hasebnych pracach na poziarovisku.
Statistika poziarovosti v roku 2000 bola v okrese Brezno relativne priazniva, bolo zaznamenanych len 29 poziarov v lesnom hospodarstve, pricom v statnom vlastnictve (obhospodaruju lesne zavody) bolo evidovanych devatnast poziarov so skodou 622 000 korun v obecnych a mestskych formach vlastnictva (obecne a mestske lesy) to boli tri poziare, pricom skoda nebola vycislena, tri poziare boli zaevidovane v urbarskych a pasienkovych spolocnostiach a styri boli zaznamenane v sukromnom vlastnictve. Skoda pri tychto poziarov dosiahla dovedna sumu 631 tisic korun, pricom zahranene hodnoty boli vyse 3 miliony korun.
Najcastejsia pricina tychto poziarov je v "nevinnom" vypalovani suchej travy na pasienkach, lukach a kroviskach, pricom dochadza k jeho rozsireniu sa na blizke lesne porasty. V ostatnom obdobi sa na pocte poziarov podiela aj samotna cinnost v lese - tzv. spalovanie haluziny ako nasledny produkt po tazbe dreva, resp. spalovanie tohto drevneho odpadu na zabranenie rozsireniu sa podkornych skodcov - korovcov. Pokial tato cinnost nie je dobre organizacne, ale aj technicky zabezpecena, vznika nekontrolovatelne horenie a jeho nasledne rozsirenie sa do okoliteho lesneho porastu.
Treba si uvedomit velke materialno - technicke nasadenie a financne naklady na jeden vyjazd jednotky poziarnej ochrany na priam banalne pripady vypalovania, pricom casto su tieto hasebne prace vykonavane v tazkych - nepristupnych horskych lokalitach, kde je stazeny pristup poziarnej techniky ako aj doprave vody na hasenie. Casto sa tvrdo pracuje aj s obycajnym protipoziarnym naradim (lopaty, krompace) na uhadzovanie horiacej travy a porastov, pricom realne nebezpecenstvo hrozi zo zeme aj zhora - nebezpecenstvo padajucich horiacich casti stromov a pod.
Na tychto pracach sa podielaju aj pracovnici lesnych zavodov a urbarskych spolocnosti, ako aj ostatni obcania na vyzvanie obecneho uradu, clenovia a pracovnici dobrovolnych jednotiek z obci a zavodov, a to na zaklade poziarno - poplachoveho planu jednotky Zboru poziarnej ochrany.
Znacny podiel na pocte poziarov v tomto obdobi maju aj malolete deti a mladistvi. V tejto oblasti poziarnej prevencie je znacna rezerva, pocnuc vplyvom a vychovou samotnych rodicov, skolou a prostredim, kde vyrastaju. Tu treba rozsirit formy propagacie a nazornej vychovy, a to prostrednictvom aktivit spolocenskych a zaujmovych zdruzeni (clenstvo v turistickych a skautskych oddieloch, kruzky prirodovedcov, dobrovolna poziarna ochrana). V kazdom pripade treba zamedzit pristupu deti k zapalkam, horlavym kvapalinam a inym lahkohorlavym latkam, ku ktorym treba zaradit v dnesnej dobe tak "popularne" prostriedky zabavnej pyrotechniky - tieto dokazu lahko zapalit suchu travu, papier, plasty a pri dlhsom tepelnom posobeni aj drevo.
V ostatnom case evidujeme tzv. vypalovacov travy aj dochodcov, u ktorych je tento prejav priam zakoreneny - prevlada nazor, ze staru travu treba spalit za ucelom "pohnojenia", co ma dobry vplyv na rast novej zelenej travy. Opodstatnenie tohto myslenia je vsak absolutne neprijatelne.
Navstevnici lesa z hladiska poziarnej prevencie musia respektovat najma: zakaz fajcenia a manipulacie s otvorenym ohnom, zakaz vypalovat travne porasty a zakladat ohen na miestach, kde by sa mohol rozsirit, pre kladenie ohna v prirode vyuzivat podla moznosti upravene priestory a ohniska, v ziadnom pripade nezakladat ohen priamo v lese a vo vzdialenosti menseu ako je 50 m od lesa, bezprostredne okolie a priestor ohniska vycistit od suchej travy, ohnisko oblozit kamenmi, neponechavat deti samotne pri ohnisku, pri odchode bezpecne uhasit ohnisko (pahrebu poliat, resp. zasypat zeminou).
V ramci tradicneho jarneho upratovania v okoli rodinnych domov, obytnych budov, chatach a v okoli zahradkarskych osad a pri zveladovani ostatnych priestorov nespalovat ziaden horlavy material, treba vyuzit moznost odvozu tohto odpadu prostrednictvom poskytovanych sluzieb cez obecne urady, zahradkarske, turisticke, polovne a ine zdruzenia i vlastnikov lesov a pasienkov.
Kazdy z nas v ramci svojich moznosti a podmienok moze kladne vplyvat na zlepsenie poziarnej prevencie aj v tejto oblasti prikladom, podielom na organizovani a vykonani prednasok, besied ci rozhlasovych relacii v mieste svojho bydliska, resp. pracoviska a takto prispiet k znizeniu poctu poziarov v tomto kritickom obdobi.
Treba respektovat povinnost obcana - nevyvolat bezdovodne poziarny poplach alebo privolat jednotku poziarnej ochrany - tato skutocnost ma priamy nasledok v znizeni akcieschopnosti poziarnej jednotky.
Odbor poziarnej ochrany okresneho uradu v Brezne upozornuje na pravne nasledky porusenia predpisov o poziarnej ochrane, a to konkretne pri vypalovani porastov a zakladani ohna na miestach, kde sa moze rozsirit, ulozenim pokuty fyzickej osobe (obcanovi) az do vysky 5000 korun v zmysle ustanoveni zakona SNR c. 126/85 Zb. o poziarnej ochrane v zneni neskorsich predpisov.

mjr. PO L. Masar

Viete, ze ...

... Siedmy april je Svetovy den zdravia?                                               ... Dvadsiaty druhy april je Den Zeme?


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT