4. SEPTEMBER  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Trznica je miestom, kde mozeme kupit rozne polnohospodarske produkty. Vyberieme si tu cerstvu zeleninu a ovocie na konzumovanie, zavaranie, alebo len tak sa pokochame plodmi prirody. Chodite nakupovat na trznicu? Ste spokojni s ponukanym tovarom? Odpovede na tieto otazky nam poskytli okoliduci.

anketovym mikrofonom


 

Chodite na trznicu?

Viera Brozmanova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze v Brezne je dost slaba trznica. Zvyknem chodit do Zvolena, je tam ovela lepsi vyber, viacej druhov kvetov. Ceny su prijatelne aj v niektorych obchodoch so zeleninou a ovocim.

Neznama pani z Valaskej:

- Velmi rada chodim na trznicu, hlavne ked idem do mesta na nakup, vzdy si nieco vyberiem. Vacsinou v jarnych mesiacoch maju velky vyber priesad zeleniny a kvetov. Raz sa mi stalo, ze som si kupila priesadku karfiolu a narastla mi kapusta. Myslim, ze taketo skusenosti maju viaceri. A v lete kupujem hlavne broskyne, marhule, ktorych v tohtorocnej ponuke je nedostok, alebo su privelmi drahe.

Julia Kolajova, dochodkyna, Benus:

- Nepochadzam z Brezna, na trznicu chodim malo, ale ludia si ju celkom pochvaluju. Vela nekupujem, len teraz idem okolo, tak som sa tu zastavila. O cenach nemam velky prehlad, no zda sa mi, ze paprika je pridraha... Ovocie si dopestujem v zahradke.

Maria Kohutova, dochodkyna, Predajna:

- So sortimentom som spokojna. Chcela som kapiu, ale uz bude len v septembri. Paprika je dost draha, no myslim si, ze lacnejsia nebude. Bolo dost sucho, a preto aj urody je pomenej. Na dedine predavaju zeleninu o nieco lacnejsie ako v meste.

Eva Stulajterova, pekarka, Brezno:

- Prave idem na trznicu kupit paradajky, papriku a melon. Zelenina je pekna, myslim si ze aj ceny su prijatelne.

Maria Mydlova, invalidna dochodkyna, Brezno:

- Chodievam na trznicu a s ponuknutym tovarom som spokojna. Uhorky nakladacky mali aj lacnejsie aj drahsie, kto ako natrafil. Maju tu dost velky vyber a myslim, ze paprika a paradajky stoja o nieco menej ako v obchodoch. Idem na nakup do mesta a cestou spat si kupim este uhorky na zavaranie. Vyhodou je, ze zeleninu a ovocie si mozem sama vybrat a je vzdy vsetko cerstve.

Eleonora Nepsinska, uradnicka, Brezno:

- Na leco som si kupila paradajky a papriku, no na konzumovanie je o nieco drahsia, ale je pekna. Ovocie kupujem pomenej, a to uz zajdem aj do obchodu.

Klasok a Breznan na medzinarodnom festivale

Od 17. do 20. augusta sa v Nitre konal druhy rocnik medzinarodneho festivalu pod nazvom Detska folklorna Nitra, ktory sa niesol v duchu priatelstva medzi europskymi narodmi. V programe ucinkovali subory z Madarska, Chorvatska, Lotysska, Litvy, Polska, Juhoslavie a Ciech. Nechybali ani zastupcovia Slovenska: DFS Nitrancek z Nitry, Vrcharik z Hrinovej, Klasok z Podbrezovej ... hostom bol vojensky folklorny subor Breznan z Brezna. Spolu sa na tomto podujati zucastnilo devatnast suborov so sedemsto ucinkujucimi. Riaditel festivalu Mikulas Nemeth udelil dovedna sest osobitnych oceneni, jedno za choreografiu ziskal DFS Klasok a hlavne dostal FS Breznan. Clenom Klasku a Breznanu patri pochvala za nadsenie a vytrvalost, s ktorou sa do Nitry pripravovali na ukor vlastneho casu. Ako vzdy velka vdaka patri ludovej hudbe suboru Breznan, ktora aj tentokrat ukazala svoje kvality.

Za vsetkych zucastnenych Breznanov a Podbrezovcov
Lenka Spiriakova, Mirka Vassova

 

Mladi nezamestnani o stazi

(Dokoncenie)

V susednom Rakusku sme prvych sest dni boli ubytovani ako krali v zamku Wetzlas v malej dedinke s rovnakym nazvom, priblizne 150 kilometrov od Viedne. Na rekonstrukciu stareho zamku boli vyclenene financne prostriedky. Pocas nasho pobytu tu vladol culy pracovny ruch. V tejto oblasti je niekolko historickych zamkov, no nie vsetky su pristupne verejnosti. Vo velkej romantickej zahrade sme po veceroch sedavali v ratanovych kreslach a predstavovali si, ake by to bolo zit na zamku. Navzdy.
Nasledujuce rano sme nastupili v pracovnom odeve na polia. Slniecko na nas neprestavalo svietit. Okrem potu na cele sme nabrali ,,bronz" a s usmevom na tvari sme okopavali mak a nechtik lekarsky. V tejto oblasti sa jedna dedina vola Makova. Specializuje sa cisto na pestovanie maku a jej obyvatelia z neho vyrabaju rozne vyrobky a varia speciality pre gurmanov. Ak vam doposial nebola znama makova palenka, knedle a syr s makom ci makova cokolada, teraz je to uz skutocnost. Makova pena do kupela alebo krem na tvar a ruky by si vase sympatie urcite ziskala. Jeden manzelsky par si otvoril pred piatimi rokmi makovu restauraciu. Majitel Neuwiesinger ma vlastne makove polia, na ktorych sme pracovali. Tu mu vyrastie tolko maku, aby mohol prevadzkovat svoju restauraciu pocas celeho roka. Je stylova a ani v jednej miestnosti nechybaju suche alebo umele makovice a obrazy makov. Restauracia dycha aj vonia makom. Aj nove auto, cierny chrobak Beetle, ktore rodina vyhrala v sutazi, je zdobene makovymi kvetmi. Rodina si ho zasluzila pravom. Roky pracovala, aby dosiahla velky uspech. Detaily su kredom a kvalita poskytovanych sluzieb prilakaju do restauracie ludi z blizka i z daleka. Kto by si nedal povedat ochutnavke makovej torty alebo makovych sulancov? Chutia skvele.
V Rakusku sme navstivili v Edelhofe znamu polnohospodarsku skolu, ktora vlastni a obhospodaruje polnohospodarsku podu: pestuje strukoviny, obilniny, chova domace zvierata.
Pocas trojmesacneho stazoveho pobytu sme najviac dni stravili v Nemecku. Okrem Magdeburgu sme spoznali aj male mestecko Bismark, kde absolvovali zaujimave exkurzie do polnohospodarskych druzstiev, polnohospodarskych muzei s ukazkou obrabacich strojov a zariadeni i rucnych naradi z obdobia, ktore si pamataju uz iba nasi stari rodicia. Videli sme stary veterny mlyn, ktory sa otaca na drevenej “stracej nozke". Nie ako klasicke veterne mlyny. Nemecko ma mnozstvo prirodnych parkov s rozlohou tisicok hektarov, kde na rozdiel od nasich parkov nezije rozmanita zver a vtactvo. Len jej nepatrna cast. Kone nie su raritou, ale beznou zabavkou Nemcov. Jazda na koni je ocarujuca, ale niekedy sa moze skoncit aj tvrdym pristatim. A vtedy to uz nie je prijemne. Prijemnejsie je ale ochutnat ceresnove ekologicke pivo z pivovaru, ktory sme navstivili v mestecku Neuendorf. So svojou kapacitou 20 000 hektolitrov piva sa zaradil na prve miesto v regione. Diplomovany inzinier Gerald Wopat je majitelom pivovaru a malej restauracie. Tu mozete ochutnat jeho ekologicke svetle, cierne alebo ceresnove pivo.
V Magdeburgu sme vysadili Europsku zahradu - zacina sa slovenskou a talianskou, a bude pokracovat ruskou. Nase kvety a stromy v zahrade budu pripominat nemeckym partnerom dni stravene s nami. A nase priatelstvo. Nechyba aj nas slovensky znak.
Tri mesiace su dlha doba. V skupine dvadsiatich ludi sa nikto nenajde bez chyb. Zazili sme toho vela. Boli sme ako jedna velka rodina a mame na co spominat. Pracovali sme, vzdelavali sa a navstevovali zaujimave kuty miest a dedin. Co viac sme si mohli priat?
Dufam, ze projekt Ekologicke krajinarstvo nebude jediny a da sancu aj dalsim mladym ludom spoznat svet. Zadarmo.
Velka vdaka patri vysielajucej organizacii v zastupeni prokuristkou Valeriou Svantnerovou, ktora nam pomahala a bola nam velkou oporou.

Andrea Lickova

 Potulky prirodou

Milym vychadzkovym miestom je Klenovsky Vepor, od Brezna cestujeme vlakom smerom do Pohronskej Polhory. Ked vystupime, prejdeme dedinou do udolia vedla zeleznicnej trate. Najlahsie dosiahneme skalnaty chrbat Vepra od stanice Banovo, cestu ukazuje tabulka so zltou znackou. Vyhlad je krasny. V priaznivom pocasi uzrieme z Vepra konciare Vysokych Tatier, useky doliny Hrona, Nizke Tatry az po velku Fatru, na vychode Fabovu holu. Za spiatocnu cestu volime udolie Cierneho Hrona. Z Vepra ideme hrebenom na zapad a popri potoku Cierny Hron prideme na Dobroc. Smerom na juh od obce jeden a pol hodinu cesty dojdeme do pralesov Bruotova a Geravka. Nachadzaju sa tu obrovske smrekove a jedlove kmene a krasne vyvinute listnate stromy, je to raj pre botanikov a lesnikov. Najvacsia obec v udoli Cierneho Hrona je Cierny Balog, kde sa odohravali hrdinske partizanske boje v Slovenskom narodnom povstani. Okolo neho je este dvanast drevorubacskych obci. Z Cierneho Balogu sa spat do Brezna mozeme vratit autobusom.

Stefan Libic


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT