8. JUL 1998 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

Helena Babusakova, dochodkyna, Brezno:

- Vsak to boli prvi vierozvestovia nasej viery, nie? V kostole byva na nich krasna spomienka a svata omsa na ich pocest.

Maria Horvathova, dochodkyna, Polomka:

- Su to zakladatelia nasej viery a pripomenieme si ich aj v kostole.

Martina Kurekova, studentka, Brezno:

- Svaty Cyril a svaty Metod boli vierozvestovia, ktori nam priniesli nove pismo hlaholiku a z nej ich ziaci vytvorili cyriliku. Prisli vlastne zo Soluna na prikaz Rastislava od papeza v roku 863.

Robert Antman, robotnik, Podbrezova:

- Boli to vierozvestovia, ktori priniesli do Velkej Moravy slovanske pismo. Pripominame si ich v nedelu 5. jula.

Tomas Kvackaj, ziak, Brezno:

- Roznasali posolstvo o Jezisovi, vymysleli prve pismo a dalej neviem.

Jana Endrekova, zdravotna sestra, Brezno:

- Boli to vierozvestovia. Priniesli nam pismo. V nedelu 5. jula maju sviatok, teraz je to uz cirkevny sviatok. Prisli do Velkomoravskej rise, predtym tu vladli franski knazi a nemecke pisomnictvo a oni zalozili prvu abecedu a vlastne dali akysi kulturny zaklad nasim dejinam. Konstantin potom prijal cirkevne meno Cyril, svoje ucenie musel ist obhajovat k papezovi, ale preslo im to a zostali na tom.

(md, ng)


Reakcia predsedu Slovenskeho zvazu moderneho patboja Dr. Vladimira Millera

So zaujmom som si precital clanok pod nazvom "Spoved moderneho patbojara", uverejneny vo vasich novinach dna 25. maja 1998. Kedze v clanku je velmi vela nepresnosti a zavadzajucich faktov, dovolte, aby som - ako predseda Slovenskeho zvazu moderneho patboja - reagoval na tento clanok.

Uz v prvom odstavci zarazila ma dikcia... "M. Libic bol horucim kandinatom na pripravu na olympijske hry v Sydney. Predurcovali ho na to aj vyborne vysledky: je sedemnasobny majster SR, majster byvalej CSFR, dalej ziskal dvakrat prve a dvakrat tretie miesto v europskom pohari." Potial citacia z clanku.

Zial musim konstatovat, ze Matej je naozaj sedemnasobny majster SR, ale v ziackych a dorasteneckych kategoriach, doposial sa vsak nestal ani juniorskym, nie toboz seniorskym majstrom SR. Bol majstrom CSFR v roku 1992 v kategorii ziakov.

V nasom sportovom odvetvi sa zial Europsky pohar nekona, cize dalsi udaj je uplne vymysleny! Pravdou je, ze vlani v roku 1997 vyhral kvalifikacne preteky juniorov vo Svajciarsku a bol treti na obdobnom podujati v Bratislave. Zial, napriek tymto vykonnostnym prognozam, nepostupil minuly rok na Majstrovstvach sveta juniorov v Banskej Bystrici do finalovej sutaze (32 najlepsich pretekarov), co stalo Slovensko v sutazi druzstiev stratu popredneho umiestnenia medzi siestimi najlepsimi druzstvami.

Dna 12. maja t.r. uskutocnila sa tlacova beseda nasho zvazu so zastupcami masmedii, kde sme jasne formulovali ciel snazenia nasho zvazu - startovat na Olympijskych hrach 2000 v Sydney. Nikto, ani ja, ani reprezentacny trener pan Dusan Polacek st. neformulovali sme nominaciu pretekarov zaradenych do olympijskej pripravy, pretoze takuto zatial nemame a vo Vykonnom vybore nasho zvazu sme nic taketo neschvalili! Zapisy z rokovania tohto organu dostavaju vsetci predsedovia oddielov a klubov na Slovensku - teda aj predseda Slovana Benus.

Zial v denniku Pravda zo dna 13.maja 1998 sa objavil clanok "Styria myslia na OH", prevzaty z TASR, kde redaktor pan Ksinan "vlozil" do ust D. Polackovi vetu: "Potom uz bude zalezat na tom, ako D. Banacky, R. Talajka, a R. Malatek, ako aj jedina pretekarka E. Malikova vyuziju kvalifikacne prilezitosti." Znovu opakujem, ziadnu nominaciu olympijskej pripravy zvaz neschvalil!

Celu problematiku spravne vystihol redaktor dennika Praca pan Okrucky, kde v clanku "Moderni patbojari pomyslaju na MS a OH" uvadza: "Momentalne ju tvoria (reprezentaciu - pozn. autora listu) Banacky, Talajka, a Malatek, z nich ostanu na buduci rok jeden - dvaja a doplnime ich najlepsimi juniormi." Dalej P. Polacek konstatuje: "Mladi boli schopni v priprave sekundovat seniorom, a to je dobre znamenie." Takisto sa v clanku konstatuje: "Velka pozornost sa bude v tejto sezone venovat mladym, medzi ktorymi je viacero talentovanych pretekarov - Chabrecek, Libic, Kurej Ac, Asvanyi, Brecka."

Na vasu otazku "vedeli by ste porovnat vykonnost s vykonnostou nominovanych troch patbojarov?", Matej Libic odpoveda: "Teraz s urcitostou viem, ze mam lepsiu vykonnost ako hociktory z tych troch, co potvrdzuju vsetky vysledky." Opat musim konstatovat, ze ide o absolutne subjektivny nazor spominaneho sportovca. Iste, jedna vec su domace sutaze (ale aj tu na jarnej cene STU 9. aprila 1998 prehral s Talajkom o 110 bodov), pre nas vsak dominantne su medzinarodne podujatia. Prave na zaklade dobrych vysledkov z testov reprezentacie, dostal M. Libic prilezitost startovat na halovych medzinarodnych pretekoch seniorov v Budapesti, koncom februara t.r., kde v semifinalovej skupine nedosiahol postupove miesto (z dvoch skupin postupovalo 16 najlepsich pretekarov) a v stvorboji (bez jazdy na koni) dosiahol nizsi bodovy vysledok ako vsetci traja uvedeni reprezentanti, startujuci na podstatne narocnejsom a kvalitativne lepsie obsadenom Svetovom pohari muzov v maji v Budapesti. Pre dokreslenie reality uvadzam, ze v tom case M. Libic startoval na medzinarodnych pretekoch juniorov vo Varsave, kde skoncil na 18. mieste, ako treti z nasich juniorov. Chabrecek bol piaty a Kurej patnasty.

Matej Libic je talentovany 20 - rocny pretekar, ktory za posledne obdobie zaznamenal velky progres vo svojej vyslednosti, zatial vsak postacujuci pre juniorsku kategoriu, ktora v nasom sportovom odvetvi je ohranicena vekom 21 rokov. Postupne dostava prilezitost startu i medzi seniormi, 11. - 14. juna bude startovat na Svetovom pohari v polskom Drzonkowe, na armadnych pretekoch vo Svajciarsku. Jeho vrcholom by mali byt tohto roku ako i buduci rok juniorske majstrovstva sveta, kam zatial vekove a vykonnostne patri. Ci sa prebojuje do olympijskej pripravy pre Sydney 2000, je v jeho rukach a ta sa bude robit na zaklade vysledkov z medzinarodnych sutazi.

Dr. Vladimir Miller

Primicie v Brezne

Prvy julovy vikend zilo Brezno nevsednou udalostou. Mlady muz Jozko Kovacik z Mazornikova, dakoval Panu Bohu za dar knazstva slavenim primicnej svatej omse. Co tejto udalosti predchadzalo? Jozko zacal studovat v roku 1991 na bohosloveckej fakulte sv. Frantiska Xaverskeho v Slovenskej Lupci a neskor po dostavani novej budovy seminara v Badine. V roku 1994 volanim Pana sa rozhodol pre dalsie studium v USA v state Pensylvania. Nebolo to rozhodnutie lahke. Jozko sa rozhodol dobrovolne na tisicky kilometrov vzdat sa rodicov, brata, priatelov, vlasti, prekonavat jazykovu barieru a privykat na uplne novy zivotny styl. Vyvrcholenim jeho snazenia a pomoci bozej bol den 30. maj 1998, ked vkladanim ruk a modlitbou otca biskupa Josepha Adamca, tiez povodom Slovaka, prijal sviatost knazstva v katedralnom chrame Najsvatejsej sviatosti v meste Altoona v state Pensylvania.

Dakovna primicna svata omsa sa konala na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne 5. jula na sviatok nasich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Tento fakt umocnoval tuto slavnost. Pan povedal: " Chodte do celeho sveta a ohlasujte evanielium." Pred 1130 rokmi nam v rodnej reci prisli ohlasit evanielium sv. Cyril a sv. Metod. Dnes nas rodak Jozko ide ohlasovat evanielium do materialne vyspelej a bohatej Ameriky a zaroven robi to najlepsie meno Slovensku. Slavnosti sa zucastnil otec biskup J. Adamec a dalich sedemnast hosti z USA, rektor Seminara Frantiska Xaverskeho v Badine Tomas Galis, kazal byvaly brezniansky kaplan Martin Sebin, medzi hostami bol evanielicky farar D. Fabricius s manzelkou a poslanci NR SR Ivan Simko a Ludovit Cernak. Slavnostnu atmosferu dotvarala hudobna skupina surodencov Jendruchovcov. Na zaver slavnosti udelil novoknaz Jozef slavnostne pozehnanie rodicom, bratovi, duchovenstvu. Za zdarny priebeh slavnosti patri podakovanie predovsetkym rodicom novoknaza, na ktorych bola hlavna tarcha celej organizacie, dalej dekanovi Mgr. Jaroslavovi Kadlecovi, kaplanom, pani Bursovej, pani Michalovicovej, vsetkym nemenovanym ochotnikom, ktori prilozili ruku k dielu. Osobne ma povzbudila iniciativna pomoc mladeznikov, deti i mladych Romov.

Marian Kvackaj, poslanec MsZ


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT