Vitajte v Polomke

Obec Polomka v ramci rozvoja turistiky a cestovneho ruchu v mikroregione Horehron vydala publikaciu Vitajte v Polomke. Ako pise v prihovore starosta Frantisek Durcenka, tento turisticky sprievodca Polomkou chce ukazat, co moze turista i nahodny navstevnik najst v najvacsej obci na Horehroni. Citatel sa v pisanom texte doplnenom fotografiami dozvie o historii, vyznamnych osobnostiach, faune a flore, zaujimavostiach obce, pamatnych tabuliach, salasnictve, ovciarstve, ludovej kulture, remeslach, sporte, kulturno-spolocenskych, sportovych podujatiach, sluzbach, ubytovani, stravovani. Ak mate zaujem, tohto sprievodcu razovitou horehronskou obcou si mozete kupit v predajni so zmiesanym tovarom v Polomke.

Turnaj v mariasi v P. Polhore

V nedelu 17.marca sa v Pohronskej Polhore uskutocnil nulty rocnik turnaja v mariasi. S myslienkou na toto podujatie prisiel Frantisek Pindiak a pod zastitou Dobrovolnej poziarnej ochrany v P. Polhore ho aj organizacne pripravil. Turnaj mal nad ocakavanie dobry priebeh i ucast (dovedna styridsatpat hracov z P. Polhory, Michalovej, C. Balogu, Brezna, R. Soboty, Gasparova, Bravacova a z Medzibrodu). Prve miesto obsadil domaci hrac Peter Hornak, druhe miesto Julius Vetrak z R. Soboty a na tretej precke sa umiestnil Jan Molota z Brezna. Okrem usilia organizatorov sa turnaj mohol uskutocnit aj zasluhou sponzorov.

Tanecne skupiny v Magic-klube

Magic-klub vo stvrtok 14. marca patril ziakom zakladnych skol. Na diskoteke pre vsetkych sa predstavili tanecne skupiny Centra volneho casu v Brezne Pitu a Katka, pripravujuce sa na sutaz Rytmus mladych, ktora bude koncom maja v Nemeckej. Vedenie centra na 1. juna dohodlo s prevadzkovatelom klubu zaujimave podujatie pri prilezitosti MDD, vsetko zadarmo - ako dar detom mesta Brezna.

Rriaditela Technickych sluzieb mesta Brezna Ing. Tomasa Gabona
Ako je mozne, ze obyvatelia cinziakov v Brezne platia
za odpad 350 korun na osobu a rok a obyvatelia cinziakov v istej nemenovanej obci nedaleko Brezna menej? Pritom im odpad odvazaju technicke sluzby na tu istu skladku a maju to dalej?

- Odpovedat by sa dalo velmi jednoducho: Pretoze naklady na likvidaciu domoveho odpadu, to nie su len naklady na vysypanie odpadu z kontajnera za cinziakom. Konkretne ide o tuto problematiku:
1. Skutocnost, ktora je dana objektivne a nedokazu ju ovplyvnit pracovnici technickych sluzieb, je velkost obce. Z nasledujucich bodov bude zrejme, preco vyska poplatku suvisi aj s velkostou obce. Porovnavat preto obec, ktora ma 4000 obyvatelov s mestom, ktore ma 23 000 obyvatelov, je zavadzajuce. Pre zaujimavost, na Slovensku su mesta, kde mali problemy zmestit sa do zakonom povolenej maximalnej vysky poplatku 1200,- Sk/os./rok.
2. Jednou z povinnosti obci podla noveho zakona o odpadoch je vytvorit podmienky na triedenie domoveho odpadu. Nemenovana obec splnila literu zakona takto: umiestnila na uzemi obce niekolko kontajnerov na sklo a papier, ked su plne, daju ich odviezt. Ktori obyvatelia tam co nosia a kolko, neskumaju. Nebezpecne zlozky odpadu, ako napr. autobaterie nosia na cerpacie stanice,... V Brezne (do maja 2000) sme vybavili vsetky najvacsie sidliska (Mazornikovo, Nalepkova, SLN, cast CSA) supravou zavesnych tasiek do kazdej domacnosti, ku kazdemu bytovemu bloku sme pristavili trojicu upravenych kontajnerov na papier, sklo, textil a umelohmotne flase (kontajner je 10 000 korun). Kazdy rodinny dom dostal sadu igelitovych vriec. Pravidelny odvoz, minimalne raz za dva tyzdne robime od kazdeho cinziaka, kazdeho rodinneho domu. Obyvatelia to nemusia nikde odnasat. Kazda zlozka vytriedeneho odpadu sa v objekte technickych sluzieb dotriedi a zlisuje do balikov (okrem skla), zabezpecime odvazenie a odvoz k spracovatelovi. Mame kupene uz dva lisy s prislusenstvom a zamestnany kolektiv pracovnikov na tuto cinnost. Kazdy rodinny dom a kazdy cinziak je pravidelne hodnoteny ako triedi odpad, co ma pravny vplyv na vysku poplatku pre obyvatelov v nom byvajucich.
3. Priamo od rodinnych domov, cinziakov, minimalne dvakrat rocne odvazame objemovy odpad, drobny stavebny odpad, nebezpecne zlozky odpadu (autobaterie, farby, svietidla, chladnicky, televizory,...). Obyvatelia Brezna to nemusia nikde odnasat. Pritom naklady na zabezpecenie odborneho spracovania tohto odpadu nie su male, napr. za jedno svietidlo treba zaplatit 25 korun.
4. Naklady na likvidaciu ciernych skladok, ktore tvoria na uzemi obce samotni obyvatelia. Cim vacsia obec, tym vacsia anonymita a tym mensia sanca prichytit pachatela. Pokial obyvatelia mesta nespolupracuju pri odhalovani takychto pachatelov, odstranit tieto skladky musi mesto, cim vznikaju dalsie naklady.
5. Ak v ramci jarneho upratovania niektori obyvatelia len vyziadaju kontajnery, ale ich nevyuziju, su to dalsie neefektivne naklady.
6. V meste mame (do roku 2001) rocne okolo 12 – 18 % obyvatelov rodinnych domov, ktori tvrdia, ze ziadny odpad nemaju a poplatky neplatia a zbavuju sa odpadu nelegalnym sposobom.
7. Vseobecnezavazne nariadenie mesta Brezna o odpadoch uklada uzivatelom kontajnerov na odpad pri cinziakoch udrziavanie cistoty v ich okoli. Ak si tito neplnia svoje povinnosti a na mestskom zastupitelstve sa prijme uznesenie, ze raz za stvrtrok to za nich budu robit pracovnici technickych sluzieb, tak to tiez nieco stoji.
8. Na prstoch jednej ruky spocitate obce na Slovensku, ktore maju vlastnu kompostaren na bioodpad. V Brezne ju mame. Nedavame tam len odpad z verejnej zelene, ale vsetok odpad doneseny zo zahrad obyvatelov mesta. Palenie tohto odpadu (take bezne) je totiz v rozpore so zakonom. V Brezne sme vytvorili podmienky tak, aby obyvatelia nemuseli zakon porusovat. Vsetka cinnost v ramci odpadoveho hospodarstva v meste je riadena mestskym zastupitelstvom, ktore kazdorocne prerokuva spravu o nom a prijima uznesenia na nasledujuci rok. Cinnost v meste Brezne predbehla o pat rokov celostatnu legislativu. Vela veci z toho, co uz u nas mame, mnohe okolite obce este len caka.
Vsetko toto je v rukach a na ochote obyvatelov. Ak technicke sluzby nebudu musiet suplovat mnohe veci, ktore by mali a mohli urobit obyvatelia sami, znizime naklady a tym aj poplatky. Ak dve obce robia to iste, vysledok nemusi byt ten isty. Rozdiel v poplatku okolo sto korun na obyvatela a rok – je to malo alebo vela? Ak si za to kupujeme znesitelne zivotne prostredie pre nas – sucasnikov a formujeme ohladuplne spravanie sa voci zivotnemu prostrediu nasich deti, ktore tu budu zit aj po nas? Vyvoj sa zastavit neda. Pred desiatimi rokmi sme s uzasom sledovali majitelov mobilnych telefonov. Dnes s nimi chodia deti do zakladnej skoly. Uz onedlho budeme nuteni pouzivat (tak ako volakedy) vratne obaly z napojov. V Cechach uz musia v predajniach potravin kazdy napoj predavat aj vo vratnom obale. Ak nebudeme chciet byt zasypani odpadom, budeme musiet akceptovat zmenu urcitych zivotnych navykov. Tu nam uz len formalne plnenie povinnosti (aby sme udrzali nizke poplatky za odpad) nebude stacit.

Dumbierfest III.

Festival otvoril Peter Ondrejovic, ktory sa podelil o svoje zazitky z ciest po Venezuele a po tazko pristupnych oblastiach Etiopie, kde este aj dnes ziju kmene neovplyvnene postupujucou modernou civilizaciou. Skalne veze zasadene do nadherneho prostredia thajskych plazi boli temou Vlada Lineka, ktory okrem prirodnych scenerii predstavil aj vynikajuce fotografie historickych pamiatok tejto exotickej krajiny. Prvy den festivalu zavrsila zabava s funki skupinou Toomuch v Bombura klube.V sobotu divakov uputala prednaska domaceho horolezca Jaroslava Vondercika (na snimke c. 1) s obrazkami z Nepalu a Tibetu. Svoju produkciu na festivale uz tradicne predstavuje znamy dokumentarista Pavol Barabas. Tentokrat premietli dva jeho dokumnetarne filmy. Prvy z nich - Divokla voda - je dokumentom o raftovani divokych riek na Sibiri. Bombonikom je vsak film Kralovstvo mustang z odlahlej Nepalskej oblasti, ktory ocenili na mnohych medzinarodnych festivaloch horskych filmov. Prierez svojimi polarnymi expediciami pripravil aj minulorocny ucastnik festivalu Peter Valusiak.
Vo vecernych hodinach tato skvela akcia pokracovala v Bombura klube, kde horolezecky klub ZP Sport, a. s., Podbrezova nasiel priestor na vybudovanie cvicnej horolezeckej steny (na snimke c. 2), ktorej otvorenie nacasovali nadsenci tohto sportu prave pocas Dumbierfestu.
Na zaver programu vystupila zostava spickovych slovenskych dzezovych hudobnikov (na snimke c. 3) v zlozeni Silvia Josifosko - spev, Gabriel Jonas - klavesove nastroje a Radomir Tariska - saxofon.
Organizatorom pravom patri podakovanie. Dufame, ze Dumbierfest sa stane tradiciou a ze sa podari pripravit aj jeho dalsie rocniky.