Citatelia nam
pisu |
Betliar bilancuje |
Stalo sa uz tradiciou, ze v prvych mesiacoch roka rozne
obcianske organizacie bilancuju uplynule funkcne obdobie. Byva tomu tak aj v pobockach
Pohrebneho podporneho zdruzenia Betliar, ktoreho zakladna v nasom okrese je rozlozena v 23
obciach a ma 9149 clenov. Okres Brezno patri v ramci ustredia Betliar medzi najviac
rozvinute a priemerom takmer 400 clenov na jednu pobocku medzi tri najaktivnejsie.
Ked si v uplynulom roku ustredie pripomenulo 70. vyrocie prveho valneho
zhromazdenia, neobislo sa bez spomenutia Telgartu, Podbrezovej, Piesku, Hronca. Tieto obce
sa ako prve v rokoch 1932 - 1937 zapojili do tohto humanneho hnutia, ktoreho cielom je
poskytovat pomocnu ruku pri umrti svojho clena, financnou podporou zmiernit hlboky zial a
byt napomocny rodine pri poslednej rozlucke. Aj tato financna podpora 6500 korun pri
trvani clenstva nad pat rokov vyrazne podpori socialne slabsie rodiny. Hodno spomenut
pobocky okresu, kde sa clenska zakladna od 25. valneho zhromazdenia zvysila, vo Valaskej o
96, v Zavadke nad Hronom o 89, v Helpe o 81, v Brezne o 183, v Predajnej a v Dolnej Lehote
o 19 a v Osrbli o 22 clenov. Vyrazny pokles bol zaznamenany v Telgarte, Podbrezovej,
Piesku, Hronci, Myte pod Dumbierom, Sumiaci, Pohronskej Polhore, Ciernom Balogu a v
Michalovej, dovedna 397 clenov. V sestrocnom funkcnom obdobi sa clenska zakladna zvysila o
86 clenov a predstavuje 16,2 percenta z celkoveho poctu ustredia, kde je organizovanych 56
442 clenov. Zvlast velmi nepriaznivy je vyvoj v miestnej pobocke c. 144 - Polomka, kde
zakladna sustavne klesa a dnes ju tvori len 20 clenov, co pri pocte okolo 3200 obyvatelov
je pomer 1:160. Pre porovnanie uvediem stav malych obci okresu, ako su Jaraba, Sihla,
Osrblie, Horna Lehota, kde je pomer od 1,8 do 2,8, t. j. na jedneho clena organizovaneho v
Betlairi pripada 1,8 - 2,8 obyvatelov. Vacsia pozornost funkcionarov mesta Brezna by
prispela k vyssej organizovanosti, clenska zakladna tu ma len 1435 clenov a pomer je 1:16,
oproti tomu v C. Balogu je organizovanych az 1964 clenov (pomer 1:2,6).
Financne hospodarenie ustredia Betliar v uplynulom sestrocnom
funkcnom obdobi: prijmy celkom 52,933 tisic korun, z toho clenske prispevky 43,184 tisic
korun, zapisne a uroky z vkladovych uctov 9,732 tisic korun, naklady celkom 44,586 tisic
korun, z toho podpora pri umrti clenov 40,131 tisic korun, spravna rezia 4,455 tisic
korun, rezervny fond je vytvoreny vo vyske 14,500 tisic korun a je urceny na zvysovanie
financnej podpory pri umrti clenov na vystrojenie dostojneho pohrebu, vyinkasovane
financne prostriedky si pobocky odkladaju na depozitny ucet, kde urokova sadzba je
podstatne vyssia, pritom nie su podrobene osobitnej dani podla § 36 zakona o daniach z
prijmov a len za rok 2000 boli pobockam pripisane uroky vo vyske 112 584 korun.
Aj pobocka c. 97 - Horna Lehota na svojej vyrocnej clenskej schodzi dna 8. marca
bilancovala vysledky svojej cinnosti, schvalila organizacny poriadok ustredia a oboznamila
svoju clensku zakladnu s vysledkami ustredia. Vsetkym pobockam nasho okresu zelam aktivny
pristup k rozvoju clenskej zakladne.
Ing. Milan Patus, pobocka c. 97
Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb
v Brezne na april
Lekaren Medikament,
Kuzmanyho 1Sobota: 6.
Pondelok: 15.
Utorok: 30. |
Lekaren Paradis,
Sturova 49Pondelok: 22.
Utorok: 2.
Streda: 17.
Piatok: 5.
Sobota: 20. |
Lekaren Pri nemocnici s. r. o.,
Banisko 1Pondelok: 1., 8., 29.
Utorok: 9., 23.
Streda: 3., 10., 24.
Stvrtok: 4., 11., 18., 25.
Piatok: 12., 19., 26.
Sobota: 13., 27.
Nedela: 14., 21., 28. |
Lekaren Vitamin,
Nam. gen. M. R. Stefanika 7Nedela:
7.
Utorok: 16. |
Lekaren, ktora kona pohotovostnu sluzbu musi byt zretelne
oznacena. Povinnostou kazdej lekarne je vyvesit rozpis pohotovostnych sluzieb na
viditelnom mieste. Lekarenska pohotovostna sluzba trva do 22. hodiny.
Kedy vychadza, kedy zapada
April 2002: (datum: 1. aprila, vychod Slnka 6.21, zapad
Slnka: 19.09), 2. 6.19, 19.11, 3. 6.17, 19.12, 4. 6.15, 19.13, 5. 6.13, 19.15, 6. 6.11,
19.16, 7. 6.09, 19.18, 8. 6.07, 19.19, 9. 6.05, 19.21, 10. 6.03, 19.22, 11. 6.01, 19.24,
12. 5.59, 19.25, 13. 5.57, 19.26, 14. 5.55, 19.28, 15. 5.53, 19.29, 16. 5.51, 19.31, 17.
5.50, 19.32, 18. 5.48, 19.34, 19. 5.46, 19.35, 20. 5.44, 19.37, 21. 5.42, 19.38, 22. 5.40,
19.39, 23. 5.38, 19.41, 24. 5.37, 19.42, 25. 5.35, 19.44, 26. 5.33, 19.45, 27. 5.31,
19.47, 28. 5.30, 19.48, 29. 5.28, 19.49, 30. 5.26, 19.51.
Mesiac je v nove 12. aprila o 21. hodine a 10. minute a v splne 27.
aprila o 4. hodine a 49. minute. Kym 1. aprila bude Slnko svietit 12 hodin a 48 minut, 30.
aprila 14 hodin a 25 minut, takze doba slnecneho svitu sa predlzi za mesiac o 1 hodinu 37
minut.
Jozef Pupis
Vyberame zo spravy o
stave mesta za rok 2001 |
Program rozvoja byvania
Mestske zastupitelstvo v roku 2001 schvalilo a nasledne
sme realizovali kupu pozemku a skeletu rozostavanej stavby zdravotneho strediska na 23
najomnych bytov. Stavba bude realizovana v roku 2002 za podmienok 50 % dotacie a 50 %
uveru. Uver bude splacany z najomneho v urokovej sadzbe 3,9 %, pricom rocne
najomne nesmie presiahnut 5 % nadobudacich nakladov stavby vratane projektu a
inzinierskych sieti.
Dalsim vaznym, komplikovanym problemom je sprevadzkovanie arealu Hlavina. Verim, ze
s MV RR sa nam v roku 2002 podari tuto lokalitu sprevadzkovat a ziskame pre
neplaticov dalsi disponobilny fond byvania. Kriza v bytovej politike suvisi aj so
socialnou situaciou nezamestnanych a Romov. Riesenie tejto otazky je nad sily a
prostriedky mesta, hoci v tejto oblasti pokracujeme, ale malymi krokmi. S Romami
sa tazko spolupracuje. Okrem devastacie bytoveho fondu, socialnych davok je aj
v moralke velka kriza. Navrhy na riesenie mame, ale problem, ako som uviedol,
prerasta moznosti a pravomoci mesta.
Co sa tyka vlastnej socialnej prace, coraz castejsie riesime pomoc v hmotnej
nudzi, ktoru mozeme poskytnut v zmysle zakona 158/1998 Zb. len pri objektivnych a
taxativne danych pomoci. V ramci moznosti poskytujeme materialnu, financnu a socialnu
pomoc. V roku 2001 sme poskytli financnu vypomoc 28 obcanom, najma na nakup potrieb
pre deti a 2 obcanom materialnu pomoc. Poskytli sme bezurocnu pozicku 7000 Sk na vybavenie
domacnosti. V poslednom case sa nam mnozia pripady hradenia nakladov a organizovania
pohrebov socialne zufalym rodinam. Kazdy pripad dokladne preverujeme v okresnom urade
a v socialnej poistovni. Len tak pristupime k uhrade nakladov priamo na pohrebnu
sluzbu.
Okrem ineho spolupracujeme aj s neziskovymi organizaciami posobiacimi na uzemi
mesta: Unia nevidiacich a slabozrakych, ZO zdravotne postihnutych, Diecezna charita
Brezno. Tymto organizaciam poskytujeme financnu a materialnu pomoc. Priamo do posobnosti
socialnej starostlivosti s financovanim z rozpoctu mesta patri: stredisko pre
osobnu hygienu, kde su poskytovane sluzby za zlavnene ceny pre dochodcov, bezprispevkovych
darcov krvi, prip. verejnost bez ulavy; jedalen pre dochodcov denne pripravujeme
jedlo na priamu konzumaciu alebo vlastnu odnasku 80 obedov v cene 33,-
Sk/obed; mestska materska skola, ktoru navstevuje 47 deti. Tu od 1.7.2002 dojde
k delimitacii kompetencii na mestsky urad. Mesacny poplatok je 24 Sk/den + 75 Sk
mesacne na uhradu rezijnych nakladov. Stravovaciu kapacitu vyuzivame aj na vyvarovnu pre
dochodcov, kde sa denne pripravi 80 obedov pre prestarlych a zdravotne postihnutych
obcanov. Stravna jednotka je 33 Sk, pricom pouzivatel tejto sluzby si zatial pre okresny
urad doplaca za donasku 8 Sk.
Klub dochodcov vyvija velmi dobru cinnost vdaka vlastnemu vyboru a profesionalnej
veducej klubu. V sucasnosti sa pripravuje projektovy navrh rekonstrukcie celej budovy
s tym, ze sa klub, prip. osamostatni a cela budova bude dana k dispozicii MsKS
pre kniznicu, o ktorej sluzby je velky zaujem. To je ale vec dalsieho riesenia a hladania.
V meste, ktore tvori 1/3 poctu obyvatelov okresu, by bolo treba zriadit
azylovy dom pre bezdomovcov a domov pre opustene matky. Zriadovatelom je t. c. okresny
urad, ale od 1.4.2002 tato kompetencia prejde pod mesta, preto davam navrh na napady
vratane financneho krytia prestavby a zriadenia takehoto zariadenia. Vo vyvijajucej sa
socialnej situacii je tato otazka velmi aktualna.
Ing. Vladimir Fasko |