Zvysili svoju odbornu uroven
Po dvojtyzdnovej stazi v nemeckom meste Magdeburg sa skupina
piatich mladych zamestnancov z Banskobystrickeho kraja, v ktorej mali zastupenie aj
Horehronci, vratila spat na Slovensko. Projekt pod nazvom Pouzitie novych stavebnych
technologii bol financovany z grantu vzdelavacieho programu Europskeho spolocenstva
LEONARDO DA VINCI a bol zrealizovany s aktivnou ucastou dvoch partnerov, pricom
vysielajuca organizacia bola zo Slovenska a prijimajuca strana z Nemecka.
V ramci staze sa ucastnici vysielajucej organizacie oboznamili s viacerymi
odbornymi oblastami stavebnictva nielen v podmienkach malych stavieb, ale aj priamo v
priemyselnych halach na vyrobu stavebneho materialu. Zvyseny zaujem vyvolalo spracovanie
druhotnej odpadovej suroviny - dreva, z ktoreho sa vyrabali drevocementove obkladove dosky
pouzitelne tak v interieri ako aj v exterieri, vyroba betonovych panelov a spracovanie
betonarskej vystuze. Mladi zamestnanci mali moznost zoznamit sa a riesit problematiku
tepelnych izolacii horizontalnych, vertikalnych (izolacie striech, podkrovia, podlah,
obvodovych plastov, izolacie rozvodov vody, ustredneho kurenia), krocajovych, zvukovych,
ako aj hydroizolacii proti spodnej vode a proti spodnej vode tlakovej. Z dalsich
vzdelavacich a odbornych aktivit vyzdvihli moznost zdokonalit sa v montazi
sadrokartonovych priecok, v pokladke keramickeho obkladu a dlazby, kde ich zaujal najma
suchy sposob rezania obkladu, tak isto montaz leseni a prednasky zamerane na vyuzivanie
ekologickych zdrojov energii. V ramci exkurzii do historickych pamiatok mali moznost
spoznat rozne stvarnenia architektonickych stylov umeleckej stukaterskej prace.
Ucastnici projektu vysoko zhodnotili prinos staze, ktora zvysila ich odbornu
zdatnost a tym posilnila aj kvalitu prace vysielajucej organizacie. O absolvovani staze
dostali certifikat, ktory preukazuje ich dosiahnutu odbornu uroven.
So starostom Hornej
Lehoty Ottom Vacokom na temu |
rok sa s
rokom stretol |
- Aky bol a co vsetko priniesol uplynuly rok obci a jej
obcanom? Uz pri priprave rozpoctu sme prijali urcite priority, ktore sme chceli realizovat
podla financnych moznosti. V roku 1998 sme zacali s investicnou vystavbou domu smutku s
arealom a prislusenstvom, ktory sme kolaudovali v decembri 2000 a 20. maja 2001 slavnostne
otvorili a odovzdali do uzivania. Je v nom obradna miestnost, pripravna pre ucinkujucich
obradu, socialne zariadenie, chladiace boxy a podlahove vykurovanie. Okolie domu smutku ma
parkovaciu plochu, pristupovu cestu pre pohrebne vozidlo a v dolnej casti travnatu plochu
parku. V dalsich mesiacoch roka sme opravovali poskodene miestne komunikacie,
zrekonstruovali pristupove schody (s pristavbou novej casti) veduce do evanjelickeho
cintorina i k hrobu Sama Chalupku, ktory sme tiez vynovili. Opravili sme aj strechu
obecneho uradu, vymenili dazdove zlaby so zvodovymi rurami, zabudovali bezpecnostny a
signalizacny system. S investorom Slovenska sprava ciest Banska Bystrica sme postavili dva
nove mosty na statnej ceste do Hornej Lehoty, pretoze stare boli znacne opotrebovane a ich
znizena unosnost ohrozovala bezpecnost cestnej premavky. Pracovnici zamestnani na
verejnoprospesnych pracach skraslili obec, upravili verejne priestory, kanalizaciu a
rigoly, s nemalym usilim perfektne vycistili a vyriadili obidva cintoriny. Na nas zaujem o
plynofikaciu obce prislo zo statneho podniku SPP vyjadrenie, ze priprava a vystavba
plynofikacie v novych lokalitach bola pozastavena. Velmi nas mrzi, ze doteraz nemame
ukoncenu kanalizaciu a cistiaren odpadovych vod, ktoru sme zacali budovat uz v roku 1994 z
vladnych financnych prostriedkov. Statny fond zivotneho prostredia nasim ziadostiam o
financnu dotaciu na pokracovanie v tejto velkej investicnej akcii nevyhovel. Nasou snahou
je hladat riesenie a moznosti budovania cisticky na etapy z vlastnych prostriedkov, ak ich
budeme mat.
V tomto roku chceme opravit hasicsku zbrojnicu a dom, na klubovu cinnost
zrekonstruovat obecnu budovu byvalej predajne masa, dokoncit zastresenie obecneho uradu,
obnovit verejne osvetlenie i miestny rozhlas, v areali domu smutku dobudovat maly park s
lavickami, vysadit tam stromceky, kriky, kvetinove zahony a na pristupovom schodisku do
domu smutku obojstranne madlove zabradlie. Z dalsich akcii to bude oprava rigolov,
pristupovej cesty - schodiska do rimskokatolickeho kostola a cintorina, poskodenej dlazby
a obrubnikov pri buste Sama Chalupku v blizkosti casto navstevovanej pamatnej izby tohto
basnika, narodovca a velkeho buditela z rodiny sturovcov. V tomto roku si pripomenieme
190. vyrocie jeho narodenia na spomienkovych oslavach 19. maja za ucasti sirokej
verejnosti a roduvernych Slovakov. V obci nam velmi chyba kulturno-spolocenska budova, kde
by sa schadzala mladez i dospeli. Predpokladame, ze tuto opravnenu poziadavku s podporou
poslancov zacneme plnit v roku 2002 s dokoncenim v dalsom roku. V Hornej Lehote je
vybudovane futbalove ihrisko, na ktorom hra TJ Tatran na poprednom mieste sutaz II.
triedy. V zime je k dispozicii lyziarsky vlek a klzisko pri skole. Fitnes centrum s
posilnovnou navstevuju hlavne mladi zaujemcovia. Pri prilezitosti vyznamnych vyroci
organizujeme spolocenske podujatia, obecny urad venuje pozornost jubilujucim obcanom a
uvitaniu novonarodenych deti, spolu s materskou a zakladnou skolou organizujeme vystavku
rucnych prac.
Dakujem poslancom obecneho zastupitelstva a obcanom, ktori maju zaujem o veci
verejne a moralne podporili snahu tych, ktori sa podielali na zlepsovani zivotnych
podmienok v obci.
Kontakty pokracuju
Ako sme vas uz
informovali, v dnoch 14. - 16. marca na pozvanie starostu partnerskeho mesta Novy Bydzov
Pavla Loudu zastupcovia Mestskeho uradu v Brezne navstivili svojich ceskych priatelov. |
Prvy den podvecer na desiatich paneloch formou fotokolazi na
vernisazi vystavy Brezno - centrum Horehronia prezentovali Brezno s jeho okolitou prirodou
a hlavnymi dominantami. Delegaciu Brezna privital starosta Noveho Bydzova, v mene
primatora Brezna prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved pozdravil hostitelov a
oboznamil ich s historiou, geografickou polohou, kulturnym bohatstvom a prirodnymi krasami
nasho regionu. Spevom a hudbou priatelov z Bydzova pozdravili Ingrid Poliakova a Eva
Bruchackova a hosti folkova skupina Zakladnej umeleckej skoly z Noveho Bydzova.
"Na pracovnom stretnuti o oficialne nadviazanie kontaktov s kolegami z Brezna
poziadali zastupca filatelistov, riaditelka materskej skoly, riaditel zakladnej umeleckej
skoly, riaditel Zakladnej skoly na Karlovej ulici Mgr. Jozef Verfl ich uz pred dvoma rokmi
zacal s mazornikovskou skolou. Jan Skalicky z alternativneho divadla nas informoval o
dvojrocnej spolupraci s Divadelnym suborom Jana Chalupku a o krokoch, ktore podnikol, aby
sa mohli zucastnit na pripravovanych Dnoch ceskej kultury v Brezne", povedal nam Ing.
J. Medved.
Na druhy den predstavitelia Noveho Bydzova priblizili chod mesta a tlmocili svoje
skusenosti z riadenia zakladnej, materskej a zakladnej umeleckej skoly, ktore su uz desat
rokov prispevkovymi organizaciami mesta. Hovorili aj o Dnoch ceskej kultury v Brezne v
termine 21. - 30. juna, ktorych konkretnu podobu spresnia na prelome maja a juna, kedy
mesto Bydzov pripravuje stretnutie s pracovnikmi Mestskeho uradu Brezno. Pozreli si aj
areal zakladnej umeleckej skoly, hlavnu budovu i novu pristavbu Zakladnej skoly na
Karlovej ulici, stary zidovsky cintorin, Muzeum Noveho Bydzova a v sprievode jeho
riaditela navstivili Prahu.
Den narcisov v okrese Brezno
Zlta farba
narcisu, ktory je symbolom boja proti rakovine, v piatok 22. marca vladla na Slovensku.
Liga proti rakovine totiz zorganizovala tradicnu akciu Den narcisov, ktora spaja europsku
verejnost v boji proti nadorovym ochoreniam.V celom okrese, v Brezne v nemocnici, pred
obchodnym domom i v okresnom urade sa ludia zastavovali pri stanovistiach, aby hoci len
symbolicky pomohli dobrej veci. Nehanbili sa ist po uliciach s krehkym kvietkom na znak
solidarity s ludmi, ktori denne stoja zoci-voci rakovine. A tak zasluhou banskobystrickej
pobocky Ligy proti rakovine, SCK i dobrovolnikov do zbierky na vychovu, prevenciu a vyskum
rakoviny len v Brezne (vratane materskych a zakladnych skol) pribudol prispevok 45 136,50
koruny. |