Bc. Jan Sivak, likvidator, Brezno:

- Vysielanie mestskeho rozhlasu nesledujem, pretoze som od rana do vecera v Banskej Bystrici. Neviem ani, kedy vysiela. Podla mojho nazoru mestsky rozhlas je dolezity kvoli informovanosti obcanov.

Anna Ambrozova, vratnicka, Brezno:

- Byvam na Krculovej ulici, kde vysielanie nie vzdy dobre pocujeme, zalezi to od pocasia. Reproduktor je pred cinziakom, takze staci otvorit okno a dozviem sa o akiach v meste, o kulturnych podujatiach, vystupeniach, napriklad aj o umrtiach. Som celkom spokojna, ale ako vravim niekedy je slabsie pocut.

Anna Kyzekova, dochodkyna, Brezno:

- Celkom sa mi to paci, som informovana o tom, co sa deje v meste. U nas na Skolskej ulici to este nie je na sto percent spravene, keby to potiahli blizsie, lepsie by sme poculi, ale mozno je to takto lepsie, pretoze by som amplion mala rovno pod oknom.

Edita Profantova, dochodkyna, Brezno:

- Este som zamestnana, opatrujem starych ludi aj zvieratka, takze nemam kedy pocuvat rozhlas. Ale iducky zacujem, co hlasia, aj ked som doma, pocujem az do izby. Nerusi ma to, je dobre, ked je zivot okolo nas.

Milan Krahulec, dochodca, Brezno:

- Podla mna je rozhlas potrebny, aby boli ludia informovani o tom, co sa deje. Dajme tomu aj na sidlisku Zapad, kde byvam, len prednedavnom zaviedli rozhlas. Cize je velmi dobre, ze vysielanie pocujeme uz aj tam, pretoze sme na okraji mesta a tak aj mimo informacii.

Alena Makovnikova, opatrovatelka, Brezno:

- Na Mazornikove pocut mestsky rozhlas len z budovy skolky, bolo by treba rozsirit ho, pretoze na Ulici MPCL su este menej informovani. Ked je clovek v meste, viacej sa dozvie, sidlisko je od ruky, niekedy si pripadam, ako by sme ani k Breznu nepatrili. Sme odpisani od vsetkeho, nevieme, co sa kde deje. Pekne je, ze sa oznami, ked niekto zomrie, alebo o nejakych akciach.

Simona Harvanova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Myslim si, ze mestsky rozhlas je potrebny. Byvam na sidlisku Zapad a je prijemne, ked sa clovek doma dozvie, co sa deje v meste, nema sa to kde dozvediet. Je to dobra vec, vypocujem si spravy aj pesnicky.

Tradicie ozivaju

Skoda, ze ste neboli 22. marca vo Valaskej, preto vam vsetkym chcem oznamit, ze vo Valaskej ozila tradicia nosenia Moreny vdaka ucitelkam a detom z Materskej skoly na Svermovej ulici 8. Bol to sviatok pre vsetkych, ked videli rozsantene deti, ktore niesli Morenu (vyrobili ju ucitelky) zo skolky k Ciernemu Hronu na most. Do veseleho kroku hral Richard Datko na harmonike a deti spievali pesnicky, ktore sa naucili v skolke. Na moste Morenu zapalili a hodili do Hrona. A takto uz prave male deti z Valaskej vedia, ze hodenim Moreny do Hrona odisla z dediny zima a pride jar.

Blazena Pastirova

Kazdeho iste potesi, ked najde na trhu nieco, co propaguje mesto alebo region, v ktorom zije. S prekvapenim zistuje o kolkych veciach nevedel, kolko prirodnych kras prehliadal a kolko historickych stavieb minal bez vacsieho zaujmu. Stupne mu sebavedomie a nadej, ze takato propagacia zaujimavosti je jednym z krocikov k onemu, tak casto sklonovanemu rozvoju cestovneho ruchu a jeho region prestane byt povazovany za “Bohom zabudnutu oblast”. Nemusi to byt akurat vypravna publikacia alebo turisticky bedeker. Staci obycajny stolovy kalendar, ktory je pritazlivejsi o to viac, ze v nom clovek nenajde notoricky zname pohlady na nase velhory, ani idylicke panoramy slovenskej krajiny s aktermi, ktorych odev prezradza, ze fotografia uz pobudla dobrych dvadsat rokov v archive.
Nepochybne mali takyto zamer aj tvorcovia tohtorocneho kalendara Vikend v Rudohori 2002. Vydala ho Rudohorska rozvojova spolocnost s financnym prispevkom Pilotnej grantovej schemy pre rozvoj cestovneho ruchu a z programu obnovy dediny – MZP SROV. Viac o projekte pisal v druhom tohtorocnom cisle Horehronia koordinator projektu Ing. P. Rusnak v prispevku Odstartovali rozvoj cestovneho ruchu. Na jeho priprave spolupracovali okresne urady v Detve, Revucej, Roznave, Rimavskej Sobote, Poltari, Lucenci a TIK Brezno. Bol to uz druhy pocin tohto pracovneho kolektivu, pretoze v predchadzajucom roku uzrel svetlo sveta podobny kalendar s ponukou vikendovych aktivit v spominanych regionoch. Dali sa podla nej naplanovat prijemne vylety do blizsieho i vzdialenejsieho okolia. Velmi sa mi tento zamer paci.
V tohtorocnom kalendari najdeme na prvych stranach aj vypocet vyroci osobnosti a podujatia, ktore si podla tvorcov kalendara zasluhuju pozornost. Ponuka je naozaj pestra a je z coho si vyberat. Takyto bol moj prvy dojem po letnom prelistovani spominanych prvych stranok. Neda mi vsak nevratit sa k tejto kapitolke a nezmienit sa aj o istych nedostatkoch, mensich omyloch, ale aj chybach, ktore by sa nemali opakovat. Pri vsetkej ucte k autorom si dovolim na ne upozornit. Spomeniem len tie skutocnosti, ktore sa dotykaju oblasti suvisiacej s mojim povolanim a regionom Horehronie.
Cast o vyrociach osobnosti ma v prvom rade informacny charakter. Kvoli prehladnosti by mala mat predovsetkym jednotnu podobu – formalnu aj obsahovu. Kazde heslo by malo obsahovat zakladne zivotopisne udaje a charakteristiku, tak ako je to zauzivane v encyklopediach a slovnikoch. V pripade tohto kalendara su zapisy neuplne, no predovsetkym nejednotne. Posudte sami – napr. u J. Cipku sa o jeho narodeni a umrti dozvieme vsetko, zatial co chybajuci udaj o umrti L. Horskeho dezinformuje, a u sochara S. Padlicku moze nepriamo vyvolat usmev pri zmienke o vyroci jeho 135. narodenin. U. K. Raposa musime siahnut po slovniku a az tak si mozeme vyrocie vyratat. Vyrocia umoznuju rychlu orientaciu v case a poskytuju zakladnu informaciu o cloveku, chybaju vsak aj pri mene M. Razusa a M. Matunaka.
Co sa tyka obsahovej naplne hesiel, aj tu by sa dalo vselico pozmenit, ci doplnit. Opat Janko Cipka. Nemyslim si, ze dovod pripominat si jeho vyrocie tkvie v jeho advokatskej profesii, ci inych podnikatelskych aktivitach, ako o tom hovori zapis. Do analov miestnej aj celoslovenskej historie sa zapisal predovsetkym svojim angazovanim sa vo veci Matice slovenskej. Frantisek Svantner nie je rodakom z Myta, ale uzrel svetlo sveta v Bystrej. Ktokolvek siahne po tomto kalendari, mal by sa dozvediet, ze Samo Chalupka bol evanjelickym knazom, tak ako aj Martin Razus, pri ktoreho hesle by sa zislo uviest, ze pricina, preco si jeho posobenie pripominame prave v tomto kalendari sa skryva za jeho niekolkorocnym posobenim v Brezne. Obdobne je na tom aj sochar S. Padlicka. Literarna tvorba evanjelickeho knaza Adama Chalupku je spomenuta tak stroho, ze E. Holeczymu by urcite zavidel.
Na zaver mi ostali este dve damy, ktore sa sice mohli poznat a dokonca aj stretnut, pretoze sa v Brezne a jeho okoli pohybovali. Do svojho remesla si ale urcite nefusovali. Elena Holeczyova bola textilna vytvarnicka a jej menovkyna Olga bola odbornickou v predskolskej pedagogike. Podla zapisu v kalendari to tak ale nie je.
Neviem, ci by sa v Osrbli tesili, alebo nie, keby sa u nich organizovali v priebehu dvoch mesiacov tri kola Svetoveho pohara v biatlone. Mozno, ze sa tak raz stane za predpokladu, ze v ziadnom inom stredisku nebude snehu. Zatial budme skromnejsi a ostanme na Slovensku. Medzinarodna biatlonova federacia by sa zadivila, keby nahliadla v mesiaci januar a februar do kalendara podujati. Sklamanie by sa urcite zracilo v ociach vsetkych, ktori by 9. marca merali cestu na preteky psich zaprahov v Polomke. Organizovali sa uz v januari.
Chapem, ze niektore veci sa nedaju naplanovat a ich organizacia zalezi napr. od vrtochov pocasia. Nebolo by na skodu veci informacie pred uzavierkou aktualizovat, overit a upresnit.
Napriek tymto, viac ci menej zavaznym nedostatkom si myslim, ze mat takyto kalendar na stole je fajn vec.

Ivica Kristofova,Horehronske muzeum

...

Reaguje veduca oddelenia spolocenskych veci a zahranicnych vztahov PhDr. Anna Stulrajterova
Vydavatelom kalendara na rok 2002 Vikend v Rudohori je Rudohorska rozvojova spolocnost, ktorej clenom je aj mesto Brezno. Preto pri jeho vydani spolupracovala aj Turisticka informacna kancelaria Brezno, tak isto ako niekolko dalsich organizacii z osmich okresov zdruzenych v tejto spolocnosti. Velku ulohu – zjednotit obsah a formu – na seba zobral autor a zostavovatel Ing. arch Peter Rusnak. Ako uvadza autorka kritickeho clanku, tato uloha sa mu nepodarila najlepsie. Aj ked niektore “drobne” chyby musi na seba kriticky vziat aj Turisticka informacna kancelaria, nedostatky spominane pri vyrociach osobnosti z nasho regionu sa opakuju pri vsetkych okresoch a vacsinu udajov, ktore chybaju historikom, z textu dodaneho TIKom Brezno autor vynechal. Kriticky pohlad odbornikov na tento problem ma urcite svoje vyhody. Verim, ze sa z neho vsetci poucia a co je hlavne, budu vediet, kde hladat odbornu radu alebo spolupracu v buducnosti. Vacsinu uzivatelov kalendara, resp. spolupracovnikov a autorov uverejnenych fotografii viac trapi skutocnost, ze napriek financnemu prispevku ministerstva hospodarstva z fondu Phare, co predpoklada dostatok financnych prostriedkov, graficka uprava a tlac nesplna ani standardne poziadavky kvality a esteticke kriteria. Zrejme vydavatela pri vybere dodavatela tychto prac zaujimala iba ponuknuta cena a nie kompetentnost a odbornost. To, ze sme si kalendar mohli kupit za nizku cenu, uspokojilo len niektorych. Rozhodne nesplnil ocakavania vacsiny a neoslovil tych, ktori v kalendari hladaju aj nieco ine, nielen kalendarium. 

Vynasanie Moreny

Dlho sme sa chystali na vynasanie Moreny. Na vytvarnej vychove sme si urobili male Moreny a jednu v zivotnej velkosti. Vymalovali sme ju podla helpianskeho kroja. Naucili sme sa peknu basnicku, dievcata aj kolesovy tancek Ej, toci sa mi toci.
Tento stary slovansky zvyk sme uskutocnili 21. marca, v prvy jarny den. Stretli sme sa v budove starej skoly. Carovnym okienkom sme nazreli do minulosti nasej obce, v predstavach sme si pripomenuli zivot nasich predkov. Po prehliadke Morien, s ktorymi si dievcata vsetkych tried zatancovali, sme sa v sprievode odobrali ku Hronu. Tam sme Moreny podpalili a hodili do vody. Cestou spat sme si odtrhli vrbovy konarik – symbol jari.
Do skoly sme sa vratili so spevom a veselou naladou.

Ziaci 3. A triedy v Helpe

Ach, tie medziludske vztahy
Suseda Rebeka

Bolo jedno sidlisko a v nom panelak. V jednom vchode byvala Rebeka s manzelom a siedmimi detmi. Kazde rano sa zacinalo jej nenapodobitelnym budickom. Najprv nakricala na svoje deti. Ten jej syty, generalsky hlas by zobudil aj najtvrdsieho spaca. Susedia si uz zufali, ked jej krik prechadzal do vresku. Mavali pocit, ze su v pralese alebo v krcme, kedze svoje vystupy vydatne spestrovala nadavkami. Svoje deti vychovavala spartansky a k detom susedov sa spravala ako k odpadu. Stence – to bolo najslusnejsie oslovenie z jej slovnej zasoby. No a susedky – tie dostavali tituly pracovnicok najstarsieho ludskeho remesla.
Rebeka bola jednoducho hviezda. Nadavala, zazerala. Hnevalo ju, ze vsetci ignorovali jej chore spravanie. Zamerala sa na susedu Evu. Raz si ju vystriehla pred bytom a spolu s manzelom sa na nu vrhli. Najprv ju pourazali slovne, potom muz chytil Eve ruky, aby si jeho milovana Rebeka mohla vybit svoju zurivost na susede. A nakoniec ju zhodili na schody. Samozrejme, Eva isla za lekarom, ktory potvrdil tazke ublizenie na zdravi. Vtedy sa ozvali aj atakovani susedia a cely vchod podal staznost na Rebeku. Coskoro sa konal v obecnom urade obciansky pohovor, kde Rebeka pourazala koho mohla, vratane starostu a odisla ako velka filmova herecka v presvedceni, ze vsetci su zli, hlupi a len ona ma pravdu.
Chodila hrdo po sidlisku, ani sa nezacervenala pri stretnuti so svojimi obetami. Samozrejme pravidelne navstevovala chram bozi, ani len tam sa v nej neozvalo svedomie nad tolkou vlastnou slepotou a hrubostou. Ale ako hovori ludova mudrost: Dovtedy sa chodi s dzbanom pre vodu, kym sa ucho neodtrhne. Rebeka sa dokonca zacala otvorene vyhrazat Eve, ze ju zabije. Eva podala na nu zalobu na sud. Okresny sud z nepochopitelnych, zato podozrivych pricin neuznal svedectvo lekara a ani susedov. Eva sa odvolala na vyssi sud, ktory konecne urobil poriadok s neprisposobivou obciankou Rebekou. Vymeral jej spravodlivy trest: financnu pokutu za tazke ublizenie na zdravi a za moralnu ujmu.

Ing. Irena Helcova

Jar v skole

V piatok 15. marca sa v nasej skole na Pionierskej 2 v Brezne dialo cosi nezvycajne. Tradicne skolske vyucovanie vystriedali netradicne cinnosti symbolizujuce prichod jari a Velkej noci. Ucitelky 3. a 4. rocnikov pripravili detom formou tvorivych dielni mnoho pestrych a lakavych aktivit. Ziaci si mohli vlastnorucne vyskusat zdobenie velkonocnych vajicok roznymi technikami: voskom, vlnou, atramentom... Deti tiez zaujala vyroba velkonocnych ozdob zo slaneho cesta, papiera ci vlny. Chlapci mali moznost vlastnorucne si upliest velkonocny korbac z vrbovych prutov. Ziakov praca velmi zaujala. Prejavili v nej velku trpezlivost, tvorivost a snahu naucit sa nieco nove.

Dakujeme...

Dakujem Mgr. Elene Faskovej, ktora sa aj napriek dochodkovemu veku podelila v Klube tvorivej dramatiky so svojimi skusenostami a vedomostami z umeleckeho prednesu. Radami, praktickymi ukazkami, nacvikom i rozmnozenymi textami prispela k lepsej informovanosti a rozhladu ucitelov okresu Brezno.
Staci usmev, slovo, malo, by sa srdce radovalo...
Za vsetkych pritomnych jej vyjadruje uctu a obdiv

Mgr. Margita Vankova

...

Dakujeme oddeleniu neurologie Nemocnice s poliklinikou v Brezne, primarovi MUDr. Stefanovi Cifrovi, MUDr. E. H. Pehlivanovi a celemu kolektivu zdravotnych a rehabilitacnych sestier za obetavu starostlivost a laskavy pristup k pacientom.

Za pacientky z izby c. 5 dakuje Jolana Jankova