Rozvoj cestovneho ruchu medzi regionom v okoli polskej Lanckorony a regionmi bacussko-bockym a Horehronia, spolupraca v oblasti kultury, sportu a pripravy na podpisanie zmluvy o spolupraci a priatelstve boli hlavnymi bodmi rokovania, na ktorom sa v Polsku v pondelok 25. marca stretli starosta Bacucha Jan Turosik a starosta Helpy Jozef Fillo so zastupcami obce Lanckorona - starostkou Elzbietou Stolowskou, predsedom obecnej rady Marekom Kwasnicom, zastupkynou starostky Teresou Florekovou a s veducimi pracovnikmi kultury, skolstva a sportu.
Tuto schodzku pripravovali od augusta minuleho roka. Na stretnuti clenov rozvojovych aktivit Madarska, Slovenska, Ciech a Polska k priprave projektu Ekomuzea prave v Polsku sa myslienkou spoluprace a priatelstva medzi regionmi hlbsie zaoberali Eva Klimala a Jan Turosik. Velku podporu ziskali aj od zastupcov Madarska a Ciech.
Hovorili aj o moznosti navstevy Polska jednak pri prilezitosti Janskych trhov, kde by Horehronie reprezentovali folklorne subory z Helpy, ale aj pri prilezitosti navstevy papeza v blizkych Wadoviciach so slavnostnou omsou na Kalvarii v okoli Lanckorony.
Takto pevne pripraveny zaklad poskytuje prilezitost na vymenu skusenosti medzi regionmi, vymenu detskych pobytov v skole v prirode, ale aj v domacnostiach, na spolocne stretnutia na sportovych a kulturnych podujatiach, ale hlavne na rozvoj turizmu v ramci cezhranicnej spoluprace.

Dna 21. marca, pat minut po osmej hodine, sa od zeleznicnej zastavky v Zavadke nad Hronom vydala nevelka skupina Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec – Pohronska Polhora, aby si na prvej tohtorocnej jarnej vychadzke prezrela pribliznu trasu uzkorozchodnej lesnej zeleznicky, ktoru pocas prvej svetovej vojny postavili ruski a talianski zajatci.
Povodna dlzka trate bola 13,462 km a viedla z Polomky cez Zavadku hore udolim Hronca pod Fabovu holu. Rozchod trate bol 760 mm, stupanie prevazne okolo 6 promile (nad odbockou Patina az 73 promile) a najmensi polomer obluka 60 m. V roku 1938 bola zeleznicka pri osade Hamor (v mieste krizovania s tratou Margecany – Banska Bystrica) prerusena a prevadzku do Polomky uz neobnovili. Po poziari vyhrevne v roku 1944 zostali v prevadzke jeden parny rusen a 42 nakladnych voznov. V roku 1963 prevadzku na zeleznicke uplne zastavili.
Stanicka, ktora stala v mieste terajsieho drevoskladu, sa nezachovala. Pod pilou vsak zostala zachovana budova, ktora velmi pripomina strazne domky nachadzajuce sa popri trati normalneho rozchodu medzi Cervenou Skalou a Breznom. V mieste nad Obrazkom, kde rusne naberali vodu, uz stopy po studni nezostali. Na Klatnej ani pod Chotarnou tiez nic nepripomina, ze tieto miesta sluzili ako vyhybne. Na Patine pred horarnou stoji na kolaji zrekonstruovany vagon. Tu sa trat delila. Jedna vetva smerovala pod Fabovu holu a druha vetva koncila pod Stozkami, kde bolo nakladiste a dodnes zachovany umely tajch. Pozdlz trate viedlo z Lesnej spravy telefonicke spojenie, ktorym sa pravdepodobne davali aj zvonkove navesti.
Hoci pocasie v prvy jarny den nebolo idealne, vyprava pod vedenim Emilie Sulejovej odchadzala domov obohatena o zazitky, ktore sa im naskytli pri pohlade na este vzdy carokrasnu prirodu Muranskej planiny.

(jd)