Za Jurajom Orolinom

Mily, usmievavy, srsiaci optimizmom. Taky nam ostane v pamati Juraj Orolin zo Zavadky nad Hronom. Zial, o tomto vybornom fotografovi mozeme hovorit uz len v minulom case. V nedelu 24. marca srdce styridsatdvarocneho Juraja navzdy dotlklo.
Jeho fotografie sprevadzali nase noviny od sameho zaciatku. Bez naroku na honorar fotoobjektivom ochotne zachytaval dianie po celom Horehroni. V poslednych rokoch mu to vsak nedovoloval jeho zdravotny stav. Boj s chorobou nakoniec prehral. Pripominat nam ho budu fotografie, ktore urcite prachom nezapadnu.
Cest jeho pamiatke!

Redakcia

(jedenaste pokracovanie)
Jiskrovi Cesi, nazyvani obycajne husitami, nezanechali v Brezne o svojom tunajsom pobyte a zivote takmer ziadne vonkajsie stopy. Tvrdenie Adama Chalupku v spise Historicke Pameti Cyrkwe ew. Breznianske (str. 22), ze husiti vystavili kostol pod navrsim – Dubravkou, ktory v roku 1779 zhorel a len jeho svatyna zostala, je mylne. Brezniansky kostol, ako uz bolo skor spomenute pri privilegiu v dezme, az do svojho znicenia v roku 1517 stal na namesti a bol dreveny.
Je dokazatelne, ze na husitov upozornuju dve recove (nazvove) pamiatky. Jednou su Povrazy, toto meno maju niektore ostredky (kapustince), obycajne, uzke dlhe a rovnobezne a mali tiez aj niektore oraciny, na Dubravke. Povrazy su spomenute v magistralnej zapisnici z rokov 1761 – 1765, tieto zadomove zeme (postfundales) podla zvyku a uzivania nie je mozne od domov oddelovat, ale ze su odpredavane spolu s domami. V Cechach od roku 1268, za panovania Otakara Premysla, uzivali polnu mieru Provazec. Jeden Provazec bol 22 laktov = 3.09 metra dlzky. Je velmi pravdepodobne, ze Breznania poznali tuto mieru od ceskych ludi a ona sa im zapacila a pozdavala. Vymeriavali teda zadomove Povrazy podla nej.
Druhou pamiatkou je nazov terajsej Cachovej doliny a honu Cachovo. Tuto dolinu v jednej pravote z roku 1583 svedkovia volali Cechovou dolinou. Tato zaloba bola podana proti 161 Breznanom, vsetkych vymenovanych podla krstnych a rodinnych mien. Rodinne meno Cech nema ani jeden. Je teda iste, ze dolina a casom aj cely hon nad nou nedostali svoj nazov od Breznana s rodinnym menom Cech, ktory mal pravdepodobne pozemky na inom mieste. Ale je viac nez pravdepodobne, ze niektory z cudzich obyvatelov Brezna bol rodakom Cech, ktoreho rodinne meno Breznania nepoznali a on zacal dolinu a hon Cachovo pouzivat do svojho odchodu z Brezna. Casom sa “e” v nazve premenilo na v slovencine zvycajnejsie pismeno “a”.
Kral Matej po vyrovnani s Jiskrom a prevzati Lupcianskeho zamku s patriacimi dedinami, pozemkami, osadami a miest Lupca a Brezno, sa poponahlal odmenit velmozov, ktori pri jeho volbe a roztrzkach s Jiskrom a nemeckym Fridrichom stali za nim a aj hmotne mu boli napomocni. Medzi nimi boli Damian a Peter Horvathovci. Matej listinou vydanou v Beco v utorok po Katarine “mucedlnici” (27. novembra) 1464 zapisal a po zaplateni k tomu 2000 dukatov ako zalohu dal Horvathovcom Lupciansky zamok s mestom Lupca, obce (posessiones), Poniky a Banu (Brezno) a vsetky dediny patriace k zamku. Tieto dediny nie su v inskripcionalnej (zalohovej) listine vyslovne menovane; ale Kapitula v Budine, ktoru kral poveril odovzdanim do uzivania (statuciou) zalozenych majetkov, uvadza tiez aj ich mena. Statuciu vykonali v pondelok pred sviatkom narodenia Pana (17. decembra) 1464 a v nasledujuce dni kralovsky poverenik Stefan Horvath z Pomazu (de Pomath) a kanonik Peter z Bazy (de Baza). Zacali posobit v pritomnosti Ladislava a Petra z Niky (de Nike), Jana Taubera, Mikulasa Elvery, mestanov banskobystrickych a inych predvolanych susedov a spoluchotarnikov na Lupcianskom zamku a pokracovali v mestach a dedinach: Lupca, Poniky, Salkova, Selce (Zelwlech), Priechod, Podkonice, Hiadel, (Hedewl), Lucatin, Medzibrodie, Svaty Ondrej, Brusno, Raztoka, Nemecka (Nemethfalve), Dubova, Zamostie, Jasenie (Jezin), Predajna, Dolna Lehota (Petriklehothaja), Horna Lehota (Telsewlehothaja), Stiavnicka, Valaska (Zewnice), Hronec, Brezno (Breznobanya) a Rozhozna. Osada Rohozna bola neodskriepitelne v breznianskom chotari. Je spomenuta bezprostredne za Breznom a podla topografickeho poriadku, v ktorom su mesta, dediny a osady uvedene od zapadu na vychod, lezala vychodne od Brezna. Boli to urcite domceky v doline Rozhozna, ktore Stanislavovi Vilhelmicovi rubari vystavali a obyvali. Ved ako uz bolo spomenute, dolina Rozhozna bola v XV. storoci cela zalesnena a zarastena hustou horou a Stanislavovi bolo najvyhodnejsie a najlacnejsie rubat drevo v doline a pri Rohoznianskom potoku.

Oto Baldovsky

Ovciarstvo v Myte pod Dumbierom

Jar sa uz aj podla kalendara ujala svojej vlady. Zazelenali sa ubocia, polia i luciny, objavili sa na nich nielen jarne kvetiny, ale aj krdle oviec, ktore mozno v nejednom skor narodenom evokuju spomienky.
Na reminiscencie seniorom a mozno na poucenie mladsim rocnikom ponukame vam rozpravanie cloveka zziteho s prirodou, ktory si vsak zela ostat v anonymite. Ponechali sme ho v povodnej podobe, co sa tyka dikcie a stavby viet, ibaze sme ho z narecia prepisali do spisovnej slovenciny. Verime, ze nasich citatelov tento vysek z historie nasho kraja zaujme a precitaju si ho s potesenim.
Zaciname kapitolkou
1. O salasoch vseobecne
Volakedy boli v nasej dedine – este pred druhou svetovou vojnou, aj cez vojnu, ba aj po nej este, kym nebolo druzstvo, dva salase a treti bol baraniar. Oviec bolo skoro v kazdom dome, lebo z toho isiel velky osoh. Kto mal kus pola, tak si hladel drzat kravu a uz pri tom, co sa ako trapil, tak uz co len zo tri ovce. Co uz hned travu aj policitoval, lebo sa naveky tak vravelo, ze je nie ten gazda, co drzi kravu, ale ten, co ma ovce. Z oviec bolo aj kus syra, aj kus masa, vlny, aj bolo to mile stvorenie. Ludia to radi videli a najviac chlapi, lebo sa im popri ovciach kadeco pritrafilo.
Kde byval richtar, to bol salas prvy, hrdsi, bohatsi. V tom prvom boli viacej sedliaci, gazdovia. A ti druhi, v tom boli viacej fabrikanti (cize fabricki robotnici, pozn. BB). A ten treti salas co bol, co sa povedalo, ze baraniar, tomu museli dat aj z jedneho salasa, aj z druheho po dvanast oviec za to, co pasol cez leto jahnata a barany. Ono ten baraniar si mal moznost vybrat spomedzi vsetkych oviec v dedine, ktore mienil a mal este furt pravo do Jana aj v salasi si carovat, keby sa mu daktora nebola pacila. Baraniara si bacovia z obidvoch salasov tak uctili, lebo aj oni mali tam jahnata a ako ich baraniar zachoval, take uz boli potom aj ovce naveky, tak aj dojili. Tu bol dlho baraniarom stary Jano Ch. Garaj, lebo mal dvoch chlapcov aj dievcata, tak nemusel platit za pasenie nikomu, deti zapasli vsetko. Potom bol aj jeho syn bacom na druzstve tiez dlhe roky. Bacovia na tych druhych salasoch boli z Handlov, najviac z Bravacova. To bol koren valassky.
Na Myte boli salase zorganizovane riadne, to si drzal za cest kazdy, co sa sem dostal. Tak sa vravelo na Bravacove, po Bielych Handloch: Pojdes na Myto, tam ta naucia poriadku.

Boli – neboli..?

Mestska kniznica v Brezne ma slusny inventar knih. Citatelia maju moznost sami alebo s ochotnou pomocou pracovnicok kniznice vyhladat si pozadovanu knihu. Sam, vari uz tri desiatky rokov, mozno i viac, chytam klucky tejto institucie. Vzdy k mojej spokojnosti.
Pri jednom oddychovom pobyte v kniznici “vysnoril” som knizocku Milosa Jesenskeho Krajina zazrakov. Kniha prinasa postrehy z ludoveho rozpravania (z pokolenia na pokolenie) o bytostiach, ktore boli – neboli, ale ich mena dobre my, starsi pozname. Jedni nahanaju strach, ine hovoria o krase a jemnosti, dalsie pripominaju davnovekych hrdinov... Tieto bytosti, pravda v ludskej fantazii, posobili a su este v pamati ludi aj v dedinach, ktore su priputane k Breznu.
Par prikladov. Zoberme si take bludicky (svetlonosy). Podla starobylej tradicie (M. Jesensky) ide o duse nepokrstenych deti alebo carodejnic, ktore sa po smrti premenili na male svetielka, modre alebo zelene, velkosti plamena sviecky. Objavuju sa najcastejsie medzi mociarmi a barinami (vyparovanie hnilobnych plynov), ba zasvetielkuje i zahnivajuce drevo osiky, vrby... Svetielka pozorovane boli i na cintorinoch a na miestach, kde je “ukryty” poklad. Najviac sa s tymito svetielkami, bludickami, stretavali chlapi vracajuci sa v neskorych nocnych hodinach z pivnej cesty...
Do druhej skupiny zaradme vily. Z rozpravania, citania rozpravok, pozname vily vodne, lesne, horske. Spolocne mali to, ze si v stanoveny cas zatancovali v jemnych priesvitnych satach. Nuz a ked sa im dostal do ruk muz, utancovali ho casto k smrti.
Samo Chalupka sa ale vil nebal. Naopak. Raz, ked bol na navsteve u brata v Brezne, rozhodol sa, ze do Lehoty sa pusti v nocnych, ked... “sovy polnoc hlasali...”, lebo v Hornej Laznej budu tancovat vily a tu tancovacku nesmie vynechat...” (F. Kreutz).
Matohy (bobo) rezonuju v nasom povedomi aj v sucasnosti, len treba dobre pocuvat. Vycitky su adresovane aj politikom, aj podvodnym subjektom, aj tulajucim sa osobnostiam...
Ide o zvlastne obrazy, ktore vznikaju najma v noci pri stretnuti svetla (ziarovka, baterka, petrolejka, lampas...) s hustou hmlou. Vela sa o nich pohovorilo na priadkach, pri parani peria, pri tkani platna...
Matohy vznikali tak rychlo a casto ako kto mal “nabruseny” jazyk a akych posluchacov mal podavatel pred sebou – casto sa matoha i bobo dostali i do versov ako: - Tristo bohu, prabohu, / ja som stretol matohu, / tam v  ulici na rohu, / chytala ma za nohu...( J. Kollar), ale sa s touto bytostou stretavame i u S. Chalupku v basni Valibuk.
Nie menej sa hovorilo o bosorkach, strigach, carodejniciach, ale celkom mily bol, a ci aj je, slovensky zmok – cierne kurca - , ktory najradsej nosil, nosi peniaze, a tak sa hovori o tom, kto rychlo bohatne, ze “...mu zmok peniaze nosi...” Zmoky “vytaste sa”, ved kolki ziju dnes len zo ”socialky.”
Na zmiernenie, odpudenie, zahnanie hrozostrasnych bytosti ludia hladali ochranu - opat ale v poverach, v nesplnenych iluziach, ale.. . Cvengot rozbitych crepin udajne zahana demonov, neciste sily (na svadbach crepiny lietaju pre stastie), vtedy si netrufnu na cloveka.
Podkova (stastena) pouzivala sa ako ochrankyna domu pred carodejnicami. Vesala sa nad dvere domu ramenami hore, aby carodejnice nemohli vojst do bytu (mastale), ale aby sa na tych ramenach prichytilo a nespadlo i stastie, ak by do domu zabludilo.
Stastie, pousiluj sa a prid do domacnosti skor, ako by mal docupkat nejaky vlkolak alebo cernoknaznik.
Bytosti nevsedne boli-neboli ste?