Zavitala k nam jar a s nou aj sezona vypalovania
suchej travy. Tato situacia sa kazdorocne opakuje. Nevaruju ani vycislene skody, za
ktorymi sa skryvaju financne naklady, ale aj to, co sa neda kupit, zaplatit ani obnovit,
strata ludskeho zivota. Porusenie zakona o ochrane prirody a krajiny moze mat za nasledok
ulozenie pokuty obcanovi do 5000 korun a fyzickej osobe opravnenej podnikat a pravnickej
osobe az do vysky 100 000 korun. Nasa anketova otazka preto znela: Co si myslite o
vypalovani suchej travy? |
S anketovym mikrofonom
o vypalovani suchej
travy |
|
Marta Predajnova, dochodkyna, Brezno:
- Z jedneho hladiska je to dobre, z druheho hladiska je to
zle. Ale ja som proti vypalovaniu travy, pretoze niektori sposobia poziar, ked travu vcas
nezahasia.
Julius Bires, mechanik, Raztoka:
- Zalezi od toho, kde sa vypaluje. Ak je to na miestach, kde
je stara trava a je to bezpecne, pre dalsi travnik je to dobre. Ale napriklad pri lesoch
je to nebezpecne a tam by sa to nemalo. V minulosti sa vypalovali ovela vacsie plochy a
zivot sa tam vzdy obnovil.
Lucia Cubova, studentka, Lubietova:
- Podla mna vypalovanie travnatych porastov skodi ekologii,
prostrediu. Zabija to zvierata a je to aj nebezpecne, pokial plamen nie je ochranovany,
strazeny ludmi. Moze sa nieco stat, a preto s tym nesuhlasim.
K. M., nezamestnany, Brezno:
- Pocul som, ze je to zakazane a ,,vypalovacom" hrozia
pokuty. Podla mojho nazoru by travniky mali pohrabat a potom to odviezt na skladku, nie
palit. Ohrozuju zivotne prostredie i sami seba, ak sa nestihnu vcas vzdialit.
Ing. Janka Lencesova, nezamestnana, Liptovsky
Mikulas:
- Studovala som ekologiu, takze o tom nieco viem. Podla mna
taketo vypalovanie je jednoznacne nespravne, pretoze poskodzuje cely ekosystem. Zabija
zvieratka, ktore tam ziju, nici sa ich prirodne stanoviste.
Milan Veverka, monter, Brezno:
- Som z mesta, preto tato problematika mi nie je blizka,
nemam s tym skusenosti. Myslim si, ze to ma kladny i zaporny vyznam. Aspon stari ludia
hovorili, ze to pomoze pri zazelenani sa. Ale na druhej stane je to nepriaznive pre
zivocichy, ktore tam ziju a ak je to v okoli lesov, hrozi poziar. Cital som aj o
tragickych pripadoch, ked uhoreli ludia.
Andrea Libicova, nezamestnana, Brezno:
- Nepaci sa mi to hlavne kvoli poziarom, ktore vznikaju z
takehoto vypalovania. Myslim si, ze to skodi prirode aj malym zvieratkam.(ng, ma)
Ochrana vtactva je nas ciel!
Nepochybujte o tom, ze i mala skupina obcanov oddanych
veci moze zmenit svet. Je to jediny sposob, akym sa to kedy dosiahlo. (M. Mead)
Mili priatelia! Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku (SOVS) je mimovladna
ochranarska organizacia, je partnerom medzinarodnej ornitologickej organizacie Bird Life
(Europske spolocenstvo ochranarskych organizacii s poslanim ochrany vtactva). Od roku
1993 zdruzuje ludi z roznych kutov Slovenska, rozlicneho veku a profesii, ktori maju
spolocnu zalubu vo vtactve, jeho pozorovani a ochrane. Nasim poslanim je ochrana volne
zijucich druhov vtakov a ich biotopov. Clenmi spolocnosti nie su len odbornici a
profesionalni ornitologovia. Ludia nam pomahaju uz len tym, ze sa stanu nasimi clenmi a
vyjadria tak podporu nasim snaham. Venujuc nam svoj hlas posilnia nas pri realizovani
ochranarskych aktivit. Sledujeme jarne prilety vtakov, organizujeme kurzy poznavania
vtactva, sutazime v pocte pozorovanych druhov, zvolame letne tabory, vedieme
exkurzie, prednasky a infostanky pocas Svetovych - Europskych dni vtactva, resp. Vtacieho
festivalu. Vydavame casopis Vtacie spravy, Spravodaj SOVS, informacne brozury, plagaty na
rozne temy, zacinajuc radami o prikrmovani vtactva az po vyznamne legislativne procesy
s dopadom na zivotne prostredie. Na kazdorocnych stretnutiach nasich clenov
podporujeme male clenske projekty cenou Bird Life.
Nase aktivity v priebehu roka: januar v polovici mesiaca je
medzinarodne scitanie vodneho vtactva, do konca mesiaca je mozne prihlasit projekty do
sutaze o Cenu Bird Life; februar vyvesovanie hniezdnych podloziek a polobudok pre
sokoly, mysiare a mysiarky usate, od polovice mesiaca zacina jarny tah vtakov, koncom
mesiaca clenska schodza SOVS; marec najlepsi mesiac na mapovanie sov, orly, mysiaky
a haje predvadzaju svoje svadobne lety; april 1. april Den vtakov (uradne
ustanoveny ako akcia pre skoly uz v roku 1900 zasluhou prirodovedca Ota Hermana,
rodaka z Brezna), mapovanie hniezdneho rozsirenia vtactva, pozor na vypalovacov
travnatych porastov!; maj strazenie hniezd vzacnych sokolov a orlov, niektore druhy
vtactva su este na tahu, bezi Vtaci maraton sutaz druzstiev
v pocte pozorovanych druhov; jun pomocou patronatnych skupin monitorujeme
stavy vtacich populacii v chranenych, resp. vyznamnych vtacich uzemiach a vplyvy
negativnych faktorov, ornitologicke tabory su v plnom prude; jul pocitanie mladat
bocianov v hniezdach, dohlad nad hniezdami kani popolavych v obilnych lanoch a
ich zachrana pred vykosenim; august ochranarske tabory, upravy hniezdnych podmienok
vtakov (kosenie, odstranovanie naletovych drevin), zacina jesenny tah vtakov, napadne su
zalety volavkovitych vtakov; september mesiac vyvesovania budok, na strednych
tokoch riek sa objavuju kormorany; oktober Svetove - Europske dni vtactva, oprava a
cistenie vyvesenych budok; november v polovici mesiaca je medzinarodny termin
scitania husi a labuti, po opade listia su dobre viditelne hniezda spevavych druhov
vtactva; december v zime sa lahko mapuju hniezda dravcov, pripravte pre vtaky
stedrovecerny vianocny stromcek, napr. jablcka pre drozdy, orechy pre sykorky.
Dakujeme za precitanie nasho clanku. Mozno, ze vas v niecom oslovil. Radi
uvitame akukolvek pomoc a ponuku na spolupracu:
SOVS Spolocnost pre ochranu vtactva na Slovensku, Mlynske Nivy 41,
Bratislava 2, 821 09, tel./fax: 02 554 221 85, SOVS pobocka Brezno, Jozef Tisliar,
CSA 23, Brezno, 977 01, tel. 048/6117471, E-mail: taitrade@isternet.sk
Objekt na zabere sa vola predajny stanok Technickych sluzieb
mesta Brezna. Je to taka dolezita stavba, ze musela byt umiestnena prave sem? Patri
k muru historickej mestskej radnice? Ma stat pri kostole Nanebovzatia Panny Marie?
Obidva objekty patria k najvzacnejsim stavebnym pamiatkam z konca 18. storocia
na breznianskom namesti. Je nasou povinnostou chranit ich a respektovat ich okolie! Takto?
Uzas, ktory nepotrebuje komentar. Vsimnite si, prosim.
Eva Svajdova, Horehronske muzeum
Vyjadrenie Technickych sluzieb Brezno
Predajny stanok Technickych sluzieb bol viac ako desat rokov
umiestneny vedla zvonice v strede namestia. Vzhladom na to, ze tento priestor sa ide
rekonstruovat, dostali sme od pracovnika oddelenia vystavby mestskeho uradu nahradny
priestor na umiestnenie stanku.
Tento stanok sme kvoli stahovaniu museli ciastocne rozobrat. Cela akcia stala dost
penazi. Pripadne dalsie stahovanie, ako aj predlzovanie casu zatvorenia predaja, budu
znamenat dalsiu financnu stratu.
Ing. Tomas Gabon
Ked sa ludia dokazu
pocuvat
V sobotu 13. aprila zakladna organizacia Unie
nevidiacich a slabozrakych Slovenska usporiadala pre svojich clenov v Mestskom dome
kultury v Brezne seminar o pouzivani zakona o socialnej pomoci a seminar
k reforme verejnej spravy a k volnemu pristupu k informaciam.
V prvej casti nevidiacim odpovedali a mnohe problemy s nimi
prediskutovali veduca odboru socialnych veci Ing. Ivana Kruzliakova, veduca oddelenia
socialnych sluzieb a penaznych prispevkov na kompenzacie Anna Fodorova a veduca
posudkoveho useku Mgr. Lubica Janoskova. Pozvanie prijal aj prednosta okresneho uradu Ing.
Jaroslav Demian, ktory s hostom z Bratislavy, zamestnancom MESA 10, Mgr.
Jaroslavom Pilatom zaujimavo oboznamil nevidiacich s reformou verejnej spravy.
Hovorili hlavne o veciach, ktore sa budu dotykat ludi so zdravotnym postihnutim a tiez ich
poucili o sposobe, ako sa dostat k informaciam, ktore potrebuju. Ucastnici seminara
boli s priebehom velmi spokojni a konstatovali, ze ked sa vedie dialog a nie monolog,
mnohe nedorozumenia sa stratia ako jarny sneh. Nakoniec v prijemnej atmosfere pri
konzumovani oneskorenych fasiangovych pampusikov a pri vybornom caji, ktory pre ucastnikov
pripravila zakladna organizacia Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska,
v nenutenych rozhovoroch nasli odpoved na mnohe trapenia.
Dovolte nam, aby sme sa aj takouto formou podakovali pracovnikom Okresneho uradu
v Brezne a lektorovi Stalej konferencie obcianskeho institutu Mgr. J. Pilatovi,
ludom, ktori vidia nielen ocami, ale aj srdcom.
Aldo Daxner |
|