23. APRIL  2002 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Nova tvar breznianskeho namestia

Druha etapa rekonstrukcie Namestia gen. M. R. Stefanika v Brezne zacala vo stvrtok 18. aprila. Trvat by mala sto dni. To znamena, ze 27. jula by mali stavbari zahlasit hotovo.

,, Pocas vystavby mozu vzniknut niektore nepredvidane problemy. Nechali sme si preto casovu rezervu, aby namestie bolo hotove do polovice augusta a dalsi rocnik Polmaratonu SNP mal hladky priebeh", - spresnuje primator mesta Ing. Vladimir Fasko. Cela rekonstrukcia je rozdelena na tri etapy, prvou bola uprava ,,predradnicia", v sucasnosti prebieha druha etapa, tzv. betonova platna, v tretej pride na rad priestor stareho parku a autobusoveho nastupista. ,,Pre tuto etapu sme sa rozhodli preto, ze zelen predradnicia, sprevadzkovany vodostrek, ktory by mal byt oziveny do prveho maja, je tvarou mesta a upravena plocha nasho namestia tuto tvar este skrasli. Keby vsetko dopadlo podla planov, zachytime este pol turistickej sezony a tym prilakame do mesta turistov", hovori primator.
Mnohym vodicom bude parkovacia plocha namestia chybat, mesto pripravuje priestory na pravej strane Ulice CSA i na mieste byvalej hasicne: ,,Vsetky famy su nepravdive, bude tam nahradna parkovacia plocha s perspektivou, ze tam vybudujeme reprezentacnu budovu, co zalezi od investora, ktory sa na nas obrati", - dodava primator. Pocas vystavby bude povolene parkovanie na Razusovej ulici, ako to bolo pri rekonstrukcii Baldovskeho mosta. Na koordinacnych poradach obstaravatela so stavebnikom a spravcami sieti (elektrikari, vodari, kanalizacie, telekomunikacie) mesto naslo pochopenie. Rekonstrukcne prace na vychodnej strane zasiahnu patu okresneho uradu, vratane chodnikov, na juznej strane patu obchodov, na zapadnej strane hranu obrubnika s cestou, pretoze obchodny dom a prislusny chodnik je majetkom Horehronskeho spotrebneho druzstva. Plocha v strede namestia bude zrekonstruovana po obrubnik k statnej ceste.
"Obcanov i navstevnikov mesta prosim o trosku strpenia, nebude to prijemne, budu problemy s pristupom do obchodov, ale bez toho sa robit neda. Odmenou bude krasne namestie s vodostrekom, s fontanou s pitnou vodou a najma so zelenou", dodava Ing. V. Fasko.

Hovorime s restauratorom Stefanom Kockom

Dielam vracia lesk a krasu

Styridsatjedenrocny akademicky maliar Stefan Kocka, rodak z Brusna, vystudoval Vysoku skolu vytvarnych umeni v Bratislave, odbor restaurovanie malby, papiera, historickej kniznej vazby. V sucasnosti posobi ako pedagog na Strednej priemyselnej skole S. Stankovianskeho v Banskej Stiavnici, kde uci restaurovanie a konzervovanie historickej kniznej vazby a papiera a na Akademii vytvarnych umeni v Banskej Bystrici prednasa odbor figuralna kresba a kresba. Popri tom sa ,, na volnej nohe" venuje volnej malbe, kresbe a restauratorskej tvorbe, ukazky z ktorej prave v tychto dnoch vystavuje v Horehronskom muzeu. Vyuzili sme prilezitost nielen na prehliadku vystavy, ale aj na rozhovor s tymto umelcom.

o Co ponukate navstevnikom Horehronskeho muzea?
- V tejto vystavnej sieni su zrestaurovane prace, niektore su zacate, niektore su v polovicnom stave a cakaju na dokoncenie. Napriklad je tu jeden obrazok, ktory som si kupil, aby som ho zachranil. Uz je na polovicnej ceste a uvidime, ked ho doretusujem, dorobim. Niekedy sa do toho nechce vstupovat investorom ani restauratorom, lebo je to "o vela case a aj o vela peniazoch". Tym padom si sam sebe stanovim prioritu, cim zachranim nieco pre seba a mozno aj pre pokolenie.Vystava je orientovana na vsetky druhy mojej restauratorskej tvorby, cize restaurovanie malby, restaurovanie na roznych podlozkach, restaurovanie grafik, kresby, listin, dokumentov a historickych knih, su tu este kolorovane lepty a kombinovane techniky na papieri. Vystava je prierezom niekolkych rokov, aj poslednych mesiacov.

o Je nejaky obraz, ku ktoremu vas viaze zvastny vztah?
- Tazko povedat. Ale je tu pravdepodobne Bohunov obrazok, ktory si pred istym casom kupil investor. Asi mal pocit, ze to nebude vyjav, ktory je na nom, ze tam mozno bude nieco ine. Dosvedcil som mu, ze sa nieco deje, lebo obrazok ma identicke znaky, ktore svedcia o velkej premalbe. Dohodli sme sa, ze pojdeme dalej, urobili sme rentgenove snimky, nabrusy. Restauratorskym zasahom som zistil, ze fakt ide o premalbu, cize na povodnom bol namalovany novy obrazok. Opat sme zasadli za stol a rozhodovali, co je prvorade a co druhorade. Rozhodli sme sa sekundarnu malbu odstranit a nechat primarnu. V tomto pripade sa odhalil krasny obraz, co bol jeden z poslednych zaujimavych uspechov, ked sme pomohli nanovo vytiahnut dielo velkeho majstra M. Bohuna. Myslim si, ze obraz bol za styri az pat mesiacov restauratorsky zvladnuty tak, aby sa mu prinavratil lesk a krasa. Jednou z krasnych veci su aj fotogafie z korespondencie krala Zigmunda. Tieto listiny pochadzajuce od roku 1395 az po rok 1410 su sice len fotograficky zdokumentovane, ale je urceny ich stav pred a stav po. Mam k nim vztah, pretoze to boli jedny z najkrajsich a najstarsich robot, ktore sa mi dostali. Je nadherne mat v rukach 14. storocie. Dalsim obrazkom, ktory si vysoko cenim a dovolim si preferovat, je Svata rodina, ktory pochadza z Oravskeho muzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubine. Povodne bol v depozitari postaveny viac-menej na periferiu a po dlhsom zvazovani som povedal, ze sa ho pokusim zvladnut, len potrebujem cas. Nechali sa nahovorit a myslim si, ze vysledok je jasny. Praca sa podarila, investor je spokojny. Veci sa prinavratila jej krasa a povodnost, aj ked vidno restauratorske zasahy. V tomto pripade sa mi dostala zvest, ze keby som nebol restauroval, obrazok by skoncil na povale alebo niekde v depozite.

o Ako sa restauruje kniha?
- Restaurovana kniha potrebuje velmi vela trpezlivosti, sice ako kazda ina zalezitost alebo artefakt. Ked sa kniha dostane restauratorovi do ruk, musi ju zdokumentovat ako vypada, aby si po restaurovani zachovala identicke znaky, ale aj preto, aby restaurator i investor vedeli dokazat, co sa s nou robilo.O restaurovani knih by sa dalo povedat mnoho. Je to zaujimava restauratorska zalezitost, kde je potrebne vediet nielen o kniharskej zrucnosti, ale aj nieco z technologie, chemicke zalezitosti, je tam suzvuk mnohych vytvarnych artefaktov.

o Preco vystavujete u nas v Brezne?
- Musim podakovat riaditelovi muzea, ze vobec stal o takuto vystavu. Bola to zhoda nahod. V Brezne som uz mal vystavu Figuralna kresba a malba a pretoze restauratorska tvorba tu este nebola, s pomocou J. Weissa som sa na to podujal. Z muzei a sukromnych zbierok sme pozbierali prace a nainstalovali ich. Vystava by mala upozornit okolie, farnosti, majitelov, ze existuju profesionalni restauratori, ktori sa snazia davat obrazkom a obrazom novy punc, novu kvalitu. Mala by odhalit moznosti restauratorskej tvorby, aby ludia videli, ze veci, ktore su zdanlivo na vyhodenie, sa daju opravit, aby znova mali svoju funkcnost.

o Mate svoj atelier, kde sa venujete restauratorstvu?
- Atelier mam v podstate vo dvoch lokalitach. V Brusne u svojich rodicov, snad sa mi podari zacat stavat novy atelier s domom, takze potom bude premiestneny do Banskej Bystrice. Tam viac-menej vykonavam vsetky restauratorske zalezitosti, samozrejme, ze popritom si aj malujem, takze je to take polyfunkcne. No a vacsie veci dorabam v Bystrici, kde mam dom.

o Co v najblizsom obdobi? Mate nejake plany ci sny?
- Urcite by som sa chcel vratit do viedenskeho sidla, do Houburgu, kde ma Maria Terezia obrovsku kniznicu. Mam ponuku restaurovat v mnisskych klastoroch na Athose, uvidim, ci najdeme sponzorov. So svojimi studentami z B. Stiavnice by som chcel preniknut do zahranicia, kde by sa na stazach podielali na zachranach hodnot.
Ak vas zaujalo rozpravanie o zaujimavej praci restauratora Stefana Kocku, ktoreho diela su zname nielen na Slovensku, ale aj vo svete, mozete este do konca aprila navstivit jeho vystavu.

(ng)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT