April – mesiac lesov a mesiac tych, ktori maju o ich existenciu historicky (hystericky?) zaujem

Este pred par rokmi spolocnost vnimala masmedialne prihovory na tuto temu pokojne, akoby jej slova vnasali do odprirodnenych, najma mestskych domacnosti, aspon na chvilu zavan vonaveho dychu lesa. Toto konstatovanie vsak nechce byt sentimentalnou spomienkou “na kludne casy” niekoho. Tych pri lesnickych organizaciach aj tak nikdy vela nebolo.
Z nicoho nic je vsak v poslednych dvoch alebo troch rokoch tento normalny stav narusany. Cim alebo kym? Samozrejme, ze ludmi. A samozrejme, ze ludmi, ktori v absolutnej vacsine pod maskou “ozajstneho” zaujmu o odborne obhospodarovanie lesa (neprekaza, ze vacsinou k lesnickej profesii ani nepricuchli), a pod maskou “diskriminacie” slovenskych odberatelov dreva nedostatocnymi dodavkami drevnej hmoty od lesnikov, velmi cielavedome a vytrvalo, no zial najma velmi nepravdivo, narusaju doteraz objektivne dobry imidz slovenskeho lesnictva v ociach slovenskej verejnosti. Tomu, ze im v tom vyznamne pomahaju (a lesnikom – naopak – vyznamne skodia) niektore, aj vplyvne masmedia, sa nemozno divit, ked si o chvilu ukazeme, ze aj tu, ako vo vsetkom na rozhadanom a majetkovo dokmasanom Slovensku, su v hre peniaze. Velke peniaze!
Nie som kompetentny, aby som vec hodnotil z celoslovenskeho pohladu. Nas Odstepny zavod Lesov SR, s. p., so sidlom v Ciernom Balogu, obhospodaruje lesy iba v castiach okresov Brezno a Banska Bystrica. No aj popis skutocneho stavu v tomto malom ramci je dostatocny na to, aby poskytol realnejsi pohlad na to, co je pravda a co je hruba loz.
Viaceri ste mozno citali v novinach, alebo videli v televizii komentare a besedy na temu – vseobecne povedane – “Preco slovenski lesnici namiesto uspokojenia potrieb vlastnych drevospracovatelov, radsej exportuju drevo za hranice...”
Nuz teda takto, vazeni citatelia:
1. Ze nedostavaju potrebne mnozstva dreva? Bodaj by aj, ked na dnesnom svete je to uz raz tak, ze kto si chce kupit napriklad nabytok, musi najprv zaplatit! Je to zo strany toho predavaca sice “neslychana drzost” – pytat peniaze za predavany tovar, ale co ine ma zakaznik robit, ked ten nabytok chce? Musi “chudacik”, zaplatit. A teraz si predstavte, ze taky nas drevospracujuci priemysel (cest viacerym vynimkam), chce ten tovar (surove drevo) “kupit” ... zadarmo! Ako v opitej rozpravke! Dokazom je to, ze iba nas zavod v Ciernom Balogu ma k tomuto mesiacu (lesov) pohladavky za drevo dodane nasim domacim drevospracovatelom – po lehote splatnosti – za 26 milionov korun, z toho asi 18 milionov pochadzajucich z nedavno minulych rokov. Vacsinu z tychto pohladavok maju na “svedomi” prave ti pani drevospracovatelia, ktori s bohorovnou smelostou do kamery, do redaktorskeho mikrofonu, budu priznavat len smiesny zlomok pravdivych dlzob svojich firiem voci lesnikom. Takych zavodov, ako je nas, je na Slovensku celkove dvadsatsest. Kazdy ma inu vysku pohladavok, niektori vacsiu, ini mensiu. Pritom je tu este nestatny lesnicky sektor, ktory hospodari na vymere lesov uz vacsej, ako sektor statny.
Na uvedene cisla mozeme kedykolvek poskytnut nespochybnitelne uctovne dokazy (ved kde sa kontroluje tak prisne, ako v statnych firmach?).
Teraz si kazdy z nas predstavme toto: ak chceme ako podnikatelia prezit, mat na vyplaty svojich zamestnancov, na samotnu prevadzku nasej firmy, mozeme si dovolit, ze dame zadarmo, na cestne slovo? Nie. Vidite, a my – lesnici – sme na to “cestne” slovo najma velkych drevospracovatelov, casto pod roznymi spolocenskymi tlakmi, museli dat tovar, drevo, bez platenia! Dnes su z toho spomenute miliony, a kedze sa akterom takejto formy “hospodarenia” dari aj nadalej, su lesnici zatahovani az obstrukcnymi praktikami zainteresovanych kruhov do ich dalsieho narastania. Zeby uz na Slovensku fakt nic nebolo nikomu svate? Zeby naozaj nasej slovenskej nature vyhovovalo predkladanie obrazu niekoho (tentokrat lesnictva) ako “zleho, neustretoveho, kryptosocialistickeho, skorumpovaneho...”, hlava – nehlava, a sucasne seba stavat do ramu obrazu toho, ktory uzasne vie ako na to, aby bolo v drevospracujucom priemysle i na celom Slovensku dobre? Oni vlastne naozaj vedia, co robit, aby bolo v tom ich priemysle dobre – ale na ukor niekoho druheho. Za to im zrejme stoji to mnozstvo polopravd a nepravd, sirenych v oznamovacich prostriedkoch.
2. Ze nedostavaju potrebne mnozstva dreva? Akeho dreva? Nuz, mila verejnost – len takeho, ake momentalne teraz potrebuju. Nie takeho, ake poskytuju danosti slovenskych, v europskom ramci vzacne zachovanych kvalitnych, povodnych lesov. Dnes “leti” ihlicnate drevo. Lesnik, ak chce predat aj buk, musi odberatelov prosit na kolenach, kym sa ho s biednym ziskom “zbavi” Ale on, ten buk, rastie v lese vedla smreka, a vyrube sa spolu s nim a spolu s nim sa musi aj predat, ak sa nema “zjest” cely zisk z predaja smreka tym, ze sa buk necha zhnit, alebo sa preda ako lacne palivo. Pred dvadsiatimi az dvadsiatimi piatimi rokmi bola situacia presne opacna, statny dirigizmus nas nutil prakticky vykradat z lesa vsetko listnate, taky bol zaujem o listnate drevo a naozaj nikomu by nebolo napadlo, ze sa ludske chutky mozu svojimi maniermi prejavit po rokoch uplne opacne. A co ak pani drevospracovatelia o par rokov zmenia nazor podla inej mody? Kto z ludi zariadi, ze sto rokov rastuci les zmeni svoje drevinove zlozenie behom par rokov? Nemali by prave odberatelia dreva konecne zacat vychadzat z existujucej reality v drevinovom zlozeni slovenskych lesov a sikovnym marketingom a propagaciou orientovat zaujem trhu v prospech toho, co im oni maju moznost ponuknut? Pravda, ak dokazu “zhodnocovat” drevnu surovinu iba porezanim na surove rezivo, tuto moznost mat nemozu!
Tiez argument drevospracovatelov ohladne potreby znizenia cien absolutne neobstoji. Ved preco sa zahranicnym odberatelom oplaca kupovat slovenske drevo a platit aj za velmi drahu dopravu? Preto, ze je kvalitne a lacnejsie ako u nich. Pre nasho lesnika je zas priam ostrovcekom neba v pekle zlych platobnych vztahov so slovenskymi odberatelmi, precizna a korektna, bezproblemova platobna disciplina zahranicnych odberatelov, ktori nas uz nejedenkrat zachranili s odkupenim dreva, o ktore slovensky drevospracujuci priemysel (opakujem – nie vsetci!) nema zaujem.
Vazeni citatelia! To, ze my, lesnici, sme tak malo vystupovali pred vami – pred verejnostou, s cielom priblizenia vsetkeho, co sa v lesnom hospodarstve deje, je naozaj nasa velka chyba. Chyba trocha aj nasej lesnickej nejednotnosti, nedostatku obozretnosti v sledovani zistnych zaujmov z roznych spolocenskych sfer i chabeho preberania sa z uderu pod pas, ktory nam takto bez problemov zasadili lobisti z roznych zaujmovych skupin. To, ze tohtorocny prihovor k Aprilu – mesiacu lesov – obsahuje tolko vykricnikov a vznikol v takejto podobe, nas vobec netesi. No musi to tak byt. Ved nam, lesnikom, sa vycita uz takmer vsetko, i vylozene nepravdy. Este “stastie”, ze nam nikto nemoze vycitat slabe platy (aj v porovnani s drevarmi!), ale najma to, ze keby naozaj bola niekde uprimna snaha o zistenie skutocneho stavu, tak lesnici vedia jednoznacnymi dokazmi presvedcit kompetentnych a verejnost o tom, ze pravda je na ich strane. V tejto pravde je ich stastie a sanca.
Na popletenie laickej verejnosti staci u nas par vymyslenych a poprekrucanych vyjadreni. Ak by sa presadili predstavy zastancov cisto ekonomicky exploatovaneho obhospodarovania lesa, o par rokov prideme pravdepodobne nenavratne o kvalitu, ktoru postupne na Slovensku objavuje a obdivuje coraz vacsi zastup odbornikov i obycajnych ludi zo zahranicia. Porovnavat hospodarenie v krasnych, pestrych, povodnych lesoch Slovenska s hospodarenim v nepovodnych, prave z ekonomickych dovodov v minulosti zakladanych lesoch, napriklad v Cechach a davat nam ho za vzor, je alebo prejav hrubeho ekologickeho bezvedomia alebo naopak, hrubeho ekonomickeho vedomia. Pani drevospracovatelia Slovenska! Spytajte sa, prosim, napriklad Cechov, ake lesy by chceli mat na svojom uzemi? Mame s nimi dostatocne kontakty a vieme, ze nam nase lesy v dobrom zmysle zavidia a svoje sa snazia postupne prebudovat z monotonnej nepovodnej fadnosti na les, aky si priroda vyvojom aj u nich vytvarala sama. Taketo lesy su totiz nielen najkrajsie, ale aj najzdravsie, najodolnejsie, a tak v konecnom dosledku aj najekonomickejsie.
Nech sa teda dari slovenskym lesom. Bez ohladu na to, kto v nich rozkazuje, ci zaraba. Ak ich dokaze zachovavat aspon v takom stave, v akom su dnes, je jedno, kto to robi. Pretoze to bude musiet byt odbornik so srdcom cloveka milujuceho les pre krasne sklbenie vsetkych jeho zivotodarnych i hospodarskych funkcii, nie iba pre tu jednu kratkodobu – ekonomicku.
Co to teda vlastne kmase korunami slovenskych lesnych porastov v tychto casoch?

Ing. Boris Pekarovic, vyrobno-technicky namestnik riaditela, LESY SR, s. p., Banska Bystrica, odstepny zavod Cierny Balog

Ryboviny

Sestnasteho aprila zacal v pstruhovych vodach, ktore boli v minulosti dominantou v nasom regione, lov ryb. Privitajme novu sezonu priehrstim vtipov o rybaroch, rybach, ale nielen o nich

Zozbieral: Jozef Pupis

Investicna vystavba

(pokracovanie)
Velmi dolezitym pre obcanov je mesacne od roku 1996 vydavany kulturno-informacny spravodajca, v ktorom je moznost ziskat informacie o kulturnych a sportovych podujatiach, ktore su v Brezne organizovane. Ved len sportovych akcii v roku organizujeme vyse tridsat a tolko kulturnych podujati.
Okrem uvedenych tlacovin ma mesto Brezno zriadenu webovu stranku vo dvoch smeroch, jednak klasicku a jednak prostrednictvom systemu ISOMI. Velkym uspechom skoncila vystava Slovakiatour 2001 a dnes uz mozem povedat aj 2002, ked sme ako mesto a region Horehronie propagovali a vystavovali v samostatnom vlastnom stanku, ktory bol viditelny z celej vystavnej plochy a bude sluzit na viacnasobne pouzitie, len zial, cela organizacia a financne zabezpecenie lezi na pleciach mesta Brezna a regionalneho zdruzenia Horehronia. Do tohto propagovaneho ramca patri aj organizovanie tradicnych dni mesta, jarmoku ludovych vyrobkov, Ondrejskeho jarmoku a pod.
V oblasti medzinarodnych partnerskych vztahov treba spomenut v juli podpisanu dalsiu oficialnu partnersku zmluvu s polskym mestom Ciechanow, cim sa rozsirila medzinarodna spolupraca na tri mesta – Meudon, Ciechanow a Novy Bydzov. Mozno konstatovat, ze v oblasti kulturno-spolocenskej tato spolupraca prinasa svoje ovocie, ale v oblasti podnikatelskej a oblasti znizovania nezamestnanosti menej, hoci N. Bydzov poskytol zamestnanie pre niekolko mladych ludi Brezna. Vacsiu aktivitu by sme si tu predstavovali zo strany podnikatelov ci zivnostenskeho spolocenstva. Ved preto sa mesto snazi spolupracu nadvazovat. Nemozno zabudnut ani na fakt, ze fungovanie samospravy si vyzaduje aj spolupracu v tejto oblasti a tu je znatelny prinos vo vymene skusenosti medzi MsU N. Bydzov a Brezno.
Po priklade mnohych okolitych miest mesto Brezno vyslo s iniciativou zriadit mestsky mladeznicky parlament. Tento bol ustanoveny pri prilezitosti dni mesta, schvalil stanovy a plan prace. Musim vsak konstatovat, ze cela tiaz prace a aktivit lezi len na iniciative profesionalnych pracovnikov a mladez musime prakticky tlacit do aktivit. V oblasti, v ktorej sa stretavame s mladymi ludmi, myslime na vyuzitelnost detskeho parku, detskeho dopravneho ihriska, areal Banisko, Zakladnej skoly v Rohoznej... Snad by bola potrebna vacsia aktivita zo strany prislusnej komisie v rozsahu cinnosti, ktoru vykonava komisia pre sport a rekreaciu.

Ing. Vladimir Fasko