Mimoriadnu situaciu a najvyssi povodnovy stupen vyhlasila starostka Cierneho Balogu Mgr. Tatiana Stulrajterova potom, ako obec vo stvrtok 18. jula o pol druhej popoludni zasiahla silna burka s prietrzou mracien. Privaly valiace sa z Kriznej, Palenice, Salingu a z dalsich dolin, rovnako i z miestnych casti sedemkilometrovej dediny sposobili vybrezenie Cierneho Hrona. Voda z potoka zaplavila niekolko desiatok rodinnych domov, pivnic a zahrad. Niektorych obyvatelov museli evakuovat.
Privalova vlna najviac postihla Dobroc a Sihlu, kde poskodila cast miestnej komunikacie, poprevracala sedemtonove betonove patky zasadene v koryte potoka a povylamovala takmer vsetky stromy pri potoku. Pri obecnom urade zriadili krizovy stab, ktory riesil kriticku situaciu a organizoval zakladnu pomoc pre postihnutych. Predbezne skody na mostoch, miestnych komunikaciach a nehnutelnostiach odhadli na 10 milionov korun. Hned v piatok rano zasadala povodnova komisia, pretoze predpoved pocasia nevestila nic dobreho a obavali sa dalsej povodnovej vlny. Na odstranovani skod pracovali tazke mechanizmy. V ustrety vysiel aj okresny urad prace, ktory na pomoc od pondelka vyclenil dvadsatpat nezamestnanych.
Prietrz si zial vyziadala aj srmt styridsatstyrorocneho muza, ktory podla ocitych svedkov spadol do potoka. Pravdepodobne ho z mosta, po ktorom prechadzal, strhli privaly vody.Vikendove patranie po nom bolo neuspesne. Do hladania sa zapojili aj clenovia Centralneho zachranneho systemu z Gabcikova.
Prietrz mracien pred druhou hodinou vo stvrtok sarapatila aj v Myte pod Dumbierom, kde sa vylial bezmenny lavostranny pritok potoka Stiavnicka. Doslo k upchatiu priepustu pod cestou na miestnej komunikacii prave na tom mieste ako v roku 1999. Prival poskodil asfalt a do dvorov asi piatich domov naniesol skaly, bahno i korene stromov. Skody za vysplhali na dva miliony korun.

Aj dazd pokorili

Bielohandelske kulturne zdruzenie Bukovinka z Bravacova v dnoch 19. a 20. jula zorganizovalo prvy rocnik Folklorneho festivalu na Bielych Handloch. Program sa zacal v piatok o 19. hodine slavnostnym otvorenim, o ktore sa postarali riaditel zdruzenia Ing. Marek Pobis a zastupca starostu Bravacova Ivan Kuvik.
Prvy program pod nazvom Pozdrav z Francuzska po dvadsiatich minutach pre vydatny lejak prerusili a subory Nadeje z Pariza a Les Gastadours z Lamballe sa z amfiteatra presunuli do kulturneho domu, kde vdaka vybornej atmosfere divakov svoje vystupenia dokoncili. Aj divadelne predstavenie Figliar Matej v nastudovani bravacovskeho M-Brava odohrali v kulturnom dome. V neskorych nocnych hodinach so stovkou vytrvalych divakov uvodny den festivalu skoncil. Sobotnajsie predpoludnie sa nieslo v ocakavani, ci dazd prestane, alebo nie. Neprestaval, a tak sa utrapeni organizatori uspokojovali optimistickymi poznamkami: ,,Aspon zahrady nebude treba polievat", alebo: ,,Hadam uz aj hriby zacnu rast." Kulturny dom sa opat zaplnil do posledneho miesta a o 16. hodine zacal destsky program Zahrajme sa spolu, v ktorom sa predstavili subory Stastne detstvo z Brezna, Helpancok z Helpy a tanecny ktuzok pri Zakladnej skole v Benusi. V priestoroch kulturneho domu vyborne vyznel aj komorny program Klenoty ludovych tradicii, v ktorom sa predstavili najstarsi obyvatelia Bielych Handlov a hostia programu Milan Krizo, Milan Chvastek, Jan Dubrava a Tibor Koblicek. Na zaver tohto programu sa moderator s divakmi rozlucil rozhodnym konstatovanim, ze na vecernych programoch sa stretnu uz v amfiteatri. Zacali v miernom mrholeni o 20. hodine a po desiatich minutach sa mraky roztrhali. Potom uz nic nebranilo, aby program Priatelia z okolia s ucinkujucimi folklornymi subormi Bukovinka z Bravacova, Kralova hola z Pohorelej, folklornymi skupinami Benusianka z Benusa, Polhorcan z Pohronskej Polhory pokracoval dalej. Zaverecnym klincekom festivalu bolo brilantne vystupenie folklorneho suboru Armady SR Janosik zo Zvolena. Mnohym padol kamen zo srdca a mohli sa vyzabavat na tanecnej zabave so skupinou Kiwi. Zabava bola spolu s jarmokom ludovych remeselnikov, ktori napriek dazdu nevahali prist na sprievodne podujatie festivalu. Vecerna atmosfera na bravacovskom amfiteatri, ktora je uz znama svojim privlastkom ,,vludna ci rodinna"" priniesla uspokojenie divakom i ucinkujucim a hlavne nesmierne zadostucinenie organizatorom. Pod uspesny priebeh podujatia sa podpisali z tych najvyznamnejsim hlavne obec Bravacovo a Program pro Slovakia. Pri konstatovani, ze Bohom pozehnane ludske chcenie aj dazd dokazalo pokorit, sa uz tesia na druhy rocnik.