Pred desiatimi rokmi, 17. jula 1992, poslanci Narodnej
rady Slovenskej republiky prijali Deklaraciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Na
mnohych miestach pri tejto prilezitosti horeli vatry zvrchovanosti ako symboly slobody a
samostatnosti. Nazory na tuto udalost sa roznia, mapovali sme ich aj v uliciach Brezna: |
S anketovym mikrofonom
|
Brano Celer, sofer, Predajna:
- Myslim si, ze je co oslavovat. Predsa je to urcita
tradicia, ktora by sa mala zachovat aj do buducnosti pre dalsie generacie. Takze, preco
nie, ak sa to oslavuje s mierou bez prehanania v takom zmysle, ze z toho nevytlkaju
politicky kapital a nieco podobne. Myslienka by sa mala zachovat aj pre buduce generacie,
ved je za nou samostatnost Slovenska.
Neznama pani z Brezna:
- Na take veci nechodievam, myslim si, ze nie je co
oslavovat. Za tych desat rokov sa nic k lepsiemu nezmenilo.
Anna Cipciarova, nezamestnana, Brezno:
- Myslim si, ze zvrchovanost treba oslavit. Sme Slovaci a
mali by sme byt hrdi na to, ze sme Slovaci. Kazdy narod si vazi to, co je jeho. Dufajme,
ze to bude smerovat k lepsiemu.
Z. M., studentka, Brezno:
- Na vatrach zvrchovanosti sa mi paci, ze sa tam ludia
stretnu, zabavia, v kazdodennom zhone pridu na ine myslienky. Vatry uz aj kedysi
symbolizovali tuzbu po slobode, samostatnosti a slovenskemu narodu sa tento sen pred
desiatimi rokmi splnil. Ja vsak takyto druh oslav neoblubujem.
Livia Havasova, pomocna vychovavatelka, Hronec:
- Na vatre zvrchovanosti som este nebola, ale myslim si, ze
samostatnost je dobra vec. Na take veci by sa nemalo zabudat, patri to medzi tradicie.
Milan Schmidt, projektant, Bratislava:
- Moj nazor je jednoznacny. Neoslavovat. Je to vymysel
politickej strany. Je v tom politika, nieco podobne ako za byvaleho rezimu prve maje.
Zdenka Kohutovicova, casnicka, Brezno:
- Nezucastnujem sa na takychto podujatiach, nie z nezaujmu,
alebo odsudzovania. Vatry su tradiciou uz z davnych dob, takze vatra zvrchovanosti je
pokracovanim v tradiciach. Ci je dovod na oslavy, v tom su iste pochybnosti. Podla mna ani
velmi nie, pretoze sme nedosiahli take vysledky, aby bolo co oslavovat.
Ing. Jozef Janci, ekonom, Banska Bystrica:
- Pozrite sa, myslim si, ze je co oslavovat napriek vsetkym
ekonomickym tazkostiam a problemom, ktore su. Prezentovanie samostatneho statu v Europe je
dolezite. Takze z tohto hladiska ano. Ostatne problemy si musime vyriesit sami postupom
casu.
(ng, ma)
Dakujeme ...
Koncom januara som utrpela uraz, triestivu zlomeninu laveho
lakta. Dnes, po uspesnom operacnom zakroku a rehabilitacii, by som chcela touto formou
podakovat vsetkym, ktori mi pomohli. Lekarom a sestrickam z urazovej ambulancie,
pracovnikom RTG, lekarom a sestrickam z traumatologickeho oddelenia pod vedenim primara
MUDr. Petra Saktora, MUDr. Vladimirovi Ocelovi za velmi ludsky pristup, primarovi MUDr.
Janovi Venglarcikovi z rehabilitacneho oddelenia a celemu kolektivu za velku trpezlivost a
odbornu liecbu.
Vsetkym prajem vela pevneho zdravia a osobnych uspechov.
Dakujem
Eva Dolnanova
...
Dakujem primarke detskeho oddelenia MUDr. Marii Tisovcikovej
a celemu oddeleniu za starostlivost o mojho syna Frantiska Alexandra pocas hospitalizacie
v breznianskej nemocnici.
Katarina Piliarova
...
Dakujeme starostovi Valaskej PaedDr. D. Sliacanovi,
riaditelovi Odborneho ucilista vo Valaskej Mgr. J. Hlavacovi, PhDr. J. Ciernemu zo
Slovenskeho olympijskeho vyboru, riaditelke Zakladnej skoly vo Valaskej Mgr. M. Vanikovej,
Mgr. J. Smrecanovi, L. Stubnovi a vsetkym, ktori nam pomohli usporiadat skvely futbalovy
turnaj pre deti i dospelych Romov i neromov. Organizatorom dorasteneckeho turnaja, ktory
vyhralo muzstvo Roma z Brezna, ziackeho turnaja (muzstvo Stred z Valaskej), turnaja
dospelych (muzstvo Kocurovci z Valaskej) bol v ramci Romiady 2002 SOV a OZ Stred Valaska.
Z. Baran a J. Baran z OZ Stred Valaska
...
V restauracii Texas vo Valaskej bola 12. jula Western zabava.
Teply julovy vecer sa niesol v tonoch country skupiny Vodopad a v dupote kopyt koni z
Clubu westernoveho jazdenia vo Valaskej.
Dakujeme obci Valaska, restauracii Texas (Mgr. Jurajovi Smrecanovi) a valastianskym
,,kovbojom" (Martinovi a Marekovi Hahnovi, Eugenovi Kardhordovi) za prijemne prezite
chvile, na ktore budeme dozaista dlho spominat. Tesime sa na dalsiu podobnu akciu.
Dve temy na zamyslenie
Bude Brezno v Guinessovej knihe rekordov? Umeleckym kruhom je
zname, ze Brezno je centrom zboroveho spevu s tromi spevackymi zbormi. Na velkost mesta a
pocet jeho obyvatelov je to skoro neuveritelne. Ked som sa v minulosti zivil umenim na
slobodnej nohe, uz vtedy bol svojou kvalitou uznavany Spevacky zbor mesta Brezna (vtedy
zensky). Medzitym sa rozsiril o muzsku zlozku a pocut o nom same superlativy. Videl som
cast jeho programu na Dnoch zidovskej kultury. Zbory posobia aj pri kostoloch, takze
kulturu mate bohatu. Chyba uz len detsky zbor. Treba dat hlavy dokopy a porozmyslat, ako
takyto zbor zalozit. Ved ide o deti, ktore vam raz budu vdacne. Budem vam drzat palce, aby
sa s tym neotalalo. Aj ja pomozem troskou, sponzorsky. Ked sa to podari, podam navrh na
zapis do Guinessovej knihy rekordov.
Horehronie v poezii. K tejto teme ma priviedol fakt, ze sa spajam s ilustratorom,
chcem totiz vydat zbierku basni. Neraz som uz pisal o tom, ze Horehronie je velmocou v
literature, ma tolko spisovatelov, velikanov, kolko je dubakov v Dobrocskom pralese.
V com spociva moja predstava - navrh? Horehronie ma aj basnikov. Co keby sa vydala
zbierka basni od Horehroncov na temu Horehronie? Ilustrovat by ju mohlo Horehronske
zdruzenie vytvarnikov, ktore pekne pracuje, pripadne doplnit fotografiami Petra Bercika.
Nebola by to krasna vec?
Kto sa toho chyti? Mestske kulturne stredisko? Matica slovenska? Stredoslovenske
osvetove stredisko? Verim, ze by sa nasli aj sponzori. Sam som ochotny prispiet sumou 10
000 korun.
Pavol Datko, Kanada
Hanba dnesnej spolocnosti - bezdomovci
Na Slovensku hadam nieto uz ani jedneho mesta ci dediny, v
ktorej by sa nepotulovali bezdomovci. Je na nich smutny pohlad. Su ovesani taskami
naplnenymi ulovkami z kontajnerov alebo darmi sucitnych ludi.
Odkial sa vlastne vzali? Ved do roku 1989 bolo slovo bezdomovec na Slovensku
nezname. Kazdy obcan v produktivnom veku mal pracu, niekde byval. Kto nechcel pracovat,
bol odsudeny za prizivnictvo. Vo vazeni pracoval, a tak si odpracoval strechu nad hlavou,
stravovanie, ostalo aj na alimenty ci davky pre nezaopatrene deti.
Doba, v ktorej zijeme, je pre vacsiu cast obyvatelstva velmi tazka. Pre niektorych
priam kriticka. Vysoka nezamestnanost (vitani su len do styridsat rokov) nizke platy
zamestnanych, male financne prijmy mladych rodin s detmi, socialne a dochodkove prijmy
varuju! Staci nezaplatit najomne, elektrinu, vodu, teplo a je zle. Lenze comu dat
prednost? Zaplatit cele inkaso a hladovat, alebo sa nasytit, zaobliect a zaobut seba a
deti, ci prist o strechu nad hlavou?
A tu to zacina! Beznadej, nedostatok financnych prostriedkov, bezcitnost a neochota
v uradoch (cest vynimkam), a nedorozumenia v rodinach konciace rozvodom. A ani sa
nenazdate a ste na ulici. Tiez zlodejstvo a podvodnictvo pri kupe a predaji bytov a
nehnutelnosti ci podvodoch v nestatnych penaznych spolocnostiach rozmnozuju pocet
bezdomovcov. Sama poznam pripad starych manzelov, ktori svojou neopatrnostou a uveriac
podvodnicke, ze ich doopatruje do smrti, podpisali zmluvu o predaji a teraz nevidia ani
peniaze, navyse cakaju zo dna na den, kedy ich podvodnicka da exekutorom vyhodit na ulicu.
Darmo cakaju uz dva roky na spravodlivost sudu.
Cteny citatel, pochopil si, co som chcela povedat, na co poukazat? Skor, ako
niekoho z tych nestastnikov odsudis a nepodas mu pomocnu ruku aspon krajcom chlebika,
nezabudaj, ze nie vsetci bezdomovci su vyvrheli ludskej spolocnosti, ale ze zijes v dobe,
v ktorej chudobny slusny clovek nie si je isty, co bude zajtra.
Bozena Jakubovska |