prvemu podpredsedovi Zdruzenia miest a obci Slovenska Milanovi Muskovi

o Akym sposobom sa chcete v buducnosti vysporiadat s vysokymi dlhmi niektorych obci a miest?
- Zadlzenost obci predstavuje objem zhruba 12 miliard korun, v tomto objeme je aj niekolko problemovych miest, ako su Banska Bystrica, Bratislava, Kosice, ktore uz ciastocne svoje dlhy sanuju. Oddelit od nich treba otazku malych miest a obci, ktore si na seba zobrali vacsie bremeno, nez je vykonnost ich ekonomiky. Riesi sa to aproximaciou k stavu, ktory by mal nastat v roku 2005, uplatnovanim opatreni zakotvenych v zakone o rozpoctovych pravidlach. Tie stanovuju presne rezimy ako ozdravit ekonomiku obci a miest, tykaju sa jednak obmedzenia cerpania uverov urcitymi limitmi a hranicami vyplyvajucimi z ekonomiky a su naviazane na prijmovu oblast obci a miest. Ale aj dalsimi obmedzeniami, ktore napriklad znemoznuju brat vacsie ako 75-milionove uvery bez suhlasu ministerstva financii. Samozrejme, ze toto su skor restriktivne opatrenia. Ocakavame razantnejsiu fiskalnu decentralizaciu a danovu reformu, od 1. januara 2004 sa vlastne zvysi ekonomicky potencial tychto obci, schopnost vyrovnat sa s platobnou neschopnostou a so zavazkami. Pristupia k tomu aj dalsie nastroje, co suvisi s vysledkami parlamentnych volieb. Su to moznosti, ktore sa otvoria aj pre mesta a obce v oblasti financovania zo zdrojov Europskej unie, z predvstupovych a dalsich fondov, ktore budu k dispozicii. Tieto zdroje vsak nebude mozne cerpat individualne, kazda mala obec alebo mesto bude musiet pristupovat k spolupraci, k spajaniu malych projektov do velkych. Je to vyzva pre buducnost, aj moznost posilnit rozpocty obci a miest. Zadlzenych obci a miest sa dotkne - aspon v tom, ze sa nebudu prehlbovat ich problemy - poziadavka na rozpocet roka 2003, t. j. zohladnenie inflacie a cenovych rastov, ktora je definovana objemom 1 miliarda 216 milionov korun. Chceme sa zasadit, aby nam boli vratene prostriedky vlozene do energetiky podobne ako pri odskodneni za plyn, co je dalsich 500 milionov korun. Je potrebne, aby aj tieto prostriedky boli zakomponovane do rozpoctu Fondu narodneho majetku.

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

16.

Jeden z najkrajsich cintorinov na Horehroni, stary cintorin v Pohronskej Polhore, zriadili v roku 1794. Situovany je priamo v katastri obce, v bezprostrednej blizkosti statnej cesty Brezno - Tisovec. Pozemok s rozlohou priblizne 3300 m2 ohranicoval kedysi mur s latkovym plotom a sindlovou strechou. Celkovy vzhlad cintorina a jeho charakter ovplyvnila predovsetkym nabozenska jednotnost dedinskeho kolektivu. Polhorci boli katolici. Evanjelikov v dedine nepochovavali, pretoze patrili do breznianskej farnosti ev. a. v. cirkvi. Zomrelym Zidom urcili miesto na juznej strane vpravo, za murom cintorina.
Sestdesiatpat az sedemdesiat percent z celkoveho poctu nahrobnych krizov tvoria liatinove krize, ktore odlievali v hroncianskej lejarni. Najstarsie zachovane krize z roku 1851 maju hladke ramena ukoncene trojlistovym oblukom (tzv. datelinovy typ kriza) a text odlievany priamo na vodorovnom ramene. Mladsie, z konca 19. storocia, no najma z rokov 1900 - 1940 sa odlisuju uz bohatou vyzdobou. O zrucnosti hroncianskych lejarov svedci viac ako tridsat variantov ornamentiky nahrobnych krizov. Vyrobcovia liatinovych krizov uplatnovali svoju fantaziu aj pri vyrobe tabuliek, do ktorych sa vpisovali zakladne zivotopisne udaje o zomrelom. Odlievali ich osobitne a dodatocne upevnovali na zvisle rameno kriza. Zvlastnostou tohto cintorina su detske liatinove nahrobniky, pri ktorych dominantne postavenie kriza nahradil liatinovy relief anjela drziaceho kriz.
Kedze obec v roku 1949 zriadila novy cintorin, ostalo toto miesto neporusene a neovplyvnene modernejsimi tvarmi nahrobnikov a pouzitym materialom. Zostalo ako pamiatka duchovnej i materialnej kultury nasich predkov.

V piatok 4. oktobra sa na Trangoske - Srdiecku uskutocnilo stretnutie venovane 20. vyrociu objavu narodnej prirodnej pamiatky Jaskyne mrtvych netopierov, ktora je tretou najdlhsou, piatou najhlbsou a prvou ekologicky spistupnenou jaskynou Slovenska (spomedzi 4370) so speleologickou vodcovskou sluzbou. Pri tejto prilezitosti otvorili naucny chodnik Dumbiersky vysokohorsky kras.
Relativne drobny, hlboko zvrasneny vapencovy masiv Kozich chrbtov s dlzkou 2 km a sirkou len 300 m obsahuje vo svojich utrobach mnozstvo chodieb v doposial znamych strnastich poschodiach a dvoch paralelnych vetvach. Najvacsi podzemny priestor - Bystricky dom - je na siedmom poschodi v hlbke 180 m.
Medzi jedinecne zaujimavosti jaskyne patri vyskyt vulkanickych hornin kriedoveho veku vovrasnenych do vapencoveho suvrstvia. Objavuju sa v jaskynnych chodbach na viacerych miestach, kde upozornuju na seba cervenohnedou alebo zelenou farbou. Vulkanicka hornina obsahuje sosovky achatov bieloruzoveho odtiena. Dalsou pozoruhodnostou su nalezy netopierich kosticiek nachadzajucich sa takmer vsade. Podla nich dostala jaskyna svoje pomenovanie, ich vek sa odhaduje na 6000 rokov. V okrajovych castiach jaskyne najdeme kostrove zvysky kun, medvedov, ba dokonca aj kozy.

(r)

Zo zivota obcianskeho zdruzenia RAMZA

Podpredseda obcianskeho zdruzenia RAMZA Ing. Marek Nikel a starosta Bacucha Jan Turosik v piatok 27. septembra privitali piatich clenov obcianskeho zdruzenia Nadej z Unatina v Krupinskom okrese. Starosta hostom predstavil Bacuch, jeho historiu i rozvojove programy. Potom navstivili cast naucneho chodnika s atrakciami: Pramen Bozeny Nemcovej, Tajch, pamatny haj a odpocivadlo s ohniskom. V dalsich kutoch Horehronia sa oboznamili s remeselnou vyrobou, marketingom a zameranim sa na tradicne a pre danu lokalitu vhodne produkty. Ziskane informacie navsteva z Unatina uplatni v dalsom rozvoji novozalozeneho obcianskeho zdruzenia v Honte.
Upevnovanie spoluprace medzi obcou, obcianskym zdruzenim RAMZA a Klubom jednoty dochodcov v Bacuchu vystihuje dalsie stretnutie z 28. septembra v miestnom kulturnom dome. Pripravil ho starosta a podpredseda obcianskeho zdruzenia RAMZA. Starosta ako clen tohto zdruzenia osemdesiatim dvom obyvatelom Bacucha predstavil OZ RAMZA, jeho rozvojove aktivity v regione Bacuch - Boca a uspesny projekt, ktory financuje Ekopolis Banska Bystrica. V informacnej kancelarii sa obcan bude moct poradit vseobecne, pri vybavovani problemov i pri napisani beznych ziadosti. Hlavne informacie poskytnu turistom, ktori zavitaju do obce. Dochodcov zaujalo ziskavanie financii na rozvojove aktivity z predvstupovych fondov Europskej unie i pisanie projektov. Po obcerstveni, o ktore sa postaralo OZ RAMZA, sa zabavali pri zivej hudbe.
Pri prilezitosti Medzinarodneho roka hor sa v piatok 4. oktobra v chate Barbora stretli pracovnici NAPANTu s clenmi OZ RAMZA (na snimke Ing. M. Nikela). Diskutovali o sucasnych i buducich aktivitach smerujucich k rozvoju Bacussko-bockeho regionu a ochrane prirody. Niektore problemy vyriesili v pritomnosti podpredsedu VUC B. Bystrica a prednostu okresneho uradu Ing. Jaroslava Demiana, veducej odboru zivotneho prostredia Ing. Eleny Gregorovej, riaditelky prirodneho muzea - skanzenu v Pribyline Katariny Zuskinovej, predsednicky VIPA Vlasty Kornerovej, zastupcov samosprav z regionu a Urbarskeho spolku v Maluzinej.
V sobotu v ramci Dna cistoty hor priaznivci prirody cistili od neziaducich odpadov okolie turistickej utulne na Ramzi, symbole obcianskeho zdruzenia RAMZA.

(jt)