| ,,Snahou riesenia rekonstrukcie namestia bolo zatraktivnit
jeho plochu pre pesieho uzivatela a vytvorit podmienky na vytiahnutie spolocenskeho zivota
z objektov na namestie. Tomuto maju sluzit priestory pred obchodmi, kde budu umiestnene
zariadenia na obcerstvenie. Namestiu by mal dominovat chodec, preto je v sucasnosti
doprava v tomto funkcnom priestore regulovana. Podnikatelia, ktori poskytuju sluzby v
tejto casti namestia, vsak s tymto riesenim nesuhlasia a ziadaju sprejazdnit komunikaciu
od sporitelne a v tomto priestore povolit aj statie osobnych automobilov" - pise sa
na anketovom listku, v ktorom mesto prosi ucastnikov ankety zakruzkovanim vyjadrit svoj
suhlas alebo nesuhlas s tym, aby tato cast miestnej komunikacie bola spristupnena osobnym
automobilom. Anketu na tuto temu sme spravili aj my: |
S anketovym mikrofonom
|
Jozef Klimko, veduci pracovnik, Helpa:
- Myslim si, ze v prilahlych priestoroch v okoli namestia je dost miest na
parkovanie. Nie je to vsak vzdy rovnake, popoludni je pomenej miest, pretoze je vacsia
navstevnost v meste. Ale parkovisko je aj na Ulici CSA, aj ked je trosku odruky. Ti, ktori
chcu parkovat priamo pred obchodmi, su asi narocni. Som za to, aby namestie bolo len pre
chodcov, je pekne spravene, bola by skoda, keby tam parkovali auta. Takto je to dobre,
pekne, namestie uz bolo treba vynovit.
Jan Ridzon, robotnik, Michalova:
- Myslim si, ze v meste su moznosti na parkovanie. Podla mojho nazoru na namesti by
sa nemalo parkovat, ked je spravene pre chodcov. Skraslili ho a auta by rusili pekny
dojem.
Janka Daxnerova, administrativna pracovnicka, Brezno:
- Podla mna jednoznacne neparkovat, bolo by to neesteticke. Namestie konecne
prerobili, stalo to vela penazi, tak nech nejako vyzera. Vo velkych mestach sa nikde
neparkuje na namesti, nech vyzera ako miesto, kde sa ludia stretavaju, budu tu otvorene
male kaviarnicky.
Zuzana Brozmanova, administrativna pracovnicka,
Brezno:
- Co sa tyka parkovania na namesti, myslim si, ze k jeho stylu sa auta nehodia.
Namestie by malo mat nejaky vyraz. Mesto by malo pouvazovat nad riesenim vacsieho
zachytneho parkoviska. Povedala by som, ze o tom na Ulici CSA vie malo ludi, preto
vznikaju zapchy na bocnych parkoviskach.
Zuzana Bukovcova, nezamestnana, Brezno:
- Namestie spravili ako pesiu zonu a ja si myslim, ze by sa tu nemalo parkovat.
Rusi to klud a ludia si chcu vonku posediet, oddychnut, preto sa namestie asi
rekonstruovalo.
Vojtech Horkovy, robotnik, Brezno:
- Som toho nazoru, ze by tu nemal byt prejazd pre auta, ale pred obchodmi by sa
parkovat mohlo. Teda nie plynulu premavku, ale len parkovanie. Je bezpecnejsie, ked auto
zaparkuje pred obchodmi, ako na hlavnej ceste, kde je rusna premavka. Alebo nech teda
spravia v centre parkovisko, lebo niet miest na parkovanie, parkovisko na Ulici CSA je
male. Namestie je pekne, len treba vyriesit parkovanie. Radsej zaplatim pat, desat korun,
ako ist na druhy koniec mesta.
(ng, ma)
Spomienka na prastareho otca |
Koniec prvej svetovej vojny sa uz blizil. Rakusko –
uhorska monarchia sa otriasla v zakladoch. Pisal sa rok 1917. Kazde svetove
krviprelievanie najtazsie doliehalo na najchudobnejsie vrstvy ludu. Zasobovanie bojujucej
armady bolo pohromou pre zbedacene slovenske dediny, ktore trpeli bez zdravych, silnych
chlapov.
V malej dedine Dolna Lehota sa zacinal dalsi obycajny den. So starostami,
biedou, robotou. Zrazu uprostred dediny zabubnoval bubon: “Dava sa na vseobecnu
znamost, ze podla nariadenia vojenskej vrchnosti nasa obec musi odviest pre potreby frontu
vojnovy kontingent dvadsat kusov hovadzieho statku!” Tento uradny oznam este viac
zvacsil odpor ludi k vojne. “Co stale pani vymyslaju! Aj zvony nam zobrali a
roztavili ich na kanony!” – ozvali sa zufale hlasy. “Najprv nam odviedli
muzov a teraz od nas ziadaju kravy. Z coho len budeme zit!” – plakali
utrapane zeny.
Tazko bolo veru aj ich richtarovi. Az z toho ochorel. Chudobna dedina vzoprela
sa niest vojnove bremeno. Ludia v pude sebazachovy odmietli odovzdat na vojnove jatky
posledne kravky. Dolnolehotsky richtar, nastastie, mal po svojom boku odvazneho a figlami
vybijaneho bubenika. Ten sa len tak hned nezlakol hocicoho, ved dvanast rokov sluzil u
vojska Marie Terezie. Ked nadisiel den povinneho odvodu, moj prastary otec Jan Macula si
pokojne vykrutil svoje dlhe fuzy, do ruky chytil hrubu palicu a s potmehutskym
usmevom odisiel do okresneho mesta. Na namesti v Brezne bolo velmi rusno. Vojenski
hodnostari vyvolavali mena dedin a pocty zrekvirovanych zvierat: Jasenie dvadsatpat kusov,
Horna Lehota.... Zastupcovia vyzvanych dedin odovzdavali vojenskej komisii ziadane
mnozstva. Vtom sa ozval povel: Dolna Lehota – dvadsat kusov! Nic sa nepohlo. A do
toho napateho ticha vyskocil na erarnu vahu skoro dvojmetrovy urasteny chlap a smelym
hlasom zvolal: “Vazte byka!” Namestie na okamih strplo, no vzapati zaznel
nesputany, oslobudzujuci smiech. Chyr o tom, ako lehotsky bubenik neobycajnou rozvahou a
zartom zachranil svoju dedinu, sa rychlo rozniesol po sirokom okoli. Smely Lehotan bol ale
zatvoreny na tri dni do vazania, vraj pre budenie verejneho pohorsenia. Tento pribeh o
odvahe a zdravom sedliackom rozume mi porozpravala moja stara mama o svojom otcovi.
Ing. Irena Helcova
| Dakujeme... Touto formou chcem podakovat organizatorom druheho rocnika stretnutia
nositelov priezviska “Kovacik”, najma predsedovi organizacneho vyboru Rudolfovi
Kovacikovi z Dobroce a Ing. Milanovi Kovacikovi z Brezna za bohaty program a
prijemnu naladu pri spolocnom posedeni.
Jozef Kovacik, Ratkova |
Vojenski dochodcovia na Dunaji
Dvadsiateho osmeho septembra v skorych rannych hodinach
vyrazil od kasarenskej brany autobus VU 8261 Brezno plny vojenskych dochodcov, ich
manzeliek a hosti z MO JDS v Brezne. Smer: Dunaj – vodne dielo Gabcikovo.
Na zajazd ich pozval velitel utvaru pplk. Ing. Jozef Sikel pri prilezitosti Dna armady SR.
Prvou zastavkou bolo Komarno, nadvorie Europy a potom Sturovo. Najprv chutny
slavnostny obed v miestnych kasarnach. Po nom uz ucastnici zajazdu mohli oci nechat
na prekrasnej panorame vytvorenej ostrihomskou katedralou a mostom Marie Valerie.
Vodne dielo Gabcikovo nas privitalo surovym veternym pocasim, ale pohlad na
plavidla, priblizujuce sa k plavebnej komore, nas rozohrial. Pred nasimi ocami sa
odohravalo predstavenie, s akym sme neratali. Na vlastne oci sme videli, ako lode
prekonavaju vodny stupen. Mnohym z nas sa splnila tuzba prejst sa po diele, ktore
vyvolalo medzinarodny spor a ktore pri tohtorocnych zaplavach zohralo svoju pozitivnu
ulohu.
Ani neplanovana zastavka neubrala z dobreho dojmu, ktory na vsetkych
ucastnikov zajazd zanechal. Dakujeme pan velitel!
Jozef Schulz, predseda KVD Brezno |
