,,Musime respektovat jeden druheho"

Novym predsedom Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria je starosta Michalovej Mgr. Jaroslav Bercik, ktory doveru svojich kolegov dostal na nedavnom regionalnom sneme. Coskoro po snemovani sme Mgr. J. Bercika poziadali, aby priblizil ciele a najblizsie ulohy tohto zdruzenia:

- Prevzal som stafetu po Ing. Vladimirovi Faskovi, ktory podla mna v tejto narocnej funkcii postavil latku dost vysoko. Budem sa snazit, aby som doveru, ktoru som na regionalnom sneme dostal, nesklamal. Mojim prvoradym cielom je dat dokopy nase regionalne zdruzenie, pretoze medzi starostami su niekde trenice, aby sme problemy prediskutovali a prijali konkretne zavery. Musime respektovat jeden druheho a dohodnut sa, niekedy aj ustupit zo svojich pozicii a prisposobit sa ostatnym.
o V samosprave ste zacinali v roku 1990, mozete porovnat podmienky vtedy a dnes?
- Podmienky sa podstatne zhorsili, pretoze z prostriedkov obce sa dali financovat samospravne funkcie, ale aj investicne akcie. Okrem vlastnych prostriedkov boli poskytovane aj dotacie zo statnych fondov SR a dostupne boli aj uverove zdroje. V sucasnosti je financna situacia podstatne horsia, pretoze obec musi zabezpecovat samospravne funkcie pri niekolkonasobnom zvyseni vydavkov a na jej rozvoj peniaze neostavaju. Preto sa stretavame v mikroregionoch a uz aj na urovni okresu, aby sme sa pripravili na cerpanie fondov z EU, ale aj inych fondov. Ci sa nam to paci, alebo nie, financie nam nikto neponuka, musime si ich zabezpecovat sami aj takouto formou. Nakolko je to realne, ukaze cas. Podla mna v termine do troch rokov. Preto chceme na urovni okresu vytvorit miesto pre jedneho profesionalneho pracovnika koordinatora, ktory by zabezpecoval komunikaciu s mikroregionmi a pripravoval projekty pre fondy EU. K tymto prostriedkom musime samozrejme zabezpecit aj vlastne financovanie cez rozumne uverove zdroje a ine zdruzene prostriedky, granty atd.
o Ktore dolezite ulohy cakaju samospravu v tomto roku?
- V tomto roku caka samospravu niekolko velmi dolezitych krokov. Rozdelim ich do troch skupin. Prva je reforma verejnej spravy, ktora v sucasnosti prebieha tak, ako prebieha. Druha je danova reforma a tretia vstup do Europskej unie. Na tieto veci by sme mali byt pripraveni, mali by sme o nich rokovat, pretoze na dohodu treba dvoch, tyka sa to statnej spravy a samospravy. S prechodom kompetencii a s reformou verejnej spravy zatial samosprava nie je spokojna, pretoze meskaju peniaze, delimitacne protokoly nie su dobre pripravene, neskoro predkladane a financne prostriedky su podhodnotene, v niektorych zalezitostiach na urovni roka 2001, co v sucasnosti nestaci.
o Ake su vase doterajsie skusenosti s prechodom kompetencii?
- Zle! Podla § 5 zakona o obecnom zriadeni mal stat presunut na samospravu aj financne prostriedky, citujem: ,,Na obec mozno zakonom preniest niektore ulohy statnej spravy, ak je ich plnenie tymto sposobom racionalnejsie a efektivnejsie. S prenesenim uloh na obec stat poskytne obci potrebne financne a ine materialne prostriedky". Obce nemaju zabezpeceny dostatok financii na originalne kompetencie, ani na prenesene kompetencie a musia ich dotovat z vlastnych rozpoctov, co je v rozpore so zakonom. Chybaju prostriedky na mzdove naklady, chybaju prostriedky na energie a sluzby, chybaju prostriedky na udrzbu. Uznesenim z regionalneho snemu v Bravacove ziadame organy ZMOSu, aby doraznejsie vystupovali voci vlade a ministerstvam pri zabezpecovani prechodu kompetencii, tych, ktore uz presli, ale aj tych, ktore sa pripravuju, aby boli okrem zakona zabezpecene aj dostatkom financnych prostriedkov podla realnych potrieb. Ziadame to ako jednu z podmienok, pretoze ak nebude zabezpecene financne krytie pri prechode kompetencii, moze sa stat, ze samosprava ich odmietne vykonavat a toto bremeno jednoducho dalej neunesie. Donekonecna nemozeme tvrdit, ze samosprava je najdemokratickejsim a najstabilnejsim prvkom nasej spolocnosti.
o Coskoro sa predstavitelia samospravy stretnu na XIII. sneme ZMOSu ...
- Celoslovensky snem Zdruzenia miest a obci Slovenska bude v aprili vo vystavnom centre v Bratislave, kde podla mna mudu rezonovat otazky prechodu kompetencii na obce a mesta. O presune kompetencii bude urcite burliva diskusia a do uznesenia zakotvime aj to, aby stat zabezpecoval dostatok financnych prostriedkov, aby funkcionari ZMOSu doraznejsie vystupovali proti ministerstvu financii a vlade a ziadali zabezpecit tieto kompetencie aj financne.

(ng) 

Lyziarska sezona je v plnom prude, stedra snehova nadielka poslednych dni podmienky este zlepsila, a tak si pridu na svoje aj mensie strediska, odkazane len na prirodny sneh. Tie su sice pre lyziarov narocnejsich na sluzby menej atraktivne, ale maju zato prijemnu domacku atmosferu. Jednym z nich je aj Chvatimech. Pred patdesiatimi rokmi sa pred nim zacala crtat slubna perspektiva vdaka vyhodne orientovanym svahom a stal sa prvym modernym lyziarskym strediskom v okrese. Dnes vsak zostava v tieni lepsie vybavenych terenov na Taloch, v Myte pod Dumbierom a ostatnych, ktore si nedostatok snehu dokazu nahradit z vlastnych zdrojov. Moze sa vsak pochvalit cimsi, co nema ani jedno z novovybudovanych stredisk. Uz polstorocie je tu v prevadzke prepravne zariadenie, ktore dodnes sluzi potrebam lyziarov.

Impulzom k vystavbe sedackovej lanovky (v tom case stvrtej na Slovensku po Chopku, Vratnej a Tatranskej Lomnici) boli Majstrovstva Slovenska v zjazdovom lyzovani organizovane na Chvatimechu v roku 1953. Podujatie overilo nielen kvalitu lucnych terenov, o ktorej sa uznanlivo vyjadrili sutaziaci, ale aj vhodnu lokalizaciu strediska a jeho lahku dostupnost. Vsetky tieto pozitiva vyustili do myslienky vyuzit ponukane moznosti.
Myslienku vybudovat lanovku zacala realizovat skupina zanietenych turistov a lyziarov (Kamaras, Mraz, Nezbeda, Sokolaj, Surina, Tatliak a dalsi) s podporou TJ Spartak Piesok. Projektovej dokumentacie sa ujal konstrukter piesockych Strojarni Gabriel Tatliak. Uz v lete 1953, po dohode s lesohospodarmi, sa zacalo vyrubovanie 6 m sirokeho prieseku v dlzke 350 m. Patdesiat clenov jednoty rozneho veku sa zucastnovalo na bezplatnych brigadach, pocas ktorych podali pomocnu ruku aj studenti Odborneho ucilista a Priemyselnej skoly strojnickej v Piesku. Hradene boli len naklady na material a specializovane prace. Brigadnici stihli este do zimy toho isteho roka pripravit a rozviezt na trasu stoziare a postavit ich na provizorne zaklady. O rok neskor, v jeseni 1954, stala uz dolna a horna stanica lanovky, rucne sa vytiahlo lano a vyklcoval sa lyziarsky svah. Odmenou brigadnikom za ich namahavu pracu bolo spustenie prevadzky 12. februara 1955. Vyhody tohto zariadenia mohli ocenit odvtedy vsak len ti lyziari, ktori prilozili ruku k dielu. Pre verejnost zacala sluzit lanovka az po kolaudacii v roku 1958. Zvest o novom lyziarskom stredisku sa rozsirila nielen do okolitych obci, ale aj do vzdialenejsich okresov. Na zjazdovke sa sretavali domaci sportovci, ale aj lyziari z Banskej Bystrice, Zvolena a Rimavskej Soboty. Kazdy utorok, stvrtok, sobotu odpoludnia a pocas celej nedele vyvazala lanovka s 30 sedackami 120 ludi za hodinu. Pocas 7,5 minuty na 560 m dlhej trase prekonal lyziar prevysenie 233 m. Dnes to uz sice mozno malokto oceni, ale pocas presunu sa lyziari nemuseli zdrziavat ani odopinanim lyzi.
Na svahoch Chvatimechu vyrastlo odvtedy uz mnoho generacii lyziarov. Stredisko ma svoju klientelu, ktora sa don vracia mozno aj s troskou davky sentimentu, pretoze tu odrastla. A to je dobre. Zamer realizatorov o jeho vyzname pre rekreacny, ale aj vrcholovy sport sa naplnil. Iste tych, ktori stali pri jeho zrode, dodnes naplna pocit spokojnosti, ze ich lopota nevysla nazmar. Dodnes fungujuca lanovka je pamiatkou a zaroven dokazom, co vsetko sa da, ked sa spoji zaujem, vola a ochota okolitych podnikov urobit nieco pre dobru a spolocnu vec.
Stredisko zije svojim tempom, aj ked miernejsim, ako tie novovzniknute. Lanovka presla rekonstrukciou a nadalej premava. Pribudli k nej dalsie dva vleky, ktore umoznuju lyziarom rychlejsie sa dostat az na Kotu, v nadmorskej vyske 890 m a odtial zdolat 1000 m dlhu zjazdovku. Ta mimochodom nepatri medzi tie menej narocne. Chvatimech doteraz nestratil ani jednu z vyhod, ktore ovplyvnili vznik strediska. Mozno sa casom dockame jeho renesancie a svitne na lepsie casy. Ked k tomu pridate prijemne posedenie v chate Bernardin, mate o vikendovy program postarane. Plati to aj pre pesich turistov. Odmenou bude nadherny vyhlad na okolitu panoramu.

I. Kristofova,