Hviezdoslavov Kubin
Odbor skolstva okresneho uradu v spolupraci s okresnou predmetovou komisiou jazykov usporiadal sutaz v prednese poezie a prozy, a tak Centrum volneho casu v Brezne v utorok 25. februara na Hviezdoslavovom Kubine privitalo osemdesiatpat sutaziacich zo zakladnych skol celeho okresu. Odborna porota mala tazke rozhodovanie a napokon rozhodla takto: 1. kategoria (2. - 4. trieda) - poezia: Lenka Hucikova (Podbrezova), David Zibrik (Pohorela), Zuzana Kubekova (Mazornikovo), Zuzana Pustajova (Janosovka), proza: Dominika Simanova (Helpa), Julia Silvia Muchova (Pionierska 2), Katarina Giertlova (Mazornikovo), Kristina Zlukyova (Bacuch); 2. kategoria (5.- 7. trieda) - poezia: Alenka Simanova (Helpa), Andrea Kanosova (Pohorela), Denisa Fodorova (Polomka), proza: Kristina Sipulova (Telgart), Tibor Chromc (Pohorela), Maria Fujkova (Pionierska 2), Martin Kubas (Mazornikovo); 3. kategoria (8. - 9. trieda) - poezia: Iveta Adamcova (Pionierska), Ludmila Svinciakova (Mazornikovo), Ivana Zajakova (Pohronska Polhora), Slavomir Pobis (8-rocne gymnazium), proza: Dominika Hyriakova (Helpa), Julia Korytiakova (Pohronska Polhora), Katarina Francistyova (Mazornikovo). Vsetci sa opat stretnu 27. marca na krajskom kole v Banskej Bystrici.

(mp)

Aj v tomto roku uspesni
Ministerstvo skolstva aj v tomto roku zorganizovalo celostatnu sutaz zrucnosti Zenit v strojarstve v troch kategoriach ziakov. V Zdruzenej strednej skole dopravnej v Martine sa na 4. rocniku stretli vitazi krajskych kol. V kategorii strednych skol Banskobystricky kraj reprezentoval ziak Strednej priemyselnej skoly z Brezna Matej Steller, ktory skoncil na 4. mieste. Stredne odborne uciliste v Brezne zastupovali dvaja ziaci, v kategorii strojne obrabanie ziak 3. rocnika Jozef Bires po malom zavahani obsadil 7. miesto, v kategorii rucne obrabanie Michalovi Cibulovi patri 2. miesto. Chlapci pod vedenim veduceho krajskeho druzstva Ivana Rapcana tak vzorne reprezentovali nas kraj, ale hlavne mesto a svoje skoly.

(ir)

Prazdniny v centre volneho casu
Po detoch zo zapadneho a vychodneho Slovenska tento tyzden prazdninuju skolaci zo stredneho Slovenska. Mnohych z nich chripkova epidemia donutila zostat doma a kvoli chripke aj v breznianskom Centre volneho casu odvolali planovany tabor Snezienka s dennou dochadzkou. Centrum vsak nie je zatvorene, kazdy den od osmej do pol piatej maju sluzbu dve pracovnicky. Program zabezpecia podla poctu deti, nebudu v nom chybat prechadzky, korculovanie, rozmanite hry, pocitace ci video.

(r)

,,Najvyssiu chorobnost v Banskobystrickom kraji v 9. kalendarnom tyzdni sme zaznamenali v okrese Brezno", informovala nas v piatok 28. februara MUDr. Maria Avdicova zo Statneho zdravotneho ustavu v Banskej Bystrici. Zo statistiky vyplyva, ze v okrese Brezno od 21. do 27. februara lekari osetrili 222 deti vo veku do 5 rokov, 1340 deti od 6 do 14 rokov, 1283 bolo chorych vo veku od 15 do 59 rokov a 122 ludi nad 60 rokov. V porovnani s predchadzajucim tyzdnom je to narast o 157,78 percenta.
V suvislosti so zvysenym vyskytom chripky a chripke podobnych akutnych respiracnych ochoreni a po vyhodnoteni hygienicko-epidemiologickej situacie v okrese Brezno zavreli sest materskych, osem zakladnych a styri stredne skoly.Lekari jednoznacne radia chripku vylezat a do skoly ci do prace nastupit najskor az o den-dva od okamihu, ked ustupila zvysena teplota. V tyzdni od 3. do 9. marca skolaci nastastie prazdninuju a podla slov MUDr. M. Avdicovej toto obdobie prerusi sirenie chripky, preto ocakavaju pokles chorobnosti.
Pocas tejto zimy sa dalo proti chripke zaockovat len pat percent obcanov Slovenska, kym pred rokom to bolo 8,5 percenta a sucasna chorobnost je vyssia ako vrchol krivky pocas minulorocnej zimy.

(r)

Tohtorocnu fasiangovu sezonu v Brezne spestrilo nove podujatie - 1. vinarsky fasiangovy bal organizovany breznianskym vinarskym klubom Finesa. Vitane bolo dobove ci recesne oblecenie korunovane vyhlasenim vitazov, vratane najoriginalnejsieho panskeho a damskeho modneho doplnku. Samozrejme, ze dominovala ponuka kvalitnych vin prostrednictvom osobitnej vinnej karty s dostatocnymi sprievodnymi informaciami.
Ponuka bola orientovana na vina, ktore ziskali na roznych vinarskych sutaziach (Agrovino Nitra, Vinne trhy Pezinok, Vinex Brno, Vinofest Praha) medaily od bronzovej az po zlatu. Velakrat bolo veru tazke rozhodnut sa medzi Klevnerom 96, Sauvignonom 2000 z Radosinej, Cabernet Sauvignonom 2000 z Ceboviec, Alibernetom 2001, barikovymi Chardonay 2000 a Cabernet Sauvignonom 2000 od Sebovcov zo Senkvic, kabinetnym Rizlingom vlasskym 98 a barikovym Cabernet Sauvignonom 2000 z Vino Nitra ci Frankovkou modrou 2000 z PPD Raca.
Pre usporiadatelov bolo prijemnym prekvapenim, ze najvacsiemu zaujmu sa tesili archivne ci privlastkove vina ponukane v obmedzenom mnozstve, hoci ich cena bola pochopitelne vyssia.
Podujatie svoj ucel - spojenie propagacie kvalitneho vina s dobrou zabavou ,,az do rana bieleho" - zda sa splnilo, aj ked niektore veci mohli byt zabezpecene lepsie a organizatorom sa uz v hlavach prehanali myslienky, ako by to mohlo vyzerat o rok. Preto je mozne, ze sa zacala pisat historia vinarskych balov v Brezne.

(sd)

,,V katastri obce, ktora sa pysi rodakom, prvym slovenskym kozmonautom Ivanom Bellom, doslo 8. marca 1956 k mimoriadnej udalosti". Tymto komentarom sa zacina dokumentarny film Dolna Lehota 1956, ktory vlani nakrutilo Ostravske televizne studio. Zaujimavym sposobom opisuje najvacsiu tragediu v historii horehronskeho rubarstva.
,,Asi o pol desiatej sa v koryte Kulichovej doliny v Nizkych Tatrach spustila z vrchu snehova lavina, ktora zasiahla aj drevorubacsku chatu. Vsetko zacalo v nadmorskej vyske asi 1800 m. Smrtelnu trasu v dlzke 3 km prekonalo celo laviny za 45 sekund. Lavina lamala stromy i s korenmi a brala so sebou vsetko, co jej prislo do cesty. Po lesnej drevenici neostala ani pamiatka. Nikto nemohol robotnikov v chate varovat, pretoze aj keby rutiace sa masy snehu zbadali, mali by na zachranu asi osem sekund. Osudovym okamzikom bol naraz prudu laviny na zrub, tlakova vlna, masy snehu, ktory ich zasypal a sestnast ludi pripravil o zivot.
Prva velka skupina zachrancov sa na toto tazko dostupne miesto dostala asi dva a pol hodiny po oznameni katastrofy. V priebehu siestich dni a noci sa na vyprostovani podielalo 3717 vojakov, prislusnikov Verejnej bezpecnosti, clenov Horskej sluzby, hasicov, lesnych zamestnancov a drevorubacov z radov obcanov postihnutych obci. Vsetkym ale bolo coskoro jasne, ze okrem vtedy 31-rocneho Michala Galika a dvoch dalsich 30-rocneho Tomasa Frajta a 25-rocneho Jana Refku (vsetci z Pohorelej), ktorych zivych nasiel pes lesnika Foltanyho, uz nikoho taketo stastie nestretne.
Zo sestnastich obeti (strnast muzov a dve zeny) ich zilo devat v Pohorelej a sedem v Telgarte. Najstarsi Jozef Terek mal patdesiatstyri rokov, najmladsi Jozef Birka dva dni pred touto tragediou oslavoval dvadsiate stvrte narodeniny. Zostalo po nich osem vdov a patnast deti."
Smutocna rozlucka 12. marca 1956 sa konala na breznianskom namesti. Zucastnilo sa na nej asi 1500 ludi zo sirokeho okolia. Pochovali ich v rodnych obciach.
Hoci od tejto smutnej udalosti 8. marca uplynie styridsatsedem rokov, treba si ju pripominat ako varovanie, pretoze priroda so svojimi krasami sluzi nam vsetkym, ale vie byt aj nepriatelom.

Daniel Rakyta