"Fotografia je moja osobna vypoved, hra svetla a hlavne hra slnka. Velmi rad fotografujem, aj slnko samotne, pretoze mi dodava energiu, silu, radost, poznanie... Zrejme sme si sudeni, pretoze ako Rak som teplomilnym plemenom a slnecne luce na mna posobia blahodarne, co moze byt aj odrazom fotografie." Tymito slovami sa zo svojej zaluby vyznava Jaroslav Surina.
Vsetko to zacalo doma, ked ako chlapec nasiel otcov stary Flexaret, s ktorym urobil prve snimky. Na strednej skole vdaka kamaratom k fotografii "pricuchol" aj on. Tulave topanky ho neskor zaviedli do dialav sveta. Nebol daleko od rovnika, ale prekrocil polarny kruh. "Ak chce clovek sprostredkovat nejake dojmy, myslim si, ze fotografia je najprijatelnejsou formou a pre mna z hladiska mojej osobnej vypovede najpresvedcivejsou."
Zaujem ho viedol priblizit nezname dialavy aj inym ludom. Navstivil mnohe miesta, kde sa ini nedostali. Na svojich cestach-necestach stretava slnko, ktore je najziarivejsim prikladom spojenia. Ich vzajomny vztah je krasny. Az taky, ze sa s nim chcu podelit, rozdat sa.
Obdiv k jeho fotografiam prerastol az k tomu, ze ho oslovili francuzski priatelia, aby zrealizoval vystavu fotografii, ktora nakoniec uzrela svetlo sveta pod nazvom Vies, aj take je Francuzsko... "Bol to moj prvy pokus vystavit fotografie. Bolo to v roku 2000 pocas osmeho rocnika Francuzskych dni v Brezne. Vernisaz vystavy bola v mestskom dome kultury. Tato vystava prezentuje hlavne netradicne podoby Francuzska, dokonca aj samotni Francuzi boli prekvapeni, ze aj takto to moze u nich vyzerat. Zmapoval som takmer cele Francuzsko s jeho regionmi, s jeho osobitostami. Vystava mala dobry ohlas. Urcite aj preto, ze bola spojena s vystavou vynikajuceho francuzskeho fotografa Jean Luis Courtinata. Jeanova vystava niesla nazov Aj taky je Pariz, a moja - Vies, aj take je Francuzsko - bola tematicky vhodnym doplnenim.
A opat slnko. Slnko aj autor pocitili zmysluplnost vzajomneho spojenia a vznikla vystava Bretonsko - malovane slnko(m). “Tato bola velmi ovplyvnena priatelskou atmosferou, ktoru som v Bretonsku mnohokrat zazil. Je to uzasna krajina plna rozmanitych farieb, protipolov, uzasneho mora ludi, nadhernych slnecnych vychodov i zapadov. Ano, slnko, ono dominuje na fotografiach a je akymsi strazcom mojej vypovede.”
Ostatna vystava ... a este raz prezit Provence, ktoru v budove Velvyslanectva Francuzskej republiky v Bratislave slavnostne otvorili 6. februara, je vysledkom precitenia pobytu v carokrasnom juzanskom kraji, ktory miluju a s oblubou navstevuju mnohi Francuzi, ba cely svet. Carokrasne morske pobrezie s tymi najrozmanitejsimi vonami, skalnate utesy obsypane kvetmi, pristavy s neopakovatelnou atmosferou, uzasne horstva s klukatymi cestickami az k oblohe, pokoj pasucich sa stad, horske potoky a dive rieky, nebo modre az... a nad tym vsetkym jedno nadherne provensalske slnko. "Mna kraj zaujal uz ako dieta, ked som v policke s knihami objavil Baudelaira, opisujuceho tento kraj, potom... mozno na Vianoce to bola Cecilie Aubryova s uzasnym pribehom Bely a Sebastiana. Mozno to boli pribehy pocute, ci precitane. Mozno to bola tuzba po poznani, spoznani, spojeni... Dnes je iste, ze sme sa nasli. Provence som navstivil, prezil mnohokrat. Kto tento nadherny kut Francuzska navstivi, je odsudeny na navrat a potom na dalsi a dalsi a cim viac spoznava tuto krajinu a ludi v nej, rastie jeho tuzba po podani vzajomnej ruky s Provence."
V podstate tato vystava je za to akymsi symbolickym podakovanim. Velmi si ceni, ze mohol vystavovat na francuzskom velvyslanectve, kde sa doteraz predstavili mnohi znami francuzski umelci... A este raz prezit Provence konci 5. marca. Vystava Bretonsko malovane slnko(m) je v sucasnosti instalovana v Banskej Bystrici a Vies, aj take je Francuzsko v Kosiciach.
Napriek vystavam, ktore uz ma za sebou, Jaroslav Surina tvrdi: "Sam o sebe nemozem povedat, ze som fotograf. Fotografujem to, co citim, odovzdavam kus srdca. Fotografia je urcitym sposobom rozdavanie sa. Rozdavam to, co mi doprialo slnko. A vystavy? Nech zostanu velkym "dakujem".
V otcovych slapajach kraca uz aj syn Marek, ktory takmer kazdy vecer zaspava s literaturou o fotografii. "Budem sa snazit vodit ho na miesta, kde sa moze stretnut so slnkom a s ludmi, v ktorych kus slniecka najde", predsavzal si.

(r) 

Odpoved na tuto otazku, ktoru si polozi kazdy clovek s nadhladom pozerajuci do buducnosti nasho regionu, nie je jednoznacna. Pedagogovia, ktorych ulohou je okrem ineho rozvijat talent a nadanie deti roznymi sposobmi, by vam zrejme poskytli dlhsiu odpoved, ako ocakavate.
Ved mat nadanie nie je znak toho, ze sa dieta v urcitej oblasti vysvihne a dajuc sa na umelecku cestu plnu stradania a driny na nej i vydrzi. Talent musia doplnat aj dalsie pozitivne crty osobnosti – vytrvalost, pracovitost, rozhodnutie dokoncit dielo, neustale na sebe tvrdo pracovat. A tiez originalita spojena s napaditostou a tvorivostou.
Dolezita je aj motivacia, presvedcenie, ze niekto si moje originalne dielo vsimne a pozitivne ma povzbudi – darcekom, diplomom, pochvalou, stisnutim ruky...
Deti sucasnosti maju na vyber mnozstvo sutazi, do ktorych sa mozu zapojit. Zial, prave sutaze umeleckeho charakteru s dlhou historiou, zazemim, smerujuce k priputaniu dietata k rodnej hrude su v sucasnosti nedocenene. K nim sa radi sutaz ziakov v prednese poezie a prozy Hviezdoslavov Kubin, sutaz v prednese slovenskej povesti Saliansky Matko, sutaz Vytvarny a literarny Trencin, sutaz pre ziakov zakladnych umeleckych skol Hnustansky akord, sutaz v solovom speve ludovych piesni Slovensky slavik a medzinarodna sutaz vo vytvarnej a umeleckej tvorbe Europa v skole. Novymi podujatiami, ktore vznikli v nasom okrese su: Rytmus mladych a festival Strieborny Hron.
Uz niekolko rokov su tieto sutaze odstrcene v porovnani s inymi aktivitami (sportove sutaze). Niet na diplomy, ceny, o obcerstveni alebo cestovnom ziakov uz nemoze byt ani reci. Zastitu nad niektorymi spominanymi podujatiami prebrala scasti Matica slovenska (vdaka M. Maculovej), z vacsej miery predagogovia zdruzeni v obcianskom zdruzeni INAK. Podujatia koordinuje metodicke oddelenie odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne. Tito nadseni pedagogovia a skuseni organizatori pomahaju v organizacnych vyboroch, pripravuju vystavy, vernisaze, pisu projekty a granty na ziskanie potrebnych financnych prostriedkov. Ich snaha nedavno priniesla ovocie v podobe celookresnej prehliadky umeleckej tvorivosti ziakov zakladnych, materskych a zakladnych umeleckych skol z celeho okresu (na snimke Stefana Vozara). Vznikol nadherny blok prezentujuci vsestrannost a originalitu deti, doplneny dvoma umeleckymi vystavami. Clovek mal co obzerat, obdivovat, mal nad cim rozmyslat. Prehliadka naznacila niekolko aspektov: vyucovaci proces v skolach nasho okresu je obohateny roznymi inovativnymi postupmi prace a novou metodikou, nase skoly su bohate na vyrazne spevacke talenty v oblasti spevu ludovych, umelych i popularnych detskych piesni, spev je solo, duo, trio, ba i kanon, deti sa neboja mikrofonu, vedia sa pohybovat po javisku, vedia spievat s playbackom, v skolach posobi niekolko zborov, detskych ludovych hudieb, malych i velkych orchestrov, vdaka vyraznej popularite regionalnej prehliadky Rytmus mladych posobi v skolach mnoho vybornych tanecnych telies aerobiku a moderneho tanca, vela deti krasne hra na roznych hudobnych nastrojoch, detske folklorne subory na Horehroni su velmi silne, presvedcive a predstavuju mnohorake formy tradicnej ludovej kultury, zakladne umelecke skoly rozvijaju detsky talent vhodnymi a premyslenymi postupmi prace, su neoddelitelnou sucastou zakladneho skolstva, zaujimave formy prace a nove postupy zacinaju pripravovat male osobnosti uz v materskych skolach, nasi pedagogovia vhodnou metodologiou rozvijaju tvorivost deti v spojeni s umenim (vlastne skladby, basne, scenicke obrazy).
A tu je odpoved na otazku polozenu na zaciatku: Ano, v nasom okrese vyrasta mlada generacia, ktora ma na to, aby svoju tvorivost, nadanie, originalitu vyuzila na buduci rozvoj regionu. Musi si to vsak niekto vsimnut, povzbudit a pomoct tym, co sa o to niekedy marne usiluju. Pretoze sa moze stat to, co naznacila Melanka Dubinyova pri moderovani spominaneho galaprogramu: ,,Aj ja som bol kedysi nadany, ale potom som sa z toho dostal...”

Eva Hancakova

Ako inak reagovat na clanok, ktoreho obsah je pravdivy takmer cely. Novela zakona o zamestnanosti nam, zamestnancom okresneho uradu prace (OUP), ale aj evidovanym nezamestnanym priniesla mnozstvo zmien. Predpokladam, ze vacsina citatelov uz vie, ze evidovany nezamestnany (EN) sa musi hlasit v OUP v zmysle tohto zakona raz za strnast kalendarnych dni, alebo inak s nim spolupracovat (predlozit doklad o tom, ze si EN hlada zamestnanie). Kto pozna OUP v Brezne vie, ze nema vhodne priestorove podmienky na dostojne vybavenie klientov. Neospravedlni nas ani to, ze sme kupili novu budovu (byvaly internat nemocnice s poliklinikou), ktora by sa mala rekonstruovat v tomto roku. A to, ze sa EN chodia evidovat priamo v obci, kde maju trvale bydlisko, je nas ustretovy krok k vam. Znizit naklady na cestovanie a rychlejsie vas vybavit. Ale aj to zalezi od podmienok v jednotlivych obciach. Aj starostovia obci to v sucasnosti nemaju lahke. Prosim vas, pochopte to! Mrzi ma snad len spravanie sa a pristup mojich kolegov, ale musim sa ich zastat. Viete si predstavit “urobit 1800 kontaktov” s EN za mesiac na jedneho zamestnanca? A este potom to vsetko “dat” do pocitaca? Urobit desiatky rozhodnuti,... Vasa zmienka o stresoch na oboch stranach je tiez pravdiva. Nik z nas nechce, aby ludia stracali nervy a odhlasovali sa z evidencie z OUP, aj ked je pravou, ze mnoho sa ich uz odhlasilo z nasej evidencie na vlastnu ziadost. Mnoho z tych, ktori pracuju “na cierno”, sa budu nadalej hlasit v OUP. To, ze tento sposob “nahanania” EN, ako ho vy nazyvate, znizi nezamestnanost (registrovanu), ale nezvysi zamestnanost, musia pochopit v prvom rade nasi zakonodarcovia. Ospravedlnujem sa vam a chapem vas.

Ing. Roman Porhajas,riaditel NUP OUP Brezno