Viera Skorvankova, na materskej dovolenke, Brezno:
- My si osmy marec pripominame dvojnasobne, v tento den sa mi narodil syn a je aj Medzinarodny den zien. Manzel mi urcite nieco kupi, aj medzi mojimi rodicmi tento sviatok stale funguje.

MUDr. Maria Molcaniova, lekarka, Brezno:
- My Medzinarodny den zien vobec neoslavujeme, skor Den matiek. Podla mna to bol komunisticky sviatok, s manzelom sme MDZ presunuli na Den matiek, aj mojej mame a svokre kupujem kyticu na Den matiek. Prosto MDZ u nas vystriedal Den matiek. Myslim si, ze je to krajsie.

Olga Cabanova, administrativna pracovnicka, Bravacovo:
- Kedysi sa Medzinarodny den zien oslavoval, od ROH sme dostavali darceky, teraz uz vlastne nie, uz to vymizlo. Ja si myslim, ze to bol pekny sviatok, je ho skoda. Manzel si na MDZ spomenie a aj s kolegynami si spravime malu oslavu.

Jolana Kerenova, dochodkyna, Raztoka:
- Ja som uz na dochodku a Medzinarodny den zien si stale pripominam. Podla mna to bolo pekne takouto formou si spomenut na vsetky zeny. Teraz je sice Den matiek, ale to je vlastne len sviatok matiek a MDZ bol urceny vsetkym zenam. Tento sviatok vznikol na zaklade boja zien za svoje prava, a preto si myslim, ze ma svoju hodnotu a vyznam aj v sucasnosti.

Tibor Kozak, nezamestnany, Brezno:
- Suhlasim cisto len s Dnom matiek, to uznavam. Oslava Medzinarodneho dna zien je zastaraly sposob. Ja si vzdy cenim matky, nech zeny oslavuju v tento den, ale MDZ vymysleli komunisti, 8. marec, to je nic.

Jozef Pobis, robotnik, Benus:
- Medzinarodny den zien je pekny sviatok, zeny si treba uctit. U nas v rodine si ho pripominame aj napriek tomu, ze sa teraz do popredia dostava skor Den matiek.

J. K., nezamestnany, Brezno:
- Kyticka kvietkov zene k MDZ patri, aspon ja tak robim. Podla mojho nazoru treba si pripominat Medzinarodny den zien, aj v poslednych rokoch uznavany Den matiek. Su to dva sviatky, ktore vsak nie su totozne. Nie kazda zena totiz mala to stastie byt matkou, ale nasu pozornost si zasluzi.

(ng, ma)

Prvy krok do sveta skolakov

Kazdy den v nasej Materskej skole v Nemeckej je bohaty o nove skusenosti. Do detskeho sveta patri mnozstvo planovanych aktivit rozvijajucich city a intelekt kazdeho dietata. Tieto aktivity su u nas rozdelene a upravene tak, aby detom poskytovali dostatok radosti, prekvapenia, ocakavania a tajomstiev. Niektore dni su vsak bohatsie o zazitky. Tieto ostavaju skryte v detskych srdieckach po cely zivot.
Zapis do 1. rocnika zakladnej skoly patri urcite k takymto dnom. Slova znamej pesnicky “Az ja budem ziacikom prvej triedy, naucim sa pismenka z abecedy, potesi sa ocko, mamicka...” sa ozyvali v materskej skole v den zapisu. Pocas celeho dna bolo citit napatie a zvedavost deti. Z ich rozpravania bolo jasne, ze sa na zapis velmi tesia. Konecne sa stanu velki skolaci. Deti z nasej materskej skoly maju tu vyhodu, ze sa denne stretavaju so svojimi kamaratmi zo zakladnej skoly. Pocas troch rokov navstevy materskej skoly velmi dobre poznaju priestory zakladnej skoly. Denne sa stretavaju aj s pedagogmi. Pri tychto stretnutiach nechyba usmev, povzbudenie, ale ani pohladenie. Tieto chvile si nase deti velmi dobre pamataju.
Pocit strachu, neistoty vladol hlavne medzi rodicmi. Pri pohlade na svoje deti, ktore uz sedeli netrpezlivo vo velkych skolskych laviciach, sa nejednemu rodicovi tisla do oci slzicka stastia. Tieto pocity sa rozplynuli velmi rychlo, lebo deti nas pri plneni pripravenych uloh presvedcili, ake su usilovne a sikovne. Pritomnych rodicov, ale hlavne deti privitala ucitelka Mgr. J. Sagatova. Deti sa vzajomne spoznavali v polkruhu na zelenom koberci, kde kazde z nich, ked dostalo do ruk loptu, povedalo svoje meno a priezvisko. Rozpravkovi hrdinovia zo znamej rozpravky o Snehulienke a siedmich trpaslikoch si pre deti pripravili rozne ulohy na magnetickej tabuli. Stastko a Vedko mali pripravene poznavanie, rozlisovanie geometrickych tvarov. Kyblik, Plesko zase “bludisko”, v ktorom deti spravne urcovali cestu. Na zaklade spolocnych znakov pomocou farebnej skolskej kriedy spajali dalej dva rovnake predmety. Tuto ulohu si pre predskolakov pripravili Hapci a Mudros. Jednotlive ulohy zvladali velmi lahko a s radostou. Usmev na tvari vyvolala poznamka: “Ved ty si uz bol pri tabuli dvakrat”. Mgr. J. Sagatova porozpravala detom o smutnom trpaslikovi Spachtosovi. Vyzvala ich, aby jej pomohli Spachtosa rozveselit. Deti mu same vystrihli, nalepili farebny domcek a uviazali maslicku. Takto rozveselili trpaslika Spachtosa.
Co povedat na zaver? Kazdy zaciatok je tazky, no nase deti zvladli prvy krok do sveta skolakov na vybornu.

Bc. M. Belisova

Vazeny pan riaditel!
Obraciam sa na Vas tymto otvorenym listom so staznostou, ze nie su vytvorene primerane a vhodne priestorove podmienky pre ludi, ktori sa musia podla novelizovaneho zakona o zamestnanosti hlasit v 14-dnovych intervaloch na uradmi prace v spolupraci s obcami urcenych miestach s potvrdenim, ze si aktivne hladaju zamestnanie. Konkretne: Dna 17. februara som prisla do Klubu dochodcov v Podbrezovej. Registracia nezamestnanych sa uskutocnila v takychto podmienkach: V uzkej dlhej chodbe bez okien sa tlacila masa ludi, ostatni stali von v mraze –15°C. Ked bol v priestore vydychany vzduch, otvorili sa vchodove dvere a po dalsej hodine statia v tomto prostredi s prizemnym mrazom mali ludia premrznute nohy. Tvorcom novely zakona o zamestnanosti ide hlavne o to, aby vystresovani ludia, prepadajuci coraz vacsej beznadeji, stratili nervy a “dobrovolne” sa odhlasovali z evidencie v uradoch prace. V mediach budu coskoro informovat o uspechoch, ako sa znacne znizuje pocet evidovanych nezamestnanych v uradoch prace.
Dalsim neprijemnym nasledkom novely zakona o zamestnanosti je skutocnost, ze v uradoch prace pribuda stres a nervozita zo strany pracovnikov uradu prace i nezamestnanych. Prebieha vzajomny psychologicky suboj: kto z koho. Vyhra ten, kto ma lepsie nervy. Priklad: Dna 5. februara som sa mala dostavit do Mestskeho domu kultury v Brezne na spolocne stretnutie nezamestnanych za ucelom spoluprace. Nemohla som prist, pretoze 7. februara som bola objednana na operaciu a prave v stredu 5. februara som absolvovala predoperacne vysetrenie. Tuto skutocnost som den vopred telefonicky oznamila referentke, ktora ziadala odo mna pisomne potvrdenie o aktivnom hladani si zamestnania. Upozornila ma, ze ak tento doklad na druhy den neprinesiem, zacnu so mnou spor pre nespolupracu. To bolo ludske a odborne jednanie?! Dobra praca s ludmi si vyzaduje schopnost vediet komunikovat s clovekom. Kto to neovlada, nech radsej robi nieco ine. Po operacii som sa stazovala v OUP a cela zalezitost bola pri osobnej konfrontacii s referentkou v pritomnosti veducej uzavreta konstatovanim, ze mi nerozumela a aby som ich chapala, ze aj oni su v strese... Suhlasim, vsetci dnes zijeme v strese. Aj ti, ktori este zatial pracuju a denne sa boja, ze pridu o svoju pracu, ba aj uradnici v uradoch prace, lebo maju zamestnanie, pretoze vyse 500 tisic Slovakov je nezamestnanych. Ale najviac stres, strach a beznadej trapi nas, nezamestnanych! Kto sa nas zastane?! Kritizuju nas bez rozdielu. Hladia na nas ako na bremeno spolocnosti, ako na neschopnych a zbytocnych.

Ing. Irena Helcova,
clenka Unie slovenskych novinarov seniorov

 Dakujem ...

MUDr. Petrovi Saktorovi, lekarom a sestrickam traumatologickeho oddelenia, MUDr. Janovi Venglarcikovi a pracovnikom rehabilitacneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne za moju opateru, ktoru mi venovali po autonehode.

Pacientka Nadezda Kovacikova

Kazdy by sa cudoval, cudoval. Co je to za cudna tvar, cudna tvar? Ziadna cudna tvar, ale karneval. Mamky masky prichystali, do rana si nepospali.
Uz niekolko dni predtym bola u nas v Materskej skole na Ulici B. Nemcovej c. 17 v Brezne vesela nalada. Vyrabali sme si masky, skrabosky, klaunov, sasov. Deti malovali, lepili, kreslili, strihali a skladali pestrofarebne papiere a iny vytvarny material. Skolku sme si vyzdobili aj balonikmi a 25. februara to prasklo.
Kto mal masku, mohol vojst, privital ich aj nas host (ucitelka Lubka Bamburova prezlecena za Micki Mouse). Masky sa jej predstavili, pekny program nacvicili, v ktorom sme si fasiangove zvyky a tradicie priblizili. Bola velka diskoteka, ktora trvala az do obeda. Nechybala hostina a kazda maska bola odmenena. No karneval, namojdusu, bol by nanic bez sasa, tak ho deti poskladali z Lega, iba pomoc (ucitelky Ivanky Jancovej) bola k tomu treba. A ked saso dosantil, maskarny ples sa skoncil.
A co nam ostalo? Pekne spomienky a fotografie.

Ivana Jancova