Anna Tazka, samostatne zarobkovo cinna osoba, Cierny Balog:

- Napriklad ja na ten poplatok mam a lekara casto nenavstevujem, ale su aj taki, ktorych to zatazi a su chorlavi. Mozno to trosku ovplyvni aj mna, ale zatial to nepocitujem, lebo mam male deti.

Stefan Takac, student, Brezno:

- Podla mna to nie je dobry napad. Vcera som bol na urazovej chirurgii, ale nemal som so sebou peniaze, preto mi dali sek a zaplatim to na poste. Dnes som neplatil nic, lebo som bol u obvodneho lekara.

Janka Kvietkova, robotnicka, Cierny Balog:

- Som sklamana. Zda sa mi to neludske a nespravodlive voci starsim ludom, pretoze cely zivot tazko pracovali, napriklad moja mama odrobila dlhe roky v kuchyni. Teraz lezi v nemocnici a bola medzi prvymi, ktori museli zaplatit.

Vratislava Trangosova, robotnicka, Podbrezova:

- Bola som na sonografii, tam som neplatila a u zubara som zaplatila poplatok dvadsat korun, vypisali mi prijmovy doklad. Ci to pomoze zdravotnictvu, neviem, ale myslim si, ze vela ludi zbytocne zneuziva lekarov. Moj nazor je taky, ze ak mi nieco je, idem k lekarovi, ak mi nic nie je, nejdem a nespekulujem, ci treba platit, alebo netreba.

Milan Opatrny, sofer kamiona, Brezno:

- Bol som tu s manzelkou a som za poplatky. Cakarne su prazdnejsie a myslim si, ze aspon tridsat percent ludi boli hypochondri. Nevedeli, co s casom, tak chodili po cakarnach. A ked su ochotni dat patdesiat korun na cigarety, tak tych dvadsat korun lekarovi ich nezabije. Verim, ze nase zdravotnictvo sa aspon trosku dostane na uroven druhych statov.

Danica Starcokova, dochodkyna, Brezno:

- Nebola som na osetreni, len sa objednat, takze zatial som neplatila. Myslim si, ze to nie je premyslene. Malo sa to robit inou formou. Pre ludi, ktori su v nudzi a su chori, to bude velke zatazenie. Lieky su dost drahe v porovnani s prijmami niektorych ludi. Pojde k lekarovi a bude zdravy, alebo nebude mat za co jest.

Dana Lehocka, predavacka, Predajna:

- Vypisovanie dokladu vobec nezdrziavalo, pretoze sestricka to spravila v priebehu vysetrovania. Ak sa to bude tykat len takeho poplatku, neprekaza mi to. Uvidime, ako to bude dalej.

(ng, ma)

Cakali ich rozpravkove bytosti

Deti v Dolnej Lehote na svoj MDD presli rozpravkovym chodnickom, na ktorom ich cakali rozpravkove bytosti v prekrasnych kostymoch s veselymi, ba az zartovnymi ulohami. Zastaveni na chodnicku v lese bolo vela (kvetinarka, veseli zajacikovia, smutna princezna, draci, jezibaba, Valibuk, Loktibrada, Miesizelezo, polovnici, vodnici, zbojnicky brloh, medovnikovy domcek s odmenou - medovnikovym srdieckom a ine). Cela zabava koncila na futbalovom ihrisku s programom az do vecera (opekanie spekacikov, ukazky zasahov policie a poziarnikov, futbal, diskoteka). O balicky, obcerstvenie a o sportove sutaze sa postarali ucitelky, obetave mamicky a sponzori. Aj takto vtipne, zabavne a druzne sa da pripravit den pre nase deti.

Anna Tothova

Zvonceky, zvonky, spiezovce

Minuly tyzden sme si prezreli jedinecnu a najvacsiu zbierku zvoncov na svete. Dobre citate: na svete. Stretnete sa s nou v sukromnom rodinnom muzeu v Sumiaci u Mikulasa Gigaca. V mene ziakov IV. D triedy Zakladnej skoly na Mazornikove chcem vyjadrit obdiv majitelovi tohto rydzo slovenskeho klenotu. Nech ho nadalej zveladuje, strazi a uchovava. Nech zvonceky zvonia vsetkym pre radost.

Zakladna skola na Pionierskej 4 v Brezne vznikla v roku 1975. Za roky jej existencie jej branami preslo vela deti, z ktorych su dnes plnohodnotni clenovia spolocnosti. Cielom pedagogov skoly je vytvorit ziakom prostredie, v ktorom sa mozu zdravo vyvijat. Ich snahou je venovat pozornost ziakom ako individualitam, viest ich k samostatnemu mysleniu, utvaraniu vlastneho nazoru, povzbudzovat ich pri vlastnej sebarealizacii, usmernovat ich aktivity.

Charakteristika skoly

Vyucovanie je jednozmenne, vyucuje sa v dvadsiatich deviatich triedach. Do arealu skoly patria dve telocvicne, stolarska a zamocnicka dielna, ziacka kuchynka, ucebna vypoctovej techniky, odborne ucebne prirodopisu, chemie, fyziky, vytvarnej a hudobnej vychovy. Stravovanie ziakov i zamestnancov je zabezpecene vlastnou kuchynou i skolskou jedalnou v budove skoly. Areal tvori aj skolsky pozemok a sportove (futbalove) ihrisko.

Specifikacia skoly

Z hladiska vychovno - vyucovacieho procesu: doraz na vyucovanie cudzich jazykov s moznostou vyberu jazykov (AJ, NJ, FJ, RJ), vyucovanie AJ a NJ od 1. rocnika ako nepovinneho predmetu, od 3. rocnika ako povinneho predmetu, moznost vyberu nabozenskej, resp. etickej vychovy, od 5. rocnika vytvorene triedy s rozsirenym vyucovanim matematiky a prirodovednych predmetov, od 5. rocnika su vytvorene triedy so zameranim na futbal pod hlavickou Zeleziarni Podbrezova, moznost pracovat v zaujmovych kruzkoch - matematicky, hra na flaute, spevacky, vytvarny, volejbalovy, zdravotnicky, moznost vyuzivat pocitacovu ucebnu - na I. stupni formou projektu.

Skola sa zamerala na vychovu zdravej mladej generacie a zapojila sa do projektu Zdravie podporujuca skola, Lego, Obcan, Maly ziacik, Zmena - metamorfozne premeny.

Vyhodnotenie Programu skoly za skolsky rok 2001/2002...

V skolskom roku 2001/2002 sme plnili ulohy prijateho Programu skoly a ine dolezite veci, tykajuce sa prechodu skoly na pravnu subjektivitu a prechodu na pravnu sluzbu. Pocet ziakov na konci skolskeho roka bol 709 (na I. stupni bolo 11 tried - 242 ziakov, na II. stupni 20 tried - 467 ziakov).

I. stupen

Vyucujuce I. stupna dbali na mravnu vychovu a zlepsenie discipliny v sulade s dodrziavanim prav dietata, humanizmu a demokracie. Ich snahou bol rozvoj slovnej zasoby, komunikativnosti a logickeho myslenia ziakov. Ziaci sa pocas skolskeho roka zucastnovali na rozlicnych exkurziach (Planetarium v Ziari nad Hronom, poznavacia exkurzia Betliar, Krasna Horka...) Zapajali sa do sutazi a kulturnych podujati (Hviezdoslavov Kubin, vytvarne a sportove sutaze, hudobne - Slavik Slovenska, matematicka sutaz - Pytagoriada...). Na I. stupni pracuje Skolsky klub v piatich oddeleniach. Pod vedenim vychovavateliek deti pristupovali k zodpovednemu plneniu svojich povinnosti. Deti sa zapajali do kulturnych podujati organizovanych skolou, skolskym klubom a mestom (Den matiek, Den deti, Den ucitelov, Mini playbac show, Disco maraton,...). K zdravemu vyvoju deti prispieva i prostredie herni, o sprijemnenie ktoreho sa zodpovedne staraju vchovavatelky v spolupraci so ziakmi.

II. stupen

Za II. stupen budu hovorit vysledky, ktore nasi ziaci dosiahli v okresnych a triednych sutaziach i v celoslovenskom meradle. Matematicka olympiada - uspesni v okresnom kole - Leitner, Gabonova, Janackova (5. rocnik), Sliacan, Schoberova, Daxner, Kovalikova (7. rocnik), Chrzan - 1. miesto (6. rocnik), 9. rocnik: 1. Pobisova, 2. Kocitkova. 3. Kan. V krajskom kole:1. Pobisova. PIKOMAT - matematicka sutaz - medzi najuspesnejsich riesitelov sa prebojovali: Sliacan, Daxner - zucastnili sa na sustredeni riesitelov z celeho Slovenska, fyzikalna olympiada - okresne kolo:1. Pobisova, olympiada slovenskeho jazyka - okresne kolo: 4. Kocitkova, biologicka olympiada - okresne kolo: 1. Sliacan, 4. Daxner, chemicka olympiada - okresne kolo: 2. Kuzma, Poznaj a chran - zoologia - okresne kolo: 1. Kristof, 3. Kupec, botanika - okresne kolo: 1. Sliacanova, Rytmus mladych - aerobik - okresne kolo: 1. miesto (vyber ziacok 5. - 9. rocnika), geograficka olympiada - krajske kolo: 9. - 11. Sliacanova, 9. Figlusova, olympiada nemeckeho jazyka - okresne kolo: 2. Kanova, olympiada anglickeho jazyka - okresne kolo: 3. Gondekova, olympiada ruskeho jazyka - krajske kolo: 2. Pustajova, olympiada francuzskeho jazyka - krajske kolo: 2. Surina, 4. Supalova.

Ziaci sa zapojili do mnozstva sutazi a podujati v ramci EV, NV, OV, HV, TV. Sportove triedy so zameranim na futbal: 1. liga republikova sutaz riadena SFZ Bratislva, starsi ziaci 9. rocnik - 11. miesto, mladsi ziaci 7. rocnik - 7. miesto, 2. liga krajska sutaz riadena SsFZ Banska Bystrica, starsi ziaci 8. rocnik - 8. miesto, mladsi ziaci 6. rocnik - 2. miesto.

Na zaver

Onedlho, mili rodicia, sa budete rozhodovat, do ktorej skoly zapisete svoje ratolesti. Nech je pre vas nasa vizitka pomocou pri tomto premyslani, rozhodovani.

Nadeje oslavili v Parizi patdesiatrocne jubileum

Krajansky folklorny subor Nadeje, ktory zalozili v Parizi pred patdesiatimi rokmi mladi ludia povodom z Ciech a zo Slovenska, je breznianskej kulturnej verejnosti znamy uz mnoho rokov. Hoci sa s tymto suborom divaci pravidelne stretavaju najma od roku 1992 na galaprogramoch Francuzskych dni v Brezne, na Horehronie zavital uz ovela skor.
V roku 1978 zacala intenzivna spolupraca s folklornym suborom Mostar v Brezne, ked jeho umelecky veduci Augustin Nikel vytvoril pre Nadeje prvu tanecnu choreografiu. Neskor v umeleckej spolupraci pokracovali aj dalsi choreografi, napr. Milos Pokorny, Lubo Medved a Peter Auxt. Vysledkom tychto kontaktov sa stali choreografie z Gemera, Horehronia ci Cierneho Balogu, ktore su dnes v repertoari Nadeji a ktore sa vzdy stretavaju s ohlasom divakov nielen vo Francuzsku, ale aj v inych krajinach Europy. V tomto roku teda vyvrcholila dvadsatstyrirocna plodna spolupraca oboch suborov naplnena nielen mnohymi pracovnymi stretnutiami, ale aj novymi priatelskymi kontaktami. V lete prijal Mostar pozvanie veduceho Nadeji Daniela Compagnona do zaujimavych medzinarodnych projektov v Roznove pod Radhostem, v Brezne a 16. novembra pozvanie na ucinkovanie v slavnostnom galaprograme v Parizi. Scenaristom a reziserom programu, ktory sa uskutocnil v spolocenskej sale v Parizi - Bagneux, bol Daniel Compagnon a predstavilo sa v nom dovedna osemdesiatpat ucinkujucich. Organizatorom jubilejneho vecera bola popri Danielovi Compagnonovi aj Asociacia rodakov z Ciech a Slovenska a treba skonstatovat, ze mali vskutku nelahku ulohu. Museli nielen financne zabezpecit s pomoou sponzorov a grantov dopravu, stravu i ubytovanie pre vyse tridsat ucinkujucich zo Slovenska, ale zvladnut aj vsetky detaily pri priprave svojich tanecnych a solovych cisiel, v ktorych ucinkovali jednak dnes uz neaktivni, prvi clenovia suboru a jednak byvali clenovia zijuci mimo Francuzska.
Zo Slovenska a z Moravy prisli do Pariza tie subory a osobnosti folklorneho diania, ktore sa pocas existencie Nadeji vyznamne podielali na vzajomnej cinorodej spolupraci. Folklorny subor Chemlon Humenne so svojou ludovou hudbou a muzskou spevackou skupinou sprevadzal tanecnikov Nadeji pri uvadzani vsetkych slovenskych tancov, moravske a ceske tance sprevadzala ludova hudba Jiriho Nechanickeho zo Vsetina. Popri tanecnych a solovych cislach Nadeji vystupili so spevackymi cislami napr. zenska skupina z Margecian a Stefan Sadovsky z Trencina. Vo finale programu sa prezentoval aj folklorny subor Mostar z Brezna s horehronskymi travnicami v podani Stely Ihringovej a tancom z Horehronia v prevedeni siestich byvalych clenov. Zaver patril samozrejme Nadejam a sviznemu Gemerskemu tancu autora Gusta Nikla.
Zaverecne slovo si vzal po pridavku a dlhotrvajucom aplauze styroch stovak divakov Daniel Compagnon. Odovzdal dakovne diplomy tym, ktori sa najviac zasluzili o to, ze Nadeje sa za patdesiat rokov cinnosti stali dostojnym siritelom folklornych tradicii a zvykov medzi slovenskymi i ceskymi rodakmi zijucimi vo Francuzsku a takto podporovali rozvoj ceskej, moravskej i slovenskej kultury v krajine, ktora sa stala ich novym domovom. Po jeho slovach prisli na rad gratulacie hosti a potom uz neformalne, mimo javiska to, co spaja vsetkych folkloristov - ludove piesne. No a celkom na rozlucku vzajomne podakovanie za krasne prezity, nezabudnutelny vecer, spojeny s pocitom nadeje na dalsie splocne stretnutia v kruhu priatelov.

Vyjadrujem pocudovanie

S udivom som si nedavno precital oznam o predaji pozemkov na vystavbu obchodneho centra. To pocudovanie vyjadrujem z dvoch dovodov. Prvy je ten, ze v nasom regione vzhladom na mieru nezamestnanosti je “obchodnych centier” dost a viac su potrebne “vyrobne centra”, ktore skor zanikaju ako vznikaju. Druhy dovod spociva v tom, ze sportovci prisli o niekolko tisic metrov stvorcovych nielen treningovej plochy, ktorymi mesto Brezno az tak neoplyva. Aj ked na druhej strane niekolko tisic korun “na zaklade verejneho prislubu” kupujuca spolocnost poskytne sportovym klubom. A ktovie komu este...
Toto rozhodnutie davam do jedneho radu s takymi potrebnymi ako bolo napriklad dlazdenie vychodenych chodnikov alebo instalovanie tabuliek s oznamom “chodnik v zime neudrziavany”. To povazujem za skvely vynalez, ved ako by sme zbadali, ze chodnik udrziavany nie je. Dufam, ze tabulky su starostlivo odlozene, aby pred buducou zimou nebolo potrebne vyrabat nove.

Ing. Jozef Friedel 

Aj zazraky sa (este) deju

Vyvoj ide dopredu a nicim ho nezastavis. Vymozenosti techniky, o akych sme vo svojom detstve ani nechyrovali, sa stali beznou sucastou zivota nasich potomkov. Nase ubohe chapanie podstaty bankomatov, CD-prehravacov ci pocitacov nas bohuzial vytlacilo z pozicie mudrejsich a skusenejsich a v ociach svojich deti klesame na uroven pravekych lovcov mamutov. S vypatim sil zvladame najjednoduchsie ukony v obsluhe mobilnych telefonov a so slepou zavistou sledujeme suverenne pocinanie nasich ratolesti s funkciami, o ktorych nemame ani potuchy.
Najtvrdsim orieskom vsak pre vacsinu z nas zostava pocitac. S prirodzenou pokorou pred tymto (pre nase prizemne chapanie) nepochopitelnym mediom pozorujeme bezproblemove “surfovanie”, “chatovanie” ci “emailovanie” nasich milacikov. Presne tych, ktorym by sme podla tisicrocnych tradicii mali odovzdavat svoje tazko nadobudnute skusenosti. Pocas bezsennych noci spriadame strategiu napravy tychto neblahych skutocnosti a nad ranom usiname v presvedceni, ze nas boj je marny a nakoniec aj tak (ako by povedal basnik) “umrieme sprosti”.
Na dovod nasej rezignacie existuje tiez niekolko dovodov: nemame pocitac, nemame cas, nemame peniaze na drahe kurzy, nemame bunky na pochopenie zlozitych pocitacovych operacii... A keby sme to vsetko aj prekonali, urcite by lektor po prvom sedeni skolaboval nad nasou natvrdlostou. Cize v skratke, aby sme sa vo svojom veku naucili ako – tak pracovat s pocitacom, musel by sa stat zazrak.
A zazrak sa naozaj stal! Riaditelstvo skoly K. Raposa vymyslelo pre nas – rodicov svojich ziakov, neuveritelnu vec. Dostali sme moznost naucit sa zakladom prace s pocitacom. Tato skola, ako jedna z mala, je zapojena do projektu Infovek. V praxi to znamena, ze ziaci uz od 1. triedy mozu nepovinne navstevovat pocitacovy kruzok a od 6. triedy patria pocitace medzi povinne predmety. Vyucba prebieha v specializovanej ucebni, v ktorej pracuje ziak na vlastnom pocitaci. Vsetky pocitace su zaroven napojene na internet.
Na zaklade vyplneneho dotaznika sme boli rozdeleni do troch skupin – zaciatocnici, pokrocili a zaujemcovia o samostatnu pracu s internetom. Ocakavali sme, ze zaciatky budu pre nas, uplnych laikov velmi tazke. Opak bol vsak pravdou. Vdaka nesmiernej trpezlivosti veducich kurzu sme postupne vnikali do zakladov pocitacovej abecedy. Coskoro sme si prestali pliest monitor s procesorom, ikonky s priecinkami a www zavinace s udenacom. Pochopili sme dolezitost kurzora na monitore a zvladli krce v zapasti pri neodbornej praci s mysou (ani blondinky jej pri odchode nenechavali kusok syra). A ked sa nam podarilo napisat prvy suvisly text, alebo bez chyby vyplnit celu tabulku, nasa radost bola dokonala. Bill Gates nas pravdepodobne do svojho timu nevezme, ale nase sebavedomie vystupilo aspon o tri poschodia.
Je len na neuverenie, ze v sucasnosti, ked cela spolocnost, ale najma skolstvo zapasi s obrovskymi problemami, dokazali ucitelky tejto skoly uskutocnit pre nas takuto uzasnu vec. Nasa vdaka patri riaditelke D. Jarabovej a ucitelke D. Kovacikovej, ktore sa nam skoro tri mesiace nezistne a s plnym nasadenim venovali pocas svojho osobneho volna.
Verim, ze s takou zodpovednostou a zmyslom pre dobru vec pristupuju aj k svojim ziakom, a to nas utvrdzuje v presvedceni, ze sme pre svoje deti vybrali tu spravnu skolu!

A. Skultetyova v zlatom pasme

V dnoch 9. a 10. maja sa v Novych Zamkoch konala narodna sutaz v hre na zobcovych flautach medzi ziakmi zakladnych umeleckych skol. Jedinou reprezentantkou regionu Horehronia bola A. Skultetyova zo Zakladnej umeleckej skoly vo Valaskej, ktora sa z tridsiatich zucastnenych sutaziacich umiestnila vo vybornom zlatom pasme. Podakovanie patri organizatorom sutaze a hlavne Mgr. Janovi Drafimu, ktori zvladli sutaz na vybornej urovni s typickou pohostinnostou.
Vdaka patri aj riaditelke Valerii Svantnerovej, ucitelovi Janovi Jencovi a korepetitorovi Ing. Petrovi Pisarovi zo Zakladnej umeleckej skoly vo Valaskej.
Malej interpretke prajeme este vela radosti z hudby a tiez uspechov, ktore pri spravnom pedagogickom vedeni urcite pridu.