24. JUN 2003 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Den posledneho zvonenia v skole spojeny s odovzdavanim vysvedceni sa nezadrzatelne blizi. Mnohe deti maju z neho strach, boja sa totiz, ze ich rodicia za zle znamky zbiju. Bitka vysvedcenie nezmeni. Takyto nazov nesie aj druhy rocnik kampane, ktora apeluje na rodicov s tendenciou trestat deti za zle vysvedcenie. Podla minulorocneho vyskumu na vzorke 379 ziakov z 8. a 9. rocnika je trestanych 36,1 percenta deti, z nich 13 percent casto. Aky je vas nazor na bitku za zle vysvedcenie?


S anketovym mikrofonom


o trestoch za zle vysvedcenie

Eva Belkova, nezamestnana, Cierny Balog:

- Bitka vysvedcenie, ani zle znamky urcite nezmeni. Detom sa jednoducho treba venovat, ale nie kazdy ma na to, aby mal stale len dobre znamky.

Marta Kostialova, sukromna podnikatelka, Brezno:

- Bitkou by sa to nevyriesilo. Ja si myslim, ze skor milsim pristupom k dietatu. Kazdy rodic urcite ma nejaku metodu, ako vychovavat svoje dieta. Aj ked nam dakedy povolia nervy, treba si rozmysliet, co spravime. Kedze este mam trinastrocneho syna, kazdemu rodicovi by som poradila, aby si nasiel spravnu cestu na vychovu a nikdy nie bitku. Potom banujeme a velakrat uz moze byt neskoro.

Katarina Vojtekova, robotnicka, Brezno:

- S bitkou za znamky vobec nesuhlasim. Ani jednu dceru som netrestala, proste bud je nadana a bude sa ucit, alebo nie. Zalezi to od dietata. Myslim si, ze trestat deti za znamky, to je to posledne.

Ing. Anna Hribikova, podnikatelka, Telgart:

- V den vysvedcenia uz bitka nepomoze. Cely tento problem je uz vo vychove. Cize ked sme cely rok vedeli, ako sa uci, potom nie je ziadne prekvapenie.

Jej syn Samuel:

- V zivote som nedostal za zlu znamku, hlavne na vysvedceni, hoci bol krik za to, ze som pocas skolskeho roka dostal zlu znamku.

V. K., referentka, Brezno:

- Je neskoro v juni trestat dieta za znamky, ked chodi do skoly cely rok. Deti si musia uvedomit, ze vysvedcenie je ich rocna vyplatna paska. Svoje dieta nebijem, hoci niekedy mozno namiesto polhodinovych reci, by skor prijalo facku. Dietatu sa treba venovat.

Olga Slivkova, dochodkyna, Brezno:

- Mam sice velke deti, ale moj nazor je netrestat. Treba, aby sa rodicia s detmi zaoberali cely rok, sledovali ich znamky a nie az na konci roka. Moje deti som nikdy netrestala, nemala som problemy, lebo sa dobre ucili.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Leto

Tolka krasa nevidana, luka kvetmi rozjasana, letna piesen horou peje, slnko z oblohy sa teplom smeje. Leto je tu, priroda vola, po roku zas a znova.
Vidis tam motyl poletuje, z leta sa aj on raduje. Tam lienocka na listocku oddava sa svojmu snicku. Svrcek piesen fidlika, tu krasu predsa leto ma!
Ked pride leta cas, zavlni sa polom zlty obilia klas. Zenci kosia, bude chleba, tento dar nam dany z neba. Aj taketo krasy leto ma, chleba nam na stol s laskou da.
Vaz si prirodu v kazdy cas, ved ona je vzdy plna kras. Ten, co prirodu miluje, s citom ju obdivuje – za vsetko to krasne dielo – Bohu dakuje!

Milan Kovacik

 Ozivenie tradicie Turic

Radost z “majov” zazili v Helpe aj dievcata v miestnej materskej skole. Postavili a vyzdobili im ich clenovia mladsej skupiny detskeho folklorneho suboru Helpancok pocas svojho programu Uz idu Turice.
Predskolaci a skolaci prezili spolu vydarenu akciu. Ozivili nou dedinsku tradiciu stavania majov, ale aj prehlbili spolupracu materskych a zakladnych skol, ktorych vychovno-vzdelavacia cinnost je zamerana na regionalnu vychovu.
Mali tanecnici a spevaci sa v spolocnom programe ukazali ako dobri a perspektivni suboristi. Este pred prvym vstupom do skoly prejavili zaujem pracovat v detskom folkornom subore Helpancok, ktory rozsiril svoju cinnost a akivity aj vdaka podpore nadacie Hodina detom.

(mk)

 Oslavy Dna deti v Predajnej

Uz devat rokov som ziackou Zakladnej skoly v Predajnej, ale take oslavy MDD som este nezazila. Pricinila sa o to kulturna komisia pri obecnom zastupitelstve a stavebna sporitelna z Brezna. Chcem sa preto o svoje zazitky podelit s vami, ale i podakovat v mene vsetkych deti z Predajnej za nadherne podujatie.
V piatok 30. maja od 17. hodiny sa zaplnila sala v spolocenskom dome dievcatami a chlapcami, malymi i velkymi, ktori sa chceli dobre zabavit a zatancovat. O veselu zabavu nebola nudza, pretoze do tanca hrala dobra hudba. Postarali sa o nu “disjockej” Mino Daxner, Adam Krstenik a Miro Skalos. Pomedzi tanec boli rozne zabavne sutaze ako napriklad: kto zje skor rozok s malinovkou, jogurt, kto skor praskne nafuknuty balon, ale nechybal ani spev jednotlivcov a sutaz v modernom tanci. Ale ta prava zabava pre nas vacsich zacala, az ked sa trochu zotmelo, vtedy tancovali aj ti, ktori sa za vidna hanbili. Mnohi z nas ziskali aj sladke, alebo ine ceny v tombole, ktoru sme si vytahovali sami z tasiek. Pre mensich zabava skoncila o 20.30 a nas starsich o 22. hodine. Este ani raz nebola tak dlho, ale pani Bozena Sulkova povedala, ze za svoje vzorne spravanie sme si to zasluzili.
Oslavy pokracovali v pondelok 2. juna v popoludnajsich hodinach v telocvicni. Tam boli pripravene rozne zaujimave sutaze. Vitazi dostali kupony. Cim viac ste ich nazbierali, tym hodnotnejsi darcek ste si mohli za ne vymenit. Vsetky deti pomedzi sutaze zabaval Bobrik. Z tohto podujatia sme vsetci mali tiez velku radost. Kazdy z nas si odniesol nejaku sladkost ci iny darcek, ale hlavne pocit dobrej zabavy a krasne zazitky. Skratka – bolo to super.
Vsetci sa tesime na oslavy MDD zase o rok, ale diskoteku by sme chceli mat cajstejsie. Dakujeme!

Lucia Letavajova

 Branno – sportovy den dochodcov

Za krasneho letneho pocasia v piatok 13. juna Klub dochodcov Brezno pripravil priblizne pre sedemdesiat dochodcov mesta posedenie pri gulasi a branno-sportove hry s muzikou v prirode v prekrasnom prostredi na strelnici v Podkorenovej. Bolo nam potesenim, ze sme mohli privitat nasich priatelov – delegaciu Klubu dochodcov z druzobneho mesta Roznava vedenu predsednickou Ruzenkou Kostelnikovou a tiez dochodcov z Vojenskeho utvaru mesta Brezna. Nadvazovanie stykov medzi kubmi dochodcov a vymena ich bohatych skusenosti su vhodnou inspiraciou pre uskutocnenie a naplnenie nasich predstav v praci klubu dochodcov. Sme toho nazoru, ze dobra spolupraca nie je vecou nahody, ale vytvaraju ju dobre osobne vztahy ludi, ktori tuto pracu vykonavaju a maju radi – k priatelstvu, z ktoreho sa rodi laska, ucta, porozumenie a tolerancia.
Pozvanie na besedu prijali zastupkyna primatora mesta Ing. Janka Mihalovicova a prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved. Branno-sportove hry pokracovali hodom granatom a strelbou z pusky, sutaziaci vyhrali pekne ceny. Zamestnanci Okresneho riaditelstva PZ v Brezne Marian Petrek a Daniel Andreansky sa predstavili s technikou psovodov. Hrou na harmonike spestril kulturny program Stanislav Kester, s ktorym si vsetci spolocne zaspievali.
Podakovanie za vydarenu akciu patri vsetkym organizatorom, ale hlavne veducej klubu dochodcov Bozke Pobisovej.

Anna Stanislavova

Tak predsa je to pravda?

Medzi obcanmi Brezna kolovali chyry, ze mesto predava lesy. Aj ku mne sa tato ,,novinka" dostala, no nepripisoval som jej vaznost, ved lesy boli, su a budu rodinnym striebrom. Ved z velkeho katastra od Valaskej po Benus a Pohronsku Polhoru, od Dumbiera po Drabsko historickymi upravami zostalo uzemie mesta na ploche 12 196,42 ha, z coho 8 tisic ha obhospodaruju lesy mesta. Hodnota 8 tisic ha nie je presne vycislena, ved ide o pozemky, lesne porasty, vodne toky, lesne cesty. Odhadovali sme, ze tento majetok ma hodnotu asi 1,5 miliardy korun.
Hned na zaciatku treba pripomenut, ze mesto v roku 1998 zalozilo spolocnost s rucenim obmedzenym Lesy mesta Brezno na to, aby s tymto majetkom mesta hospodarili a vo forme najomneho rocne prispievali niekolkymi milionmi do prijmovej casti rozpoctu. Treba si uvedomit, ze hospodarenie s lesmi, to nie je len tazit, predavat a peniazky zhrnat, ale o les sa treba starat, a to minimalne podla lesneho hospodarskeho planu, ktory spracuva odborna firma poverena s. p. Lesy SR na desat rokov.
Tento uvod som musel uviest, aby som mohol priamo reagovat na clanok pod nazvom Spolocny podnik vyriesi problemy uverejneny v Horehroni 17. juna. Clanok som si rozdelil do niekolkych casti bez ohladu na to, ci je otazka alebo odpoved, skratka odpoviem uvedenim svojho nazoru:
1. Mesto sa k 3. januaru 2003 nenachadzalo v zlej financnej situacii. Ma primerane uvery s vyhodnou sadzbou. Vratit mestu lesk? A ci je mesto zahmlene? Myslim, ze ma byt na co hrde, ci uz na lesy, ich uzitok, vyrobu tepla, cistotu, primeranu kulturu a sport, ktory podporuje takmer vyhradne mesto, cest niektorym sponzorom. Mnohi funkcionari mesta pracovali vo vyssich organoch samospravy, kde bolo mesto prikladom. Ved ako jedno z prvych ma vlastnu cistiaren odpadovych vod, skladku odpadov, skolsky areal na Mazornikove postaveny v poslednych rokoch, atd. Ano, mesto Brezno ako kazda obec ci mesto potrebuje kapitalove prostriedky, ale nie za kazdu cenu.
2. Mal som moznost prestudovat ponuku Slavie Capital, a. s., preto zodpovedne mozem povedat, ze citovany clanok nezohladnuje aj druhu stranku veci. Odporucam, aby si ekonomovia - poslanci ponuku podrobne prestudovali. Vie Ing. Peter Ratkovsky, aku urokovu sadzbu ma mesto od augusta 2001? Nech hlada porovnatelnost, a je to zasluhou hospodarenia mesta.
3. Slavia Capital, a. s., navrhuje spolocny podnik 50/50, pricom vklad SC by bol napriklad 100 milionov korun. A lesy mesta maju len 100 milionov korun? Minimalne patnastkrat viac. SC navrhuje, co Ing. P. Ratkovsky neuviedol, ze svoje akcie moze ponuknut mestu, resp. tretej osobe. A toto je najvacsia hrozba, lebo mesto nikdy nebude mat volnych 100 milionov korun + 50-percentny podiel na imani, ktore vzniklo v spolocnom podniku. Tretia osoba odkupi, navysi imanie a bude mat rozhodujuci hlas vo vsetkom ekonomickom ci tazobnom rozhodovani.
4. Ako moze niekto z vas tvrdit, ze transparentnejsim a efektivnejsim hospodarenim ziska do rozpoctu prostriedky z planovaneho zisku? Ak, tak zo skutocneho. A ci teraz lesy nedavaju? Ved lesy maju najomnu zmluvu a rocny prinos nie je zanedbatelny, moze byt vyssi. Ale dozornu radu tvorili poslanci.
5. Sucasna urokova sadzba je o malo vyssia (1,5 percenta) od slubenej SC, ale s financujucou bankou vzhladom na peniaze na trhu sa da jednat. A predsa je to len oficialny bankovy ustav.
6. Na zaver mojho vysvetlenia poctov len tolko, ze aj my, v minulom volebnom obdobi sme mali podobne ponuky, ale po zvazeni rizik, ctiac si dedovizen, sme taketo a podobne ponuky odmietli. Treba si uvedomit este jedno. Doterajsie uvery boli - skromne povedane - umerne dobe, mesto je schopne ich splacat. Financna situacia mesta bez vplyvu prechodu kompetencii je dobra. Ved ani v domacnosti nemozeme mat vsetko naraz. Chranme si svoj majetok a zveladujme si ho. Dovolim si spoluobcanom, ale predovsetkym poslancom pripomenut odst. 3 8 zakona 369/90 o samosprave obci: Obec (mesto) je povinna majetok zveladovat a zhodnocovat a vo svojej celkovej hodnote zasadne nezmenseny zachovat.

Ing. Vladimir Fasko


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT