Kristina Jurkovicova, dochodkyna, Brezno:

- Upratane mam tak ,,na tristvrte", podobne som na tom aj s nakupmi darcekov a zasob. Pre mna Vianoce znamenaju sviatky pokoja. S manzelom sa tesime na kazdu chvilku, ktoru mozeme stravit s rodinou. Je to doslova rodinna pohoda. Neuznavam drahe darceky, mne sa rata, ked dostanem napriklad peknu knizku, platnu alebo malu drobnost.

Anna Giertlova, nezamestnana, Brezno:

- Upratovanie a nakupy darcekov pre deti su este len predo mnou. Pre mna je priprava na Vianoce dost velka zataz, prinasa so sebou vydavky. Nezamestnany clovek nema vela penazi. Zijem sama s dvoma dcerami, takze mam co robit, aby som to zvladla psychicky i fyzicky. Musime sa uskromnit. Na Vianioce sa samozrejme tesime, dufajme, ze budu stastne a vesele.

Viera Kostialova, zootechnicka, Brezno:

- Este bohvieco nemam, ale chystam sa zobrat si dovolenku, aby som doma poupratovala. S darcekmi je to skromnejsie, niet dost penazi na vsetko, ale svojim najblizsim kupim nejaku drobnost. Ved aj malickost potesi. Co pre mna znamenaju Vianoce? Stretne sa cela rodina, posedime, podebatujeme pri stromceku, ktory neodmyslitelne patri k vianocnej atmosfere.

Katarina Ramajova, zdravotna sestra, Predajna:

- Upratovanie ma este len caka, darceky uz mam z polovice nakupene. Pracujem az do 23. decembra. Vianoce pre mna vela znamenaju, su to sviatky pokoja, mieru, pri ktorych je cela rodina pospolu.

Jana Gaborova, dochodkyna, Brezno:

- Upratovanie uz mam za sebou, ale nemam velku radost, pretoze peniaze nedochodia. Nielenze ja nemam radost, ale najhorsie je, ze ani detom ju nemozem urobit. Mam velmi rada Vianoce, to je pravda, ale ...

Emilia Lukacova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Upratovanie - ako tak. Darceky - este zatial nie. Co pre mna znamenaju Vianoce? Pokoj a radost mojej dcerky. Vlani este Vianoce velmi nevnimala, bola malicka, v tomto roku by jej mali ocka ziarit radostou.

(ng, ma)

Den jablka

Dna 5. decembra sme v Specialnej materskej skole internatnej pre deti mentalne postihnute vo Valaskej uskutocnili Den jablka. Je sucastou projektu Zdrava skola, podla ktoreho pracujeme. Jednou z uloh tohto projektu je aj vytvaranie spravnych stravovacich navykov. Mnozstvo a kvalita toho, co nase deti jedia, ovplyvnuje ich zdravie. Strava deti ma byt plnohodnotna, aby im zabezpecila zdravy vyvin a v dospelosti zdravie, silu a optimizmus. Je velmi tazke stanovit vseobecny navod na spravnu vyzivu, pretoze ludia sa vo svojich potrebach odlisuju a kazdy jedinec je neopakovatelny. Existuju vsak vseobecne kriteria, o ktore sa mozeme opriet. Jednym z nich je aj zvysit prijem ovocia z domacich zdrojov, zvazovat konzumaciu cudzokrajneho ovocia, hlavne u mensich deti, pre vysoke riziko alergii. Vratit sa k tradicnym potravinam nasich predkov, ktorymi boli obiloviny, strukoviny, zemiaky, hlubova a korenova zelenina a ovocie. Najoblubenejsim ovocim bolo prave jablko. Konzumovalo sa po cely rok na rozne sposoby: od cerstvych, cez kompoty, stavy, musty, vina, nalozenych v kapuste, az po ususene. Skusenost, overena rokmi, potvrdzovala ich vplyv na zdravie cloveka bez toho, aby poznal mnozstvo vitaminov ukrytych v tomto pre mnohych dnes uz neatraktivnom ovoci. Naucme aj nase deti konzumovat jablka, nepokladat ich len za nieco vsedne, coho je okolo nas vela. Cela vystavka sa niesla v znameni: Ked kolac pre deti, tak ovocny. Ucitelky pripravili mnozstvo aj netradicnych kolacov s vyuzitim jablk, napr: grilovane jablka, jablka v snehovom zaveji, jablka v zupane, jablkovu tortu s kokosom, jablkovu strudlu, jablka v cesticku, kolac starej mamy, aj rozne moznosti konzervacie jablk. Pri ich priprave nam pomohli aj pracovnicky a ziaci nasho odborneho ucilista.
Na vsetkych vyrobkoch si pochutili deti na Mikulasskom vecierku. Nasim detom i spolupracovnikom sme ponukli niekolko receptov i hotovych vyrobkov z jablk. Niektory z nich mozno obohati aj stol o ovocny kolac alebo inu pochutku. A mozno sme oslovili aj vas.

Katarina Dienova

Nasa navsteva v “zuske”

Strnasty november bol pre deti z Materskej skoly na Bastovej ulici v Brezne plny novych zazitkov a poznatkov. Vyuzili sme totiz moznost navstivit pocas Dna otvorenych dveri Zakladnu umelecku skolu v Brezne. Deti sa zoznamili s viacerymi hudobnymi nastrojmi, mohli si niektore chytit aj zahrat si na ne. Ktovie, mozno prave tato navsteva povzbudi niektore k pravidelnej dochadzke do ZUS-ky. Chceme podakovat zamestnancom skoly za ich mile a trpezlive vystupovanie a starostlivost. Vdaka tejto akcii sme s touto uspesnou skolou podpisali dohodu o spolupraci, ktora bude pokracovat a upevnovat sa uz 18. decembra Vianocnym koncertom v nasej materskej skole.
Tesime sa na spolocne akcie plne novych zazitkov.

Kolektiv materskej skoly

Co sa slusi a co nie

Po chodniku sla skupinka chlapcov a dievcat. Veselo sa bavili a nevsimali si svoje okolie. Odrazu ich prekvapili hlasy okoloiducich: “Neviete sa spravat?” Vsimajte si zivot okolo seba.” Jav pomerne casty v dnesnom case, case internetu a mobilov.
Stare prislovie hovori: Dobre mravy otvaraju brany kniezat. Uz nasi predkovia si uvedomovali dolezitost dodrziavania slusneho spravania. Pomenovali to – zdvorilost, dobre sposoby ci spolocenske normy. Vychovou k dobrym mravom sa zaoberala osobitna disciplina, ktora sa podielala na vcleneni mladych ludi do spolocenskeho zivota.
Mnoho rodicov konstatuje, ze v sucasnom systeme skolskej vychovy im podobna disciplina chyba. Dokazat, ze opak je pravdou, sa pokusili pedagogovia a ziaci v Zakladnej skole Pionierska 2 v Brezne, ktori pripravili pre ziakov siedmych rocnikov sutaz pod nazvom Co sa slusi a co nie. Patclenne sutazne druzstva presviedcali o znalosti etikety z oblasti pozdravov, blahozelani, zoznamovania, spravania sa na verejnosti (v kine, divadle), stolovania ci ospravedlnovania. Najlepsie uspeli ziaci 7. B triedy v zlozeni E. Murinova, S. Sipulova, J. Pancik, M. Brozman a J. Makki.
Zmyslom popoludnia bolo ani nie vyhodnotit vitazov, ako doplnit si znalosti pravidiel spolocenskeho spravania. Zaverom sme konstatovali, ze teoreticke znalosti ziaci ovladaju, ale v kazdodennom zivote ich jednotlivci v nasej spolocnosti nie vzdy dokazu aplikovat.

Mgr. A. Veverkova, Mgr. J. Golianova

Mikulas, Mikulas...

Nase vnutorne hodiny napovedaju, ze sa blizia dni, ktore najviac apeluju na ludske city – sviatky radosti a pokoja. Predzvestou Vianoc je 6. december – Mikulas. Patri k tym najmilsim a najmilovanejsim. Jeho darceky v topankach, alebo navsteva v sprievode anejlikov a certikov nikdy nevymiznu z nasej pamati. Tak tomu bolo aj v piatok 5. decembra na namesti v Predajnej. Cas cakania vyplna hudba a slovom moderatorka vecera Martina. Za zvuku zvoncekov prichadza koc so vzacnou navstevou. Tak ako sa na svateho Miklasa patri, prichadza so svojou druzinou anjelom a certom. Zvital sa s detmi, rodicmi, hostami a kedze mal dar reci, kazdemu sa prihovoril milymi slovami a vtipnymi rymovackami. Vitaj mily Mikulas... deti mu zaspievali, potesili vzacu navstevu basnickami, ba i vinsom. Bielovlasy dobry starcek kazdemu dal pekny darcek, velkym vela radosti, malym balicek plny sladkosti. Pre deti bolo pripravene dalsie mikulasske prekvapenie – jazda na koci po uliciach Predajnej a slavnostny ohnostroj. Vsetci ucastnici si okrem darcekov odniesli prijemnu sviatocnu naladu. Slavnostne pripraveny priestor, vysvieteny stromcek, darceky, sviatocna nalada, hudba, spev, zvyky, to vsetko patri k atmosfere vianocnych dni.

M. Molcaniova

...

V sobotu 6. decembra zavital medzi hroncianske deti Mikulas. Po kratkom kulturnom programe ich obdaroval peknymi balickami. Sladke kolaciky, ktore napiekli v miestnej pekarni, a teply caj detom velmi chutili. Mikulasska nadielka bola pripravena aj pre dochodcov v nedelu 7. decembra. V milom predvianocnom podujati sa o kulturny zazitok postarali spevacke zbory z Hronca a Valaskej, s programom vystupili aj deti. Pre vsetkych dochodcov mal Mikulas pripravene krasne balicky.
Podakovanie patri vsetkym sponzorom a tym, ktori pomohli tieto podujatia zorganizovat.

(jg)

Nasli sme v postovej schranke:

,,Vazena dama, mali by ste sa nad sebou asi zamysliet, nakolko ako zanietena ekologicka ste proti vyrobu stromov, aby nam nahodou neubudlo trochu kyslika, ale co takto pozametat to listie??? To sa vam uz akosi nechce. Co vy na to??? Pekna vizitka – myslim ten neporiadok okolo vasho domu.”

Nasa odpoved:

Vazeny spoluobcan – anonymny kritik!

Rozhodli sme sa reagovat na vas list, znenie ktoreho uverejnujeme spolu s nasim prispevkom.
Mate pravdu, ze sa bojime o to, aby nam neubudalo kyslika. Nehanbime sa otvorene povedat: Sme proti nezmyselnemu vyrubu stromov!!! Mame deti a chceme, aby mali co dychat, aj ked vyrastu. Nasa obec sa nachadza v krasnom prostredi Nizkych Tatier a Slovenskeho rudohoria. To ale neznamena, ze z nej mame pravo urobit betonovu dzunglu bez kuska zelene.
K druhej casti vasho anonymu by sme radi poznamenali: Obyvatelia nasho domu na Oktobrovej ulici 469 vo Valaskej sa pravidelne a aktivne zucastnuju na jarnych a jesennych pracach pri urave okolia bytovky, nas “ekologicky” nevynimajuc. Nie sme si iste, ci vam pri vasom velkom zaujme o nase osoby neuniklo, ze sme zamestnane a mame rodiny s malymi detmi. Z logickych dovodov robime jesenne upratovanie, az ked opadne vsetko listie zo stromov.
Keby ste sa neboli zabudli podpisat, pozreli by sme si okolie vasho odmu, ci ste pozametali liste, alebo ste uz stihli vyrubat vsetky stromy...

“Bohuzial ano, stojime”

Dna 27. novembra som cestovala linkou Brezno – Brno. Nastupovala som v Brezne, panovi soferovi som sa pozdravila “Dobre rano”, no z jeho strany som sa ziadnej odpovede nedockala. Sofera som sa opytala: “Prosim vas, mate zastavku aj v Slovenskej Lupci?” No dostala som odpoved: “Bohuzial ano, stojime.” Ostala som dost prekvapena, pretoze s druhymi sofermi nemavam taketo nedorozumenia a myslim si, ze do Slovenskej Lupce dochadza dost ludi do zamestnania a vela ich tam aj byva a aj oni potrebuju takisto cestovat. Sofer mi zacal nadavat, ci nemam aj iny spoj, co ide za nim, preco tam akurat on musi zastat. Spoluvodic, co sedel vedla neho, sa na tom vsetkom huzevnato bavil.
Taki sme ludia, mali by ste trosku brat, pani soferi, aj ohlad a mat trosku ucty voci cestujucim a slusnejsie sa spravat, ved zijete z nas ludi, ktori s vami cestujeme.

Maria Lamperova

Stretnutie vo vesmirnom mestecku

Pozor! Pozor! Mimoriadna udalost! V Zakladnej skole v Pohorelej pristala popoludni 27. novembra vesmirna raketa. Na rakete sa priviezlo styridsat deti, ktore sa rozdelili do piatich tvorivych vesmirnych posadok. Osemsmerovka nam prezradila, ze pochadzaju zo suhvezdia Kasiopeja, dalsimi ulohami nastartovali svoje vesmirne koraby. V zavere si kazda posadka pomocou krepoveho a ineho odpadoveho materialu vytvorila svojho mimozemstana, ktory sa nam predstavil v “modnej” prehliadke. Kazdy mal svoje meno. Tak vznikol Marfusko, Tvity, Ufo, Ajstrom a Matis. Pozemstania sa nedali zahanbit a posadky pohostili drobnymi cukrovinkami. Burlivym potleskom ich vyprevadili na dalsiu cestu vesmirom.
Vitazna posadka v zlozeni Matusko Caban, Janka Haluskova, Lubko Glejdura, Viktorka Datkova, Frederika Teslarova, Marienka Laurencikova a Ivetka Kurekova sa tesila z peknych cien.

Mgr. Maria Hutova, vychovavatelka Dasa Lakandova

Chudoba nie je hanba, ale zlo (spanielske prislovie)

Pytal som sa, aj sa pytam zodpovednych: Aku ze tu ma hodnotu ludsky zivot? Kazdy bez rozdielu! Nie delit sa na tych na vysine a tych obycajnych!
Ako je mozne 57-rocneho cloveka odpisat, ponizovat, nedovolit mu zamestnat sa, teda diskriminovat ho ekonomicky, politicky a vystavovat coraz vacsej psychickej zatazi? Neprezil uz kus svojho zivota v takych podmienkach, aby vzapati prisiel o cely svoj tazko nadobudnuty majetok? Co som sa nachodil za pracou, napisal na vsetky strany, naupozornoval, ze z 1450 korun nedokazem zaplatit byt, ktory mi chcu ako moje vlastnictvo zobrat? Bez ozveny! Vzdy to stroskotalo na mojom veku!
Co je to za stat, ktory dovoli z 57-rocneho bezmocneho cloveka urobit socialneho bezdomovca, aby ho potom s velkou pompou pohadzoval po socialnych ubytovniach za ovela vyssie poplatky? Ako je mozne, ze chudobneho cloveka urobia este chudobnejsim, zoberu mu aj to posledne, orabuju ho o vsetko, co v jeho zivote nieco znamenalo?
Nie, nikdy sa nezmierim s tym, co dokazala vykonat ludska zloba a dovolili jej to zakony statu, v ktorom zijem. Takto nie! Tomu, co nakradol, rozkradal, tento stat odpustil, chudaka ponizil, uvalil nanho jarmo bezpravia a ponizenia. Nech je moj pribeh mementom.
,,Co prejdes Slovenskom od kraja do kraja, nenajdes pravdy, spravodlivosti ci prava."

Milan Kovacik