|
|
Davat ludom radost Vianocny cas. Vtedy sa nam akosi viac zacnie po domove, po rodicoch. Rozboli nas srdce tuzbou vratit sa do rodneho kraja. Volakedy byvalo nepisanym zakonom, ze aspon v case vianocnom sa poschadzala cela rodina do rodneho domu, k vianocnemu stolu. Na Vianoce sa vraciame do cias svojho detstva, mladosti, k svojim rodicom, ked uz inak nie, tak aspon v spomienkach, ako k nevycerpatelnemu pramenu dobroty, laskavosti a nehy. Neraz si kladieme otazku, v com to je, ze v tento cas vianocny bije ludske srdce tichsie, o oktavu nizsie. Mozno preto, ze sa blizi obdobie, v ktorom zazijeme nieco vzrusujuce a zaroven upokojujuce. Zacinaju sa ozajstne sviatky srdca. Ako dobre, ze v tomto svete zhonu, techniky a vecneho nahlenia zije este aj krehka krasa a poezia. V tomto case pochopime, alebo by sme aspon chceli pochopit strach nasich predkov, ked zistili, ze zmizlo slnko - zivotodarca. Ale nasi predkovia dobre vedeli aj to, ze po urcitom case sa slnko znovu vrati. Nuz preto mali tento cas vo velkej ucte. Tu niekde su korene nasich Vianoc - oslav slnovratu. Ake su dnesne Vianoce? Este dva dni, potom este jeden, sepkaju deti nedockavo. Cakaju na tu chvilku ako v rozpravke. Tajomnu, ale skutocnu. Vtedy sa vsetci ponahlaju domov. Staci ti postavit sa pred dom, na oblohe sa blikotaju miliony hviezd, potom o chvilu tichucko pada sneh. Vonku je zima, zachadza za nechty, ale v nas je teplo. Aj vo vas? Ak ano, je to dobre. V detskych ocickach sa zraci ocakavanie, zvedavost, netrpezlivost. Aj z toho, ze su vsetci doma pohromade - deti, ale predovsetkym ich rodicia, z ktorych mnohi su pocas celeho roka viac v praci ako s nimi doma. Vtedy vystane vo svedomi otazka. Nemame voci svojim detom dlh? Venovali sme im pocas roka vzdy dost pozornosti? Pozname vobec ich svet? V jedno unahlene decembrove rano som bol svedkom tejto prihody: Maly skolkar kracal, ci skor utekal za svojou mamkou, no zostalo mu dost casu aj na to, aby sa zadival na zasnezene stromy. Vtedy prekvapil mamu otazkou: ,,Mami, preco si stromy obliekaju biele saty?" Nervozna matka, ktora v tej chvilke istotne myslela na celkom ine veci, ho okrikla: ,,Co to hovoris za hluposti, to je celkom obycajny sneh, pocujes, obycajny sneh ..." Dieta zosmutnelo. Malo pocit sklamania. Nuz preto je tu prosba, prosba pre vsetkych dospelych: Nerozbijajte svojim detom sny. Rozsvecujte im svetlo vedomosti, neberte im fantaziu. Neberte im caro detstva. Volakedy doma vzdy byvala istota, aj teraz? Hodnotu domova, rodiny spozna kazdy, kto ho stratil, hoci len nakratko. V rodnom kraji, doma najkrajsie vonia luka, aj sneh je najbelejsi. Pre kazdeho, kto zije v tejto krajine pod Tatrami, ci uz je to na Kysuciach, Orave, Liptove, Spisi, Horehroni, Podpolani, Zahori ..., proste vsade je to ten najkrajsi kut na svete. No mat rad svoj kraj, to nestaci. Treba mu odovzdat vsetko to, co je v nas najlepsie. Svoje srdce, pracovite ruky, statocnu pracu. Ved takto sa tu u nas, pod Tatrami po starocia merala hodnota cloveka. Prichadzaju Vianoce, sviatky pokoja a lasky. Len skoda, ze tieto hodnoty sa po nich vytracaju z nasho zivota. Ake by to bolo krasne, keby kazdy kazdemu robil dobre aj neskor, keby nepresadzoval len to svoje. Vianoce zblizuju ludi, ale dnesny svet je rozdeleny. Rozdelene su aj srdcia a co je najhorsie, rozdelene su aj rodiny. Nuz vyuzime tento cas, cas vianocny. Rozdavajme aj my pokoj, radost. Vojtech Majling Mily Jezisko - Nebicko Hoci izby este nevonaju ihlicim, ani sviatocnym kolacom nehrozi, ze sa v rure pripalia, aj kapusta este pokojne odpociva v sude netusiac, ze co nevidiet sa premeni na kapustnicu, ba este aj ten nas kapor si spokojne plava, predsa len Vianoce pomaly, ale isto prichadzaju do nasich domovov. Pri jednej z navstev na Horehroni, v razovitom Sumiaci, ked som sa jednej z tych starsich zeniciek opytoval na vianocne zvyky, dockal som sa nielen krasnej odpovede, ale zazil som zazitok, na ktory len tak lahko nezabudnem. Ked teta dokoncila svoje spomienky, odisla na chvilu do vedlajsej izbietky a odtial priniesla maly batoztek. Nevedel som, co bude dalej. Teta batoztek rozviazala a na stol povykladala vela vselijakych drobnosti, ktore vraj opatruje ako najvzacnejsie relikvie. Dozvedel som sa, ze vsetky tieto drobnosti sa viazali k spomienkam na jej deti, mala ich sedem. Pozeral som si pozorne vsetky, no najviac ma uputal listok s adresou Mily Jezisko - Nebicko. Z vyblednuteho pisma maleho ziacika som sa dozvedel, ako si jeden z jej syncekov od Jeziska prosil pod stromcek dreveneho vyrezavaneho konika. Vtedy mi napadlo: kolko takychto listov s inymi, ba vo vela pripadoch aj nesplnitelnymi prosbami a zelaniami, ale s tou istou adresou nosia v tento cas pri sebe mnohe mamy a otcovia. Vianoce boli oddavna v nasich rodinach obdobim, ku ktoremu sa viazala vzajomna laska deti a rodicov. Vzdy som si vazil svojich rodicov a vazim si dnes aj tych, ci predovsetkym tych, ktori aj za cenu vlastneho pohodlia a nepriazni okoliteho sveta dokazu uchovat vo svojich detoch tajomne sny. Pestovat v nich od malicka vieru v uslachtilost a cistotu. Vazim si aj starych rodicov, co vymyslali a este aj dnes vymyslaju pre svoje vnucence rozpravky a hry, ktore sa viazu k Vianociam. Potajomky zdobia stromcek, aby ked nadide ta tak dlho ocakavana chvila, ked za zvukov zvonceka dieta znovu preziva ten krasny sen o stedrosti maleho Jezuliatka. Dlho som si ako oko v hlave chranil tento sen. Nie, nikdy ani vtedy, ani dnes nerozhodovala cena darcekov, ktore som dostaval, ci daval, lebo som pochopil, ze Vianoce spocivaju predovsetkym v ludskej laskavosti. Preto aj dnes si vazim uz tie dospele deti, ktore nenechavaju svojich starnucich rodicov v smutku a osamelosti na Vianoce. Nie, nepotrebuju uz oni teraz ziadne darceky, pre nich je tym najvacsim darom to, ze mozu byt pocas Vianoc medzi nami. Ostava uz len niekolko hodin, kym zazneju do nocnej tmy vianocne zvony, kym pride ta ticha a svata noc. Vtedy sa nam v dusi coraz nastojcivejsie zacne ozyvat ,,pokoj ludom dobrej vole". Mame este dost casu popremyslat nad tym, co vlozime do tohtorocnych Vianoc, aby sme naplnili uslachtilost ich krestanskej myslienky. Nezabudajme na to. Vojtech Majling RECEPTY NA VIANOCNY STOL Netradicna ryba Kusky lubovolnej ryby alebo rybieho file rychlo opecieme na troche rozpusteneho masla alebo oleja, pokorenime jemne podla chuti a nakoniec, ked su uz takmer opecene, zalejeme gratinovacou zmesou, ktoru sme pripravili z dvoch vajec, lyzice - dvoch mlieka, okorenili bazalkou, saturejkou, vegetou, solou, pripadne stipkou tymianu alebo rozmarinu. Po stuhnuti zmes zasypeme nadrobno posekanou pazitkou (cim je jej viac, tym lepsie) a podavame s lubovolnou prilohou. Pikantna rolka Bravcove pliecko (1,5 kg) zbavime tuku a upravime na vacsi plat. Zlahka ho vyklepeme, posolime, pokorenime a na celu plochu poukladame po 15 dag sunky a platkoveho syra. Posypeme styrmi lyzicami sterilizovaneho hrasku, dvoma pokrajanymi kapiami a 10 dag sampinonov. Do stredu vlozime jeden az dva parky. Maso opatrne zvinieme a upevnime nitou. Vrch potrieme olejom a posypeme grilovacim korenim. Rolku dame do vymasteneho pekaca, zakryjeme alobalom a pecieme 80 - 90 minut. Maso obcas polievame vypekom. Pokrajane na platky podavame so zemiakovou kasou alebo hranolcekmi, pripadne s dusenou ryzou. Rybacia polievka Hlavu z ryby, vnutornosti bez zlce alebo, ak nekupujeme celu rybu, kostnatejsie kusky masa dame varit asi do 1,5 l vody. Pridame vegetu, sol, par zrniek koriandra, stipku stiplavej papriky, niekolko zrniek cierneho korenia, trochu muskatoveho orieska, maly kusok poru, zo dve mensie mrkvy, maly petrzlen, neosupanu mensiu cibulu, do ktorej sme vbodli jeden klincek, rez zeleru (malo, aby neprekryl rybaciu chut). Nechame varit, kym sa neuvari zelenina a kusky ryby sa nerozpadavaju. Scedime, zeleninu pokrajame na drobno, pripadne aj maso bez kosti dame do tanierov spolu so zemlou pokrajanou na kocky a opecenou na masle, zalejeme polievkou a podavame. Vianocny punc Styri citrony spiralovito olupeme a vytlacime stavu. Tu nalejeme do pripravenej prachovnice a pridame supku a koreniny (2 zrnka badianu, 4 klinceky, zvitok celej skorice, kusok zazvoru). Stvrt litra vody s 50 dag cukru povarime asi dve minuty a nechame vychladnut. Vychladnuty sirup a 0,7 l rumu (vodky) nalejeme do koreninovej zmesi. Punc podavame ako zmes jedneho dielu extraktu a dvoch dielov horucej vody. Vianocny svietnik Pekny a nenarocny svietnik si urobime z jedneho pekneho jablcka. Do uzsej casti jablka napichneme tri zapalky hlavickami von, aby vznikla trojnozka. K stopke napichneme zelenu vetvicku, pripadne maslu a do jamky po stopke upevnime malu sviecku. Efekt pri veceri bude vacsi, ak takyto svietnik bude mat pred sebou kazdy zo stolujucich.
ZA HRST HOREHRONSKYCH ZVYKOV A OBYCAJOV Z LUDOVEJ KLENOTNICE Od Katariny po Novy rok Ani Brezno nie je vynimkou, k mestu sa viazu pocetne povesti, obycaje a zvyky. Najma v zavere roka a pri uvitani noveho ich bolo neurekom. V metropole Horehronia patrili k najmilsim zvykom v zime priadky. Na okolitych dedinach zacali parat v prvu nedelu po Pamiatke zosnulych. Dievcata sa schadzali v prenajatej izbe, ktoru vykurovala majitelka domu. O svetlo a cistotu sa starali dievky. Za takuto izbu platili a okrem penazi priadli ,,domovej" kazdy treti tyzden a jeden cely vecer. To bola ,,odpriadanka". Na priadkach sa vela rozpravalo, zartovalo, tancovalo i spievalo. Na Katarinu (25. novembra) odrezali dievcence zo stromu zdrave konariky, najcastejsie z tych stromov, ktore pucia zavcasu na jar. Ku kazdemu prutiku pripojili nejaku ziadost. Dali ich do pohara, kazdy den polievali cerstvou vodou a opatrovali na zvlastnom mieste az do Vianoc. Ktory prutik na Stedry den zakvitol, alebo sa na nom objavili listky, ziadost tykajuca sa haluzky, sa splnila. Najbohatsim na obycaje byval 29. november. V tento predvecer Ondreja devy liali olovo, varievali halusky, krutili taniere, jedli lanove semiacka a vsakovake ine dobroty. To preto, lebo Ondrej je oddavna spaty so zenbou, s tuzbou kazdeho dievcata dostat sa pod cepiec. Vecer pred Ondrejom dievky na vydaj chodievali do susedov alebo k znamym, kde vytiahli zo zamky kluc. Potom sa vratili domov, vzali lyzicku a na nu dali kus olova, ktore nad ohnom rozpustili. Potom toto rozpustene olovo prelievali cez ucho ukradnuteho kluca do rajnice naplnenej vodou dufajuc, ze sa im ukaze vysnivana tvar buduceho zenicha. Pred sviatkami k zvykom patrilo aj sypanie lanoveho a konopneho semena alebo povera s taniermi. Na Novy rok sa neodporucalo jest hus, kacicu, sliepku a vobec nic, co lieta, lebo z takeho domu vraj vsetko uteka, ,,kape" ... (pmk) Fero Bubela je stedry Fero Bubela sa stal hlavou velmi pohostinneho domu v starej Helpe. Bolo to pre takuto naturu naskutku neobycajne, a preto sa o tom ihned dookola rozpravalo. Priatelia prichadzali k nemu v zastupoch. Prisiel tiez Duro Pompura. Vraj zacul dajake hlasy, ako sa Fero Bubela stal marnotratnikom. Ked ho Jano Svantner nedavno navstivil, vravel Fero svojmu synovi: - Noze Lukas, chod do pivnice a prines flasu
vina! Pavol M. Kubis
Od Vianoc po Silvestra - Obzalovany, co je v tej skatuli, ktoru ste ukradli? ... Otec chce kupit synovi darcek pod stromcek, ale najskor sa
ide opytat do skoly, ako mu to ide. ... Manzel pride na Novy rok rano domov cely obviazany. Manzelka
sa ho nahnevane pyta: ... Jozo pride pred Vianocami do klobucnictva: ... Mlady Rom stretne na ulici chlapa z vedlajsieho domu a pyta
sa ho: ... - Jano, nezabudol si, ze som ti pred Vianocami pozical
tisicku? ... Rozpravaju sa dvaja: ... Hovori susedka susedke: ... Tak sa tesim na sviatky. Mamicka stoluje v krasnom drahom
porcelane. ... Rozdiel medzi Vianocami a stastim je v tom, ze Vianoce su
aspon raz za rok. Lyziar pred zimnou dovolenkou telefonuje na meteorologicku
stanicu: ... Dve damy si pripijaju na Silvestra sampanskym. ... Stretnu sa dve priatelky po Silvestri. ... Pribehne na Stedry den manzelka profesora domov a hovori
muzovi: ... Na Silvestra si v hoteli host objednava u casnika: ... - To bol ale Silvester, cely cas som sedela sama a ty si sa
bavil s cudzimi zenami ... ... Santa Klaus zazvoni na siestom poschodi a ospravedlnuje sa: Zozbieral: Jozef Pupis
Vianocne a silvestrovske prislovia a aforizmy o Kto na Vianoce zamkne dvere, tomu na ne dlho
nezaklope host ... Sportovy program Svetoveho pohara v biatlone Brezno - Osrblie 16. - 21. decembra 17. st - 19.00 slavnostne otvorenie v Brezne, 18. st - 11.15 vytrvalostne preteky - zeny, 14.00 vytrvalostne preteky - muzi, 19. pia - 14.15 rychlostne preteky - muzi, 20. so - 12.00 rychlostne preteky - zeny, 21. ne - 12.00 stihacie preteky - muzi, 13.00 stihacie preteky - zeny. Vstup volny! Pridte a zapojte sa do zrebovania o hodnotne ceny. Kyvadlova doprava z Brezna do Osrblia je zabezpecena. KYVADLOVA DOPRAVA BIATLON OSRBLIE BREZNO - OSRBLIE stvrtok 18. decembra 10.00 13.00 Mazornikovo, sidl. 13.25 16.30 13.00 Mazornikovo, sidl. 16.00 sobota 20. decembra 11.00 Mazornikovo, sidl. 13.25 nedela 21. decembra 11.00 12.00 Mazornikovo, sidl. 13.25 14.30 PODBREZOVA - OSRBLIE sobota 20. decembra 11.00 Podbrezova, AS 13.25 nedela 21. decembra 11.00 12.00 Podbrezova, AS 13.20 14.20 ... Stefanska dvanasthodinovka v korculovani Zimny stadion Ladislava Horskeho v Brezne v piatok 26. decembra bude dejiskom korculiarskej 12-hodinovky, do ktorej sa mozu zapojit ludia bez vekoveho obmedzenia. Podmienky zapojenia do sutaze spocivaju v kupeni listka (10 kol = 1 koruna), v zaprezentovani sa. Casovy rozpis: 7.00 - 8.00 SCK Dumbier, 8.00 - 8.45 OLD BOYS, 8.45 - 9.00 uprava ladu, 9.00 - 10.00 HK (pripravka, ziaci), 10.00 - 10.45 HK (juniori, priatelia), 10.45 - 11.00 uprava ladu, 11.00 - 12.00 HK (muzi, funkcionari), 12.00 - 12.45 ZP Podbrezova, 12.45 - 13.00 uprava ladu, 13.00 - 14.00 rodicia s detmi, 14.00 - 14.45 rodicia s detmi, resp. HK H. Lehota, 14.45 - 15.00 uprava ladu, 15.00 - 16.00 verejnost do 18 rokov, 16.00 - 16.45 verejnost nad 18 rokov, 16.45 - 17.00 uprava ladu, 17.00 - 18.00 dievcata, slecny, zeny, 18.00 - 19.00 SCK Dumbier. Blizsie informacie a rezervacie na c. tel: 6113638, 0907 825912. ... Neprehliadnite! Mestsky mladeznicky parlament organizuje opat nieco nove - akciu s nazvom NAJ PAR ROKA 2004 * Mate vek 17 - 27 rokov? * Chcete nam vsetkym ukazat, ako si rozumiete so svojim partnerom/partnerkou? * Myslite si, ze prave vy ste NAJ PAR? Tak to dokazte a pridte sa nam predstavit vo stvrtok 18. decembra od 14. do 16. h do zasadacky Metskeho domu kultury v Brezne (na poschodi). |
